Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/23/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509200773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1509200773.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: Q. O.,

nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, XXX XX W., zastúpený opatrovníkom F. O., bytom M. 5,
XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. Jozefom Pirohárom, advokátom, Podzámska 34 A, 940 01 Nové
Zámky proti odporkyni: P. Q., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom W. XX, W.,
naposledy bytom S. 1, W., zastúpenej JUDr. Borisom Novomestským, advokátom, AK Koceľova 9, 921
08 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žeprávnyúkonZmluvaoprevodevlastníctvabytu,uzavretádňaXX.X.XXXXmedziQ.O.,
nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, W. ako predávajúcim a P. Q., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom W. XX, W., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným
Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou Katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX
pre katastrálne územie F. - bytu č. XX na XX. poschodí bytového domu na W. ul. or. č. XX v W., súp.
č. XXXX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX o výmere XXX mX a parc.č. XXXX o výmere XXX m2,
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parc.č. XXXX o výmere XXX mX a
parc.č. XXXX o výmere XXX m2, je n e p l a t n ý.

Súd u r č u j e, že navrhovateľ Q. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, W., je výlučným
vlastníkom nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou Katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu, na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. - bytu č. XX na XX. poschodí bytového
domunaW.ul.č.XXvW.,súp.č.XXXX,nachádzajúcehosanaparc.č.XXXXovýmereXXXmXaparc.č.
XXXX o výmere XXX m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parc.č. XXXX
o výmere XXX mX a parc.č. XXXX o výmere XXX m2.

Odporkyňa j e p o v i n n ánahradiť navrhovateľovi trovy konania 1.263,12 € k rukám advokáta P..
U. F., F. XX A, XXX XX A. N. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 99,50 €

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsadomáhalsúdnehovýroku,ktorýmbysúdvyslovilneplatnosťzmluvyoprevodevlastníctva
bytu, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa 16.3.2007 a ktorou previedol vlastníctvo bytu č. XX na XX.
poschodí bytového domu na W. ul. or. č. XX, súp. č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom naspoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku za dohodnutú cenu 1.800.000.- Sk, ktorú
mal prevziať pri podpise zmluvy, majúc za to, že jeho zdravotný stav ho jednoznačne diskvalifikoval
na daný právny úkon resp. daný právny úkon nebol schopný posúdiť a vykonať, nakoľko konal v

duševnej poruche, ktorá ovplyvňovala jeho úsudok. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že zmluvu
podpísal počas hospitalizácie, 5 dní po začiatku hospitalizácie a v zdravotnom stave, ktorý mal
podstatný vplyv na jeho schopnosti vnímania, úsudku a uvedomenia si dôsledkov podpisu zmluvy o
prevode vlastníctva bytu. Ďalej tvrdil, že odporkyňou bol uvedený do omylu, keď mu odporkyňa v stave
ťažkého psychického rozpoloženia podstrčila kúpnu zmluvu, ktorú podpísal v domnienke, že podpisuje

splnomocnenie za účelom získania jednoizbového bytu a finančnej náhrady, tak ako bol s odporkyňou
pôvodne dohodnutý. Navrhovateľ sa domnieval, že podpisuje podklady potrebné k ponúknutiu jeho bytu
na predaj. Zástupcovia navrhovateľa spochybnili aj samotné zaplatenie kúpnej ceny bytu odporkyňou
navrhovateľovi.

Odporkyňa žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka navrhovateľa, odporkyne, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, vypočul ako svedkov ošetrujúcich lekárov navrhovateľa P.. X. O. a
P.. H. P., zamestnankyňu notárkeho úradu U.. F. N., oboznámil sa s rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.
17Ps 2/2008-61 zo dňa 27.8.2008, oboznámil sa s obsahom a závermi znaleckých posudkov zo dňa

23.5.2008, zo dňa 22.7.2011 a zo dňa 10.2.2012, pričom zistil nasledovné:

Navrhovateľ dňa 16.3.2007 podpísal počas hospitalizácie na IV. internej klinike D., C. W., pracovisko
F., Y. XX, W. zmluvu o prevode o prevode vlastníctva bytu č. XX na XX. podlaží bytového domu na
W. XX v W., ktorého bol výlučným vlastníkom. Pravosť jeho podpisu na tejto zmluve osvedčila F. N.,

pracovníčka A. úradu U.. P. I.. Kupujúcou bola odporkyňa, ktorá zabezpečila vyhotovenie zmluvy, ako
aj účasť pracovníka notárskeho úradu na osvedčenie pravosti podpisu predávajúceho. Účinky prevodu
vlastníckeho práva k bytu nastali dňa 28.3.2007. Navrhovateľ bol v čase od 11.3.2007 do 4.4.2007
hospitalizovaný z dôvodu akútneho zlyhania ľadvinových funkcií s metabolickou acidózou a infekciou
močových ciest. Jeho zdravotný stav bol zlý. Doma spadol, nevládol sa postaviť na nohy, na zemi mal

ležať 4 dni bez jedla, vody, liekov. Do nemocnice bol odvezený rýchlou zdravotnou pomocou privolanou
hliadkou polície. Navrhovateľ je dlhodobo liečený na diabetes a paranoidnú schizofréniu.

Byt - T., ktorý bol predmetom prevodu a ktorý je špecifikovaný vo výroku tohto rozhodnutia, susedil
s bytom matky odporkyne. Odporkyňa uviedla, že mala vedomosť o záujme navrhovateľa byt predať,

keďže na ňom viazli dlhy. Ďalej uviedla, že spolu s matkou sa o navrhovateľa starali, navštevovali ho,
poskytovali mu stravu, keďže navrhovateľ peniaze míňal na alkohol.
11C 23/09

Odporkyňa ďalej tvrdila, že navrhovateľovi poskytla aj sumu 50.000.- Sk na kúpu predmetného bytu,

ktorého bol nájomcom a zaplatila za neho aj dlh, ktorý mu vznikol ešte ako nájomcovi bytu. S
navrhovateľom o možnosti kúpy bytu rokovala 3 roky. Podnet na vyhotovenie a podpísanie zmluvy o
prevode bytu dal navrhovateľ, ktorý počas návštev odporkyne v nemocnici prejavil vôľu „vysporiadať
veci s bytom“. Odporkyňa ďalej tvrdila, že zo svojich nadštandardných príjmov, ktoré preukazovala
daňovými priznaniami, si našetrila kúpnu cenu 1.800.000.- Sk, ktorú v hotovosti vyplatila navrhovateľovi

pri podpise zmluvy, časť peňazí jej požičala matka. Pri odovzdávaní kúpnej ceny navrhovateľovi v
hotovosti po podpise zmluvy mala byť prítomná pracovníčka notárskeho úradu, sestra odporkyne, strýko
navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ ju splnomocnil na všetky úkony vo vzťahu ku
katastrálnemu úradu, na preberanie pošty a na všetky ďalšie úkony, ktoré bol povinný vykonávať vo
vzťahu k bytu. Odporkyňa už ako vlastníčka bytu na W. ul. umožnila navrhovateľovi bývať v byte naďalej

s tým, že všetky náklady spojené s bytom bude znášať sám. V máji 2007 navrhovateľ na odporkyňu
podal trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, toto však bolo odmietnuté. Následne podal žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú neskôr zobral späť. V roku 2008 bol navrhovateľ pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Toto konanie inicioval P.. P., ošetrujúci lekár navrhovateľa.

Svedok P.. H. P. poznal navrhovateľa ako svojho pacienta, ktorého ošetroval do roku 2009. Navrhovateľ
bol pacientom jeho ambulancie od prvej hospitalizácie v nemocnici na Y. ulici, t.j. od obdobia 22.3.2000,
kedy o 16,45 hod. svedok pacienta prijímal v psychotickom stave. Z výpovede svedka, ktorý je od
roku 2002 súdnym znalcom z odboru psychiatrie, súd zistil, že navrhovateľ bol liečený na paranoidnúschizofréniu, teda diagnózu, ktorá pôsobí na rozpoznávacie schopnosti pacienta asi tak, že pacient po
prečítaní článku z dennej tlače neporozumie jeho obsahu, nevie ho komplexne interpretovať vo všetkých
vzájomných súvislostiach. Pri tejto diagnóze je u pacienta postihnutý intelekt, pamäť, čo mu zabraňuje

správne porozumieť obzvlášť špecifickej terminológii, teda aj právnickej. Pri bežnej komunikácii pacienta
s akýmkoľvek človekom verbálny prejav a schopnosť porozumieť je obmedzený do takej miery, že aj
laik po niekoľkých vetách môže rozpoznať, že komunikuje s človekom buď mentálne postihnutým alebo
duševne chorým. Svedok nevylúčil možnosť, že akútny psychický stav pacienta v čase podpisovania
kúpnej zmluvy mohol byť a podľa svedka aj bol ovplyvnený jeho vážnym fyzickým stavom ( tento ako

objektívne posúdený je obsahom prepúšťacej správy zo dňa 4.4.2007 ), t.j. dehydratáciou, horúčkou
a celkovým vyčerpaním organizmu, čo podľa svedka mohlo u pacienta, navrhovateľa, výrazne vplývať
aj na jeho psychické ochorenie a vyvolať stav nespôsobilosti na úkony tak závažného charakteru,
ako je dispozícia s bytom, v ktorom býval. Svedok z diagnostických záverov a z priebehu záznamov
počas hospitalizácie navrhovateľa mal preukázané vážne somatické postihnutie pacienta, ktoré mohlo
podľa odborného názoru svedka negatívne zhoršiť aj jeho psychický stav. Svedok ako ošetrujúci lekár

navrhovateľa zbieral, zapisoval a skúmal informácie, po vyhodnotení ktorých dospel k jednoznačnému
záveru, že navrhovateľ urobil úkon, na ktorý bol v čase, kedy ho vykonal, nespôsobilý z hľadiska
rozpoznávacích schopností a najmä posúdenia dôsledkov, ktoré v súvislosti s týmto jeho úkonom mali
nastať. Ako špecialista v odbore psychiatria vyslovil a tvrdil, že navrhovateľ ako pacient, ktorý trpí
reziduálnou schizofréniou i v prípade, že je plne kompenzovaný, nie je spôsobilý vykonávať právny

akt takého typu ako vykonal dňa 16.3.2007. Preto aj podal trestné oznámenie. Svedok ďalej vysvetlil
a potvrdil, že u navrhovateľa z hľadiska diagnózy ide o stav ireverzibilný, stav, ktorý sa nedá vyliečiť,
liečbou sa dá len spomaľovať proces, ktorý sa v predchádzajúcej diagnostickej terminológii nazýval
predčasnou demenciou. Podľa názoru svedka osoby, ktoré sa dlhodobejšie s navrhovateľom poznali a
boli s ním v pravidelnom kontakte, mohli rozoznať, že ide o osobu duševne chorú.

K diagnóze navrhovateľa a jej prejavom sa vyjadrila aj svedkyňa P.. O. X., ošetrujúca psychiatrička
navrhovateľa v období od 23.11.2010 do 18.5.2011.
11C 23/09

Potvrdila, že u navrhovateľa ide o vážne psychotické ochorenie, ochorenie celoživotné, ireverzibilné. Ide
o stav, ktorý si vyžaduje celoživotné liečenie, pravidelnú medikamentóznu liečbu, pravidelnú kontrolu a
životosprávu. Navrhovateľ bol vzhľadom na svoj psychický stav v roku 2008 pozbavený spôsobilosti na
právne úkony. Ďalej uviedla, že psychická choroba diagnostikovaná u navrhovateľa, sa vyvíja plýživo,
latentne dlhší čas, ide o vážne psychické ochorenie, ktoré si pacient sám ani neuvedomuje. K lekárovi

sa väčšinou takto chorý človek dostane až vtedy, keď ochorenie je plne rozvinuté a vypuklé. Potvrdila,
že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti pacienta s uvedenou diagnózou sú znížené resp. vylúčené
už dávno predtým, než ochorenie prepukne do ďalšieho štádia. Nazretím do zdravotnej dokumentácie
potvrdila, že navrhovateľ bol diagnostikovaný, liečený a hospitalizovaný už v roku 2000, vzhľadom na
ustálenú diagnózu aj invalidizovaný. Podľa názoru svedkyne už v roku 2007 išlo o pacienta, u ktorého

ochorenie nebolo v latentnej forme, ale išlo o pacienta s plne rozvinutými príznakmi špecifickými pre
toto ochorenie a u ktorého sa prejavovali poruchy myslenia, vnímania, kritičnosti, úsudku a správania.
Vyslovila presvedčenie, že v inkriminovanom čase navrhovateľ nemohol posúdiť následky svojho
konania, pretože jeho diagnóza má charakter defektu osobnosti, že takúto zmenu osobnosti nad bežný
štandard si môže všimnúť aj laik, nieto osoby, ktoré s ním boli v kontakte dlhodobejšie a pravidelne,

keďže u takto chorej osoby sú badateľné znaky, ktoré signalizujú odchýlku od bežného normálu.

Svedkyňa JUDr. F. N., notárom poverená pracovníčka, ktorá vykonala dňa 16.3.2007 úkon osvedčenia
podpisu predávajúceho v zmluve o prevode vlastníctva bytu, si na okolnosti podpisu s odstupom času
nepamätala.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17Ps 2/2008-61 zo dňa 27.8.2008 bol navrhovateľ - Q. O., nar.
X.XX.XXXX, bytom W. XX v W. pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.9.2008. Pozbavenému za opatrovníka súd ustanovil brata F.
O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. 5. X. pri rozhodovaní zohľadnil závery súdneho znalca T..

P.. G. Q., I.., ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že u vyšetrovaného Q. O. ide o psychotické
ochorenie z okruhu schizofrénie, ktorá má už formu defektu osobnosti, o ochorenie, ktoré sa čoraz viac
prehlbuje a vedie u vyšetrovaného pacienta k závažným poruchám rozpoznávania a konania. Porucha s
nepriaznivouprognózouanevyliečiteľnýmipsychickýmipríznakmi,majúcimitrvalýcharakter,odôvodnilapozbavenie vyšetrovaného spôsobilosti na právne úkony, keď stav vyšetrovaného neodôvodňoval iba
jej obmedzenie.

V priebehu konania sa navrhovateľ podrobil ďalšiemu znaleckému skúmaniu jeho duševného zdravia v
súvislosti s konaním o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je vedené na Okresnom súde v A.
N.pod sp.zn.11Ps29/11.ZnaleckéskúmanievykonalaP..D.O.,znaleczodboruzdravotníctvo,odvetvie
psychiatria. Zo záverov znaleckého skúmania mal súd preukázané, že navrhovateľ trpí duševnou
chorobou, ktoré nie je len prechodná, že vyšetrovaný nie je schopný sa správne o seba postarať a

je potrebné jeho celodenné opatrovanie, v čase a v priestore sa vie orientovať len čiastočne, svoje
osobné a úradné záležitosti si správne vybaviť nevie, vhodnou liečbou vyšetrovaného je možné zmierniť
stav zistenej choroby a zabrániť jej prejavom navonok len minimálne alebo vôbec, u vyšetrovaného je
minimálna až žiadna možnosť zlepšenia jeho duševného stavu. Od prvého kontaktu vyšetrovaného so
psychiatriou od roku 2000 zmeny v podobe zlepšenia jeho zdravotného stavu nenastali. Tieto závery boli
zistené zo znaleckého posudku č. 14/2012 vyhotoveného dňa 10.2.2012 pre účely konania v právnej

veci nesvojprávneho navrhovateľa o vrátenie spôsobilosti na právne úkony.

11C 23/09
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka ( ObčZ ) (1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. (2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vzhľadom na dokazovaním zistený skutkový stav a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákone, preto návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon,
ktorý robí. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobou napadnutý právny úkon - zmluva
zo dňa 16.3.2007, ktorú podpísal ako predávajúci Q. O., nie je platný, nakoľko Q. O. nebol v čase, keď

napadnutý úkon robil, schopný rozpoznať a pochopiť následky svojho konania. Súd za účelom zistenia,
či Q. O. bol spôsobilý vykonať právny úkon, vykonal dokazovanie odborníkmi v oblasti psychiatrie, ktorí
majú aj štatút znalcov v tejto oblasti. Títo podľa názoru súdu jednoznačne skonštatovali, že Q. O. už v
čase podpisu zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá sa prejavovala progredujúcimi poruchami pamäti,
myslenia, degradáciou osobnosti, poruchou súdnosti a kritičnosti, pričom uvedené duševné poruchy

ovplyvnili jeho správanie a konanie, a preto nemohol v plnej miere posúdiť následky svojho konania. Z
dikcie vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že absolútne neplatný právny
úkon je ten, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci i prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu,
ktorá zapríčinila hoci i dočasnú nespôsobilosť či neschopnosť takej osoby urobiť právny úkon, pričom
sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo

svojej spôsobilosti obmedzená. V danom prípade mal súd dostatočne zistené, že Q. O. ako účastník
právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu netrpel prechodnou, dočasnou duševnou poruchou
ale trvalou, ireverzibilnou a preto v čase, keď právny úkon urobil, nebol už spôsobilý na právne úkony, i
keď v tomto období nebol ešte súdom pozbavený ani obmedzený vo svojej spôsobilosti na právne úkony.
V zmysle citovaného ustanovenia § 38 ods. 2 ObčZ súd skúmal, či Q. KE. mohol dňa 16.3.2007 posúdiť

následky svojho konania, skúmal skutkovú otázku, či v jeho prípade šlo o konanie v duševnej poruche.
Z vykonaného dokazovania mal preukázaný záver, že v jeho klinickom obraze plne manifestovali
príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, ktoré spĺňajú kritéria pre diagnózu schizofrénia residualis
s postpsychotickým defektom osobnosti a intelektu a ktorá ho diskvalifikovala na akékoľvek právne
úkony. Aj zo záverov posudku F.. Q. O., znalca z odboru psychológie zo dňa 22.7.2011 je zrejmé,

že Q. O. charakterizujú subnormné intelektové schopnosti s poruchami myslenia a celkovo defektná
pamäť. Psychodiagnostické vyšetrenie preukázalo, že u neho plne manifestuje závažné psychické
ochorenie z psychotického okruhu, ktorá má trvalý charakter, že ide o psychickú poruchu, ktorá znižuje
schopnosť objektívne hodnotiť realitu, s prítomnosťou porúch myslenia, emovity, vnímania, konania
a psychomotoriky, pričom nevylúčila ani vplyv vážneho somatického ochorenia navrhovateľa v čase

vykonania právneho úkonu na samotné jeho konanie ako patologicky zmenenej defektnej osobnosti.
Vzhľadom na výsledky dokazovania súd neprijal obranu odporkyne pokiaľ tvrdila, že v čase podpisu
zmluvy, t.j. dňa 16.3.2007, bol Q. O. osobou riadne právne spôsobilou na právne úkony, poukazujúc
na to, že k obmedzeniu jeho spôsobilosti prišlo až neskôr. Súd mal za preukázané, že Q. O. trpelvážnou duševnou poruchou už od roku 2000 a že v čase, keď na nemocničnom lôžku v marci 2007
podpisoval zmluvu ako jej účastník, nedokázal pre vážne duševné ochorenie, umocnené naviac aj
vážnym somatickým stavom, posúdiť následky svojho konania.

11C 23/09
Výpoveďou P.. P. i P.. X., celou dostupnou lekárskou dokumentáciou a nakoniec aj závermi znaleckých
posudkov predložených v priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ trpel vážnou psychickou
chorobou nielen v čase podpisovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ale závažnou duševnou
poruchou, ktorá vylučovala jeho schopnosť posúdiť následky svojho konania pri vykonávanom úkone

trpel už od roku 2000 a tento stav je doposiaľ nezmenený. Navyše v čase, keď podpisoval zmluvu na
nemocničnom lôžku pred notárskym pracovníkom, tento jeho psychický stav bol umocnený vážnym
somatickým stavom, ktoré v celom svojom súhrne ovplyvňovali jeho posudzovacie schopnosti, a teda
spôsobovalivosvojomkomplexeneschopnosťanespôsobilosťnavrhovateľatentoprávnyúkonvykonať.
Preukázaný faktický nedostatok spôsobilostG. O. na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je
dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 16.3.2007.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Z listu vlastníctva č.. pre katastrálne územie F. mal súd preukázané, že vlastníkom bytu č. XX na
XX.poschodí, W. ul.č. XX v W. - F. je odporkyňa na základe zmluvy zo dňa 16.3.2007, účinky ktorej

nastali dňom 28.3.2007. Opatrovník navrhovateľa prostredníctvom právneho zástupcu mal za to, že
na LV zapísaný titul nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti odporkyňou, t.j. zmluva zo dňa 16.3.2007,
je absolútne neplatným právnym úkonom. Určovacou žalobou sa preto domáha odstránenia právnej
neistoty, ktorá medzi účastníkmi konania, zmluvnými stranami, vznikla. Navrhovateľ má za to, že je
naďalej vlastníkom sporných nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia, odporkyni

podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí k týmto nehnuteľnostiam vlastníctvo. Právne postavenie
navrhovateľa je teda neisté, stav právnej neistoty môže v danom prípade odstrániť len určovací výrok
súdu, ktorým sa dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.
Právny záujem na určení vlastníka nehnuteľností súd v prejednávanej veci preto vzhliadol.
Aj keď pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je okrem iného charakteristické, že nastáva priamo

zo zákona a nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym rozhodnutím, súd v
prejednávanej veci nepovažoval za nadbytočné túto neplatnosť deklarovať aj vo výrokovej časti
rozhodnutia.
Súd nevykonal odporkyňou navrhovaný dôkaz výsluchom svedkov, ktorí mali svojimi výpoveďami
potvrdiť, že v čase po návrate z nemocnice v roku 2007, kedy bola uzatvorená zmluva o prevode

vlastníctva bytu a zaplatená kúpna cena, maD. O. pri sebe veľké množstvo peňazí, keďže takýto dôkaz
vzhľadom na predmet konania považoval za irelevantný a nadbytočný.
Súd nevyhovel návrhu odporkyne na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vo
veci navrátenia spôsobilosti, vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp.zn. 11Ps 29/2011.
Podľa § 109 ods.2, písm. c/ O.s.p. súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa
názoru súdu prebiehajúce konanie na Okresnom súde v A. N. vo veci navrátenia spôsobilosti nemôže
mať zásadný význam pre rozhodnutie v konaní o neplatnosť právneho úkonu, v ktorom sa súd zaoberal
skúmaním skutkovej otázky, či Q. O. dňa XX.X.XXXX trpel takou duševnou poruchou, ktorá zapríčinila
jeho hoci aj dočasnú nespôsobilosť, neschopnosť na právny úkon, posudzoval a zisťoval, či ako účastník

právneho úkonu dokázal posúdiť následky svojho konania dňa 16.3.2007.
11C 23/09
Rozhodnutie súdu o navrátení spôsobilosti na právne úkony Q. O. by pre účely tohto konania mohlo
mať význam iba v súvislosti s posudzovaním otázky procesnej legitimácie účastníka konania ( § 19 a
§ 20 O.s.p. ).

Podľa § 119 O.s.p. (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. (2) Účastník, ktorý
navrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočného
odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím
na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a)
dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil. (3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takétovyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Súd vyhovel návrhu právneho zástupcu odporkyne na odročenie pojednávania zvolaného na deň

18.1.2012 a pojednávanie odročil na deň 29.2.2012. Na pojednávaní konanom dňa 29.2.2012 konal
podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne ako aj jej právneho zástupcu, keďže návrh na odročenie
pojednávania, doručený súdu faxom dňa 27.2.2012, vyhodnotil ako nesúladný s vyššie citovaným
procesným ustanovením. Súd nemal v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. preukázanú prekážku, ktorá bránila
právnemu zástupcovi odporkyne účasti na tomto pojednávaní. O úmysle súdu na ďalšom pojednávaní

vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
pred tým, ako vyhlási dokazovanie za skončené, súd účastníkov opakovane informoval (č.l. 185, č.l.
č.l. 207 ). Podľa názoru súdu odporkyňa si svojou neúčasťou ako aj neúčasťou jej právneho zástupcu
na pojednávaní konanom dňa 29.2.2012 sama odňala reálnu možnosť realizovať svoje procesné práva
dané jej ustanovením § 118 O.s.p.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1,§145,§148a§151Občianskehosúdnehoporiadku.

V spore úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za
- prevzatie zastúpenia dňa 18.11.2008 a vypracovanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa
26.11.2008 v konaní 8C 241/2008 podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( ďalej
len AT ) vo výške spolu 1.465.- Sk = 48,63 € + režijný paušál 2 x 190.- Sk = 12,62 € podľa § 16 ods. 3 AT,

- spísanie žaloby vo veci samej dňa 28.1.2009 podľa § 11 ods. 1 vo výške 1 x 53,49 € + režijný paušál
1 x 6,95 € podľa § 16 ods. 3 AT,
- písomné podanie zo dňa 23.9.2010 podľa § 11 ods. 1 AT vo výške 1 x 55,49 € + režijný paušál 1 x
7,21 € podľa § 16 ods. 3 AT,
- účasť na pojednávaní dňa 27.6.2011 v trvaní 2 hod 40 minút podľa § 11 ods. 1 vo výške 2 x 57 € +

režijný paušál 1 x 7,41 € podľa § 16 ods. 3 AT, teda odmena 121,41 €,
- písomné podanie vo veci zo dňa 7.7.2011 podľa § 11 ods. 1 vo výške 1 x 57 € + režijný paušál 1 x
7,41 € podľa § 16 ods. 3 AT,,
- účasť na pojednávaní dňa 10.10.2011 v trvaní 2 hod 35 minút podľa § 11 ods. 1 vo výške 2 x 57 € +
1 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 AT, teda odmena 121,41 €,

11C 23/09
- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2012 a 29.2.2012 podľa § 11 ods. 1 vo výške 2 x 58,69 € + režijný
paušál 2 x 7,63 €,
teda odmena spolu vo výške 624,26 €. Vyššie uvedené úkony súd považoval za potrebné na účelné
uplatňovanieprávanavrhovateľaprotiodporkyni,ktorávoveciúspechnemalaaktorésledovaliprocesné

presadzovanie uplatneného nároku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej
služby súd určil vo výške jednej trinástiny výpočtového základu ( § 11 ods. 1 AT ), keďže predmetom
konania bolo určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, teda ide o predmet konania, ktorý
nemožno oceniť peniazmi. Ostatné úkony právnej služby, za ktoré si advokát navrhovateľa vyúčtoval
odmenu, súd nepovažoval za nevyhnutné a trovy z nich vzniknuté nepovažoval za účelne vynaložené.

Trovy týchto úkonov právnej služby musí znášať sám navrhovateľ bez toho, aby mu boli nahradené
protistranou, hoci v konaní neúspešnou, keďže predmetom náhrady trov v zmysle citovaného § 142 ods.
1 O.s.p. sú len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Advokátovi patrí v zmysle § 17 citovanej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov aj náhrada za
stratu času pri ceste Nové Zámky - Bratislava a späť dňa 27.6.2011 vo výške 8 polhodín á 12,35 € =

98,80 €, pri ceste Nové Zámky - Bratislava a späť dňa 10.10.2011 vo výške 8 polhodín á 12,35 € = 98,80
€, pri ceste Nové Zámky - Bratislava a späť dňa 18.1.2012 vo výške 8 polhodín á 12,72 € = 101,76 €,
pri ceste Nové Zámky - Bratislava a späť dňa 29.2.2012 vo výške 8 polhodín á 12,72 € = 101,76 €, teda
náhrada za stratu času spolu vo výške 401,12 €.
V súlade s § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách

patrí advokátovi aj cestovné vo výške 237,74 € pri ceste Nové Zámky - Bratislava a späť = 114 km x 2=
228 km, pri cene nafty 1,333 €/1, 1,345 €/1, 1,413 €/1, 1,461 €/1 a priemernej spotrebe 5,6 litra na 100
km vrátane amortizácie vozidla C. C. C-P., ev.č. NZ XXXDJ, osvedčenie o evidencii č. SC XXXXXX,
vypočítanej pri odjazdených 912 km ( 4 x 228 km ) x 0,183 € /1 km vo výške 166,90 €. Ceny PHM
zodpovedajú údajom Štatistického úradu SR.

Navrhovateľovi priznaná náhrada trov v celkovej výške 1.263,12 € pozostáva z odmeny advokáta vo
výške 624,26 € ( § 11 ods. 1 AT , § 16 ods. 3 AT), náhrady za stratu času vo výške 401,12 € ( § 17 AT )
a cestovných náhrad vo výške 237,74 € ( § 16 ods. 4 AT ).Platobné miesto a lehota na splnenie uloženej povinnosti sú odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 a
§ 160 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľovi bolo dňa 4.2.2009 uznesením č.k. 11C 23/2009- 25 priznané oslobodenie od platenia

súdneho poplatku. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení
podľa výsledku konania je súdny poplatok, určený podľa položky 1b sadzobníka súdnych poplatkov,
povinná zaplatiť odporkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie na podpísanom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2, písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( 251 ods. 2 O.s.p. )