Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209770
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615209770.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., o
vymoženie sumy 448,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Topoľčany č.k. 4Er/1393/2015-22 zo dňa 24. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.11.2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, 3, § 243f ods. 1, 2 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 17 ods. 1, 2 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1, § 73 ods. 1, 3, 4 zákona č. 335/2014
Z.z. O spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov konštatujúc,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že oprávnený

podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie
arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, Bratislava, sp.zn. SR 00106/15 zo dňa 17.07.2015.
Konštatoval, že napriek tomu, že v zmluve o úvere je uvedené, že sa úver poskytuje na podnikateľské
účely, právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere posúdil za spotrebiteľský
a úver poskytnutý povinnému za spotrebiteľský úver z dôvodu, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (je podnikateľom, pričom predmetom jeho činnosti
je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom). Povinný je v zmluve označený
ako podnikateľ, ale súčasne sú vyplnené aj jeho údaje ako o fyzickej osobe - nepodnikateľovi.
Zmluva obsahuje aj predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na

preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Navyše skutočnosť, že
povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským.
Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy (vrátane úverových podmienok,
ktoré sú jej súčasťou), ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri
ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou. Zároveň uviedol, že pokiaľ všeobecné podmienky (bod 15) obsahujú klauzulu v zmysle § 262

ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú
ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2a § 54 ods. 1, 2 OZ, a je preto neplatná. Zároveň dohodu o vyplnení zmenky súd prvej inštancie
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne (oprávnený mal
zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach)

a toto je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 štvrtá veta a § 44 ods. 3 druhá
veta Exekučného poriadku, keďže súd prvej inštancie zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, neprípustnosť
použitia zmenky a rozpor plnenia s dobrými mravmi a neboli splnené všetky podmienky vyplývajúce z

§ 44 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci

nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci exekučného konania súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo

zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov
neúplnezistilskutkovýstavveci.Onspovinnýmuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3anasl.zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods.
2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so

zmluvou o úvere na všeobecný súd.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 24.05.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase

účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladáako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 03.11.2015, spísaným pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka
60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 448,- eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 17.07.2015 sp.zn. SR 00106/15
vydaný Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadeného
záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno
6, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2015 a vykonateľnosť dňa 27.08.2015. Žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvoinštančnému súdu dňa
20.11.2015, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

9. Odvolací súd konštatuje, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným

a povinným dňa 02.12.2013. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

10. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 402101596 uzatvorenej dňa 02.12.2013, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; pričom právo voľby príslušného Stáleho
rozhodcovského súdu podľa Čl. 1 bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana; rozhodcovské
konaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovzvolenéhoStálehorozhodcovskéhosúdu,atojedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník
rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku

podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský
rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského
súdu; b)predpríslušnýmsúdomSR,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunasúdepodľapríslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa bodu 2, Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu.

11. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto

môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu
mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred

povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany
podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovskýsúd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten,
ktorýsiuplatňujenárokyzúverovýchzmlúvpodanímžalobynaStálomrozhodcovskomsúde,vdôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených článkom

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z
rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom
dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v

zmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná,pretože spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že povinný
bol v zmluve označený ako podnikateľ a zároveň aj ako fyzická osoba, pričom nebolo zrejmé, či
povinný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba. Na preukázanie

tejto skutočnosti nebolo postačujúce ani predtlačené prehlásenie dlžníka, že peniaze sú poskytnuté
na podnikanie, keďže povinný ani nemal možnosť odmietnuť toto prehlásenie. Vzhľadom na to, že
oprávnený dostatočne nepreukázal, že povinný pri uzatváraní úveru konal ako podnikateľ a úver si bral
na podnikanie, a v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, na predmetný právny vzťah boli súdom
prvej inštancie správne aplikované spotrebiteľské právne normy, keďže v prípade pochybností o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie

zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).