Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205985
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616205985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov

senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava,
Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO 17 310 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL
CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO 36 677 175 proti žalovanému: CAFECO TRADING, s.r.o.,
Pohronská 2607/5, Spišská Nová Ves, IČO 47 511 273 o zaplatenie 80,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.1.2017 č. k. 10Cb/59/2016-55 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že žalovaný prevádzkuje Kaviareň Barista Cafe na
Letnej 61 v Spišskej Novej Vsi, v ktorej je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého žalovaný

vykonáva verejný prenos zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalobca uviedol, že ako občianske
združenie na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych
záznamov vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia
udeleného Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom a vo vzťahu k zahraničiu vykonáva pôsobnosť na základe bilaterálnych
zmlúv o spolupráci s partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií,
ktorými je SR viazaná. Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a obrazových

záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny
pre zastupovaných. Žalobca zistil, že žalovaný v priestoroch svojej prevádzky vykonáva verejný prenos
zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia, a preto je povinný
uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom a výrobcom zvukovo-obrazových záznamov.
Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80,- eur, ktorá podľa
sadzobníka žalobcu pozostáva z ročného paušálu za vykonávanie verejného prenosu v stravovacích a
pohostinských prevádzkach (kaviareň) s rozlohou ozvučenej plochy do 100 m2 vo výške 40,- eur, t. j.

2x 40,- eur za roky 2014 a 2015. Žalobca v konaní namietal, že od 1.1.2014 do 14.6.2014 prevádzka
nefungovala, pretože zmluvu o nájme uzavrel v marci 2014 a následne prevádzku rekonštruoval. Tvrdil,
že od uvedenia prevádzky do činnosti 15.6.2014 do 29.9.2015 sprístupňoval verejnosti výlučne diela
alternatívnych zahraničných poskytovateľov, ktoré nespadajú pod kolektívnu ochranu práv, pretože ichautori túto ochranu výslovne odmietli. Od 30.9.2015 sprostredkúva vysielanie výlučne z internetovej
stránky ww.jamendo.com a predložil certifikát, ktorým spoločnosť Jamendo S.A., Luxemburg, správca
autorskýchprávnezávislýchzahraničnýchumelcov,oprávňuježalovanéhonaverejnýprenostýchtodiel,

za čo žalovaný podľa predloženej faktúry platí ročne 95,88 eura.

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§5ods.14,§65ods.1a2,§67ods.1a§81ods.1písm.
a/, písm. h/ a písm. j/ zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským

právom (autorský zákon) platného v čase vzniku žalobcom uplatneného nároku (zrušený k 1.1.2016),
a pretože žalobca otvoril prevádzku až 14.6.2014 a v prevádzke reprodukciu hudby zabezpečuje cez
internetové rádio, za ktorú službu platí spoločnosti Jamendo príslušný poplatok, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by vykonávaním verejného prenosu zvukovo-obrazových
záznamov získal žalovaný priamy alebo nepriamy finančný benefit, preto žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a
úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vec neprávne
právne posúdil. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný otvoril prevádzku až 14.6.2014 žalobca s
poukazom na výpoveď žalovaného uviedol, že žalovaný mal uzavrieť nájomnú zmluvu dňa 1.3.2014,

uzavretie odlišnej nájomnej zmluvy medzi žalovaným a prenajímateľom v období predchádzajúcom
dňu 1.3.2014 nie je vylúčené, čo nepriamo vyvodzoval z výpisu žalovaného zo živnostenského
registra, podľa ktorého má žalovaný oprávnenie poskytovať služby rýchleho občerstvenia v spojení
s predajom na priamu konzumáciu už od 19.11.2013. Žalovaným predloženú nájomnú zmluvu preto
nepovažoval za dôkaz potvrdzujúci toto tvrdenie žalovaného. V súvislosti s vykonávaním verejného

prenosu a sprístupňovaním verejného prenosu diela žalobca citoval ustanovenie § 5 ods. 14 a ods.
11 zákona č. 618/2003 Z. z., právny názor Súdneho dvora Európskej únie k pojmu verejný prenos
uvedený v rozsudku zo dňa 4.10.2011 vo veci Football Association Premier League Ltd a iní proti
QC Leisure a iní (C-403/08) a Karen Murphy proti Media Protection Services Ltd. (C-429/08) a
k svojmu tvrdeniu o prínose priameho ekonomického benefitu žalovanému vykonávaním verejného

prenosu zvukového záznamu citoval z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2186/14. Na základe
uvedeného žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný vo svojej prevádzke vykonával verejný prenos,
ktorým získal priamy ekonomický benefit a poukázal na to, že žalovaný vykonávanie verejného
prenosu zvukových záznamov prostredníctvom technických zariadení nepoprel. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že využíva na vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom zvukových zariadení výlučne hudbu

cez internetové rádio prevádzkované spoločnosťou Jamendo, žalobca to nepovažoval za skutočnosť
vylučujúcu povinnosť žalovaného zaplatiť primeranú odmenu žalobcovi ako organizácii kolektívnej
správy práv. Žalobca tvrdil, že je oprávnený zastupovať práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových
a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a
rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, ktoré im

patria podľa autorského zákona. Zdôraznil, že žalovaný neposkytol žiaden dôkaz o tom, že Jamendo ako
komerčné internetové rádio poskytuje hudbu výlučne tých autorov, ktorí nie sú zastúpení kolektívnymi
správcami, pričom žalobca ako predstaviteľ organizácie kolektívnej správy práv zastupuje práva aj tých
autorov, ktorí s ním nemajú uzavretú zmluvu o zastupovaní. Uviedol, že ak autori nemajú záujem nechať
sa zastupovať organizáciou kolektívnej správy práva, sú povinní takéto zastupovanie výslovne písomne

vylúčiť. Ďalej tvrdil, že prehlásenie autorov, že nie sú zastupovaní organizáciou kolektívnej správy práv
nie je dôkazom o uzavretí licenčnej zmluvy, prípadne vylúčení takejto správy priamo voči predmetnej
organizácii kolektívnej správy práv, navyše podľa žalobcu, takéto prehlásenie nemusí byť pravdivé.
Žalobcapretozastávalnázor,ževrámcirepertoáruposkytovanéhopráveplatformouJamendonemožno
vylúčiť výskyt skladieb tých autorov, ktorých práva spadajú pod kolektívnu správu žalobcu. Podľa mienky

žalobcu preto poplatky platené poskytovateľovi internetového rádia Jamendo nezbavujú žalovaného
povinnosti uhradiť primeranú odmenu žalobcovi podľa zákona č. 618/2003 Z. z.6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Zdôraznil, že prevádzka žalovaného v období od 1.1.2014 do 14.6.2014
nefungovala, lebo nájomnou zmluvou preukázal, že priestory mal v nájme od 1.3.2014 a následne tieto

rekonštruoval. Tvrdenia žalobcu preto považoval za hypotetické, špekulatívne a nezakladajúce sa na
žiadnom priamom dôkaze preukazujúcom jeho tvrdenia. Poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
podľa ktorej možno preukázať len to, čo sa stalo, nie to, čo sa preukázať nedá. Zastával preto názor,
že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Žalovaný zdôraznil, že v čase od 15.6.2014 do
29.9.2015 sprostredkovával vysielanie v prevádzke výlučne z internetovej stránky R. sekcia CCO Public

Domain Dedication/No Rights Reserved, ktorá sprístupňuje zvukové záznamy verejnosti neobmedzene
bez súhlasu ich autorov, ktorí sa výslovne vzdali všetkých svojich práv a odmietli kolektívnu ochranu.
Poukázal na ustanovenie § 164 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z., podľa ktorého organizácia kolektívnej
správyjepovinnázastupovaťzarovnakýchpodmienokabezohľadunačlenstvovorganizáciikolektívnej
správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv, ak o to nositeľ práv požiada a zdôraznil,
že nositelia práv organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nielenže nepožiadali, ale výslovne

sa všetkých svojich práv vzdali a akúkoľvek kolektívnu ochranu odmietli. Ďalej žalovaný uviedol,
že od 30.9.2015 vysiela výlučne z internetovej stránky R. o čom predložil certifikáty od spoločnosti
Jamendo S.A. Luxemburg, správcu nezávislých zahraničných umelcov, ktorí nie sú registrovaní v
iných organizáciách a všetky autorské práva im zabezpečuje práve táto spoločnosť. Žalovaný od tejto
spoločnosti získal súhlas na prehrávanie hudby, za čo platí príslušný poplatok, preto súhlas žalobcu už

nepotrebuje.Zastávalnázor,žezakúpenímlicencieodspoločnostiJamendoS.A.Luxemburgsižalovaný
splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu vznikli v súvislosti so zámerom prehrávať hudbu vo svojej
prevádzke, preto finančné nároky žalobcu považoval za neopodstatnené. Žalovaný považoval kontrolu
žalobcu v jeho prevádzke za nedôslednú, lebo si nepreveril odkedy prevádzka žalovaného funguje,
akým spôsobom žalovaný riešil otázku reprodukcie hudby, ale automaticky zasielal výzvy na zaplatenie,

pričomanivkonanínepredložilfotografiezkontroly,zktorýchbybolozrejmé,ževprevádzkežalovaného
sa nachádza deklarované technické zariadenie - hifiveža, televízor a pod. Pokiaľ žalobca odkazov na
judikatúru českých súdov žalovaný uviedol, že rozhodnutia sa týkali reprodukcie hudby v ubytovacích
zariadeniach,kdeprevádzkovateľubytovaciehozariadeniadávahosťomnaizbáchkdispozíciitechnické
prístroje so signálom pre televíziu alebo rozhlasové vysielanie a neeviduje, čo si hostia aj púšťajú. V

tomto prípade však sám žalovaný určuje, aká hudobná stanica a hudba bude reprodukovaná a ak vysiela
tzv.slobodnúhudbuautorov,ktorýchnezastupuježiadnaorganizáciakolektívnejsprávyautorskýchpráv,
nevzniká žalovanému povinnosť platiť poplatky žalobcovi alebo iným takýmto organizáciám.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.
s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd udáva:

9.Žalobcaodvolanieodôvodnilnesprávnymiskutkovýmizisteniami,kuktorýmdospelsúdprvejinštancie
na základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm.
h/ C. s. p.). Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že
by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z

ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné
otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok
spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, zktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli
k rozhodnutiu vo veci.

11. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 a 2 C. s. p.).

13. V sporovom konaní majú strany povinnosť tvrdenia, t. j. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu (§ 150 C. s. p.) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že
strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak sú tvrdenia strán sporné, súd
musí vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. Súd však nevykonáva dokazovanie na
preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený

skutkový stav, z ktorého vychádza v rozhodnutí o veci. Posúdenie, či je skutkové tvrdenie strany sporné
alebo nesporné vychádza z toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. To znamená, že sporným
je len také skutkové tvrdenie, ktoré bolo protistranou účinne popreté, pričom popretie musí byť výslovné
a konkrétne. V prípade, že strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, procesným
dôsledkom je domnienka, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

14. V podanej žalobe uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na peňažné plnenie z dôvodu, že
žalovaný ako podnikateľ prevádzkuje kaviareň, v ktorej priestoroch žalobca kontrolnou činnosťou
zistil, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého vykonáva verejný prenos

zvukových a obrazových záznamov. Žalobca tvrdil, že za takýto verejný prenos patrí výkonnému
umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu odmena podľa zákona č. 618/2003 Z. z. a keďže žalovaný
dobrovoľne primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu v rokoch 2014 a 2015 neuhradil,
žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

15. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nepoprel, že pre návštevníkov kaviarne sprístupňuje
zvukové záznamy, namietal však dôvodnosť podanej žaloby, pretože prevádzku Kaviareň Barista
Cafe v Spišskej Novej Vsi otvoril až od 15.6.2014, teda do 14.6.2014 nevykonával verejný prenos,
že od otvorenia prevádzky až do 29.9.2015 mu nevznikla povinnosť podľa autorského zákona, lebo

zákazníkom sprostredkúval výlučne diela alternatívnych zahraničných poskytovateľov, ktoré nespadajú
pod kolektívnu ochranu práv, lebo ich autori túto výslovne odmietli a certifikátom preukazoval, že
od 30.9.2015 sprostredkúva vysielanie výlučne z internetovej stránky www.jamendo.com za odplatu.

16. Súd prvej inštancie odpor doručil žalobcovi dňa 26.5.2016 a vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril.
Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil a
súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Keďže žalobca nenamietal pravdivosť tvrdení žalovaného
a nenavrhol (vzhľadom na námietky žalovaného) vykonať ani dokazovanie na preukázanie dôvodnosti

svojho nároku, súd prvej inštancie posúdil predmet sporu podľa žalovaným predložených dôkazov.

17. Pokiaľ žalobca následne v podanom odvolaní spochybňoval tvrdenie žalovaného o začiatku
prevádzkovania kaviarne (od 15.6.2014), namietal, že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že Jamendo

ako komerčné internetové rádio poskytuje hudbu výlučne tých autorov, ktorí nie sú zastúpení
kolektívnymi správcami a vzdali sa práva na takúto ochranu a tvrdil, že v rámci repertoáru Jamendo
nemožno vylúčiť výskyt skladieb tých autorov, ktorých práva spadajú pod kolektívnu správu žalobcu, ideo novoty v odvolacom konaní, keďže pravdivosť týchto tvrdení žalovaného v konaní pred súdom prvej
inštancie žalobca nespochybnil aj keď mu boli známe.

18. Podľa § 383 C. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú
procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

20. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti vychádza zo skutkového stavu ako ho zistil súd

prvej inštancie. Je pravdou, že aj v odvolacom konaní môžu strany uplatňovať prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, uvádzať nové tvrdenia a dôkazy, odvolacie konanie však vychádza z
neúplného apelačného systému, to znamená, že odvolateľ môže v odvolacom konaní použiť prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej
inštancie, len v obmedzenom rozsahu za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v

ustanovení§366C.s.p.Žalobcomuvádzanéodvolaciedôvodysavšaknetýkajúprocesnýchpodmienok
ani vylúčenia sudcu či nesprávne obsadeného senátu a tieto dôvody nemožno podradiť ani pod iné
vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie a v dôsledku toho nesprávne právne posúdenie veci, neuviedol
dôvody, pre ktoré svoje skutkové tvrdenia nemohol uplatniť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej

inštancie. Keďže neboli splnené zákonné podmienky podľa § 366 C. s. p., na žalobcom až v odvolacom
konaní tvrdené nové skutočnosti nemohol odvolací súd prihliadať.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní uniesol bremeno

tvrdenia i bremeno dôkazu na preukázanie ním tvrdených skutočností, t. j. na preukázanie, že v čase
do 15.6.2014 kaviareň neprevádzkoval a potom sprostredkovával vysielanie výlučne z internetovej
stránky, kde zvukové záznamy možno ďalej sprostredkovať verejnosti neobmedzene bez súhlasu
autorov, resp. od 30.9.2015 na základe certifikátu sprostredkúval hudbu od spoločnosti Jamendo S.A.
Luxemburg. Bol to práve žalobca, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalovaný vo svojej prevádzke

vykonával verejný prenos aj pred 15.6.2014 a tiež nepreukázal, že žalovaný sprístupňuje zvukové
a audiovizuálne záznamy, ktorých autorom či výrobcom poskytuje ochranu žalobca, keďže „každá
organizácia kolektívnej správy spravuje práva len vo vybraných odboroch, vo vzťahu ku konkrétnym
predmetom ochrany, v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR“ (výklad Ministerstva
kultúry SR k zákonu č. 618/2003 Z. z.).

22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie
v súlade s platnou právnou úpravou.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov tohto konania
v plnej výške.

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).