Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220652
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316220652.3

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci
žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova č. 6,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ius aegis s.r.o., IČO: 36 857 203, so sídlom Bratislava,
Ferienčíkova 7, proti žalovanému: I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. U. XX, o zaplatenie 155,19 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 155,19 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
16.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu istiny vo výške 155,19 Eur spolu s prísl. a k náhrade trov predmetného konania. V podanej
žalobe žalobca uviedol, že dňa 22.8.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX
poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal
elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedené vyplýva z
Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 22.8.2013, z ktorého vyplýva, že odberné miesto je

bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Následne bol
elektromer odpojený. Zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Neoprávneným odberom vznikla
žalobcovi škoda v celkovej výške 155,19 Eur, ktorá bola vypočítaná v zmysle ustanovení Vyhlášky
č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. Uvedenú škodu žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX znejúca na sumu
155,19 Eur splatná dňa 15.10.2013. Nakoľko žalovaný uvedenú faktúru neuhradil, žalobca sa obrátil na

súd. Okrem dlžnej istiny si v predmetnom konaní uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko
včasným neuhradením vystavenej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením. Úrok
z omeškania žalobca požaduje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry. Pre úplnosť
žalobca uviedol, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o
dodávke alebo združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a
teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia

správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v
jeho zavinení. Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo
potrebné skúmať nie len jeho zavinenie, ale aj zisťovať kto skutočne meracie zariadenia poškodil.

2. V danej právnej veci Okresný súd Galanta vydal dňa 6.2.2017 platobný rozkaz č.k.
15Csp/244/2016-16, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému, do vlastných rúk, preto súd

uznesením č.k. 15Csp/244/2016-33 zo dňa 2.11.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a
vo veci nariadil na deň 22.2.2018 pojednávanie.3. Na pojednávanie konané dňa 22.2.2018 sa osobne dostavili strany sporu, pričom žalovaný pred
súdom uznal nárok čo do právneho dôvodu a výšky. Zaviazal sa žalovanú sumu žalobcovi uhradiť.
Právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, pričom

žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

4. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe

žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,

povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od

výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické
zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52

kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú
sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,

c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické
zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá

hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej

zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľaods.2cit.ustanovenia,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu (ku dňu 16.10.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
vo výške 0,5 %).

Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), ak žalovaný uzná
nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie

nároku.

Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že na strane žalovaného došlo
k neoprávnenému odberu elektrickej energie, bez platne uzatvorenej zmluvy o odbere, čím žalovaný
spôsobil žalobcovi škodu, ktorú mu však neuhradil. Žalovaný škodu neuhradil aj napriek tomu, že táto mu

bola riadne vyfakturovaná. Tým sa dostal s plnením svojej peňažnej povinnosti do omeškania. Nakoľko
žalovaný pred súdom uznal uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky, súd na návrh žalobcu rozhodol vo
veci rozsudkom pre uznanie.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého

nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy
konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po návrhom na tom ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. a) C.s.p.).Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je možné odvolanie podať do 15
odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. písomne alebo ústne do

zápisnice.

Proti výroku II. rozsudku (o náhrade trov konania) je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Galanta (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) a § 362
ods. 1 CSP).

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.