Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Roman Tóth
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/63/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218828
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114218828.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147,92122Piešťany,IČO:36234176,zastúpenéhospoločnosťou:AdvokátskakanceláriaKorytár
s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanej: D. P., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Y. XXX, o
zaplatenie 1.190,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 30.9.2016 č. k. 13C/84/2014-61, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti
zaplatiť 602,29 eur a o náhrade trov konania.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 13C/84/2014-61 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 602,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.190,306 eur titulom
uzavretia Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úverový rámec
650,- eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za služby. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu
vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, preto bola žalovaná vyzvaná 30.8.2011 k úhrade dlžnej sumy
780,20 eur. K podaniu žaloby dlh predstavoval 1.120,86 eur. Súd mal preukázané uzavretie úverovej
zmluvy spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., kde bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s
výškou kreditného limitu (úverového rámca) 650,- eur so splátkou 4 % z dlžnej čiastky. Úroková sadzba
bola 26,28 %. Žalovaná kartou postupne čerpala 626,29 eur, pričom pre omeškanie s platením došlo
k tzv. zosplatneniu úveru výzvou zo dňa 30.8.2011. Úverový vzťah súd hodnotil podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. O platení úrokov pojednáva § 502 ods. 1 OZ, že od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Úverový vzťah je absolútny
obchod v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, pričom úverový vzťah bol založený za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na obchodné podmienky, ale nemalo by sa to týkať podstatných náležitosti zmluvy. Súd konštatoval, že
žalobca vo svojom návrhu ani len netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom formulárová žaloba
má len všeobecnú rámcovú podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých
nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné, o čom a na akom základe súd marozhodnúť o určitej výške záväzku. Žalobca mal dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia uzavretia
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, so záväzkom žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť. Žalobca sa opiera len o výpis kníh tuzemského peňažného ústavu. Pri ochrane spotrebiteľa nie je
možné nekritický akceptovať a vychádzať len z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej
strany, bez posúdenia práva. Nemožno vychádzať len z toho, že pohľadávka je vedená v splátkovom
kalendári a že táto je akousi verejnou listinou potvrdzujúcou nárok žalobcu proti žalovanej. Verejnou
listinousúibalistinyvydanéorgánmiverejnejmoci(§205CSP).Lenverejnélistinypotvrdzujúpravdivosť
toho, že sa v nich osvedčuje, ak nie je preukázaný opak. Žalobca síce uviedol úrokovú sadzbu, ale
výška istiny úrokov a poplatkov musí byť výslovne dohodnutá, resp. určená zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. To isté sa týka aj poplatkov, pričom zo žalobného návrhu nie je jasné, ktoré nároky obsah žaloby
odôvodňuje. Z tvrdení skutočností v žalobe však nároky na úroky a poplatky nevyplývajú, preto mu
nemožno prisúdiť súdnu ochranu. Potom v takom rozsahu musí byť žalobný návrh zamietnutý. § 9 ods. 2
zák.ospotrebiteľskýchúverochvymedzujenáležitostispotrebiteľskéhoúveru.Aktietonáležitostizmluva
neobsahuje, úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
V súvislosti s bremenom tvrdenia na strane žalobcu a neunesenia dôkazného bremena, nebolo možné
vyhovieť žalobe vcelku. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku, preto po vyčerpaní úveru 626,29
eur o zaplatení 24,- eur, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu 602,92 eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu v súdnom konaní. Úspech žalobcu a žalovanej bol zhruba v polovici, preto žiadna strana nemá
na náhradu trov konania právo.
3. Proti rozsudku okresného súdu v časti povinnosti zaplatiť 602,29 eur podala odvolanie žalovaná.
Poukázala na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že platí všeobecná trojročná
premlčacia lehota. Ďalej odkázala na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, že ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Žalobca mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky už vo februári 2011, vtedy mohol
svoje právo vykonať prvý raz, a preto z hľadiska trojročnej premlčacej doby mu právo začalo plynúť
od 1.3.2011 a uplynulo vo februári 2014. Ak bola podaná žaloba 3.7.2014, bola podaná 4 mesiace po
uplynutí premlčacej doby. Ďalej sa poukazuje na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka o práve
odstúpiť od zmluvy v omeškaní so splatením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace. Aj v tomto prípade sa právo mohlo prvýkrát vykonať do konca apríla 2011.
Uplynutiepremlčacejdobyjezrejmeajzosplátkovéhokalendára,ktorýpredložilžalobca.Navrhujezrušiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny, resp. vydať rozsudok, že odvolací
súd zruší rozsudok okresného súdu a nárok v celom rozsahu zamieta. Žalovaný ma nárok na náhradu
trov konania.
4. Žalobca navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca ako veriteľ uzavrel úverovú
zmluvu o poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru s úverovým rámcom 650,- eur. Úver mal byť
splácaný v splátkach vo výške 4 % z dlžnej istiny mesačne. Najmenej však 12,- eur. Splatnosť splátok
bola vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Keď žalovaná bola v omeškaní s plnením dohodnutých
splátok, došlo k ukončeniu úverovej zmluvy s odkazom na § 2 Hlavy 7 Úverových podmienok, že klient
je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti
v prípade, ak klient sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej
splátkypodobudlhšiuako3mesiace.Povýzvežalobcunastalasplatnosťkudňu30.8.2011,keďžalobca
vyzval žalovanú na splatenie celého úveru, a to v lehote 15 dní. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 101
OZ, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky musí
byť vopred dohodnuté, pričom splatnosť pohľadávky nenastáva iba naplnením podmienky omeškania
dlžníka, ale vysloveným prejavom vôle veriteľa, ktoré adresuje dlžníkovi po jeho omeškaní. Toto právo
je oprávnený uplatniť do splatnosti ďalšej splátky, ale to nerieši povinnosť v lehote svoje právo uplatniť.
Rovnako nedochádza k začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie celej pohľadávky, nakoľko sa
táto ani nestala splatnou. § 506 Obchodného zákonníka špecifikuje podmienky omeškania, za ktorých
môže veriteľ pristúpiť k splatnosti celej pohľadávky úveru, ak je dlžník v omeškaní viac ako 2 splátok.
Žalobca ako veriteľ ani nebol oprávnený pristúpiť k splatnosti celej pohľadávky z úveru vo februári 2011,
keď žalovaná zaplatila pohľadávku splatnú k 20.1.2011 a nebola v omeškaní s aspoň dvomi splátkami.
Splatnosť ako podmienka nastala až po opakovanom omeškaní žalovanej v nasledujúcich mesiacoch.
Preto žalobca pristúpil k splatnosti celej pohľadávky 30.8.2011. Ak bola podaná žaloba 19.3.2014, bolapodaná v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka za dodržania trojročnej premlčacej doby. Navrhuje
potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
5. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na
zdôraznenie správnosti rozsudku ďalej uvádza:
6. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.190,30 eur titulom uzavretej Úverovej zmluvy zo
4.11.2010, kde bol žalobcom ako veriteľom uzavretý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom
650,- eur, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, s dohodnutou úrokovou sadzbou
26,28 %. Okresný súd správne vyhodnotil podmienky uzavretia úverovej zmluvy, ktorá v princípe sa riadi
§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka.Rozhodujúcejepostaveniedlžníka,kdežalovaná
bola spotrebiteľ, preto zmluvný vzťah sa v podstatných náležitostiach ďalej riadil zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia úverového vzťahu. Súd konštatoval, že pre
nenaplnenie všetkých náležitosti vyžadovaných § 9 pri spotrebiteľských zmluvách, úverový vzťah sa
potom považuje za bezúročný a bez poplatku, a žalovaná mala vrátiť len to, čo jej bolo poskytnuté. V
danom prípade z jej strany došlo k čerpaniu úveru v rozsahu 626,29 eur, pričom zaplatila 24,- eur. Preto
je povinná zaplatiť rozdiel 602,29 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovaná sa len bránila povinnosti
zaplatiť aj túto istinu s poukazom na to, že bol dohodnutý splátkový kalendár, pričom jednotlivé mesačné
splátky sa majú premlčať v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Právo na zosplatnenie úveru u žalobcu bolo už po neplatení prvej splátky, čo nastalo pri splátke splatnej
vo februári 2011. Preto sa právo žalobcu premlčalo vo februári 2014. Ak bola podaná žaloba 3.7.2014,
právo by malo byť premlčané. Odvolací súd sa v danom prípade priklonil k stanovisku žalobcu, že
moment určenia, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát, síce znamená začiatok plynutia premlčacej
doby, ale je tu právo veriteľa rozhodnúť, kedy bude považovať úver za zročný v celosti pre neplnenie
zmluvných povinností. Tzv. zosplatnenie úveru pre neplnenie splátok nastalo prípisom z 30.8.2011, keď
žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej dlžnej sumy z úveru 780,20 eur do 15 dní od spísania
tohto listu. V Úverovej zmluvnej podmienke spoločnosti Home Credit Slovakia, v Hlave 7 o ukončení
úverovej zmluvy majú v § 2 uvedené, že klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok,
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V danom prípade je na vôli
spoločnosti, či dôjde k zosplatneniu (určeniu zročnosti) celého úveru pri neplnení splátok, neznamená
to ale premlčanie nároku žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru. Úverová zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú (Hlava 7 § 1 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), pričom podľa týchto Úverových
zmluvnýchpodmienokjetuprávospoločnostipožadovaťsplatenieceléhoúveru,niejetopovinnosť.Toto
právo sa nepremlčuje v súvislosti so splátkami stanovenými v mesiaci na 20. deň, ale je na vôli veriteľa,
či bude tolerovať dlhšiu dobu nesplácania úveru v mesačných splátkach. Je na veriteľovi, kedy požiada o
predčasné splatenie úveru pre porušenie povinnosti neplatiť mesačné splátky klientom - dlžníkom. Nie je
možné konštatovať, že spoločnosť bola povinná pri každom oneskorení s platením aspoň dvoch splátok
alebo oneskorením splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, požiadať o splatenie celého
dlhu s prvým momentom je, keď klient bol v omeškaní s plnením dvoch splátok alebo oneskorením s
platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Aj podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je
dlžník v omeškaní viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ
oprávnený od zmluvy odstúpiť. Nehovorí sa tu o povinnosti veriteľa odstúpiť od zmluvy. Preto krajský
súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je žalovaná zaviazaná na
vrátenie istiny z revolvingového úveru v rozsahu 602,29 eur, nakoľko toto právo nie je premlčané. Z toho
dôvodu krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania.
Účastnícipredsúdomprvejinštanciebolirovnakoúspešní,pretozhľadiskazásadyúspešnostivsúdnom
konaní podľa § 262 ods. 1 CSP pri pomerne rovnakom úspechu, potom žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. Neúspešná
žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil, preto súd sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 .Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.