Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10CbPv/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231389
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:1212231389.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa

DECORE, s.r.o., 916 25 Brunovce 193, IČO: 44 617 062, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským,
advokátom, 911 01 Trenčín, Nám. sv. Anny 25, IČO: 34 054 081, proti odporcovi AMARENA s.r.o.,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, Košikárska 1436/19, IČO: 46 084 401, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., 821 08 Bratislava, Belehradská 33, korešpondenčná adresa
811 03 Bratislava, Ľubinská 3, IČO: 35 922 907, o ochranu proti nekalej súťaži, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zdržať sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti používania v akejkoľvek
forme označenia obsahujúceho obchodné meno navrhovateľa „DECORE“ a používania tohto označenia

pri prezentácii tovarov a služieb ponúkaných odporcom.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zdržať sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti používania v
akejkoľvek forme označenia „AMARENA“ a používania tohto označenia pri prezentácii tovarov a služieb
ponúkaných navrhovateľom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľžiadaspoukazomna§44anasl.Obchodnéhozákonníkauložiťodporcovipovinnosťzdržať
sa pri výkone podnikateľskej činnosti používania obchodného mena „DECORE“ v akejkoľvek forme,
zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 30 000 Eur a navrhovateľa oprávniť uverejniť
rozsudok na trovy odporcu. Tvrdí, že odporca, ktorého spoločníci a konatelia boli pôvodne spoločníkmi
a konateľmi navrhovateľa, po odchode z firmy navrhovateľa založili novú spoločnosť, na internetovú
stránku ktorej presmerovali údaje o spoločnosti navrhovateľa i jej e-mailovú komunikáciu.

Odporca vzájomným návrhom žiada súd zakázať navrhovateľovi používať obchodné meno „AMARENA“
pri podnikateľskej činnosti. Svoj návrh na primerané zadosťučinenie v sume 30 000 Eur zobral počas
konania späť (a súd v tejto časti konanie zastavil).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov a spoločníkov účastníkov, svedkov F. Ď., V. R.Í., J..
V. Š. P. J. D., oboznámením sa s písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov, výpismi

z obchodného registra, prihláškou slovnej ochrannej známky „DECORE“ POZ 6-2012, výpisom
z registra ochranných známok - „AMARENA“ OZ 233 002, e-mailovou komunikáciou, ukážkami
internetových stránok, reklamným letákom navrhovateľa, kópiami reklamných katalógov Top hotelierstvo
2012 a produktov značky MANK, fotodokumentáciou, záznamom o podaní vysvetlenia ORPZ-NM-OPDP3-P-939/2011 zo dňa 8. decembra 2011, vývojom tržieb za roky 2009 - 2012, zoznamom
zákazníkov, správou SK-NIC, výpisom z histórie domén decore.sk, amarena.sk a amarena.eu.sk,
správou spoločnosti WebHouse s.r.o., znaleckým posudkom č. 10/2014 J. D., pričom zistil nasledovné:

Z výpisu z obchodného registra súd konštatuje, že od zápisu navrhovateľa dňa 7. marca 2009 sú jeho
spoločníkmi a konateľmi manželia W. A. P. A. A.. Od zápisu do 8. augusta 2012 boli spoločníkmi i D.
A. (B. W. A.) P. F. Ď., ktorí boli konateľmi do 22. februára 2011.
Z výpisu z obchodného registra súd konštatuje, že od zápisu odporcu dňa 5. marca 2011 sú jeho

spoločníkmi D. A. P. C. K.. D. A. je i konateľkou spoločnosti. Od zápisu do 10. októbra 2014 bol
spoločníkom a konateľom odporcu aj F. Ď..
Z predmetu činnosti účastníkov súd konštatuje, že sú súťažiteľmi na trhu.

Z výpisu z registra ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky - OZ 233
002 súd konštatuje, že dňa 14. augusta 2012 bola zapísaná kombinovaná ochranná známka AMARENA

pre triedy 4, 8, 11, 16, 20, 21, 24 a 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb na majiteľa C. K..
Z prihlášky ochrannej známky POZ 6-2012 súd konštatuje, že dňa 3.januára 2012 prihlásil C. K. slovnú
ochrannú známku DECORE pre triedy 4, 8, 11, 16, 20, 21, 24 a 25 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb. Do dňa rozhodnutia súdu zápis tejto ochrannej známky preukázaný nebol.

Zo správy SK-NIC súd konštatuje, že doménu „decore.sk“ si ako prvý zaregistroval dňa 8. októbra 2008
F. Ď., ktorý dňa 23. decembra 2013 registráciu vypovedal a dňa 31. decembra 2013 bola zaregistrovaná
na navrhovateľa.
Doména „amarena.sk“ bola prvýkrát zaregistrovaná dňa 22. februára 2011 na NIC Hosting, s.r.o.,
zrušená dňa 22. apríla 2011 a dňa 24. apríla 2011 zaregistrovaná na odporcu.

Zo správy WebHouse s.r.o. súd konštatuje, že doménu „amarena.eu.sk“ si dňa 15.decembra 2011
zaregistrovala A. A.Á. (spoločníčka a konateľka navrhovateľa), ktorá ju používala do 14. januára 2013.

Z policajných záznamov o podaní vysvetlenia dňa 8.decembra 2011 v konaní ORPZ-NM-OPDP3-

P-939/2011 súd zistil, že spoločníčka a konateľka odporcu D. A. vypovedala, že funkcie konateľky vo
firme navrhovateľa bola spolu s F. Ď. zbavená v neprítomnosti na valnom zhromaždení W. A. P. A.
A.. Následne s F. Ď. P. C. K. založili firmu odporcu, o ktorej konatelia navrhovateľa šírili nepravdivé
informácie. Zbavenie funkcie konateľa v neprítomnosti na valnom zhromaždení dňa 19.februára 2011
potvrdil aj F. Ď.. Uviedol, že konatelia navrhovateľa W. A. P. A. A. vzápätí začali o nich šíriť nepravdivé

informácie a konflikty medzi nimi sa prejavili o.i. tým, že dňa 17. apríla 2011 ho W. A. fyzicky napadol.

Konflikty konateľov účastníkov a verbálne útoky a osočovanie (i vulgárne) má súd za preukázané i e-
mailovou komunikáciou a listinnými dôkazmi.

Konateľka navrhovateľa A. A. pred súdom uviedla, že po tom, čo odporca presmeroval „ich“
doménu „decore.sk“ na „amarena.sk“ nechala „natruc“ zriadiť doménu „amarena.eu.sk“, na ktorej však
neprezentovala žiadne tovary ani služby.

Konateľka odporcu D. A. pred súdom uviedla, že doména „decore.sk“ bola presmerovaná 9 mesiacov

po vzniku spoločnosti odporcu, po tom čo sa konatelia účastníkov už 4 roky „naťahovali“. Navyše v tom
čase vlastnil doménu „decore.sk“ F. Ď., konateľ odporcu a pôvodný majiteľ navrhovateľa.

Svedok F. Ď. (bývalý spoločník a konateľ oboch spoločností a držiteľ domény „decore.sk“) vypovedal,
že pôvodne mal živnosť F. Ď.P. - F., neskôr založili spoločnosť DECORE s.r.o. Funkcie konateľa v tejto

spoločnosti bol zbavený v neprítomnosti a navrhovateľ mu dodnes dlhuje za predaj živnosti, prevod na
s.r.o., i súkromné auto, ktoré do firmy vložil. Neskôr bol konateľom spoločnosti odporcu, ktorú opustil.
V čase, keď mal živnosť F. Ď. - F. si nechal zaregistrovať doménu „decore.sk“. Túto nechal po tom,
čo mu konateľ navrhovateľa W. A. zobral auto, presmerovať na „amarena.sk“ tak, že keď niekto do
internetového vyhľadávača zadal „decore.sk“ zobrazila sa „amarena.sk“. Uviedol, že doménu nechal

presmerovať ako súkromná osoba v reakcii na to, že mu konateľ navrhovateľa W. A. odmietol vydať
auto, ktoré bolo jeho súkromným vkladom do spoločnosti navrhovateľa. Svedok poprel, že by používal
e-mailové adresy vedené na konateľov navrhovateľa a uviedol, že po jeho odchode zo spoločnostinavrhovateľa ostala navrhovateľovi celá databáza klientov a všetci boli oboznámení s tým, že on a D.
A. v tejto spoločnosti skončili.

Podľa svedkyne V. R. je „celé toto súdne konanie zbytočné, a keďže sú konatelia účastníkov rodina,
mohli sa dohodnúť“.

Svedok J.. V. Š., účtovník a autor grafov o vývoji tržieb navrhovateľa v rokoch 2009 - 2012, pripísal
znižovanie tržieb navrhovateľa sporom medzi jeho konateľmi a existencii odporcu.

Navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 10/2014 znalca z odboru elektrotechnika J..J. D., ktorý
ako svedok pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné zistiť ako zákazníci vyhľadávajú
konkrétnu doménu.

Dňa 4. júna 2013 pred súdom účastníci uviedli, že niet medzi nimi sporu ohľadne prvého výroku petitu

návrhu a vzájomného návrhu o povinnosti účastníkov vzájomne sa pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti zdržať používania v akejkoľvek forme označenia patriaceho protistrane. Spornou tak zostala
len požiadavka navrhovateľa na uverejnenie rozsudku na trovy odporcu a náhrada primeraného
zadosťučinenia v sume 30 000 Eur navrhovateľovi (po čiastočnom späťvzatí vzájomného návrhu
odporcom).

Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať vzájomné nekalosúťažné
konanie účastníkov, a preto vyhovel návrhu navrhovateľa i vzájomnému návrhu odporcu v časti
prvej výrokovej vety o povinnosti účastníkov zdržať sa pri výkone podnikateľskej činnosti používania
označenia patriaceho protistrane v akejkoľvek forme.

Predmetom sporu tak je požiadavka navrhovateľa na náhradu primeraného zadosťučinenia v sume 30
000 Eur a oprávnenie uverejniť rozsudok na trovy odporcu.

Podľa§53Obchodnéhozákonníkaosoby,ktorýchprávabolinekalousúťažouporušenéaleboohrozené,

môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Nároknaprimeranézadosťučineniemáprevažneobjektívnycharakter,apretoniejeviazanýnasplnenie

akýchkoľvek subjektívnych podmienok. Primeranosť zadosťučinenia sa posudzuje z objektívnych i
subjektívnych hľadísk. Peňažná satisfakcia má i sankčnú povahu, lebo predstavuje pre rušiteľa nielen
morálnu, ale i finančnú ujmu. Nárok na primerané zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, preto
je nevyhnutné vychádzať z povinností tvrdiť a dokazovať spočívajúcej na navrhovateľovi, ktorý má
konkrétnym, určitým a zrozumiteľným spôsobom objasniť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, pre

ktoré si uplatnil nárok na primerané zadosťučinenie v peňažnej forme a v konkrétnej výške. Navrhovateľ
musí vymedziť všetky okolnosti, ktoré sú podkladom pre zodpovedajúcu úvahu súdu o priznaní
uplatnenej výšky primeraného zadosťučinenia a tvrdiť, prečo práve forma peňažnej satisfakcie v tejto
sume je s ohľadom na tvrdené a preukázané protiprávne konanie odporcu namieste, a prečo je práve
táto čiastka čiastkou primeranou. Z faktu, že nárok na zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu,

nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že súd nepotrebuje mať pre posúdenie primeranosti vymedzené určité
kritériá. Voľná úvaha súdu neznamená ľubovôľu súdu, ktorý by bez posúdenia konkrétnych skutočností
a okolností porušovania práva určil, že práve táto výška je primeraná.
Peňažná forma primeraného zadosťučinenia nie je paušalizovanou náhradou škody, ale akousi
kompenzáciou za nepreukázateľné iné straty. Účelom primeraného zadosťučinenia je kompenzácia

nevyčísliteľných nehmotných strát, ktoré postihnutý utrpel. Primeranosť zadosťučinenia závisí aj na
intenzite zásahu do práv, jeho trvaní a pod.

Vychádzajúc z uvedených kritérií súd konštatuje, že navrhovateľ jednoznačne netvrdil, a okrem
všeobecného poukazu na zníženie príjmov dostatočne kvalifikovane nepreukázal okolnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť taký rozsah jeho nemateriálnej ujmy, ktorá by mala byť reparovaná práve
primeraným zadosťučinením v peňažnej forme a uplatnenej sume. Podľa názoru súdu nárok na
primeranépeňažnézadosťučinenienavrhovateľovinevznikol.Príčinyzníženiajehopríjmovjednoznačne
nepotvrdil ani jeho účtovník a autor grafov, ktoré zníženie príjmov dokumentujú. Je logické, že keďsi bývalí spoločníci a konatelia navrhovateľa F. Ď. P. D. A. po nútenom odchode zo spoločnosti
navrhovateľa založili spoločnosť s rovnakým predmetom podnikania, časť zákazníkov k nim prešla.
Nemožno nezohľadniť, že konatelia účastníkov sú bývalí spoločníci a konatelia navrhovateľa, a že spory

ich obchodných spoločností sú v skutočnosti osobnými spormi i rodinných príslušníkov. O tom svedčí
okrem ich agresívnej komunikácie najmä fakt, že F. Ď. (pôvodný „zakladateľ“ spoločnosti navrhovateľa a
držiteľ domény „decore.sk“) a D. A. boli zbavení funkcie konateľov spoločnosti navrhovateľa súčasnými
konateľmi navrhovateľa v neprítomnosti. Preto by priznanie primeraného zadosťučinenia navrhovateľovi
bolo o.i. v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd návrh navrhovateľa v časti primeraného zadosťučinenia

zamietol.

Aplikácia § 155 ods.4 O.s.p. prichádza podľa názoru súdu do úvahy len v prípade úplného vyhovenia
návrhu. Pretože navrhovateľ uspel len čiastočne, súd zamietol i jeho návrh na uverejnenie rozsudku na
trovy odporcu.

Obe strany boli v konaní úspešné len čiastočne, preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal právo
na náhradu trov konania ani jednej z nich.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom
podpísaného súdu.

Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.