Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222200320
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6222200320.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov
senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX.
XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXB.D.,2/E.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXX
XX B. D., 3/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. D., všetci právne zastúpení:
Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO:

35 951 087, proti žalovanému: neznámy (nezistený) právny nástupca po F. G., zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.
k. 11C/9/2022-144 v spojení s opravným uznesením 11C/9/2022-191 zo dňa 13. 04. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom: I. Súd u r č u j e, že podiel 1 na pozemkoch parcely reg. „C“,
zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., H. G. D. parc. č. XXX/X o výmere
323 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 111 m2 záhrada na meno F. G. p a t r
í do dedičstva po poručiteľke I. B., J. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
C. XXX/XX, B. D..
II. Súd u r č u j e, že podiel 1 na stavbe rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele parc. č.

XXX/X zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie B. D., obec B. D., H. G. D. na meno F. G. p a t
r í do dedičstva po poručiteľke I. B., J. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
C. XXX/XX, B. D..
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalobcom 1/ až 3/ v rozsahu 100 %, a to v lehote
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (ďalej aj okresný súd) uviedol, že žalobcovia 1/ až
3/ sa domáhali, aby súd voči žalovanému (neznámy/nezistený právny nástupca po F. G.), zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) určil, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV
č. XXXX pre katastrálne územie a obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, pozemok parcely registra
CKN, parc. č. XXX/X o výmere 323 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra CKN,
parc. č. XXX/X o výmere 11 m2, záhrada a rodinný dom súp. č. XXX, na parcele parc. č. XXX/X,

zapísaný na LV č. XXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), všetky vedené na LV na meno F. G. o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku patria do dedičstva po neb. poručiteľke I. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, titulom vydržania.

3. Žalovaný zastúpený Slovenským pozemkovým fondom vo vyjadrení k žalobe považoval za podstatné
pre rozhodnutie zistiť právne nástupníctvo po F. G., považoval za potrebné zistiť dedičské konanie po

žalovanom,jehopredmetaokruhdedičov.Uviedol,žemusiabyťsplnenézákonnépodmienkyvydržania,
pričom z dedičského rozhodnutia po právnej predchodkyni žalobcov (F. K.) vyplýva, že sporný pozemoknebol predmetom dedenia. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať predovšetkým na titul
pre nadobudnutie vlastníckeho práva.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 132a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., § 134
ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. v znení do 31.03.1983, § 135a ods. 1, 2, 3, 4, § 865 ods. 3, § 868, § 872
ods. 6, § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ).

5. Okresný súd zistil z konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš v dedičskej veci sp. zn.
3D/250/2021 po neb. I. B. vecnú legitimáciu žalobcov 1/ až 3/, ktorí sú jej zákonní dedičia. Neb.
I. B. predmetné nehnuteľnosti zdedila po svojej starej matke F. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 24.0
2983 (rozhodnutie Štátneho notárstva Veľký Krtíš, č. k. D 327/73-18 zo dňa 08.11.1973). Podľa
evidencie katastra nehnuteľnosti vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je vedené v prospech
žalovaného (resp. jeho právnych nástupcov).

6. F. K. bola sestrou neb. F. G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v Kanade v meste North York. Podľa
lustrácie registra obyvateľov a súdnych registroch SR nevyplýva žiadny právny nástupca F. G. a v
Slovenskej republike neprebehlo dedičské konanie po ňom. Bola teda preukázaná pasívna legitimácia
žalovaného ako „neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu ostatného pozemnoknižného vlastníka

menom F. G., ktorý s poukazom na § 16 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom.

7. Okresný súd dospel k záveru, že neb. poručiteľka I. B. podiel 1 na nehnuteľnostiach nadobudla

vydržaním, čo vyplynulo zo skutočnosti nadväzujúcich na uchopenie držby predmetných nehnuteľností
neb. F. K. (sestra F. G.). Na základe predloženého originálu listiny „Zrieknutie sa majetku“ (ďalej len
„listina“) bol v konaní preukázaný exitujúci písomný prejav F. G. (brata F. K.), ktorý u F. K. objektívne
založil spôsobilý dôvod utvrdiť ju v presvedčení, že podľa prejavenej vôle svojho brata F. G. sa stala
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nejde o perfektný titul. Z postoja F. K. je zrejmé, že takýto

prejav vôle svojho brata akceptovala, predmetné nehnuteľnosti (t.j. rodičovský dom so zastavaným a
priľahlým pozemkom) na základe uvedeného prejavu užívala dlhodobo vrátane podielu brata. Písomný
prejav F. G. zo dňa 24.05.1967 podľa okresného súdu nesie aj navonok znaky riadneho nadobúdacieho
titulu vlastníctva na základe darovania. Je jasná vôľa F. G. previesť ku dňu 24.05.1967 predmetné
nehnuteľnosti na svoju sestru bez akejkoľvek odplaty. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti z LV č.

XXXX a LV č. XXX vyplýva, že F. G. ku dňu realizácie písomného prejavu vôle bol spoluvlastníkom
predmetnýchnehnuteľnostív1/2.Následnedodržbypredmetnýchnehnuteľnostívstúpiladobromyseľne
neb. I. B. a tieto nerušene užívala až do 26.06.2021. Neb. poručiteľka I. B. výlučne užívala predmetné
nehnuteľnosti (rodinný dom spoločne s priľahlým pozemkom) ako dedič. Uvedené skutkové tvrdenia
žalovaný účinne nepoprel a zároveň nepredložil ani žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by

svedčali pre zánik dobrej viery na strane neb. poručiteľky I. B.. Dedičstvo po neb. poručiteľke F. K. bolo
usporiadané dedičskou dohodou oboch dedičov. Brat neb. I. B. ani jeho právny nástupcovia neuplatnili
v ďalšom období dedičské nároky k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ do výroku dedičského
rozhodnutia nebol poňatý sporný podiel, uvedená skutočnosť u neb. I. B. objektívne nemohla narušiť
dobrú vieru, že je vlastníčkou tohto majetku, hoci nebol prejednaný v dedičskom konaní. Pre jej

dobromyseľnosť svedčí, že dlhodobo uhrádzala z celých predmetných nehnuteľností daň.

8. Na základe uvedeného okresný súd uzatvoril, že boli preukázané všetky zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na strane neb. poručiteľky I. B.,
keďže nadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva titulom vydržania ku dňu

01.01.1992, okresný súd žalobe vyhovel.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods.1 CSP,
podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote podľa § 362 ods. 1 CSP
podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu (SPF), navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal, že SPF je
správcom len k pozemkom, nie k stavbám, je oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov výlučne vovzťahu k pozemkom. V zmysle § 13 v spojení s § 18 zák. č. 180/1995 Z. z. neprináleží SPF zastupovať
neznámehovlastníkavčastivlastníctvakstavbe.Podľa§1vspojenís§17zák.č.229/1991Zb.oúprave
vlastníckych vzťahov k pôde SPF je oprávnený spravovať nehnuteľnosti – budovy, len vo vlastníctve

Slovenskej republiky, preto výrok II., ktorým súd rozhodol, že podiel na stavbe rodinného domu patrí do
dedičstva po poručiteľke I. B. považuje za nezákonný a nesprávny, keďže SPF nemôže vystupovať ako
zákonný zástupca neznámeho vlastníka vo vzťahu k stavbe. Odvolateľ namietal tiež nesprávnosť záveru
okresného súdu, že bola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného ako „neznámeho (nezisteného)
právneho nástupcu“, ostatného pozemnoknižného vlastníka menom F. G.. Poukázal na to, že nebohý F.

G. zomrel XX. XX. XXXX v Kanade, v meste North York, bol s F. K. súrodenec, boli v úzkom kontakte, čo
preukazuje aj listina „zrieknutie sa majetku“ zo dňa 24. 05. 1967, z ktorej F. K. v tom čase nepochybne
vedela o presnej adrese svojho brata F. G. v Kanade. Je nepravdepodobné, že by nemala informácie
o tom, či je ženatý a či má deti. V čase smrti F. K. v roku 1973 mala jej vnučka I. B. 22 rokov. Keďže žila
so svojou starou mamou v dome, musela mať vedomosť o živote potomkov F. G.. Odvolateľ má za to,
že sa žalobou obchádza riadne prejednanie dedičstva po nebohom F. G.. Mala byť vykonaná lustrácia

v registri obyvateľov a tiež lustrácia dedičských konaní v Kanade. V prípade zistenia existencie právnych
nástupcov F. G. táto osoba už nebude osobou neznámou, čím SPF stratí spôsobilosť zastupovať túto
osobu v konaní.
Odvolateľ namietal tiež vydržanie nehnuteľností, uviedol že nebohá F. K. sa uchopila držby od 24.
05. 1967 na základe Listiny „zrieknutia sa majetku“ a do roku 1973 (dátum úmrtia), t. j. 6 rokov

bola dobromyseľnou držiteľkou, nedošlo však k uplynutiu 10 ročnej doby potrebnej pre vydržanie. Po
smrti F. K. už nemožno hovoriť o dobromyseľnosti I. B., nakoľko v dedičskom rozhodnutí D/327/73
neboli zahrnuté sporné nehnuteľnosti do predmetu dedičstva, ktorých dedičskou sa stala I. B.. Tieto
skutočnosti boli spôsobilé vyvolať v nej pochybnosti, že vec jej právom patrí, najmä s poukazom na to,
že v predmetnej nehnuteľnosti – v dome bývala, a napriek tomu predmetom dedičstva nehnuteľnosť celá

nebola. Musela si byť vedomá, že nadobudla len 1 domu a okolitých nehnuteľností, ktoré užívala.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že podľa listu vlastníctva, na ktorom je
evidovaný výlučne rodinný dom bez pozemkov, je žalovaný označený v zastúpení správcom – SPF.
Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, potvrdzujú pravdivosť

toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak. Žalovaný správu k rodinnému
domu nepopieral v konaní a preto takýto prostriedok procesnej obrany už nemôže uplatniť, nepreukázal
nepravdivosť obsahu LV č. XXX ako verejnej listiny. Pokiaľ žalovaný namietal hypoteticky, že v prípade
zistenia existencie právnych nástupcov F. G. táto osoba už nebude „osobou neznámou“ žalobcovia
uviedli, že keďže v konaní na súde prvej inštancie k takémuto zisteniu nedošlo mal žalovaný ku dňu

rozhodnutia súdu prvej inštancie naďalej postavenie neznámeho vlastníka. Súd prvej inštancie nemal
povinnosť nahrádzať procesnú aktivitu strán v preukázaní ich tvrdení. SPF mal v konaní pred súdom
prvejinštancieprocesnúmožnosťpreukázaťsúdusvojetvrdeniadôkazmi,čovšakneurobil.SPFmaltiež
možnosť preukázať nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania, čo však neurobil a skutkové
tvrdenia žalobcu účinne nepoprel. Dedičstvo sa nadobúda zo zákona ku dňu smrti poručiteľa. V roku

1973 si I. B. mohla, ale nemusela byť vedomá toho, či v konaní D/327/73 nie je prejednaný všetok
majetok po jej právnom predchodcovi. Táto skutočnosť však nebola sama o sebe spôsobilá vyvolať
u nej akúkoľvek pochybnosť o jej výlučnom vlastníckom práve ku konkrétnym nehnuteľnostiam pôvodne
patriacim jej právnemu predchodcovi, a to aj vzhľadom na všetky v tom čase existujúce spoločenské
okolnosti.

12. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu poukázal na ust. § 366 písm. a) CSP,
podľa ktorého jednou z procesných podmienok je aj procesná spôsobilosť. Slovenský pozemkový fond
nie je v konaní zástupcom neznámych vlastníkov vo vzťahu k stavbám, len vo vzťahu k pozemkom.
V konaní je nesporné, že nebohý F. G. zomrel XX. XXXX XXXX, nejde tak o osobu neznámu, ale o osobu

bez právnej subjektivity.

13. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolacej replike zotrvali na svojich tvrdeniach. Poukázali na to, že
žalovaný je neznámy (nezistený) právny nástupca po F. G., nie teda F. G..

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP (a contrario) vec prejednal a rozhodnutie súdu prvej inštanciev súlade s § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

15. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi.

16. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke I. B., J. K.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Žalobcovia tvrdia, že poručiteľka sa stala vlastníčkou

spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach na základe vydržania. Ako žalovaného označili -
neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu po F. G., zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom.

17. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť záveru okresného súdu, že bola preukázaná
pasívna legitimácia žalovaného ako „neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu“, ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom F. G. a tiež, že Slovenský pozemkový fond je oprávnený

zastupovať neznámych vlastníkov vo vzťahu k stavbám. Tvrdil, že SPF je správcom výlučne len vo
vzťahu k pozemkom, nie k stavbe. Namietal tiež, že I. B. nenadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na základe vydržania. Odvolateľ teda namietal, že nie je preukázaná pasívna
legitimácia žalovaného a žalovaný nie je riadne zastúpený.

18. Podľa § 389 ods. 1, písm. b), c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší - ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom – ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o

právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán
v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, na rozhodnutie o
riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae. Súdy musia v rozsudkoch jasne
a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa

súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

20. Zástupca žalovaného SPF vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2022 (č.l. 52 spisu) uviedol, že podľa
§ 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb., § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z vo veciach pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy koná pred súdom a žiadal aby súd zisťoval prípadné právne nástupníctvo po
žalovanom, t.j. namietal pasívnu legitimáciu žalovaného a jeho zastúpenie SPF, žiadal aby bolo zistené,

či prebehlo po žalovanom dedičské konanie a čo bolo jeho predmetom.

21. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že z výpisu z katastra
nehnuteľností pre obec katastrálne územie B. D., okres Veľký Krtíš z LV č. XXXX L. M. XXX zistil, že
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti - pozemkom aj rodinnému domu je evidované v rozsahu

1 v pomere k celej nehnuteľnosti v prospech F. G.. Podľa evidencie katastra je k tomuto vlastníkovi
vedenásprávanehnuteľnostízostranySlovenskéhopozemkovéhofonduBratislava.F.G.aF.K.(právna
predchodkyňa I. B., J. K.) boli súrodenci, ktorí spoluvlastnícke podiely v rozsahu po 1 v pomere k celku
nadobudli dedením dňa 21.05.1948. F. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX v Kanade v meste North York.
Z listiny - Zrieknutie sa majetku, okresný súd zistil, že F. G., naposledy bytom N. XX L., O., provincia

Ontário,Kanadadňa24.05.1967prejavilslobodnúavážnuvôlu„zrieknuťsa“,resp.bezodplatnepreviesť
všetok svoj nehnuteľný majetok vedený v jeho vlastníctve v katastrálnom území B. D. (vrátane spornej
1 domu a pozemkov) v prospech sestry F. K..22. Okresný súd v súvislosti s tvrdeniami SPF vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2022, že podľa
§ 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb., § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. vo veciach pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy koná pred súdom a k žiadosti aby súd zisťoval prípadné právne nástupníctvo

po žalovanom, t.j. k námietke pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že podľa lustrácie registra
obyvateľov a súdnych registroch SR nevyplýva žiadny právny nástupca F. G. a v Slovenskej republike
neprebehlo dedičské konanie po menovanom, čím mal preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného
ako „neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu“ ostatného pozemnoknižného vlastníka menom F.
G.“, ktorého s poukazom na § 16 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. zastupuje Slovenský

pozemkový fond.

23. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť záveru okresného súdu, že bola preukázaná
pasívna legitimácia žalovaného ako „neznámeho (nezisteného) právneho nástupcu“, ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom F. G.“, poukázal na to, že nebohý F. G. zomrel XX. XX. XXXX
v Kanade, v meste North York, bol s F. K. súrodenec, boli v úzkom kontakte, čo preukazuje aj listina

„zrieknutie sa majetku“ zo dňa 24. 05. 1967, z ktorej F. K. v tom čase nepochybne vedela o presnej
adrese svojho brata F. G. v Kanade. Je nepravdepodobné, že by nemala informácie o tom, či je ženatý
a či má deti. V čase smrti F. K. v roku 1973 mala jej vnučka I. B. 22 rokov. Keďže žila so svojou starou
mamou v dome, musela mať vedomosť o živote potomkov jej starej mamy. Odvolateľ má za to, že
sa žalobou obchádza riadne prejednanie dedičstva po nebohom F. G., poukázal na to, že súd mal

vedomosť o adrese F. G. v Kanade a tiež o mieste, kde F. G. zomrel.

24. Odvolací súd udáva, že dôkazné bremeno pasívnej legitimácie v spore je na žalobcoch. Bolo úlohou
súdu zistiť skutkový stav, na základe, ktorého by bolo možné ustáliť, že žalovaný je „neznámy (nezistený)
právny nástupca“, ostatného pozemnoknižného vlastníka menom F. G. a to na základe preukázateľných

tvrdení žalobcov v konaní, keďže ide o osoby v príbuzenskom vzťahu (uvedené mohlo byť zistené
napr. predložením rozhodnutia v dedičskom konaní, identifikovaním dedičov F. G. žalobcami, prípadne
výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami, prípadne čestnými prehláseniami o neznámosti právnych
nástupcov a iné...).

25. Pokiaľ je na LV SPF označený ako správca, odvolací súd udáva, že takéto riešenie bolo prijaté
v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia
dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, bol o. i. ustanovený zákonný
mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1./ s pozemkami, ktorých vlastník je známy,
ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a 2/ pozemkami, ktorých vlastník nie je

známy.Účelomzákonnejúpravyvšaknebolo,abybolivlastníciukrátenýnasvojichvlastníckychprávach,
tým,žebezakéhokoľvekzisťovaniaichexistencie(resp.ichprávnychnástupcov),buderozhodnutéoich
práve k nehnuteľnosti bez ich účasti. Práve v individuálnych konaniach, keď je vzhľadom na žalobcov
možné predpokladať, že takýchto vlastníkov poznali, resp. mohli poznať, je potrebné v spore zistiť, či
skutočne ide o „neznámych právnych nástupcov“ po nebohom (v tomto prípade F. G.). Záver súdu prvej

inštancie o tom, že žalovaný je „neznámy (nezistený) právny nástupcu“ po neb. F. G. je predčasný.

26. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie naviac vzhľadom na nedostatok dôvodov rozhodnutia, nie je
možné zistiť na základe čoho konal súd so SPF ako zákonným zástupcom neznámeho (nezisteného)
právneho nástupcu po neb. F. G., v súvislosti s predmetom sporu, že stavba - rodinný dom v 1 patrí do

dedičstva po poručiteľke. Okresný súd poukázal iba na § 16 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z.,
podľa ktorého fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami nezistených
vlastníkom, nie teda stavbou. Ani skutočnosť tvrdená žalobcom, že podľa § 205 CSP listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, a teda, ak je na LV SPF označený ako správca treba z toho vychádzať nemá podľa

súdu za následok, že SPF je v tejto veci správcom a zástupcom žalovaného pokiaľ ide o stavbu, pretože
to nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonnej úprave. V súlade s § 70 zák. č. 162/1995
Z.z.. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, opak vyplýva v súdenej veci
priamo zo zákonnej úpravy.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozhodnutie súdu prvej
inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.28. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vec, posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného
(dôkazné bremeno preukázania pasívnej legitimácie v spore je na žalobcoch), tak aby bolo
možné ustáliť, že žalovaný je „neznámy (nezistený) právny nástupca“, ostatného pozemnoknižného

vlastníka menom F. G. a to na základe preukázateľných tvrdení žalobcov v konaní (napr. predložením
navrhovaného dôkazu žalovaným - rozhodnutia v dedičskom konaní po neb. F. G., identifikovaním
dedičov F. G. žalobcami, prípadne výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami na identifikáciu právnych
nástupcov F. G., prípadne čestnými prehláseniami o neznámosti jeho právnych nástupcov a iné...).
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé

na základe akých ustanovení zákona konal ako so zástupcom žalovaného so SPF vo vzťahu k určeniu
vlastníctva k stavbe - podiel 1 na stavbe rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele parc. č. XXX/
X zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie B. D., obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, keď
zo zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených ustanovení zákona nevyplýva, že SPF zastupuje
neznámeho právneho nástupcu F. G., prípadne, že bolo možné aplikovať na zistený skutkový stav §
5 zák. 278/1993 Zb. Okresný súd nové rozhodnutie vo veci odôvodní v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP,

najmä jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako
právne posúdil zistený skutkový stav, tak aby bola zrejmá jeho úvaha aplikácie právnych predpisov na
zistený skutkový stav.

29. V súlade s § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov

konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).