Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/458/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813206963.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821
08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanému D. H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXX, t.č. I.
XX, E., o zaplatenie 650,57 Eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom so sídlom vo Svidníku Sovietskych hrdinov 163/66, proti uzneseniu z 10. 10. 2013, č. k.
20Ro/153/2013-40 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.10.2013 č.k. 20Ro/153/2013-40
odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( ktorý v tom čase vystupoval v konaní
ako vedľajší účastník ) proti platobnému rozkazu zo dňa 19.8.2013 odmietol. V odôvodnení rozhodnutia
citujúc ust. § 172 ods. 1, 174 ods. 1,2,3 a § 93 ods. 2,3,4 O.s.p. poukázal na to, že zmyslom vedľajšieho
účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov a účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel ( pomoc v spore ), akým konaním

môže byť zásadne len sporové konanie. Uvedené neplatí napr. pre také štádium sporového konania,
v ktorom súd rozhodne o návrhu platobným rozkazom tzv. skrátenom konaní, kedy sa táto pomoc
môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ďalej súd prvej inštancie
dôvodil, že vedľajší účastník má právo podať opravný prostriedok len v prípadoch a za podmienok
stanovených zákonom, avšak na podanie odporu je subjektívne legitimovaný iba odporca (žalovaný) a
vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Podľa názoru súdu prvej inštancie vedľajší účastník

nie je osobou oprávnenou na podanie odporu, preto podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p. odmietol odpor
podaný vedľajším účastníkom.

2. Proti uvedenému uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS (v tom čase vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník) odvolanie, nakoľko sa
nestotožnilo s tvrdením súdu prvej inštancie, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie

odporu. Poukázalo na ust. § 93 ods. 3,4 O.s.p., ako aj na skutočnosť, že prípadný nesúhlas hlavného
účastníka s podaným odporom musí byť kvalifikovaný, teda účastník ho musí urobiť so znalosťou
veci, pričom namietalo, že priemerný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nie je informovaný o
skutočnostiach týkajúcich sa premlčania, resp. o neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Vyjadrilo názor, že právna argumentácia použitá súdom prvej inštancie nie
je v súlade s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a závadným

procesným postupom súdu mu tak bola znemožnená realizácia procesných práv vedľajšieho účastníkaa odňatá možnosť konať pred súdom. S poukazom na uvedené zotrval na podanom odpore a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.

3. Odvolateľ podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. (účinného do 30.6.2016)
a vec bola predložená odvolaciemu súdu na prejednanie a rozhodnutie v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. CSP (účinného od 1.7.2016).

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniaapreskúmaluzneseniesúduprvejinštancievmedziachodvolania,

t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
odvolateľa uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd poukazuje na to, že otázka vzťahujúca sa na možnosť vedľajšieho účastníka podať

odpor proti platobnému rozkazu bola v súdnej praxi už jednoznačne vyriešená a v zmysle ustálenej
judikatúry vedľajší účastník takéto oprávnenie nemá z nasledujúcich dôvodov:

7. Ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny
záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či

tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi
alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorých predmetom činnosti ochrana práv podľa
osobitnéhopredpisu.Dokonaniavstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhozúčastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§
93 ods. 2,3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich
súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

8. Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní s tým, že
vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného a zúčastňuje sa konania z dôvodu, že chce

pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporových strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vzhľadom na uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva
(pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov) treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide
o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť

zásadne len sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom
súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového
konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania
vo vlastnom zmysle slova. Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz
vydáva spravidla len na základe skutočnosti uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje

až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť
ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom
takéhoto subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je pomoc
v spore. Konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až
včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a

súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinnom úkone žalovaného, môže byť naplnený
zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s
cieľom prispieť k ochrane jeho práv. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že účinky
vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú (viď. napr. uznesenie NS SR č.k.
7Cdo/135/2013).

9. Aj v danom prípade združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS vystupujúce v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník v konaní oznámilo súdu prvej inštancie, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného v čase skráteného konania, avšakzačatie sporového konania včasným podaním odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný,
nie vedľajší účastník v zmysle vyššie uvedených úvah. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie napadnutým uznesením správne odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS (vedľajším účastníkom), a preto odvolací súd uvedené uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255ods.1CSPa§262ods.1,2CSP.Združenie(vedľajšíúčastník)nebolovodvolacomkonaníúspešné,

preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).