Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209998
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115209998.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. L. C., nar. X.XX.XXXX, bytom M. C. XXXX/X, C., 2. P. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom M. C. XXXX/X, C., 3. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. C. XXXX/X, C., všetci zast.
Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1. R. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XXXX/X, A., zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6,
Šaľa, 2. Wűstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, o návrh na
ochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,sudkyňouMgr.IvanouHeinrichovou,takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.

II.Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

III.Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 25.000 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 25.000 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V.Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 15.000 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI.Vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu zamieta.

VII.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2015 domáhajú ochrany osobnosti, náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 130.000 eur, a to žalobcovia v 1. a 2. rade každý z nich sumy 50.000 eur a
žalobcav3.radesumy30.000eur,akoaj náhradytrovkonania.Žalobuodôvodnilitým,žedňa10.4.2012
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel poškodený U. C. - manžel žalobkyne 1 a otec žalobcov 2,3
zranenia nezlúčiteľné so životom, na následky ktorých dňa XX.X.XXXX zomrel. Tým došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcov, dôsledky tragickej udalosti sú neodstrániteľné, ako jediný účinný nástroj
zmiernenia spôsobenej ujmy sa javí zadosťučinenie v peňažnej forme.

2.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe, na
skutkových tvrdeniach aj na právnom zdôvodnení. V dôsledku tragickej dopravnej nehody prišli o
manžela a otca. Bola to ich blízka osoba, živiteľ rodiny, morálna autorita, podporovateľ v štúdiu, vo
voľno-časových aktivitách, trávili spolu dovolenky, voľný čas. Bol neoddeliteľnou súčasťou ich života.V dôsledku jeho smrti prišli o manžela, otca, podporovateľa. Bolo im znemožnené ďalej rozvíjať svoj
rodinný život. Je to závažný zásah do ich životov, kvalita života klesla, ich život nikdy nebude taký
ako predtým. V takomto prípade morálna satisfakcia nepostačuje, preto žiadajú finančnú náhradu a to

žalobca v 1. rade sumu 50.000 eur, žalobca v 2. rade 50.000 eur, žalobca v 3 rade 30.000 eur. Cena
ľudského života sa vyčísliť nedá, z tohto pohľadu sú žalované sumy nízke. Žalobcovia žiadajú, aby
súd zaviazal žalovaných 1-2 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 - 50.000 eur, žalobcovi 2 -
50.000 eur, žalobcovi 3 - 30.000 eur. Je to subjektívny pocit žalobcu v 2. rade, on citovú ujmu pociťuje
intenzívnejšie, vyjadrená tým je citová ujma žalobcu v 2. rade, diagnostikovali cukrovku. Toto ochorenie

často vyvoláva stres. Tak tomu mohlo byť aj v tomto prípade. Stres bol spôsobený smrťou otca.

3.Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že je bolestivé o tomto hovoriť. Aj keď od nehody prešlo
už 5 rokov. S manželom sa brali, keď mala 18 rokov, on mal 25 rokov. Mali neskutočne dobrý vzťah,
bol pre ňu manželom, otcom aj bratom. Na jeho pohreb prišlo asi 1.000 ľudí. Bol vynikajúci človek, mal
dobré srdce. Nikto ho nevidel zamračeného. Bol športovec. Po roku a pol sa narodil syn U.. Je to verná

kópia svojho otca, volá sa po ňom. Pohybmi, rečou pripomína manžela. Nechal sa tak aj zarásť. Manžel
sa im venoval, živil ich, živil sa rukami. Bol zručný, spoločenský. V čase nehody starší syn začal študovať
na vysokej škole, mladší syn končil základnú školu. Syn P. je citlivejší, jej bude chýbať do konca života.
Milovali sa. Plánovali, že pôjdu za ním do Rakúska, krátkou pred smrťou si tam našiel prácu, zamestnal
sa v jedenej firme. Začala sa učiť nemčinu. Manžel bol živnostník v oblasti stavebných prác, prerábal

interiéry. Finančné prostriedky sa skresali. Bola zamestnaná u manžela, mala obchod s bižutériou. Ten
musela zrušiť. Asi mesiac bola doma. Potom sa zamestnala, zobrala prvú prácu, ktorá bola ponúknutá,
žehlila v sklade dva roky veci. Vyhovovalo jej to, že bola zavretá v sklade. Ľudia ju zastavovali, vypytovali
sa. Manžel bol v kóme 17 dní, časť v Leviciach, časť v Bratislave. Starší syn študoval v Brne, mladší
syn išiel po strednej škole pracovať. Rozhodol sa tak s finančných dôvodov. Bývali a aj bývajú v 3-

izbovom byte, mali finančný problém ho utiahnuť. Starší syn popri štúdiu si sám zarábal. Boli manželmi
25 rokov, v čase nehody mal manžel 47 rokov. Mali veľmi dobrý život. On bol rodinne založený. Pomáhal
s deťmi. Byt si prerobili. V byte býva so synom P.. Chodievali na dovolenky s deťmi, na výlety cez
víkendy, po Slovensku, aj do zahraničia. Manžel odmalička hrával futbal, viedol k tomu aj synov. Dlho
trvalo kým si uvedomila čo sa stalo. Nechcela tomu uveriť. Doma ho všade vidí, aj v meste, pripomínajú

ho miesta kam spolu chodili, piesne, on si rád spieval, hocikedy priniesol kvety. Robil aj v Holandsku,
priniesol z cesty vždy veci, deťom hračky. Vianoce boli u nich vždy krásne. Syn U. žije v Čechách, P.
je s ňou. Po smrti manžela to musela zvládnuť, nevyhľadala odbornú pomoc, nebrala žiadne lieky, kvôli
P. to musela zvládnuť, musela mu byť oporou. Nenosila kvôli nemu dlho čierne veci. Syn P. má strach
z ihly, opakovane s ním bola na odbere krvi, tam odpadol. Nechal si vytetovať na rameno podobizeň

svojho otca. Chce ho nosiť stále pri sebe. Terajší partnerský život nemá žiadny, údaj z facebooku, kde
je uvedené, že žije vo vzťahu je tam uvedený omylom, označila to preto, lebo ju nebavilo podpichovanie
a rôzne konšpiračné teórie okolo nej. Urobila si opatrovateľský kurz, pracujem v Domove dôchodcov,
2 roky, má príjem 450 eur.

4.Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že otec mal ťažkú autonehodu, vtedy sa mu zrútil celý svet.
17 dní bol otec v nemocnici, každý deň ho chodili pozerať, bol v kóme. Nereagoval. 27.4. ho išli pozrieť,
mame zvonil telefón, povedali jej, že otec zomrel. Trpel stavmi úzkosti, absolvoval rôzne vyšetrenia,
diagnostikovali mu panickú poruchu. Liečil sa, užíval antidepresíva, liečil sa ambulantne. Bolo to od
nehody, vtedy mal 15 rokov, lieky užíval až do minulého roka. V súčasnosti žiadne psychiatrické lieky

neužíva, ani nechodí na psychiatriu na kontroly. Vo februári 2017 mu diagnostikovali cukrovku prvého
typu. Bol týždeň v nemocnici, užíva inzulín. Lekári mu povedali, že toto ochorenie sa u neho prejavilo
pravdepodobne zo stresu, ktorý prežil v posledných rokoch. Otec bol najlepší, hrávali sa s hračkami,
športové hry, keď mal čas tak ho venoval jemu a bratovi, učil sa s nimi, viedol k športu, k štúdiu, venoval
svoj voľný čas. Keď boli menší, chodieval pracovať do Holandska, v poslednom období do Rakúska, inak

pracoval normálne ako každý iný človek, bol živnostník. Cez prázdniny chodili k moru do Chorvátska,
do Bulharska, cez víkendy chodievali k starým rodičom do A., trávili čas ako rodina, alebo chodievali
na vinicu. V súčasnosti býva s mamou. Skončil strednú školu Obchodnú akadémiu, pracuje v Jadrovej
elektrárni Mochovce. Má priateľku. Asi rok po otcovej smrti si dal vytetovať jeho podobizeň. Jeho stratu
pociťuje stále rovnako, vnútorne trpí stále každý deň, aj keď to navonok možno nie je vidieť, pripomínajú

ho knihy, filmy, obľúbené pesničky, jeho veci oblečenie, vždy si na neho spomenie.

5.Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že v čase nehody študoval na vysokej škole v Brne, večer
volala mama, že otec mal autonehodu, vycítil, že je to vážne. V tom čase mal priateľku, tá bolo veľkouoporou, vďake nej to zvládol. Mal aj také úvahy, že nechá školu, že príde domov a bude pomáhať mame.
Otec ho viedol k štúdiu, vie, že by si to neželal. Otec bezvládne ležal, nemôžete mu povedať to čo
chcete, resp. môžete, ale on vás nepočuje. Celú dobu dúfali, že to zlepší, hovoril s primárkou, povedala,

že je to mozgová smrť, že je to beznádejný prípad. S otcom komunikovali často, každý deň, každý
druhý. Snažil sa chodiť domov každý víkend, každý druhý víkend. Hrávali v jednom tíme futbal, bola to
okresná súťaž, otec bol tréner dorastu. Otec ho viedol ku športu, keď bol v 5 . roč. na základnej škole mu
povedal, že chce hrať hokej, jemu sa to zdalo smiešne, pretože ho vždy viedol k futbalu, ale nepovedal
ani slovo, kúpil výbavu, hokej nie je lacná záležitosť. Po základnej škole sa rozhodoval kam pôjde ďalej,

išiel študovať do Piešťan na záhradnícku školu v spolupráci s hokejovým klubom, tam hrával hokej ešte
dva roky počas strednej školy, potom s tým prestal kvôli korupcii. Vrátil sa k futbalu, hrával v doraste a
potom aj v mužskom tíme. V piatok mávali tréningy, v nedeľu bol zápas. V sobotu trávili čas s rodinou.
Stratu otca pociťuje ťažko, okrem svojej bolesti znášam aj bolesť mamy a brata. Oveľa ťažšie by to
zvládal, keby nemal priateľku. Zvládol to sám. Neužíval žiadne lieky. Skončil bakalárske štúdium, potom
mal rok pauzu. Našiel si zamestnanie a v súčasnosti pokračuje v štúdiu externe popri zamestnaní v

Lednici. Pracoval v Opave, kde žije s priateľkou, ako záhradník, v súčasnosti pracuje vo firme TEVA.
Prednášky a skúšky má v Lednici každý druhý víkend. Domov chodieva asi raz za mesiac. Snažia si
spolu dohodnúť aj dovolenku, aby boli viac času spolu.

6.Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k

veci. Je nesporné, že žalovaný 1 viedol osobné motorové vozidlo, pri ktorej utrpel p. C. zranenia.
Žalovaný 1 nespochybňuje, že žalobcovia utrpeli týmto ujmu, chápe ich postoj, avšak jeho tvrdenie je
také, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. V čase nehody bol zamestnancom spoločnosti
Eurotechnic s.r.o. a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.3.2012, pre zamestnávateľa vykonával
prácu elektromechanika. Zamestnávateľ ho vysielal na elektromontážne cesty. Takto to bolo aj dňa

10.4.2012, keď bol na ceste do Prahy. V čase dopravnej nehody plnil pokyny svojho zamestnávateľa a
presúval sa na miesto určené zamestnávateľom. Podrobnejšie sa k okolnostiam vyjadrí sám žalovaný. §
420ods.2OZposkytujeochranuzamestnancom,ktorínezodpovedajúpriamopoškodenýmosobám,ale
zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi v rozsahu pracovno - právnych predpisov. Z opatrnosti namieta
aj výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení. Vo vzťahu k

žalovanému 1 žiada žalobu zamietnuť.

7.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že dňa 10.4.2012 sa jednalo o pracovnú cestu, v aute boli
traja, išli do Prahy. Pre zamestnávateľa pracoval ako elektromechanik. Na takéto pracovné cesty bol
vysielaný častejšie. Skoro každý deň, každý týždeň, chodieval do Prahy, do Bratislavy, Levice, Trnava,

Nitra. Konkrétne 10.4.2012 išli do Prahy, prerábala sa celá elektrická sieť v Tescu. Jednalo sa o pracovnú
cestu, ktorá mala trvať 14 dní. V práci to fungovalo tak, že na konci týždňa riaditeľ p. T. B. povedal, aby
si prišiel po auto a povedal kam ďalší týždeň bude vyslaný. Takúto informáciu od neho dostal ústne.
Písomne on nič nedal, žiadny takýto pokyn. Dopravnú nehodu riešil aj so svojím zamestnávateľom, on
sa na miesto hneď dostavil.

8.Zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k veci.
Nesúhlasí s argumentáciou žalobcov, predložil uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/219/2016. Poukazoval
na bod 13 tohto rozhodnutia, kde je uvedené, že nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
usmrtením blízkej osoby je možné uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, teda

podľa § 11 OZ. A povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia sa nevzťahuje na
náhradunemajetkovejumyvyplývajúcejz§13ods.2OZ.Ďalejjetuuvádzané,žesúdnydvorvrozsudku
nevyložil, či v rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného
poistenia je zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode. Nijakým spôsobom nebolo spochybnené, že náhrada nemajetkovej ujmy nespadá

do povinného zmluvného poistenia. Žiadal žalobu zamietnuť.

9.Svedok T. Y. na pojednávaní uviedol, že bol zamestnaný vo firme Eurotechnic ako elektrikár, aj
žalovaný v 1. rade ako elektrikár. Čo sa týka dopravnej nehody, bol spolujazdec, driemal, prebral sa keď
leteli, boli na ceste buď do Prahy, alebo do Českých Budějovíc. Cestovali do Čiech, tam robili. V Českých

Budějoviciach mali zákazku na hoteli, tam sa robila elektrina a v Prahe robili v Tescu. V aute bol s nimi
ešte L. B.. Firma ich vyslala na služobnú cestu, bol to majiteľ firmy. Keď ich vysielal na služobnú cestu,
prebiehalo to tak, že mu zavolal, povedal kedy sa odchádza z Nitry, povedal koľko budú pracovať, aby
si pripravili veci. Takýto pokyn dostal ústne, papier k tomu žiadny nemal.10.Svedok L. B. na pojednávaní uviedol, že mali ísť pracovať do Čiech, vyzdvihli ho ráno, v aute spal.
V aute bol on, žalovaný v 1. rade a T. Y., išli robiť do Čiech elektrikárske práce. Vyslala ich tam firma,

vysielanie na pracovné cesty prebiehalo tak, že sa predtým stretli, nadriadený povedal čo sa má spraviť.

11.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, vyjadrením žalovaného v 3. rade zo dňa 10.6.2015, poistnou zmluvou zo
dňa 28.12.2011, rozsudkom OS Nové Mesto nad Váhom 10C/149/2012, rozsudkom KS v Prešove

12Co/89/13, písomným vyjadrením predkladaným SR vo veci prejudiciálneho konania C/22/12 vo
veci Haasová, výpisom z obchodného registra spoločnosti Eurotechnic, s.r.o., rozsudkom NS SR
3Cdo/301/2012, vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 10.6.2016, pracovnou zmluvou žalovaného
v 1. rade, rozsudkom KS v Žiline 9Co/176/2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.3.2017, výpisom zo
živnostenského registra U. C., lekárskou správou, výplatnou listinou, uznesením NS SR 8Cdo/219/2016,
dokladmi z facebooku, rozsudkom KS v Bratislave 3To/124/2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

12.Žalobkyňa v 1. rade je vdova po U. C., zomrelom XX.X.XXXX. Manželstvo uzatvárali v čase, keď
mala žalobkyňa 18 rokov, nebohý U. C. mal podľa jej výpovede 25 rokov, ich manželstvo trvalo až do
tragickej nehody v roku 2012. Z ich vzťahu pochádzajú dve deti - žalobcovia v 2. a 3. rade.

Dňa 10.4.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej U. C. utrpel zranenia nezlúčiteľné so životom, na
následky ktorých dňa XX.X.XXXX zomrel. Dňa 10.4.2012 došlo na diaľnici D1 v smere z Trnavy do
Bratislavy k dopravnej nehode. Žalovaný v 1. rade pri preraďovaní sa zo stredného pruhu do pravého
jazdného pruhu sa nedostatočne venoval riadeniu motorového vozidla, nesledoval pozorne situáciu
v cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil do pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla

Kia Sorento EČV: C. XXX K. ktoré vyšlo z pevného povrchu diaľnice mimo vozovku, kde sa viackrát
prevrátilo. Pri dopravnej nehode utrpel poškodený U. C. zranenia nezlučiteľné so životom na následky
ktorých dňa XX.X.XXXX zomrel. Žalovaný v 1. rade bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn.
1T/24/2015 zo dňa 22.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/124/2015
zo dňa 1.3.2016 uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2, písm. a/ Trestného zákona,

s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Pôvodne bola žalovaná aj spoločnosť EUROTECHNIC s.r.o. ako prevádzkovateľ motorového vozidla
Volkswagen Golf EČV: M. XXX Y. a súčasne zamestnávateľ žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
bol v čase dopravnej nehody 10.4.2012 zamestnancom spoločnosti EUROTECHNIC s.r.o., svedčí o tom

pracovná zmluva zo dňa 19.3.2012.

Spoločnosť EUROTECHNIC s.r.o mala ku dňu dopravnej nehody 10.4.2012 uzatvorené povinné
zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade
na základe poistnej zmluvy zo dňa 28.11.2011, predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo

Volkswagen Golf EČV : M. XXX Y..

Nebohý U. C. bol živnostníkom od 11.11.2002, svedčí o tom výpis zo živnostenského registra,
podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 27.4.2012. V poslednom období bol zamestnaný v
Rakúsku. Z výplatnej listiny za obdobie od 19.3.2012 do 27.4.2012 vyplýva, že jeho brutto príjem bol

3.923,47 eura.

Žalobca v 2. rade bol liečený v psychiatrickej ambulancii od 7.3.2013 pre úzkostne depresívnu poruchu
psychoreaktívnej genézy po smrti otca. Vyplýva to z lekárskej správy MUDr. R. U. zo dňa 26.11.2014 a
ku dňu podania správy bol stále v ambulancii psychiatra liečený.

13.Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

14.Čo sa týka žaloby podanej vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tento sa v konaní bránil tým,
že nie je vecne pasívne legitimovaný. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa
vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu

vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú od žalovaného v 1. rade náhrady nemajetkovej ujmy,
z dôvodu, že bol v čase nehody vodičom vozidla Volkswagen Golf a priamym pôvodcom zásahu
do ich osobnostných práv. V konaní bolo preukázané výpoveďami svedkov Y. a B., že sa v deň
dopravnej nehody 10.4.2012 jednalo o pracovnú cestu a v takom prípade nenesie zodpovednosť za
spôsobenú škodu, či nemajetkovú ujmu sám žalovaný v 1. rade ale jeho zamestnávateľ, spoločnosť

Eurotechnic s.r.o. a to s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2. OZ, v zmysle ktorého sám žalovaný
v 1. rade ako fyzická osoba za škodu nezodpovedá, ale zodpovedá právnická osoba, ktorá ho použila
na činnosť, pri ktorej vznikla škoda. To, že žalovaný v 1. rade bol v pracovnoprávnom vzťahu so
spoločnosťou Eurotechnic s r.o. vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 19.3.2012. Žalovaný v 1. rade bol
v rámci výkonu práce elektromechanika vyslaný dňa 10.4.2012 na vykonanie elektromontážnych prác

do Českej republiky. Potvrdili to v konaní vypočutí svedkovia Y. a B.. To znamená, že v čase dopravnej
nehody žalovaný v 1. rade plnil pokyny svojho zamestnávateľa a presúval sa na miesto ním určené na
miesto vykonania práce. Do rámca činnosti zamestnávateľa patrí činnosť jeho zamestnanca, ktorá je
výkonom jeho zamestnania, plnením pracovných povinností, vrátane úkonov s tým priamo súvisiacich
potrebných pred začiatkom práce alebo po jej skončení, ale aj taká činnosť, ktorej nechýba priestorový,

časový a vecný vzťah k činnosti zamestnávateľa. / R 55/1971/. Analogické použitie § 420 ods. 2 OZ
na právne vzťahy z ochrany osobnosti je možné s poukazom na § 853 ods. 1 OZ, podľa ktorého
občianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené,saspravujúustanoveniamiOZ,ktoréupravujú
vzťahyobsahomajúčelomimnajbližšie,ajspoukazomnarozhodnutiaNSČRsp.zn.30Cdo/1509/2011,30 Cdo/73/2003, 28 Cdo/932/2002. Žalobcovia pôvodne správne žalovali aj spoločnosť Eurotechnic
s.r.o. ako prevádzkovateľa vozidla a zamestnávateľa žalovaného v 1. rade, ktorý zodpovedá za zásah
do ich osobnostných práv, avšak konanie voči spoločnosti Eurotechnic s.r.o. bolo zastavené, nakoľko

obchodná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra, zanikla teda jej
spôsobilosť byť stranou sporu, ide o neodstrániteľný nedostatok / podmienku/ konania. Súd žalobu vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol, pretože dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je v konaní
pasívne vecne legitimovaným.

15.Ďalej sa súd musel vysporiadať s otázkou, či nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej umy
uplatnené voči žalovaným sú v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. kryté z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo žalovaný v 2. rade namietal.
Poukazoval na rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016, uznesenie NS SR
sp.zn. 8Cdo/219/2016 zo dňa 15.5.2017, kde v bode 13. rozhodnutia NS SR uviedol, že náhrada
nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia. Súd sa s názorom žalovaného v 2. rade

nestotožnil a mal za to, že uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v sebe zahŕňa aj poistenie nemajetkovej ujmy a žalobcovia
ako poškodení si môžu uplatniť svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy priamo proti poisťovni,
tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 9 Co/141/2014-86 zo dňa 30.6.2014,
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24 Co/368/2016, 10 Co/566/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

4 Co/658/2014, 6 Co/810/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20 Co/183/2014, 17 Co /212/2015,
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 666/2016, III. ÚS 645/2015, I. ÚS 206/2015, I. ÚS 474/2016.

Súdny dvor (druhá komora) Európskej únie dňa 24. októbra 2013 rozsudkom vo veci C-22/12 rozhodol
tak, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972 o aproximácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady
84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. 05. 2005 a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady

90/232/EHS zo 14. 05. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v

spore vo veci samej. Súd vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora, konštatuje, že ak vnútroštátne právo
umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej
ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením motorového vozidla. Náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalým obetí dopravnej nehody slovenská právna úprava priznáva podľa
ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Za stavu, že právo umožňuje

žalobcom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej
ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Ustanovenia vnútroštátneho práva je
potrebné vykladať tak, aby sa dosiahol výsledok požadovaný smernicou, pričom ESD v rozsudku
Haasová jednoznačne vyslovil ako je potrebné chápať pojem škoda, ktorý vykladá v zmysle škoda z
dôvodu nemajetkovej ujmy. Súd je toho názoru, že žalovaný v 2. rade je v konaní pasívne vecne

legitimovaný ako poistiteľ, pretože pojem škoda použitý v zákone o povinnom zmluvnom poistení v
ustanovení § 4 ods. 2 zákona, ktorý upravuje vecný rozsah poistného krytia v našom právnom prostredí,
je potrebné vykladať eurokonformne. Rozhodujúci je v
danej veci rozsudok ESD C-22/12 vo veci Haasová a odkaz na prijaté tri európske
smernice týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel, neskôr, v roku 2009 konsolidovaných smernicou 2009/103. K námietke
nepriameho účinku smerníc súd uvádza, že táto charakteristika smerníc nič
nemení na potrebe uplatňovania princípu prednosti práva ES pred národným poriadkom za
každých okolností. Aj v prípade, že nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej právnej
normy ES, to znamená, keď sa na určitý právny prípad aplikuje norma vnútroštátna, mala

by byť interpretovaná a použitá v súlade správam ES (tzv. nepriamy účinok práva ES; pozri
prípad Von Colson a Kamann - rozsudok ESD z 10.04.1984 vo veci 14/82, prípad
Marleasing - rozsudok ESD z 13.11.1990 vo veci C-106/89). Z judikatúry Európskeho
súdneho dvora vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblastirešpektovať právo Únie a že vnútroštátne ustanovenia ktoré upravujú náhradu škody pri
dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať
smernici jej potrebný účinok (rozsudok ESD z 9. júna 2011 vo veci C-409 2009). Z bodu 55

označeného rozsudku ESD vo veci Haasová taktiež vyplýva, že pojem škody treba vykladať
extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v
zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri
prevádzke dopravných prostriedkov. V danom bode totiž ESD nehovorí o samostatnom, od

pojmu škoda oddelenom pojme nemajetkovej ujmy, ale hovorí o „škode z dôvodu
nemajetkovej ujmy“. Z tohto slovného spojenia je zrejmé, že aj v prípade nemajetkovej ujmy
ide o škodu. Nasledujúce body rozsudku ESD vo veci Haasová odpovedajú na námietky
pojmovej a obsahovej odlišnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu
škody (napr. systematike úpravy v Občianskom zákonníku a pod.) K takémuto poňatiu škody
sa mimo iného hlásia aj princípy európskeho deliktuálneho práva, ktoré definujú škodu ako

majetkovú, alebo majetkovú ujmu na zákonom chránených záujmoch. Vetu za čiarkou vo
výroku rozsudku ESD vo veci Haasová, ktorá stanovuje podmienku, za ktorej je náhrada
nemajetkovej ujmy predmetom krytia z povinného poistenia „ ak vnútroštátne právo
uplatniteľné vo veci samej upravuje jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu,“ neznamená, že ustanovenia § 11 a 13 slovenského Občianskeho zákonníka podľa

ktorých súd prvého stupňa správne vec posúdil, sú týmto požadovaným „vnútroštátnym
právom uplatňovaným na základe zodpovednosti za škodu“, skonštatoval ESD v hode 56
rozsudku vo veci Haasová. Za rozhodujúci pre uvedené konštatovanie považoval podľa
bodu 59 fakt, že zodpovednosť poisteného vznikla na základe dopravnej nehody a mala
občianskoprávnu povahu. Vo svetle uvedeného (eurokonformného) výkladu ustanovenia § 4

ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu
nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a preto je poistiteľ zodpovednosti
za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe § 15 ods. 1 veta prvá
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení vznikla povinnosť uhradiť škodu

žalobcom. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 474/2016 zo dňa 17.8.2016 konštatoval, že
Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983

o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej
smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na
základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v spore vo veci samej. Hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia

vnútroštátneho práva, je zjavné, že vnútroštátne právo Slovenskej republiky
prostredníctvom konkrétnych ustanovení OZ (§ 11 a § 13) umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených
pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V SR povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má žalovaný v 2. rade
ako poisťovateľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej
republiky. Ústavný súd k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do

osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc
extenzívny výklad pojmu náhrada škody.16.Žalobcovia v 1. až 3 rade sa žalobou domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to
žalobcovia v 1. a 2. rade každý z nich vo výške 50.000 eur a žalobca v 3. rade vo výške 30.000 eur
z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu, ktorá mala

tragické následky pre nebohého U. C., manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. a 3 rade.
Úmrtím manžela a otca došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle ustanovenia
§ 11 Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry všetkých pozostalých, pričom spôsobená ujma je
nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.

17.Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu,
stanovenými právnym poriadkom. Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží
každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ
uvedený len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol

spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Konanie odporkyne súd považoval za
neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov spôsobilý privodiť im ujmu osobnosti človeka.
Navrhovatelia tak ako každý človek majú s poukazom na § 11 OZ právo na ochranu svojej osobnosti,
svojho súkromia, pričom právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo
na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a podobne,

do ktorého im odporkyňa zasiahla svojim konaním. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že odporkyňa v 1. rade bola uznaná vinnou, že dňa 17.11.2012 z nedbanlivosti spôsobila
smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej
podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia, súd s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. v
občianskom súdnom konaní je vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, je viazaný

odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, je viazaný výrokom trestného rozsudku, to
znamená, že súd mal jednoznačne a bez pochybností za preukázané, že odporkyňa v 1. rade sa
dopustila protiprávneho konania - spáchala prečin usmrtenia a z výroku o vine vyplýva, že nedala
prednosť osobnému motorovému vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k zrážke,
odrazené vozidlo zachytilo U. F., ktorý utrpel zranenia nezlúčiteľné so životom a na mieste im podľahol.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia
predpokladanou Trestným zákonom / R 35/1993. /

18.S poukazom na dokazovanie vykonané v tomto konaní súd dospel k záveru, že bolo zasiahnuté

výrazným spôsobom do práva na ochranu osobnosti žalobcov, pričom súčasťou práva na súkromie
a rodinný život je i právo na spolužitie s inými osobami, najmä členmi rodiny. Súdna prax považuje
za zásah do súkromia aj spôsobenie smrti niektorej z blízkych osôb tak ako je to dané v predmetnej
prejednávanej veci, je nepochybné, že bol rozvrátený rodinný život žalobcov, do rodiny bola vnesená
trauma, bolesť, smútok, strata manžela a otca je nenapraviteľná, nezabudnuteľná, bude ich sprevádzať

po celý zvyšok ich života, budú musieť navždy žiť s pocitom a vedomím straty blízkej osoby, vzťahy
medzi nebohým U. C. a žalobcami boli silné a intenzívne, všetci bývali až do dopravnej nehody v
spoločnej domácnosti, viedli riadny rodinný život, trávili spolu voľný čas, víkendy, dovolenky, mali sa radi,
žalobca v 3. rade hrával s nebohým futbal, smrť U. C. silne a intenzívne prežívajú všetci žalobcovia,
žalobcovia tvorili s nebohým fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými

väzbami, v dôsledku nečakanej smrti prežívajú pocity bolesti a smútku. Navždy stratili možnosť viesť s
ním súkromný život a sú od jeho smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských
väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných
práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná. Zásah do osobnostných práv

žalobcov dosahoval takú intenzitu, ktorá požíva právnu ochranu podľa citovaných zákonných ustanovení
OZ. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je samostatný právny
prostriedok ochrany fyzickej osoby výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza
do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď morálna satisfakcia by sa nezdala postačujúca, to
je jediná podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu
- existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Titulom
náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia v 1. a 2. rade požadovali zaplatenie sumy 50.000 eur a žalobca v3. rade sumu 30.000 eur, výšku nemajetkovej ujmy určuje súd na základe voľnej úvahy, pri rozhodovaní
berie do úvahy závažnosť ujmy, ku ktorej došlo a okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Súd súhlasí s
tým, že došlo k vážnemu a výraznému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov, výška peňažnej

náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu .Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované
zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal
žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade náhradu nemajetkovej ujmy každému z nich vo
výške 25.000 eur a žalobcovi v 3.rade vo výške 15.000 eur a vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej
ujmy súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a to z nasledovných dôvodov. Ustanovenie § 13 ods. 3

OZ určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Priznanú
sumu súd považoval za primeranú, pričom prihliadol na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorú v
danom prípade považoval za veľmi závažnú, intenzívnu a v podstate stále pretrvávajúcu, pretože strata
manžela a strata rodiča je neodstrániteľná a nenapraviteľná ujma. Súd nepriznal všetkým žalobcom
rovnakú sumu, sami žalobcovia si uplatnili rozdielnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ich právny
zástupca to odôvodnil tým, že sa jedná subjektívny pocit žalobcov, ako subjektívne ten ktorý z nich

citovú ujmu pociťuje, pričom u žalobcu v 2.rade sa jedná o intenzívnejšie pociťovanie ujmy, v konaní bolo
preukázané, že žalobca v 2. rade sa liečil v psychiatrickej ambulancii, užíval lieky, diagnostikovali mu
cukrovku prvého typu, je pravdepodobné, že toto ochorenie sa u neho prejavilo zo stresu. Sám uviedol,
že otec bol najlepší, hrávali sa spolu, venoval sa jemu aj bratovi, učil sa s nimi, viedol ich k športu, k
štúdiu, venoval im svoj voľný čas. Cez prázdniny chodili k moru, cez víkendy k starým rodičom, trávili čas

ako rodina, chodievali na vinicu, dal si vytetovať otcovu podobizeň. Jeho stratu pociťuje stále rovnako,
vnútorne trpí stále každý deň, aj keď to navonok možno nie je vidieť. Žalobca v 3. rade uviedol, že otec ho
viedol k športu, hrávali spolu futbal, trávili čas s rodinou, stratu otca pociťuje ťažko, okrem svojej bolesti
znáša aj bolesť mamy a brata, oveľa ťažšie by to zvládal, keby nemal priateľku. Súd vzal do úvahy aj tú
skutočnosť, že nebohý U. C. zabezpečoval rodinu aj finančne, popri vykonávaní podnikateľskej činnosti

sa zamestnal aj v Rakúsku, žalobkyňa bola jeho zamestnankyňou, po jeho smrti došlo k zániku živnosti,
dôsledkom čoho bola aj strata príjmu pre žalobkyňu, obaja žalobcovia v 2. a 3. rade boli v čase nehody
študentmi, nemali žiaden príjem, obaja boli odkázaní na výživu od svojich rodičov, takže rodina utrpela
nielen citovú ujmu, ale aj finančnú ujmu. Nebohý U. C. v čase nehody mal 47 rokov, žalobcovia sa
doterazsosmrťoumanželaaotcanevyrovnali,chýbaim,vyplývatozichvýpovedí,jeotázne,čisavôbec

dá s takouto udalosťou v živote človeka vôbec vyrovnať. Žalobkyňa prežila so svojim manželom 22 rokov
v manželstve, založili si a vybudovali fungujúcu rodinu, mali sa radi, uviedla, že mali neskutočne dobrý
vzťah, bol pre ňu manželom, otcom aj bratom, bude jej chýbať do konca života, milovali sa, plánovali,
že pôjdu za ním do Rakúska, mali veľmi dobrý život, manžel bol rodinne založený, pomáhal je s deťmi,
chodievali na dovolenky s deťmi, na výlety cez víkendy, viedol k športu synov. K okolnostiam, za ktorých

k porušeniu práva došlo súd poukazuje na trestný rozsudok, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade
bol právoplatným trestným rozsudkom uznaný vinným z prečinu usmrtenia U. C., keď ako zamestnanec
spoločnosti Eurotechnic s.r.o. spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynul U.
C., tým bola preukázaná zodpovednosť spoločnosti Eurotechnic s.r.o. za neoprávnený zásah do práv na
ochranu osobnosti žalobcov, zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, bez ohľadu na zavinenie,

súd zobral do úvahy aj správanie sa samotnej dotknutej osoby, ktoré je pri neoprávnenom zásahu právne
významné a vyhodnotil ho tak, že nebohý U. C. nijakým spôsobom nevyvolal a nezapríčinil dopravnú
nehodu, bol jej obeťou. Suma 25.000 eur a 15.000 eur zodpovedá aj rozsudkom súdov v obdobných
veciach napr. rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo139/2011. Primárnym významom nemajetkovej ujmy je
satisfakčná funkcia, teda vyvážiť, resp. zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, pretože

nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práva sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá
odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné ani presne kvantifikovať a vyčísliť.

19.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

20.Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, jeteda okolnosť, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane tak potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. § 255 CSP ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov. „Úspech vo veci“ vždy súd skúma, čo do právneho základu veci a do

výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore.
Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú naďalej generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, použitie ust. § 257 CSP musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej
situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom toho konania alebo charakterom
procesnej situácie. Pri posudzovaní dôvodov osobitného zreteľa súd vždy prihliada na majetkové,

sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková
sféra by bola výnimočným nepriznaním trov konania dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Pokiaľ ide o postoj strán v konaní,
súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Mal by prihliadnuť aj na to,

či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré
uplatniť nemohla. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami (nález ÚS ČR I.ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt,
že strana nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila,
je lepšia akou jej protistrany. Hranice sudcovskej úvahy, či sú dané účelom právnej úpravy náhrady

trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
Žalobcovia sa v predmetom konaní domáhali voči žalovanému v 1. rade titulom nemajetkovej ujmy
spôsobenejneoprávnenýmzásahomdojehoosobnostnýchprávzaplateniasumy130.000eur.Žalovaný

sa bránil tým, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, že sa jednalo o pracovnú cestu. Žalobcovia
pri podaní žaloby takýmito informáciami nedisponovali, v čase podania žaloby žalobcovia v podstate
správne zažalovali všetkých troch žalovaných, nebolo zrejmé, či sa jednalo o služobnú cestu alebo nie,
táto skutočnosť bola preukázaná až výsluchmi svedkov na pojednávaní dňa 4.10.2017. V čase podania
žaloby nebol právoplatný trestný rozsudok. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tieto

skutočnosti a nepovažoval za spravodlivé, priznať žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, ktoré
by mali platiť žalobcovia s poukazom na skutkové okolnosti veci a na to, že došlo k spáchaniu prečinu
usmrtenia. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, pretože aj
strana žalobcov, aj strana žalovaného v 2. rade mala vo veci úspech len čiastočný, keď žalobcom bola

priznaná nemajetková ujma 65. 000 eur spolu, avšak nie v takej výške ako si ju uplatňovali v podanej
žalobe, keď žiadali náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 130.000 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.