Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208499
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8811208499.4

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: J. X., nar. XX. X. XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX T. Q. W. za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP

7 o zaplatenie 1.033,87 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške

248,54 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd návrh žalobcu na vrátenie súdneho poplatku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa3.10.2011domáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie

sumy 1.033,87 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 13 % zo sumy 947,65 eur od 9.12.2006
do zaplatenia ako aj na náhrady trov konania.

V predmetnej veci súd rozsudkom zo dňa 26.4.2012 č.k. 10C/43/2012-70 konanie v časti úroku z
omeškania nad 9% ročne zo sumy 947,65 eur od 9. 12. 2006 do zaplatenia zastavila a žalovaného
zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.033,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 947,65 eur od 9.12.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, a to všetko
mu povolil uhradiť v mesačných splátkach.

Protivyššieuvedenémurozsudkupodalvčasodvolanievedľajšíúčastníknastranežalovanéhoanavrhol
žalobu zamietnuť. Zároveň sa odvolal aj žalobca proti výroku o trovám konania.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.7.2013 č.k. 10Co/61/2012-121 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 21.11.2013 žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť
a nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho poplatku za

návrh. V podaní ďalej uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra viacerých krajských súdov.Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, v zmysle ktorého paušálny
vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania, najmä, keď sa združenia dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola

ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Žalobca zastáva názor, že len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ,
bez akýchkoľvek vedomosti o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v
tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Na
obdobné skutočnosti poukázal aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 6Co/216/2012 a uviedol, že z

obsahu spisu jednoznačne vplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o
jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Je
nutnéprihliadnuťnaskutočnosť,ževedľajšíúčastnícivstúpilidokonaniabezohľadunavôľužalovaného,
ktorého záujmy mali hájiť v danom spore (...), z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania
je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Uplatňovanie si náhrady trov
konania skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie

finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca ďalej poukázal na ďalšiu
judikatúru Krajských súdov ohľadne nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných
spotrebiteľov. Zároveň citoval rozhodnutie Ústavného súd SR, ktorý v náleze II. ÚS 78/03 uviedol, že
súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania

neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. zn. 16Co/100/2012 a Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 4Co/346/2012. Krajské súdy
pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania skúmajú najmä účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených účastníkom. V zmysle rozhodnutia sp. zn. 9co/627/2012 Krajského súdu v Bratislave je

účelnosťou potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade,
že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom
úkoneprávnejslužbysamostatne.ObdobnýprávnynázorvyslovilajKrajskýsúdvKošiciachvrozhodnutí
sp. zn. 6Co/313/2012. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 9Co/371/2012 uviedol, že situáciou,

kedy náhradu trov konania spojených so zastupovaním advokátom nebude možné priznať, je mimo
iného i zneužitie práva na zastupovanie advokátom. Zákaz zneužitia práva je právnou zásadou, ktorá
sa uplatňuje nielen v hmotnom, ale tiež v procesnom práve. V platnom práve ju dokonca výslovne
vyjadruje § 2 OSP. Účelnosť výdavkov spojených so zastupovaním advokátom možno za zneužitie
procesného práva považovať vtedy, pokiaľ konanie procesnej strany je v rozpore s účelom procesnej

normy, či procesného inštitútu, s ktorým sa procesná strana snaží v prospech seba dosiahnuť výhody,
nepredpokladané procesným právom. S poukazom na vyššie uvedené právne názory krajských súdov
má žalobca za to, že trovy vedľajšieho účastníka ani v tomto konaní nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade

súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní ((§ 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu. (§ 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť po začatí pojednávania vo veci samej, pričom
žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho

trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
jeho trovy odporca.Pretože žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z
procesného hľadiska, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný žalovanému nahradiť trovy
konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

Čo sa týka vzťahu žalobca a žalovaný, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci žalobca
späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, nakoľko tento sa práva na náhradu trov konania zriekol.

Vedľajší účastník, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného si vyčíslil v podaní doručenom súdu

dňa23.3.2012avodvolanídoručenomsúdu15.5.2012prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcutrovy
právneho zastúpenia vo výške 189,60 eur a 94,80 eur.

Podľa § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhlášky“) za úkony právnych služieb, ktoré boli
vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Pri tarifnej hodnote veci vo výške 1.033,87 eur vedľajšiemu účastníkovi v súlade s ust. § 146 ods. 2
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
248,54 eur. Suma 248,54 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za tri úkony
právnej služby pri základnej sadzbe podľa § 10 ods. 1 vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia, podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v sume 61,41 eur, vyjadrenie zo dňa 22.3.2012 podľa § 14 ods. 1 písm.
b) vyhlášky v sume 61,41 eur, odvolanie zo dňa 11.5.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v sume
61,41 eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 3x7,63 eur za tri úkony právnej služby
vykonané v roku v roku 2012.

DPH vo výške 20% podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom po 1.6.2009 z odmeny a náhrad v sume
207,12 eur, tak predstavuje sumu 41,42 eur.

Súd tak vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal trovy konania v sume 248,54 eur.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica

zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s

tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
„právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.
p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší

účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.

Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012,
sp. zn. 17Co/87/2012).Pokiaľ ide o žalobcovu námietku, že len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ, bez
akýchkoľvek vedomosti o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej

veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, súd poukazuje
na skutočnosť, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bol doručený žalobný návrh spolu s
prílohami. Na tomto základe, po preštudovaní zaslaného materiálu podal právny zástupca vedľajšieho
účastníka vyjadrenie vo veci, ktoré obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde okrem iného
tento účastník vzniesol námietku premlčania, poukázal na použitú nekalú obchodnú praktiku, poukázal

na judikatúru súdov v obdobných veciach a uviedol ďalšie skutočnosti. Následne podal odvolanie voči
rozsudku tunajšieho súdu, čo viedlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti. Teda
ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby vedľajšieho účastníka sa posudzuje ich účelnosť
ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, súd je toho názoru, že oba úkony právnej služby boli účelné.
Ich cieľom bola pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi a zlepšenie jeho procesného postavenia v spore,
a to najmä ako už bolo uvedené, vznesením námietky premlčania uplatnenej pohľadávky, prípadne

poukázaním na ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať za následok úspech žalovanej strany- spotrebiteľa
v spore.

Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 13Co/253/2012 zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/69/2012 zo dňa

05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/94/2012 zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 3Cob/226/2012 zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/194/2012 zo
dňa 31.08.2012.

Žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 61,50 eur.

Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane
odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na

začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti
sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie
zastavenézdôvodu,žeúčastníknebolvkonaníriadnezastúpený.Okrempoplatkuvrozvodovomkonaní
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1

%, najmenej však 6, 63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Keďže návrh bol zobraný späť v celom rozsahu po prvom pojednávaní, dokonca vvo veci samej už raz
rozhodnuté, nevzniklo žalobcovi právo na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Prešove, podaním na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.