Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208687
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423208687.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: W. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. X, XXX XX V.,
proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a
2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2023 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by súd v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva v prospech žalovaného 1/, formou dobrovoľnej dražby, ako aj uložiť im povinnosť
nenakladať s nehnuteľnosťou, zdržať sa predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania, predaja

podľa Exekučného poriadku, priameho predaja, ako aj zriadenia vecného bremena podľa Občianskeho
zákonníka, a to k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bližšie špecifikovaným v podanom
návrhu neodkladného opatrenia.
2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný 1/ začal s výkonom
záložného práva, ktorého predmetom je byt v jej výlučnom vlastníctve, bližšie špecifikovaný v petite
návrhu,pričomvýkondobrovoľnejdražbystanovilžalovaný2/na07.12.2023,očomprevzalaoznámenie

dňa
27.11.2023. Domnievala sa, že celý postup žalovaných aj v súvislosti s výkonom záložného práva
predajom na dobrovoľnej dražbe je nezákonný, preto sa na nich obrátila s požiadavkou, aby upustili od
dražby,nododnešnéhodňanemáodnichžiadnuspätnúväzbu.Namietalaskutočnosťohľadneriadneho
doručenia zosplatnenia pohľadávky a s ňou súvisiacou bližšou špecifikáciou (v podobe istiny, zmluvný,
sankčných či úrokov z omeškania, splátkových kalendárov, pokút, atď.) zo strany žalovaného 1/, nakoľko

v zosplatnení je uvedená len jedna suma, o ktorej nie je zrejmé, akými výpočtami k nej žalovaný 1/
dospel. Tvrdila, že obaja žalovaní jej odmietajú poskytnúť vyčíslenie jej pohľadávky a náklady na dražbu,
pričom ju odkazujú jeden na druhého. Vyslovila názoru, že z viny žalovaného 2/ sa neuskutočnila ani
jedna obhliadka, čo považuje v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
v znení neskorších predpisov. Uviedla, že oznámenie o dražbe, v ktorom stanovil dražobník (žalovaný
2/) 1. termín obhliadky na 21.11.2023, jej bolo doručené dňa 27.11.2023, teda po termíne obhliadky a

druhá obhliadka dňa 01.12.2023 sa neuskutočnila z dôvodu, že sa dražobník ani žiadna ním poverená
osoba nedostavila. Mala za to, že v celom postupe žalovaných je ešte ďalšie množstvo nezákonností.
Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 07.12.2023, resp. následne, hrozí dražba, o ktorej je presvedčená, že
je nezákonná, žiada súd, aby vydal neodkladné opatrenie v znení požadovanom v petite návrhu.
3. K návrhu žalobkyňa nepripojila žiaden listinný dôkaz preukazujúci pravdivosť jej tvrdení.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký

návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.
15. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že
tento je nedôvodný.
16. V súlade s § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené
základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované

ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (kumulácia nie je
vylúčená). Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ (žalobca) je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavu,žeexekúciabudeohrozená.Splnenietejtoobsahovej
náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa nariadenia

neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ (žalobca) povinný
osvedčiť.
17. Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť
označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie
§ 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené

listiny, na ktoré sa navrhovateľ (žalobca) odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán (§ 329 ods. 1 CSP).
Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To
znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné

skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní
vychádza.
18. Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v
§ 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v § 326 a 132 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to
mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal.
Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní bránia také
vady návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. V takom prípade súd
návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby,proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha
a pod.). Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom,

čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je
opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce
daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok
zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré

má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie.
19. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie
jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery
strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní

splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších
skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom
konaní.
20. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie

vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné
22. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje
uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže

dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už
subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia

práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia.
23. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je povinný poskytnúť
ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež
tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať
konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že žalobkyňa
nepreukázala samotnú opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázala
( neosvedčila v potrebnej miere) také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného

upravenia pomerov medzi stranami sporu.
25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha jeho nariadenia
najmä ako uvádza z dôvodu nezákonného postupu oboch žalovaných.
26. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce
jeho nariadenie a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj

naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej
exekúcie. Súd má za to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným neosvedčila skutočnosti potrebné na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uvádza určité skutočnosti, a to tvrdenia
ohľadne postupu zosplatnenia pohľadávky a doručenia zosplatnenia pohľadávky zo strany žalovanéhov 1.rade, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu absencie jej podrobnej špecifikácie, neexistencie
podmienok na zosplatnenie, tak je nevyhnutné súčasne uvedené skutočnosti aspoň v minimálnej miere
potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia aj preukázať t.j. aspoň osvedčiť existenciu základného

hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Obdobne to platí aj v prípade ďalších
tvrdení uvádzaných žalobkyňou v návrhu (ako napr. odmietnutie vyčíslenia pohľadávky a nákladov na
dražbu žalovanými, doručenie oznámenie o výkone dobrovoľnej dražby stanovený na deň 07.12.2023,
neskoré doručenie oznámenia o 1. termíne obhliadky predmetu dražby žalobkyni a pod.). Nakoľko
žalobkyňa k podanému návrhu nepredložila žiaden listinný dôkaz, súd tak nemal z čoho vychádzať pri

posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pričom súd nemal
povinnosť vyzývať žalobkyňu na doloženie napr. listín preukazujúcich žalobkyňou tvrdené skutočnosti.
Súd uvádza, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu, či dohľadávaciu povinnosť pri
získavaní podkladov k rozhodnutiu o návrhu na neodkladné opatrenia, ale vychádza len zo skutočností
a listín

predložených žalobkyňou. Súd lustráciou prostredníctvom verejne dostupného registra - katasterportal
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zistil, že žalovaný 1/, ako záložný veriteľ, začal s výkonom
záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne formou predaja tejto
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, podľa Oznámenia zo dňa 17.4.2023, P.-XXX/XX. Z uvedeného
je ale zrejmé len to, že prebieha výkon záložného práva, pričom nie je uvedené, kto tento výkon ako

dražobník realizuje, teda či ním je osoba žalovaného 2/.
27. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v postupe žalovaných 1/ a 2/
je množstvo ďalších nezákonností, pričom bližšie nerozvádza, v čom konkrétne vidí túto nezákonnosť.
Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu. Jeho úlohou je iba posúdiť
podanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP).

28. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené základné zákonné predpoklady
na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie
nároku, rovnako absentovalo akékoľvek označenia dôkazov a pripojenie listín, ktorými sa preukazuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potreba neodkladnej úpravy. Preto súd
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní
neúspešná a preto by úspešný žalovaní mali proti nej nárok na náhradu trov konania. S poukazom na
skutočnosť, že žalovaným žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.