Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315010154
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315010154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2016 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka,
o odvolaní obžalovaného C. G. proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T /71/2015 zo dňa
31.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Krajský súd rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b) Tr. por.
obžalovaného C. G., nar. XX.XX.XXXX, spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok obžalobou

kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 07.09.2014 asi o 03.28 h v Brezne na Námestí M. R. Štefánika, pred objektom herne VIX, odcudzil
motocykel zn. YAMAHA FZX 750 s evidenčným číslom Írskej republiky XX/LK XXX a následne dňa
07.09.2014 asi o 09.52 h motocykel vrátil na miesto, z ktorého ho odcudzil, čím by v prípade, že
motocykel by nebol vrátený, spôsobil majiteľovi G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., C. XXX, škodu
podľa odborného vyjadrenia vo výške 373,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. G. uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.09.2014 asi o 03.28 hod. v Brezne, Nám. M. R. Štefánika, pred herňou VIX, pod vplyvom alkoholu
zobral motocykel zn. YAMAHA FZX 750, ev. č. Írskej republiky XX/LK XXX v hodnote 373,- Eur, ktorého
vlastníkom bol G. A. v domnení, že ide o jeho motocykel, následne pri jeho tlačení do svojej garáže po

Ul. W. D. L., po zistení, že ide o cudzí motocykel, tento hneď nevrátil na pôvodné miesto, odtlačil ho
presne nezistenou trasou na presne nezistené miesto v Brezne a to napriek opakovaným žiadostiam
príslušníkov polície, aby ho vrátil na pôvodné miesto a tento zaviezol na miesto, kde ho zobral v ten istý
deň až po viac ako piatich hodinách o 09.52 hod.

Bol za to odsúdený podľa § 216 ods. 1, § 36 písm. j), k), § 38 ods. 2, 3, 8, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 Tr.
zák. k peňažnému trestu vo výmere 160,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V
písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou v obžalobe, ani s
právnou kvalifikáciou skutku zo strany okresného súdu. Poukazuje na to, že nekonal v úmysle používať

cudzie motorové vozidlo, lebo ako to vyplýva aj z výpovede svedka U., myslel si, že sa jedná o jeho
motocykel a chcel ho odtlačiť do garáže. Svoj motocykel ešte dobre nepoznal, lebo ho kúpil krátko
predtým. Neskôr, keď zistil, že sa nejedná o jeho motocykel, tento chcel vrátiť, ale z dôvodu jeho
pracovnej pozície mal obavu, čo si o ňom pomyslia kolegovia. Snažil sa preto zohnať prívesný vozík,
aby motocykel mohol vrátiť na miesto, odkiaľ ho zobral. Poukazuje tiež na výpoveď svedka K., ktorý mu

volal okolo 07.00 hod. inkriminovaného dňa a ktorý potvrdil, že ešte bol pod vplyvom alkoholu a nevedel
sa zorientovať, čo je s motocyklom.

Aj podľa svedka U., keď okolo 03.45 hod. zistil, že sa nejedná o jeho motocykel, chcel ho vrátiť, avšak
keďže bol pod vplyvom alkoholu, nevedel adekvátne reagovať a až keď sa trochu prebral, uvedomil
si všetky dôsledky a urobil všetky opatrenia, aby motocykel vrátil. Uvádza, že motocykel nechcel v

žiadnom prípade používať a už vôbec nie odcudziť. Má za to, že v rámci úmyslu prechodne užívať cudzie
motorové vozidlo musí byť zahrnutý aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo
odňaté, čo v danom prípade absentuje. Z hľadiska objektívnej stránky má odvolateľ za to, že došlo síce
k zmocneniu sa motocykla, avšak k jeho samotnému použitiu počas doby, kedy bol v jeho dispozícii,
nedošlo. Nemal úmysel ho dočasne užívať a táto skutočnosť nebola ani pred súdom preukázaná. Z toho

dôvodu nedošlo ani ku tzv. krádeži úžitku. V konečnom dôsledku obžalovaný navrhol rozsudok zrušiť
a jeho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného je plne dôvodné.

Aj odvolací súd zastáva názor, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, z vykonaných dôkazov
však nedospel k správnym právnym záverom.

Okresný súd dospel síce k záveru, že obžalovaný nechcel odcudziť motocykel, ale zmocnil sa ho s
úmyslom prechodne ho používať, pretože nereagoval na výzvy a pokyny svojich kolegov - policajtov,
aby motocykel vrátil. Okresnému súdu ušlo tiež pozornosti, že obžalovaný vôbec nepoužíval motocykel,
ktorý zobral v domnení, že je jeho, ale tento len tlačil.

Skutková podstata trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
ods. 1 Tr. zák. si však vyžaduje zmocnenie sa cudzieho motorového vozidla s úmyslom prechodne ho
používať k účelu, na čo je určené, teda k jazde. Z toho vyplýva, že páchateľ, ktorý sa zmocní cudzieho
motorového vozidla a potom s ním prechodne nakladá spôsobom, ktorý nemožno považovať za jej
užívanie (napr. odtlačenie motorového vozidla na iné miesto), nemôže sa dopustiť trestného činu podľa

citovaného ustanovenia Trestného zákona, lebo z jeho konania sa nedá dospieť k záveru, že by sa
zmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať.

Obžalovaný sa navyše od začiatku bránil tým, že v inkriminovaný večer používal alkoholické nápoje v
Brezne i v jeho okolí, pričom sa presúval taxíkom. Keď vyšiel z jedného z podnikov v Brezne, zbadal

motocykel, ktorý pokladal za svoj a ktorý len nedávno kúpil. Presunul sa taxíkom do W. R., kde oboznámil
svoju priateľku M. U. a jej brata A. U., že mu niekto ukradol motocykel s tým, aby ho odviezli na jeho
motorovom vozidle do Brezna, keďže pil alkoholické nápoje. Chcel tiež, aby mu pomohli s naložením
motocykla, o ktorom bol presvedčený, že je jeho. Keď prišli na miesto, do jeho auta sa potom motocykel
nezmestil, začal ho preto tlačiť aj so svedkom U., aby ho odviezli do jeho garáže. Bolo to okolo 03.00

hod. ráno. Po nejakom čase, keď tlačili motocykel a prišli na lepšie osvetlené miesto, obžalovaný zistil,
že motocykel je cudzí. Rozhodol sa preto, že ho vráti, nechcel však, aby ho niekto videl. Motocykel chcel
prechodne zanechať na Ul. ČSA pri panelákoch, medzičasom však prešla okolo nich policajná hliadka,
preto sa rozhodol, že motocykel odtlačí ďalej. S policajnou hliadkou, ako s kolegami, sa nechcel stretnúť,
lebo nevedel, ako by vysvetlil pôvod motocykla. Keď následne motocykel zložili na zem, obžalovaný

uvádzal, že sedel na lavičke, opäť sa objavila hliadka polície, ktorá s vozidlom začala cúvať a preto z
rovnakých dôvodov ako aj predtým, odišiel preč. Hliadka sa s ním skontaktovala telefonicky, tejto hliadke
sľúbil, že motocykel vráti tam, odkiaľ ho vzal. Keďže začalo svitať, motocykel už nechcel tlačiť a hľadal
spôsob, ako ho prepraviť na miesto. Čakal na svoju priateľku a jej brata, aby pre neho prišli s tým, žepotom hodlal obstarať prívesný vozík, na ktorom by motocykel odviezol. Striedavo telefonoval s hliadkou
polície, ktorej opakovane prisľúbil, že motocykel prepraví na pôvodné miesto. Po nejakom čase sa stretol
s priateľkou a jej bratom, následne odišli obstarať prívesný vozík do Čierneho Balogu, to sa mu po čase

podarilo. Potom, čo odviezli motocykel na pôvodné miesto, on zaslal obrazovú správu veliteľovi hliadky
K., ktorý však medzičasom oznámil vec nadriadeným.

Obhajobu obžalovaného v plnom rozsahu potvrdzovali aj svedkovia M. U. a A. U., ktorí popísali, ako im
obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu oznámil, že mu niekto odcudzil motocykel, popísali, ako sa

snažili naložiť motocykel do osobného auta obžalovaného, čo sa im nepodarilo, motocykel preto chceli
odtlačiť, krátko na to obžalovaný zistil, že motocykel nie je jeho a chceli motocykel vrátiť.

Svedkyňa U. popísala, ako obžalovaného aj brata čakala pred garážou, prišiel však len jej brat, povedal
jej, že obžalovaný zistil, že motocykel mu nepatrí a je potrebné ho vrátiť. Rovnako ako obžalovaný
popísali, ako zohnali prívesný vozík a motocykel vrátili.

Ani výpoveďami svedkov - policajtov Y. I. a N. K. nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného. Títo
svedkovia popísali, ako zistili, že niekto tlačí motorku, to sa im zdalo podozrivé, neskôr pri motocykli
identifikovali obžalovaného. Zistili tiež, že motocykel pochádza z miesta, kde ho musel odparkovať
majiteľ, ktorý riadil pod vplyvom alkoholu. Títo policajti popísali, ako sa kontaktovali telefonicky s

obžalovaným, obžalovaný vždy prisľúbil, že motocykel vráti, museli však plniť aj iné služobné úlohy.
Pred koncom služby zistili, že obžalovaný motocykel nevrátil, preto sa veliteľ hliadky rozhodol, že vec
oznámi nadriadeným. Až neskôr mu došla obrazová správa o tom, že motocykel je odparkovaný na
pôvodnom mieste.

V súlade s výpoveďou obžalovaného je aj kamerový záznam, z ktorého vyplýva, že obžalovaný dňa
07.09.2014 o 02.46 hod. vyšiel z herne, prišiel k odparkovanému motocyklu, potom telefonoval a
následne odišiel. O 03.28 hod. prišiel obžalovaný k motocyklu, ktorý tlačil k motorovému vozidlu s
rozsvietenými svetlami. O 09.50 hod. na mieste zastalo motorové vozidlo a po chvíli obžalovaný
motocykelodparkovalnapôvodnémiesto.Čižeodtoho,akoobžalovanývzalmotocykel,dojehovrátenia

uplynulo 6 hodín a 20 minút.

Obžalovaný pritom hodnoverne vysvetlil, že bol pod vplyvom alkoholu, pomýlil si motocykel, o ktorom
si myslel, že je jeho a preto ho chcel odtlačiť do svojej garáže. Ako policajt vedel, že miesto, odkiaľ
motocykel vzal, je monitorované kamerou, avšak bol presvedčený, že ide o jeho motocykel. S priateľkou

a jej bratom chceli motocykel naložiť do jeho auta, nerobil to pritom nijakým utajeným spôsobom, na
aute boli rozsvietené svetlá a motocykel nenakladali na nejakom skrytom mieste, ale na otvorenom
priestranstve. Obžalovaný tiež adekvátne vysvetlil, prečo sa rozhodol motocykel netlačiť naspäť, ale
chcel ho odviezť, pričom kým sa mu v skorých ranných hodinách podarilo obstarať prívesný vozík,
prešla určitá doba. Ani krajský súd vyššie uvádzanú dobu vrátenia motocykla, vzhľadom na všetky

popísané okolnosti, nepovažuje za neprimerane dlhú. Obžalovaný pritom ako policajt bol hodnotený
veľmi pozitívne, príkladne si plnil svoje služobné povinnosti. Bol opakovane disciplinárne odmenený,
pričom v minulosti sa nedopustil ani sebamenšieho poklesku. Závažným postihom pre neho bolo už to,
že bol zo služobného pomeru od polície prepustený.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených dôkazov nemohol dospieť k záveru, že obžalovaný úmyselne
odcudzil motocykel, nemal ani preukázané, že by ho chcel prechodne používať.

Vzhľadom na uvedené dôkazy krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný jednal v omyle. Omylom sa
pritom rozumie nesúlad páchateľovho vnímania alebo predstáv so skutočnosťou. Omyl sa môže týkať

aj okolností skutkových (napr. mylná predstava páchateľa o tom, že vec je jeho a nakladá s ňou ako
s vlastnou). Trestný čin krádeže a trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
sú úmyselné trestné činy. Páchateľ si musí byť vedomý skutočností spadajúcich pod zákonné znaky
spomínaných trestných činov. Pokiaľ páchateľ nevedel o nejakej skutočnosti požadovanej na naplnenie
znakov uvedených trestných činov (tzv. negatívny skutkový omyl - nevedel, že motocykel nie je jeho), je

tým vylúčená jeho vedomosť a teda aj zodpovednosť za úmyselný trestný čin.

Krajský súd tiež zisťoval, či konanie obžalovaného sa nedá podradiť pod skutkovú podstatu niektorého
z priestupkov, ktorých sa možno dopustiť i z nedbanlivosti. Konanie obžalovaného teda nebolo možnéhodnotiť ani ako priestupok, preto krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil so záverom, že
skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.