Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423208687.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: W. Š., O.. XX.XX.XXXX,
Z. V. P. X, V., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO:
00 151 653, 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava

IV zo dňa 29.12.2023 č. k. 53C/81/2023-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva v prospech žalovaného 1/, formou dobrovoľnej dražby, ako aj uloženia im povinnosti nenakladať
s nehnuteľnosťou, zdržať sa predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania, predaja podľa
Exekučného poriadku, priameho predaja, ako aj zriadenia vecného bremena podľa Občianskeho
zákonníka, a to k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bližšie špecifikovaným v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že

žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva, ktorého predmetom je byt v jej výlučnom vlastníctve,
bližšie špecifikovaný v petite návrhu, pričom výkon dobrovoľnej dražby stanovil žalovaný 2/ na
07.12.2023, o čom prevzala oznámenie dňa 27.11.2023; domnievala sa, že celý postup žalovaných
v súvislosti s výkonom záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe je nezákonný, preto sa na
nich obrátila s požiadavkou, aby upustili od dražby, avšak nedostala od nich žiadnu spätnú väzbu.
Namietala skutočnosť ohľadne riadneho doručenia zosplatnenia pohľadávky a s ňou súvisiacou bližšou

špecifikáciou zo strany žalovaného 1/, nakoľko v zosplatnení je uvedená len jedna suma, o ktorej
nie je zrejmé, akými výpočtami k nej žalovaný 1/ dospel. Podľa jej názoru z viny žalovaného 2/ sa
neuskutočnila ani jedna obhliadka, čo považuje v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov; oznámenie o dražbe, v ktorom stanovil dražobník
(žalovaný 2/) 1. termín obhliadky na 21.11.2023 jej bolo doručené dňa 27.11.2023, teda po termíne
obhliadky a druhá obhliadka dňa 01.12.2023 sa neuskutočnila z dôvodu, že sa dražobník ani žiadna

ním poverená osoba nedostavila. V celom postupe žalovaných je ešte ďalšie množstvo nezákonností.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d),
§ 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobkyňa vo vzťahu k
žalovaným neosvedčila skutočnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa
v návrhu uviedla určité skutočnosti, a to tvrdenia ohľadne postupu zosplatnenia pohľadávky a doručenia
zosplatnenia pohľadávky zo strany žalovaného 1/, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu absencie jej

podrobnej špecifikácie, neexistencie podmienok na zosplatnenie, tak je nevyhnutné súčasne uvedené
skutočnosti aspoň v minimálnej miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia aj preukázať,t.j. aspoň osvedčiť existenciu základného hmotnoprávneho vzťahu medzi ňou a žalovaným /. Obdobne
to platí aj v prípade ďalších tvrdení uvádzaných žalobkyňou v návrhu (ako napr. odmietnutie vyčíslenia
pohľadávky a nákladov na dražbu žalovanými, doručenie oznámenia o výkone dobrovoľnej dražby

stanovený na deň 07.12.2023, neskoré doručenie oznámenia o 1. termíne obhliadky predmetu dražby
a pod.). Nakoľko žalobkyňa k podanému návrhu nepredložila žiaden listinný dôkaz, súd nemal z
čoho vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukázal na to, že nemal povinnosť vyzývať žalobkyňu na doloženie napr. listín preukazujúcich
ňou tvrdené skutočnosti; v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu, či dohľadávaciu

povinnosť pri získavaní podkladov k rozhodnutiu o návrhu na neodkladné opatrenie, ale vychádza len zo
skutočností a listín predložených žalobkyňou. Lustráciou prostredníctvom verejne dostupného registra
- kataster portál k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zistil, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ,
začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne formou
predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, podľa Oznámenia zo dňa 17.04.2023, P-573/23. Uviedol,
že z uvedeného je zrejmé, že prebieha výkon záložného práva, nie je však uvedené, kto tento výkon

ako dražobník realizuje, teda či ním je osoba žalovaného 2/. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uviedla, že v
postupe žalovaných 1/ a 2/ je množstvo nezákonností, nerozviedla bližšie, v čom konkrétne vidí túto
nezákonnosť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu; jeho úlohou je
iba posúdiť podanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.). Dospel preto k záveru, že neboli splnené
základné zákonné predpoklady na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia a

to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, rovnako absentovalo akékoľvek označenie dôkazov a
pripojenie listín, ktorými sa preukazuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
potreba neodkladnej úpravy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že
žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že im žiadne
trovy nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, navrhla, aby z
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie zrušil svoje uznesenie, poskytol jej lehotu na
opravu a doplnenie podania a vo veci konal a nariadil ňou navrhnuté neodkladné opatrenie, alternatívne
navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové prejednanie

a konanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1
písm. a)/ až h/ C.s.p. Požiadala súd o zhovievavosť a pochopenie preto, ak jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nebol naformulovaný tak, ako to má byť, keďže nemá právnické vzdelanie a
vedomosti a toto podanie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spísala a podala tak, ako
vedela na základe toho, čo našla na verejne dostupných zdrojoch na základe informácií a podkladov,

poskytnutých jej inými. Zároveň žiadala, aby súd k nej ako k spotrebiteľovi pristupoval miernejšie
a aby bola ako spotrebiteľ oslobodená od súdnych poplatkov. S poukazom na rozsudok súdneho
dvora C-598/21 zo dňa 09.11.2023, uverejnený v Bulletine NSSR 2/2023, ktorý k odvolaniu priložila,
namietala, že súd nesprávne rozhodol, pretože banka sa na základe nekalej praktiky - zosplatnenia
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.03.2023,

ktoré jej bolo doručené dňa 03.04.2023 pokúsila a pokúša naďalej scudziť jej majetok predajom na
dražbe. Zamietnutím návrhu na neodkladné opatrenie jej súd odňal právo na ochranu podľa Ústavy
SR čl. 20 a čl. 21 ochrániť jej majetok a obydlie a právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej vo
svojom odvolaní poukázala na ustanovenia § 129, § 326 a § 327 C.s.p. a namietala, že jej podanie
nemalo byť súdom zamietnuté, pretože bolo podaním vo veci samej a keďže návrh bol neúplný, mal

ju súd vyzvať na jeho doplnenie a opravu, pričom povinnou náležitosťou návrhu je aj pripojenie listín
navrhovateľom a ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti, súd návrh odmietne. V zmysle § 326
ods. 2 C.s.p. sú prílohy náležitosťou návrhu na neodkladné opatrenie a podľa jej názoru bez doloženia
príloh nemohol súd konať, ani pokračovať v konaní. Súd preto nemal jej návrh zamietnuť, ale ak by
boli zákonné dôvody, ktoré by bránili súdu, aby ju vyzval na úpravu a doplnenie návrhu, mal súd jej

podanie odmietnuť a v takom prípade by mala možnosť do uplynutia lehoty na podanie odvolania
dopĺňať dôkazy a aj doplniť a upraviť podanie v celom rozsahu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie
odvolania proti uzneseniu. Uviedla, že súd jej vyčíta neúplné podanie, ale ona sa snaží tak, ako vie,
bez príslušného vzdelania, vedomostí a skúseností brániť svoje právo voči silnejším stranám, ktoré
majú vlastných právnikov, resp. majú financie na ich platenie. Opakovane sa obracala na žalovaného

1/, na všetkých zamestnancov, referentov, vedúcich oddelení, na splnomocnené osoby, ktoré podpísali
oznámenie o dobrovoľnej dražbe, na ombucmanku, s ktorou bola na rokovaní 26.10.2023 a prisľúbila
riešenie dohodou o splátkach, ktorú aj začala plniť 27.10.2023 a napriek tomu dňa 31.10.2023 podpísali
oznámenie o dobrovoľnej dražbe a stanovili termín dražby na 07.12.2023. Obrátila sa na samotnéhopredsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa, ako aj na žalovaného 2/, v námietkach opakovane
uvádzala pochybenia, namietala znalecké podhodnotené posudky, vyzývala ich, aby prestali konať
nezákonne a upustili od dražby. Nemala by byť trestaná za to, že žalovaný 1/ postupuje nezákonne,

neseriózne, neeticky a neľudsky a podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi a že žalovaný 2/
postupuje nezákonne, v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ide o ochranu pred nezákonnou dražbou, pretože celý dražobný proces bol
nezákonný, celý postup a konanie navrhovateľa dražby, žalovaného 1/ bol nezákonný a pohľadávka
navrhovateľa dražby nie je pravá a splatná. Podľa jej názoru zmluva o úvere a zmluva o záložnom práve

obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a iné vady aj preto, že od podpisu sa niekoľkokrát menili
podmienky, výška splátok, splátkový kalendár a nič z toho jej žalovaný 1/ nedoručil písomne. Výkonom
záložnéhoprávajejhrozístratabývania,nehnuteľnosti,majetku;ideoveľkýzásahdojejživota,súkromia
a majetku; pričom dôsledky v prípade, že súd neodkladné nariadenie nenariadi, môžu byť pre ňu fatálne
a nenapraviteľné; uvedené považuje že je v rozpore s dobrými mravmi, pretože u žalovaného 1/ ide o
podnikateľskú činnosť za účelom získania zisku v tomto prípade zbavením ju nehnuteľností, strechy nad

hlavou napriek tomu, že mu je veľmi dobre známy jej zdravotný stav a závažné zdravotné ťažkosti, ako
aj rodinné problémy, keďže má sestru s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Je jej známe, že v prípade
úspešnej dražby má možnosť napadnúť ju na súde žalobou o neplatnosť dražby, avšak vydražiteľ
sa môže nezákonne vlámať do bytu, rozkradnúť jej veci, obsadiť nehnuteľnosť; prípadne ju prenajať,
scudziť, založiť a pod. a spôsobiť jej nenapraviteľné a nenahraditeľné škody rozkradnutím osobných

vecí a vecí jej rodiny, rodinných pamiatok, fotografií, ktorých hodnota je pre ňu nevyčísliteľná a sú
nenahraditeľné a nebude ich možné reparovať v prípade, ak by bola úspešná v spore o neplatnosť
dražby. Z uvedeného je zrejmé, že ohrozenie jej záujmov je veľmi naliehavé a existuje odôvodnená
potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Považuje za nezákonné, aby banka
zosplatnila celý úver napriek tomu, že mali dohodu o odklade splátok, že bola zaradená do programu

SLSP-sociálna banka, napriek tomu, že banka mala vedomosť, že v krátkej dobe bude môcť dlžné
splátky uhradiť, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi. S poukazom na čl. 3 smernice 93/13 EHS
a bod 69 rozsudku SD zo 14.03.2013 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Tarragonia i
Manresa namietala absolútnu neplatnosť zosplatnenia pohľadávky, keďže sa v ňom uvádza len jedna
suma, o ktorej nie je zrejmé, akými výpočtami k nej žalovaný 1/ dospel. Uviedla, že súd posudzoval

jej podanie len na základe predpokladov, ktoré neboli podložené listinnými podkladmi a preto neboli
správne. Stanovenie termínu dražby na 07.12.2023 a neupustenie od dražby navrhovateľom dražby,
ani dražobníkom, napriek jej námietkam, spôsobuje ďalšie zhoršovanie jej postavenia. Žalovaný 1/ a
žalovaný 2/, tým že oznámili dobrovoľnú dražbu na 07.12.2023, robili faktické úkony, konali tak, že môže
dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania. Dobrovoľná dražba je konkrétne ohrozenie jej

nároku, jedná sa o reálne ohrozenie jej práv. Dražba 07.12.2023 bola neúspešná, avšak napriek jej
snahe,navrhovateľanidražobníkoddražbyneupustiliaidúkonaťďalšiu. Súdnariadenímneodkladného
opatrenia žiadnym spôsobom neohrozí práva toho, proti komu návrh smeruje; v prípade ak je nárok
žalovaného 1/ oprávnený, môže sa naďalej domáhať svojho práva aj po nariadení neodkladného
opatrenia. Pokiaľ ide o osvedčenie existencie základného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou

a žalovaným 1/, tento bol podľa jej názoru zrejmý z ťarchy na liste vlastníctva k uvedenému bytu, kde
je žalovaný 1/ uvedený ako záložný veriteľ a taktiež v poznámke je uvedený žalovaný 1/ s tým, že
je zapísané, že oznámil výkon záložného práva. Pokiaľ súd uviedol, že nemal z čoho vychádzať pri
posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu, uviedla, že mal ju podľa jej názoru vyzvať na doplnenie
a opravu návrhu a doloženie náležitostí návrhu-príloh a pokiaľ uviedol, že nie je zrejmé, kto realizuje

výkon záložného práva ako dražobník a či je ním osoba žalovaného 2/, v takom prípade mal aspoň
nariadiť neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/. Už samotný fakt, že na LV. XXXX je uvedené,
že záložný veriteľ začal výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou osvedčuje potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán. Uviedla, že ide o účelový a špekulatívny postup a konanie zo strany žalovaného
1/, ktorý nezákonne oznámil začatie výkonu záložného práva dňa 17.04.2023, keď mala 15 dní lehotu

na úhradu celej pohľadávky a teda do 18.04.2023 a teda žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva
3 dni predtým, než s ním mohol začať a nepočkal, či do konca lehoty pohľadávku uhradí a teda nebol
oprávnenýzačaťvýkonzáložnéhopráva.Následnetiežnezákonnevyhlásildražobníkovi,žepohľadávka
je pravá a splatná, čo je v rozpore so skutočnosťou. Žalovaný 2/ postupoval od začiatku nezákonne v
celomdražobnomproceseapokračujevňom,napriektomu,žeimniekoľkokrátoznámila,žepohľadávka

nie je ani pravá, ani splatná. V celom konaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ide výlučne o to, aby
žalovaný 1/ zadal zaujímavú zákazku žalovanému 2/, z ktorej firma profituje. Obidve firmy vedia, že
konajú nezákonne a je im to jedno, pretože v prípade dražby zinkasujú peniaze a aj v prípade, že by
dražba bola súdom následne vyhlásená za neplatnú, obaja žalovaní budú mať svoje peniaze a prípadnúškoduuhradípoisťovňa.Uviedla,žebránilasaprotižalovaným1/a2/všetkýmijejdostupnýmiaznámymi
prostriedkami a spôsobmi, ale nie je jej vina, že oba subjekty ju ignorovali. V tejto súvislosti poukázala
opätovne na to, že nemá právnické vzdelanie a vedomosti a zároveň na to, že žalovaný 1/ a 2/ majú

dlhoročné profesionálne skúsenosti a vedomosti v oblasti svojej činnosti teda ich postupy, ktoré sú v
rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, resp. vady dražobného postupu, nie sú náhodnými chybami,
ale ide o zámer pripraviť ju o byt, alebo hrubú neprofesionalitu. Podľa jej názoru sú v danom prípade
oveľa viac zasiahnuté jej práva a zásah do jej práv je oveľa závažnejší, než by vydaním neodkladného
opatrenia bolo zasiahnuté do práv žalovaných a ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, môže byť

nezvratným, neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jej práv.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia správne skúmal splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým je podľa § 325 ods. 1 C.s.p. existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje

hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. Správne tiež poukázal na to, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktorémožnonariadiť,lenakjepotrebnébezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporualebozaručiť

úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.

5. Výnimočný charakter inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva aj zo zákonom upraveného postupu
súduvkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vrámciktoréhostranysporunemusiabyť

pred nariadením neodkladného opatrenia vypočuté; súd nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci
samej, ale rozhoduje iba na základe skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie
a na základe listinných dôkazov k nemu pripojených. Súd prvej inštancie správne preto poukázal aj
na osobitný význam listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a ktoré musia byť k návrhu pripojené.
Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných

tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti tak, aby
tieto tvrdenia umožnili súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a taktiež záver o potrebe úpravy pomerov.

6. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z tvrdení
žalobkyne uvedených v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru zhodnému
so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila v miere potrebnej pre nariadenie neodkladného
opatrenia dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, a tiež potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami.

7. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala nezákonnosťou postupu
žalovaných 1/ a 2/, ako aj procesu výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. V návrhu
uviedla určité skutočnosti, týkajúce sa postupu zosplatnenia pohľadávky a doručenia jej zosplatnenia
pohľadávky žalovaným 1/, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu absencie jej podrobnej špecifikácie,

ako aj neexistencie podmienok na zosplatnenie; ďalej uviedla určité skutočnosti, týkajúce sa doručenia
jej oznámenia o dobrovoľnej dražbe doporučeným listom zo dňa 27.11.2023 so stanoveným výkonom
dobrovoľnej dražby na 07.12.2023, ďalej neskorého doručenia jej oznámenia o 1. termíne obhliadky
termínu dražby, neuskutočnenia druhej obhliadky predmetu dražby, odmietnutia vyčíslenia pohľadávky
a nákladov na dražbu žalovanými a pod. Žalobkyňa však aj podľa názoru odvolacieho súdu existenciu

týchto ňou tvrdených skutočností žiadnym spôsobom neosvedčila, keď k návrhu nepripojila žiadnu
z listín, na ktoré sa v návrhu odvolávala. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nemal
povinnosť vyzývať žalobkyňu na doloženie listín preukazujúcich ňou tvrdené skutočnosti, keďže v
konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu, či dohľadávaciu povinnosť, ale vychádza lenzo skutočností a listín predložených žalobkyňou. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nemal z čoho
vychádzať pri posudzovaní miery osvedčenia žalobkyňou tvrdených skutočností, správne dospel k
záveru, že v danom prípade nie sú splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie žalobkyňou

navrhnutého neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ako aj potreba
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že vzťah medzi ňou a žalovaným 1/ je zrejmý z ťarchy na LV k
uvedenému bytu, kde je žalovaný 1/ uvedený ako záložný veriteľ a taktiež v poznámke je uvedený

žalovaný 1/ s tým, že je zapísané, že oznámil výkon záložného práva. Podľa jej názoru už samotná
skutočnosť, že na LV XXXX je uvedené, že záložný veriteľ začal výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou, osvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že z
LV XXXX nie je zrejmé, kto realizuje výkon záložného práva ako dražobník a či ním je osoba žalovaného
2/, mal nariadiť neodkladné opatrenie aspoň voči žalovanému 1/. Tieto námietky odvolací súd posúdil
ako nedôvodné, keď skutočnosť, že žalovaný 1/, ako záložný veriteľ, začal s výkonom záložného

práva k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne formou predaja tejto nehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe; ktorú súd prvej inštancie zistil lustráciou verejne dostupného registra-kataster
portál; sama o sebe neosvedčuje dôvodnosť nároku žalobkyne, ktorému žiada poskytnúť ochranu a
ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Záložné právo je občianskym zákonníkom upravený inštitút,
ktorý slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a umožňuje mu uspokojiť svoju

pohľadávkuzpredmetuzálohu,akpohľadávka,ktoránímbolzabezpečená,niejeriadneavčassplnená.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva a v takom prípade je záložca povinný strpieť výkon záložného práva
(§ 151j ods. 1, § 151m ods. 4 Obč. zákonníka). Vzhľadom na uvedené, len samotná skutočnosť, že
záložný veriteľ začal výkon záložného práva, bez osvedčenia, že neboli splnené zákonné podmienky

pre takýto postup záložného veriteľa v konkrétnom prípade, neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov strán. Súd prvej inštancie konštatoval neosvedčenie základného hmotnoprávneho vzťahu
medzi stranami v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne ohľadne postupu zosplatnenia pohľadávky a
doručenia jej zosplatnenia pohľadávky žalovaným 1/, ktoré žalobkyňa považuje za nezákonné, avšak
tieto svoje tvrdenia neosvedčila.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie ju mal vyzvať na doplnenie
a opravu jej podania, resp. a mal jej návrh odmietnuť, z dôvodu nepripojenia listín, na ktoré sa odvoláva.
V zmysle § 327 C.s.p. súd môže odmietnuť len taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a to len v prípade, ak ide o

také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
upravuje ust. § 326 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
musí obsahovať náležitosti žaloby podľa § 132 C.s.p. a ďalšie osobitné náležitosti v tomto ustanovení
uvedené. Povinnosť pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, upravuje osobitne v
odseku 2 § 326 C.s.p. Pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ neodkladného opatrenia odvoláva, nie

je predpísanou náležitosťou, ktorú je potrebné uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. preto absencia týchto listín nie je dôvodom pre odmietnutie návrhu podľa
§ 327 C.s.p. V súvislosti s vadami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že súd musí vždy vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie, pričom absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré

mánavrhovateľpripojiťvzmysle§326ods.2C.s.p.nebránipokračovaniuvkonaní,aletietovadynávrhu
sú dôvodom na jeho zamietnutie.

10. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila zmluvu o splátkovom úvere, záložnú zmluvu k
nehnuteľnostiam a ďalšie listinné dôkazy, ktoré nepredložila v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 366 písm. a)/ až d) C.s.p., upravujúceho novoty v odvolacom konaní, prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
správneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní netvrdila a ani nepreukázala splnenie niektorej z
uvedených podmienok prípustnosti ňou predložených listín v odvolacom konaní a preto na tieto listiny
nemožno v odvolacom konaní prihliadať.12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).