Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615207114
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615207114.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a
členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému O. Y., nar. X. X. XXXX,
bytom O., G. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského

úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 12096/15, o vymoženie pohľadávky v sume 300,00
EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k.
5Er/406/2015-14 zo dňa 21. 9. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (prvý
výrok) a jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (druhý výrok). O zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v nadväznosti na
ustanovenia § 52 ods. 1 a 3, § 53 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v texte aj
ako „OZ“), keď zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 15. 5. 2012

(ďalej aj „Zmluva o úvere“) posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že povaha rozhodcovskej
zmluvy, od ktorej legitimitu na vydanie exekučného titulu odvodzoval rozhodcovský súd, vylučuje,
aby bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne, a to s poukazom na jej formulárový charakter
predpripravenýveriteľomapredloženýspotrebiteľovilennapodpis.Spotrebiteľnemalmožnosťovplyvniť
obsah rozhodcovskej zmluvy a ani určiť osobu, prípadne rozhodcovský súd, ktorý by spory zmluvných
strán rozhodoval, keď voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená veriteľom priamo v predtlačenom

formulári. Navyše z rozhodcovskej zmluve nevyplýva, že by bol spotrebiteľ upovedomený
o tom, že rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusí. Na základe uvedeného exekučný súd posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, t. j. spotrebiteľa nezaväzujúcu podmienku. Vzhľadom na
uvedenéskutočnostisarozhodcovskékonanieuskutočnilonazákladeneplatnéhoprávnehoúkonupreto
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu v rozsahu výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
205 ods. 2 písm. f/ a písm. c/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Uviedol, že právne posúdenie veci
súdom je nesprávne vtedy, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá
alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav

nesprávne aplikoval. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskomkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a uviedol, že uvedené ustanovenie síce upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá
povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne

aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskumávanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich
vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobými mravmi).

Exekučný súd sa však v rámci tohto prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania exekučný súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov, nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v
tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o

zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Ďalej okresnému súdu vytkol, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci,
keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka.
V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené odvolacie
námietky žiadal oprávnený uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 1. 3. 2015 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 21. 9. 2015 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec

predloženádňa10.6.2016.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.
2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti

(výrok, ktorým okresný súd súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil) zostalo uznesenie
okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného
pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe
návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

7. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené
k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 (§ 243d ods. 2 Exekučného
poriadku).

8. Poznámka „4ead)“ k ustanoveniu § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku znie: Zákon č. 335/2014 Z.
z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.9. Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do
31. 12. 2014 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu

súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide

o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ).

12. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53
ods. 5 OZ).

14. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

15. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní
uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade
ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva:

16. Oprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhoexekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.
s., Karloveské rameno 8, Bratislava spisovej značky: SR 07210/14 vydaný dňa 28. 10. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 22. 12. 2014. Základný právny rámec

nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe
Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané
dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o úvere, ako aj Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a rozhodcovskej zmluvy - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní
ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať

ako spotrebiteľský vzťah a následne aj vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a
v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a
ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu

spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

17.Námietkaoprávneného,podľaktorejexekučnýsúdprekročilrámecsvojejpreskúmavacejprávomoci,
keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona o

rozhodcovskom konaní, je zrejmé, že súd je v každom štádiu vedenia exekúcie povinný dôsledne
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým, či
podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku, a či subjekty, vočiktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi označenými v
exekučnomtitule;prípadneskúmať,čidošlokprechoduprávaalebopovinnostinainakoznačenýsubjekt
v zmysle ustanovenia

§37ods.3Exekučnéhoporiadku.Súdvprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejalebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia pre súdneho
exekútora) musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok

v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej
v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3
a 4 Smernice Rady 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ

nie je viazaný touto podmienkou.

18. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu
v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia Zákona
o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne

účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v
nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

19. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť

v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho

úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

20. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu,
správne okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského
súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme
samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že

táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú
podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj
predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobnéhotomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby toto jeho rozhodnutie malo vplyv na uzavretie
resp. neuzavretie Zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod
13) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím
sporu rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber
predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť

podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide
o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy
bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa
voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí

s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných
strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

21. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený
nedostatok je už sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správnepotvrdil,pričomsanezaoberalzjavneneopodstatnenouodvolacouargumentáciouoprávneného
o tom, že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. a že
bolo nesprávne jeho konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej
zmluvy, keď okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 zákona

č. 244/2002 Z. z. a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, ale len, že táto nebola
účastníkmi uzatvorená platne.

22. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie nevylúčil) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté

(§ 367 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §

427 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok

ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).