Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887706
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116887706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX E., prechodne I. 9, XXX XX G., občan SR, o zaplatenie 2.104,74 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20Csp/1/2016-52 zo
dňa 17.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok súdu 1.inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti pohľadávky
v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur splatných vždy do 30 dňa v mesiaci počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok
zročnosť celého plnenia.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2 104,74 eura, úrok vo výške 45,91 eura, úroky z omeškania vo výške 0,42 eura, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 2 225,85 eura od 22.4.2016 do 27.4.2016, zo sumy 2 104,74 eura od
28.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 45,91 eura od 22.4.2016 do zaplatenia a to všetko v pravidelných

mesačných splátkach po 80 eur, splatných vždy do 30 dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť
celého plnenia. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 a 9 a
§ 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čo do splatnosti ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného

sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili
dňa 20.8.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu túto zmluvu súd
ex offo podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase
uzavretia zmluvy. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto obsahuje všetky
náležitosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. Súd je taktiež toho názoru, že úrok

dohodnutý v zmluve je primeraný a teda nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 108 mesačných splátkach po 29,98 eura. Keďže žalovaný splátky riadne a včas nesplácal, listom zo
dňa 21.4.2016 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy2.332,18 eura do 1.5.2016. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávka žalobcu pozostávala z
dlžnej istiny vo výške 2.225,85 eura, dlžných úrokov vo výške 45,91 eura a dlžných úrokov z omeškania
vo výške 0,42 eura. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Po zosplatnení žalovaný uhradil

dňa 27.4.2016 sumu 121,11 eura, pričom táto úhrada bola započítaná na istinu. Keďže z vykonaného
dokazovania nebolo zistené, aby žalovaný po zosplatnení uhradil zvyšnú časť dlhu, zaviazal ho súd na
zaplatenie istiny vo výške 2.104,74 eura, úrokov vo výške 45,91 eura a dlžných úrokov z omeškania
vo výške 0,42 eura. Nakoľko žalobca listom zo dňa 21.4.2016 úver zosplatnil, dostal sa nasledujúcim
dňom žalovaný do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z dlžnej istiny

a úrokov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom bola zohľadnená aj úhrada dňa
27.4.2016. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenako„CSP“),podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol neúspešný iba v časti úrokov, a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v danom prípade nezistil žiadny dôvod, pre ktorú by žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvod na nepriznanie nevidel súd ani v majetkovej situácii
žalovaného. Podľa § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného a výšku
priznanej sumy, súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu po 80,- eur. Súd má za to, že splátka 80,-
eur je primeraná ako majetkovej situácii žalovaného tak aj výške priznanej sumy.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to iba v rozsahu, v ktorom súd povolil

žalovanému splácať dlh v splátkach. Poukázal na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského
súdu v Trnave, č. k. 24Co 322/2016-85 zo dňa 01.03.2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej splatnosti potvrdil. Uviedol, že z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., resp. § 232 ods. 2
CSP vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne patričná lehota 3 dni.
Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť aj dlhšiu lehotu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa

súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver
súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je hodné určiť
na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné patrí predovšetkým
výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie
záväzku. Osobné pomery strán možno žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade

ich nedodržania skutočnosť, či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote 3 dní nebolo v
riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na
záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovaného zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu by bolo zjavne
nespravodlivé. Pokiaľ žalovaný navrhol mesačné splátky po 50,- eur znamenalo by to možnosť splácať
prisúdenú istinu viac než 8 rokov a v konečnom dôsledku by takáto lehota bola neprimeraná okolnostiam

daného prípadu a odporovala by požiadavke spravodlivého riešenia veci. V zmysle uvedeného preto
nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného. Žalobca má nepochybne právo, aby mu
jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. V danom prípade uhradenie samotnej istiny bez
príslušenstva bude trvať 2 roky a 4 mesiace. Zároveň žalobca uvádza, že vzhľadom na čas od podania
žaloby (28.06.2016) na súd, mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým

preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná
jeho finančným možnostiam. Žalovaný od podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Preto žalobca
poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 7Co 33/2017-62 zo dňa 22.02.2017, ktorým
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výroku o povolení splátok. Uhradenie istiny bez
príslušenstva by trvalo 5 rokov, v priebehu ktorých by narastali úroky z omeškania. Zároveň žalobca

poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by
malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného, núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde
jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného, a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu
rozhodnutia.žalobcamázato,žejehoodvolaniejedôvodné,keďžejedanýodvolacídôvodvzmysleust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho

posúdenia veci. preto navrhol rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 388 CSP zmeniť a vyhovieť
žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške
zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.5. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 18.05.2017. Z jeho strany vyjadrenie nebolo podané.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti
pohľadávky, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.06.2017 a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie správne citoval ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP tak ako to uviedol odvolací súd
vyššie. Súd prvej inštancie zohľadnil sociálnu situáciu žalovaného a výšku priznanej sumy, ktorú povolil
žalovanému splácať po 80,- eur. Mal za to, že splátka 80,- eur je primeraná ako majetkovej situácii

žalovaného, tak aj výške priznanej sumy.

8. Súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Právne závery
súdu prvej inštancie v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a jeho právne závery jasne vyplývajú
z odôvodnenia napadnutého rozsudku. V odvolacej námietke žalobcu, že iné súdy postupujú inak,

odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax, napr. na rozhodnutie č.k. 19Co/356/2015-208 zo
dňa 13.09.2016. Zároveň na skutočnosť, že z úverovej zmluvy č. 0000000000238192, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.300,- eur vyplýva, že žalovaný sa zaviazal
splácať úver a úroky v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom
bol povinný splatiť do 19.08.2024. Výška splátky bola dohodnutá na 29,98 eur. Teraz je výška splátky

stanovená na 80,- eur mesačne, splatná vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku. Teda istina bude skutočne tak ako to tvrdí žalovaný, splatená do 2 rokov
a 4 mesiacov a následne môžu byť splatené úroky a úroky z omeškania. Táto lehota je kratšia ako
celková splatnosť pohľadávky, preto rozhodnutie, na ktoré poukázal žalobca z iných súdov nie je možné
na uvedené použiť.

9. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o splatnosti
pohľadávkyvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo80,-eur,splatnýchvždydo30.dňavmesiacipočnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Zároveň k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa
žalovaný omešká s plnením jednej splátky, má to za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca je teda
týmto výrokom riadne chránený.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 a § 262 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná voči
neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.