Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/400/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205705
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115205705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci navrhovateľa O. B., štátneho občana U. republiky,
bytomC.XXXprotiodporcoviG.P.,štátnemuobčanoviU.republiky,bytomB.XXXozvýšenievýživného,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/42/2015-48 zo dňa 19. februára
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí prvým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k.

30P/58/2009-48 zo dňa 22.10.2009 ohľadne výšky výživného tak, že odporca je povinný platiť výživné
navrhovateľovivovýške100,-eurmesačne,vždydokoncamesiacavopredsúčinnosťouod09.09.2014,
vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, splatné výživné za obdobie
od 09.09.2014 do 31.03.2015 vo výške 235,67 eur povolil odporcovi splácať v 10,- eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok a o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok tunajší odvolací súd na odvolanie

účastníkov zrušil uznesením č.k. 5Co/627/2015-38 zo dňa 16.12.2015 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, keď uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože v zmysle
§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine rodič musí prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré pomery sú nepochybne ovplyvnené aj vyplácanými
náhradami podľa osobitného predpisu a súd prvej inštancie cestovné náhrady, ktoré boli odporcovi
zo strany jeho zamestnávateľa vyplatené nezohľadnil pri určení výšky zmeny vyživovacej povinnosti
odporcu na navrhovateľa. Náhrady podľa osobitného zákona /zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných

náhradách/, resp. tzv. diéty, ktoré zamestnávateľ vypláca svojmu zamestnancovi pri pracovných cestách
v tuzemsku, či v zahraničí, síce nie sú súčasťou príjmu zamestnanca, avšak predstavujú majetkový
prospech, ktorý zamestnanec získava pri výkone zamestnania. Takéto náhrady /diéty/ sú príjmom, ktorý
slúži zamestnancovi na zabezpečovanie jeho výdavkov pri pracovných cestách a reprodukciu jeho
pracovnej sily a nie je možné ich považovať za zložku mzdy. Na druhej strane je ale nesporné, že do istej
miery tieto náhrady pokrývajú výdavky zamestnanca a podieľajú sa na jeho životnej úrovni, preto tvoria
majetkový prospech získavaný zamestnancom zo zamestnania a v prípade zamestnanca ako osoby

povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti musia byť aj zohľadnené pri určovaní výšky výživného, aj
keď nie v plnej výške, keďže ich príjemca z nich musí do určitej miery uspokojovať svoje potreby pri
pracovných cestách.2. V poradí druhým, napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/58/2009-48 zo dňa 22.10.2009 ohľadne výšky výživného
tak, že odporca je povinný platiť výživné navrhovateľovi vo výške 120,- eur mesačne, vždy do konca

mesiaca vopred s účinnosťou od 09.09.2014 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Splatné
výživné za obdobie od 09.09.2014 do 29.02.2016 vo výške 975,33 eur súd povolil odporcovi splácať
v 10,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Na

odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu
dňa 17.3.2015, domáhal zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 65,- eur na sumu 300,- eur mesačne
od 9.9.2014 /od nadobudnutia plnoletosti/. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/58/2009-48 zo dňa 22.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
25.11.2009, súd schválil rodičovskú dohodu matky navrhovateľa a odporcu, ktorou sa odporca ako
otec navrhovateľa zaviazal platiť výživné na v tom čase maloletého Tomáša-navrhovateľa vo výške

65,- eur mesačne od 1.11.2008. V čase tohto rozhodovania súdom matka navrhovateľa bola druhý raz
vydatá a bola na materskej dovolenke s maloletým Lukášom Nátherom, nar. 27.11.2006. Jej jediným
príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne a prídavky na 2 deti vo výške 42,50
eur mesačne. Odporca v tom čase pracoval ako vodič s priemerným čistým príjmom 303,769 eur a
diétami pri zahraničných pracovných cestách vo výške 37,- eur denne. Maloletý Tomáš musel platiť

školné 96,26 eur mesačne. V súčasnosti manželstvo matky navrhovateľa trvá, okrem uvedených 2 detí
jej nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Do 1.1.2015 poberala invalidný dôchodok vo výške 278,-
eur mesačne a od 1.1.2015 vo výške 282,60 eur mesačne. Užíva lieky, za ktoré mesačne dopláca.
Jej manžel je zamestnaný. Odporca v súčasnosti pracuje ako vodič s čistým priemerným mesačným
príjmom za obdobie 4/2014 až 12/2015 vo výške 394,77 eur a s diétami pri zahraničných pracovných

cestách za obdobie 9/2014-12/2015 priemerne vo výške 724,98 eur mesačne, čo je v prepočte na deň /
na 20 pracovných dní v mesiaci/ 36,25 eur denne. Pribudla mu 1 vyživovacia povinnosť k maloletému
Jaroslavovi Vlnkovi, nar. 31.8.2000 vo výške 130,- eur mesačne po rozvode jeho druhého manželstva v
roku 2004. Vedľajší príjem na strane odporcu nebol preukázaný. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa
§ 78 ods. 1 vety prvej, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa § 2 písm. c) zákona č.

601/2003 Z.z. o životnom minime. Uviedol, že z vykonaného dokazovania má za to, že došlo k zmene
pomerov od poslednej súdnej úpravy vo februári 2010 na strane navrhovateľa - dieťaťa nastúpením
na vyšší stupeň školy /zo základnej na strednú/ čím sa zvýšili náklady na školské potreby. Príjem na
strane matky navrhovateľa sa zvýšil o sumu 119,33 eur mesačne /278-158,67/ do 31.12.2014 a o
sumu 123,93 eur mesačne /282,60-158,67/. Príjem odporcu-otca navrhovateľa sa zvýšil o sumu 90,98

eur mesačne /394,77-303,79/, pričom tzv. diéty poberá stále v rovnakej výške. Výška tzv. diét bola
známaúčastníkomkonaniavpredchádzajúcejsúdnomkonaní,vktoromúčastníciresp.odporcaamatka
navrhovateľa uzavreli rodičovskú dohodu. Z tohto dôvodu súd mohol prihliadnuť iba na zmenu pomerov
od poslednej súdnej úpravy v roku 2009 podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odporca mal okrem
navrhovateľa ešte jednu vyživovaciu povinnosť aj v čase poslednej úpravy aj v súčasnosti. Z uvedeného

vyplýva, že došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľa zvýšením jeho výdavkov na vyššom
stupni školy a jednak aj na strane rodičov o uvedenú sumu. Z tohto dôvodu súd aj s prihliadnutím na tzv.
diéty odporcu, ktoré pokrývajú jeho potreby na stravovanie počas pracovných ciest a zároveň vplývajú
na jeho majetkové pomery, zvýšil výživné zo strany odporcu zo sumy 65,- eur mesačne na sumu 120,-
eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o splácaní

zročného výživného za obdobie od 9.9.2014 do 29.2.2016 vo výške 975,33 eur. Zročné /splatné/ výživné
bolo za 9/2014 v sume 40,33 eur /120 eur- 65eur = 55,- eur mesačne: 30 dní v mesiaci x 22 dní/ a
za 10/2014-2/2016 v sume 935,- eur /17 mesiacov x 55 eur/, celkom spolu 975,33 eur. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu čiastočného úspechu účastníkov.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Namietal, že súd prvej inštancie nepreveril

zárobok manžela matky navrhovateľa a tento by mal byť pri rozhodovaní vzatý do úvahy. Tiež nebolo
zisťované v akých pomeroch navrhovateľ žije, teda či býva u rodičov vo vlastnom alebo v akých
podmienkach. Toto by malo byť preverené. Tiež nebolo pri rozhodovaní zohľadnené ako bude odporca
platiť výživné pri dlhodobej práceneschopnosti. Vtedy mu zamestnávateľ nebude vyplácať diéty a jeho
príjem tak bude o diéty nižší. Toto by malo byť v rozhodnutí zohľadnené. Odporca preto navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam odporcu dodáva
nasledovné:
7. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
10. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby v tomto konaní boli skúmané zárobkové pomery
manželka matky navrhovateľa alebo pomery, v ktorých navrhovateľ žije. Manžel matky navrhovateľa
nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi a jeho príjem preto pri rozhodovaní o

výživnom odporcu na navrhovateľa nehrá žiadnu úlohu. Podstatné sú v zmysle citovaných ustanovení
Zákona o rodine len odôvodnené potreby navrhovateľa ako osoby oprávnenej na výživné a pomery
jeho rodičov ako osôb povinných výživným. Rovnako tak nie je dôležité aké sú podmienky, v ktorých
navrhovateľ žije. Z jeho výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, jej manželom a so svojím bratom Lukášom. Ďalšie konkrétne pomery, v

ktorých navrhovateľ žije nie sú pri určovaní výživného podstatné.

11. Nakoniec pokiaľ ide o odporcovu poslednú námietku, že súd prvej inštancie neprihliadol pri
rozhodovaní na to, z čoho bude platiť výživné navrhovateľovi, keď bude dlhodobo práceneschopný a
nebude mať príjem z cestovných náhrad, ani táto odvolacia námietka nič nemení na vecnej správnosti

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V každom konaní, teda aj v konaní o výživnom, je pre súd
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku /§ 217 ods. 1 CSP, predtým § 154 ods. 1 O.s.p./. Súd
konajúci o výživnom teda môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané a existujú v čase
jeho rozhodovania, nie na budúce skutočnosti, o ktorých nie je isté, či nastanú a v akej kvalite. Konajúci
súd prvej inštancie teda nemohol prihliadnuť pri svojom rozhodovaní o zvýšení výživného odporcu na

navrhovateľa na prípadnú budúcu práceneschopnosť odporcu a pokles jeho príjmu zo zamestnania
tým spôsobený. Ak v budúcnosti k takýmto skutočnostiam príde a tieto budú mať vplyv na možnosti a
schopnostiodporcuplniťurčenévýživnénanavrhovateľa,môžeodporcapodaťnasúdnávrhnazníženie
svojej vyživovacej povinnosti.

12. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).