Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121305760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121305760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci
žalobcu: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, D., zastúpeného: A. C. E., advokát, so sídlom
Hálkova 1, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 43 060 722, proti žalovanému: F., G.. G. C. H. I. J., F., K. H. I.
L., G. G. B. M. XXXX/XX, N., J. C., O.: XX XXX XXX, zastúpenému: O. P. G., so sídlom Nedbalova 12,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 203, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/22/2021 zo dňa 30. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/22/2021 zo dňa 30. januára

2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) žalobu zamietol (prvý výrok rozsudku) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalovaného (druhý výrok rozsudku).

1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd hnuteľné veci: 1 ks vákuový plniaci, porcovací a pretláčací stroj Handtmann,
typ VF 608 plus FPA, 1 ks rezačka mäsa MAINCA, typ PC 114L s prísl. a 1 ks miešačka mäsa MAINCA,
typ RM 200, vylúčil z exekúcie vedenej na exekútorskom úrade I. B. M., G. G. L. K. Q. XXX/X, XXX XX
G. R., pod č. k.: 202EX 164/20. Zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal priznania nároku na
náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s jeho účasťou v tomto konaní vznikli.
1.2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že hnuteľné veci, vylúčenia ktorých z exekúcie sa v predmetnom

súdnom konaní domáhal, zakúpil na základe ústne dojednanej kúpnej zmluvy od spoločnosti K. K., G.,
so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 35 899 450 dňa 02.06.2017, čím sa stal ich výlučným
vlastníkom. Žalobca sa i naďalej cítil byť vlastníkom týchto vecí, nakoľko za ne riadne zaplatil dojednanú
kúpnu cenu, nadobudol ich v dobrej viere a po celú dobu ich mal v oprávnenej držbe. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na to, že kúpna zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou K. K. G., avšak exekučné
konanie je vedené voči spoločnosti S., G.. G. C. Ak by aj bola pochybnosť o vlastníctve predávanej
veci predávajúcim (K. K., G.), v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom dal žalobca do

pozornosti aj ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka.
1.3 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2021žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré
žiada z exekúcie vylúčiť. Tvrdil, že žalobca nemohol nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnýmhnuteľným veciam, ktoré údajne na základe kúpnej zmluvy zakúpil od spoločnosti K. K., G., nakoľko
táto spoločnosť nikdy dané hnuteľné veci podľa žalovaného nevlastnila a nemohla teda s nimi ako
s vlastnými ani nakladať a tieto prevádzať odplatne v prospech žalobcu. Žalobca totiž poukázal na

skutočnosť, že ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou Village Farm, s.r.o. (právny
predchodca spoločnosti K. K., G.) v roku 2016, predmetom ktorej boli dotknuté stroje, a to za kúpnu
cenu vo výške 47.705,00 €, ktorá mala byť splatená do konca februára 2017. Zároveň sa strany tejto
kúpnej zmluvy dohodli, že stroje ostávajú vo vlastníctve žalovaného, a to až do úplnej úhrady celej
kúpnej ceny. Žalovaný si splnil svoju povinnosť odovzdať stroje, ktoré rovno aj uviedol do prevádzky,

avšak spoločnosť H. F., G. nezaplatila žalovanému celú kúpnu cenu v zmysle dohodnutej kúpnej zmluvy.
Následne sa táto spoločnosť zlúčila so spoločnosťou K. K., G.. Táto následne so spoločnosťou B., G. a tá
nakoniec zanikla bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou S., G.. G. C. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa
preto žalovaný domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd prikáže vrátiť stroje žalovanému, a to v konaní
vedenom Okresným súdom Bratislava II. pod sp. zn. 30Cb/57/2019. Uvedený súd mal za osvedčené, že
vzhľadom na výhradu vlastníckeho práva dohodnutú v kúpnej zmluve ako aj vzhľadom na nezaplatenie

kúpnej ceny, neprešlo vlastnícke právo na spoločnosť S., G.. G. C., ani jeho právneho predchodcu
a zostalo vo vlastníctve žalovaného. Preto vydal rozhodnutie zo dňa 01.07.2019, č. k. 30Cb/57/2019-94,
v zmysle ktorého je spoločnosť S., G.. G. C. povinná vrátiť stroje. Keďže táto spoločnosť nevrátila stroje,
žalovaný sa domáhal vydania strojov v exekučnom konaní, v rámci ktorého je vedená exekúcia, z ktorej
žalobca žiada v tomto konaní vylúčiť predmetné hnuteľné veci.

1.4 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania,
argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav a
na vec aplikoval ustanovenia § 44 ods. 1. 2, 3, 4 a 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

1.5 Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia dôvodnosti žalobcom uplatneného návrhu na
vylúčenie dotknutých hnuteľných vecí z exekúcie posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na
takéto vylúčenie, tak ako ich predpokladajú vyššie citované zákonné ustanovenia. Skonštatoval, že zo
zisteného skutkového stavu veci totiž nesporne vyplýva, že exekučným titulom, na podklade ktorého je
predmetné exekučné konanie vedené, je právoplatné a vykonateľné neodkladné opatrenie nariadené

uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 01. 07. 2019, sp. zn. 30Cb/57/2019-94, v zmysle
ktorého je spoločnosť S., spol. s r.o. povinná vydať spoločnosti F., G.. G. C. (žalovanému v tomto konaní)
1ks vákuového plniaceho, porcovacieho a pretláčacieho stroja T., typ VF 608 plus FPA, 1 ks rezačky
mäsa MAINCA, typ PC 114L s príslušenstvom a 1 ks miešačky mäsa MAINCA, typ RM 200. Predmetný
exekučný titul je tak titulom na nepeňažné plnenie spočívajúcim v povinnosti vydať konkrétne vo výroku

exekučného titulu špecifikované hnuteľné veci. Poukázal na to, že žalobca v koní nežiadal vylúčiť
z exekúcie povinného veci, ktoré majú byť speňažené za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného
(keď súdny exekútor pri exekúcií predajom hnuteľnej veci vychádza z vyvrátiteľnej domnienky, že
povinný je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré má v držbe), ale žiada z exekúcie vylúčiť práve tie hnuteľné
veci, ktorých vydanie v prospech oprávneného povinným je predmetom samotného exekučného titulu.

1.6 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na vylúčenie veci z exekúcie je podaný
nedôvodne, a preto je potrebné takýto návrh zamietnuť, a to z dôvodu, že právna ochrana žalobcu
ako tvrdeného vlastníka dotknutých hnuteľných vecí nemôže byť v tomto konaní zo strany súdu
priznaná spôsobom, že súd by v tomto konaní obchádzal alebo popieral samotný exekučný titul
na podklade ktorého je vedená exekúcia. Ak exekučný titul, ktorým je dané neodkladné opatrenie,

ukladá povinnému vydať v prospech oprávneného určité hnuteľné veci, nie je právne možné, aby
sa tretia osoba, tvrdiaca existenciu jej vlastníckeho práva k takýmto hnuteľným veciam, bránila
v súdnom konaní formou excindančnej žaloby. Excindančnú žalobu, ktorou podstata je poskytnutie
právnej ochrany tretej osoby, ktorá preukáže vlastníctvo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu na majetok
povinného, totiž nemožno zamieňať s napádaním samotného exekučného titulu a rozporovaním

v ňom uloženej povinnosti povinnému vydať hnuteľné veci oprávnenému. Žalobca tak nemôže
v exekučnom konaní a následne podaním excindančnej žaloby uplatňovať ani hmotnoprávne, ani
formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní povinný, ktorému bola daná povinnosť
vydať predmetné hnuteľné veci uložená, ak s uložením takejto povinnosti nesúhlasil. Vo vykonávacom
konaní je totiž predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného

rozhodnutia. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný
súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho,
takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nárokuoprávneného nemôže predstavovať dôvod na vylúčenie vecí z exekúcie, keď práve vydanie týchto vecí
povinnému samotný exekučný titul ukladá.
1.7 S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil žalobný návrh ako nedôvodný a žalobu

zamietolzdôvodu,že naochranužalobcomtvrdenéhovlastníckehoprávakhnuteľnýmveciam,ktorénie
sú predmetom exekúcie, ale sú predmetom vydania v zmysle povinnosti uloženej samotným exekučným
titulom, nie je možné úspešne viesť konanie o vylúčenie veci z exekúcie.
1.8 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 zákona č.
160/2015Civilnéhosporovéhoporiadkuvplatnomznení(ďalejvtextelen,,CSP“)spoužitímustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu sporových strán v konaní. V danom prípade súd prvej
inštancie rozhodol žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto náhradu trov konania v rozsahu 100 %
priznal žalovanému.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa
v celom rozsahu nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie.
2.1 Poukázal na fakt, že v tejto veci postupoval striktne v súlade s výzvou Okresného súdu Banská

Bystrica, v ktorej bol vyzvaný na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie. V tejto súvislosti poukázal
na „nekonzistentnosť“ právneho názoru Okresného súdu Banská Bystrica v tejto veci a považoval takéto
konanie za zmätočné.
2.3 Podľa žalobcu Exekučný poriadok, či iné súvisiace predpisy, neobsahujú ustanovenia, ktoré by
explicitne takýto postup vylučovali, resp. upravovali. Z exekučného titulu zaviazaný výlučne povinný a

nie tretie osoby. Z § 44 ods. 1 Exekučného poriadku uvedeného vyplýva, že žalobca mal zákonné právo
preukázať vlastníctvo k veci, čo mu však napadnutým rozhodnutím súdu nebolo umožnené.
2.4 Súd prvej inštancie tiež vyslovil názor, že žalobca sa mal domáhať svojich práv žalobou na určenie
vlastníctva súdnou cestou, avšak spôsobom súladným so zákonom. Žalobca sa domnieval, že konajúci
súd mal na mysli žalobu podľa ustanovenia § 137 ods. c/ CSP. K predmetnému uviedol, že nemal dôvod

iniciovať tento druh konania, nakoľko bol v čase, keď sa dozvedel, že hnuteľné veci majú byť predmetom
exekučného konania, absolútne presvedčený o svojom výlučnom vlastníckom práve k predmetným
veciam. Svoje vlastnícke právo nerušene vykonával viac ako tri roky. Nemal teda subjektívny dôvod
domáhať sa určenia vlastníckych práv formou určovacej žaloby.
2.5 Z uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu

a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, že odvolanie žalobcu odmietne z dôvodu, že odvolanie zo dňa 14.02.2023 žalobca podal
predčasne a jeho doplnenie zo dňa 16.03.2023 nespĺňa všetky náležitosti odvolania v zmysle § 363

CSP, pretože z neho nie je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov považuje žalobca rozsudok za nesprávny.
3.1 K žalobcom namietanej „nekonzistentnosti“ postupu Okresného súdu Banská Bystrica uviedol, že
súd podľa ustanovenia § 44 ods. 4 Exekučného poriadku po predložení veci exekútorom súdu neskúma,
či sú splnené podmienky na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie, iba posudzuje koho právo sa

mu zdá k predmetu exekúcie menej pravdepodobné a toho vyzve, aby uplatnil právo na vylúčenie veci
z exekúcie prípadne aby strpel vedenie exekúcie. Až v konaní po podaní žaloby je vecou súdu skúmať
procesné a iné podmienky, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3.2 K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uviedol, že premetom a
účelom žaloby na vylúčenie veci z exekúcie nie je určenie vlastníckeho práva. Zhodne s odôvodnením

napadnutého rozsudku tvrdil, že právnu úpravu žaloby na vylúčenie veci z exekúcie nemožno použiť v
prípade výkonu exekúcie odobratím veci, čo podľa neho konštatuje aj právna doktrína, podľa ktorej je
tento druh žaloby prípustný iba v prípade výkonu exekúcie predajom veci. Žaloba na vylúčenie veci sa
podľa neho na predmetnú vec nemôže aplikovať aj z dôvodu, že z § 185 ods. 5 Exekučného poriadku
vyplýva, že v prípade, ak márne uplynie lehota na dobrovoľné vydanie veci, exekútor postupuje podľa

ustanovení o exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom procesný postup podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku (žaloba na vylúčenie veci z exekúcie) sa v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky
nepoužije.
3.3 Žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 01.07.2019,
č. k. 30Cb/57/2019-94 (exekučný titul), v ktorom Okresný súd Bratislava II. uviedol, že vlastnícke právo k

predmetu exekúcie (k strojom) nikdy neprešlo na spoločnosť H. F., G. a ani na jej právnych nástupcov, a
preto ani právny predchodca povinného z exekúcie nemohol nikdy previesť vlastnícke právo k predmetu
exekúcie na žalobcu. Nakoľko predmet exekúcie nikdy nebol prevedený z vlastníctva žalovaného nainý subjekt, nemohli ho nadobudnúť ani právni predchodcovia povinného, ani prípadní ďalší údajní
nadobúdatelia predmetu exekúcie.
3.4 K argumentácii žalobcu, že nemal dôvod iniciovať konanie o určenie vlastníckeho práva žalovaný

uviedol, že žalobca musel vedieť, že vlastnícke právo k predmetu exekúcie (k strojom) v dôsledku
dohody výhrady vlastníckeho práva v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a
spoločnosťou H. F., G. (právny predchodca povinného z exekúcie) ako predávajúcim, v mene ktorej
konal, celú transakciu vybavoval a predmet exekúcie prevzal brat žalobcu, neprešlo na túto spoločnosť
a ani na jej právnych nástupcov. Vzhľadom na subjektívnu vedomosť žalobcu o nezákonnej držbe

predmetu exekúcie mu muselo byť zrejmé, že skutočný vlastník sa bude domáhať vrátenia predmetu
exekúcie a neobstojí jeho argument o tom, že nemal dôvod iniciovať žalobu na určenie vlastníckeho
práva k predmetu exekúcie z dôvodu, že sa považoval za výlučného vlastníka predmetu exekúcie
(strojov).
3.5 Z uvedených dôvodov žalovaný považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.
5. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako súd
odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Vzhľadom k tomu, že obsahu podania žalobcu, nazvaného ako Doplnenie odvolania zo dňa
15.02.2023 je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie sp.zn. 16C/2/2021 zo dňa
30.01.2023, že uvedené rozhodnutie napáda z v ňom uvedených odvolacích dôvodov v celom rozsahu
a že v odvolacom návrhu navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

opätovné rozhodnutie, odvolací súd dospel k záveru, že bolo v zákonom stanovenej lehote oprávnenou
osobou podané odvolanie voči rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, má náležitosti podľa
§ 363CSP a možno na jeho základe v odvolacom konaní pokračovať.
9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval skutkový stav
veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383
CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že žalobca
v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť

zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej), nežiadal ani doplniť dokazovanie
za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by
nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní
o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli
naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie

zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP).
10. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie
je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej

inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej
časti, tak aj v časti odôvodnenia a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza:

10.1 Žalobca sa podanou žalobou domáhal vylúčenia vecí z exekúcie, povinnosť vydania ktorých
obchodnej spoločnosti S., G.. G. C. ukladal exekučný titul, na podklade ktorého bola žalovaným
iniciovaná exekúcia vedená. Predpokladom výkonu exekúcie je spôsobilý exekučný titul, pod ktorým
rozumieme predovšetkým také rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, to znamenápotencionálnou možnosťou vymôcť judikovanú povinnosť i proti vôli povinnej osoby. Z obsahu spisu je
pritomzrejmé,žeexekučnýmtitulomjeprávoplatnéavykonateľnéuznesenieOkresnéhosúduBratislava
II.zodňa01.07.2019,č.k.30Cb/57/2019-94,ktorýmtentosúdnariadilneodkladnéopatrenie,nazáklade

ktorého bola obchodná spoločnosť S., G.. G. C. povinná vydať obchodnej spoločnosti F., G.. G. C. (t.j.
žalovanému v tomto konaní) určené hnuteľné veci. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú,
pretože žalobcom podanú žalobu nepovažoval za vhodný spôsob bránenia ním tvrdeného vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam, ktorých vydanie stanovoval exekučný titul.
10.2 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vystihol, že inštitút vylúčenia veci

z exekúcie upravený v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku je primárne určený na to, aby sa uspokojenie
oprávneného spočívajúce v peňažnom plnení dosiahlo zásadne iba z vecí patriacich povinnému a aby
iné veci neboli exekúciou dotknuté. Tým sa sleduje ochrana tretích osôb, aby ich majetok nebol
exekúciou postihnutý. „Možno zosumarizovať záver, že procesný postup podľa § 44 (ustanovenia
o excindačnej žalobe) sa aplikuje iba na také spôsoby vykonania exekúcie, keď sa predmet exekúcie
(vec, právo alebo iná majetková hodnota) speňažuje predajom (exekučnou dražbou)“ (Števček, M.,

Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok, Komentár, 3. vydanie, Praha: C.
H. Beck, 2018, s. 165). Uplatnenie práva postupom podľa § 44 Exekučného poriadku smeruje výlučne
k procesnému výsledku, ktorým je zabránenie exekučného predaja veci.
10.3 Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej žalobou
o vylúčenie veci z exekúcie nemožno popierať samotný exekučný titul, na podklade ktorého je vedená

exekúcia o odovzdanie veci. Pokiaľ pri vymáhaní peňažného plnenia sú veci povinného len prostriedkom
na dosiahnutie uspokojenia oprávneného, pri vymožení nepeňažného plnenia spočívajúceho v odobratí
v exekučnom titule nezameniteľne určenej veci je sama táto vec „cieľom“, t. j. predmetom vydania
v zmysle povinnosti uloženej exekučným titulom. Inými slovami, kým pri exekúcii na vymoženie
peňažného plnenia záleží na tom, kto je vlastníkom dotknutých vecí (resp. má k nim iné právo vylučujúce

exekúciu), pri realizácii odobratia veci táto otázka podstatná nie je, pretože v takomto prípade je
smerodajný exekučný titul. Z uvedeného dôvodu nie je prípustné postupom v zmysle § 44 ods. 1
Exekučného poriadku vylúčiť z exekúcie vec, ktorá je sama predmetom odobratia. Pripustenie opačného
výkladu by totiž znamenalo, že by takýmto spôsobom došlo k faktickému skončeniu exekúcie bez
vymoženia exekučným titulom uloženej povinnosti a k tomu inštitút vylúčenia veci z exekúcie nesmeruje.

10.4 Z uvedeného dôvodu potom možno súhlasiť aj so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
tretia osoba, ktorá deklaruje svoje vlastníctvo k veciam, o ktorých odovzdanie v exekúcii sa jedná, má
za účelom ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva iniciovať iné konania ako konanie o vylúčenie
veci z exekúcie. Právny poriadok Slovenskej republiky vlastníkovi poskytuje ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom právna teória ako aj prax pozná viacero druhov

vlastníckych a iných žalôb, prostredníctvom ktorých sa vlastník môže domáhať ochrany svojich práv.
10.5 Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný súd je
viazaný obsahom exekučného titulu, nie je oprávnený ho rušiť alebo meniť. Exekučný súd preto nemôže
riešiť ani z exekučného titulu vyplývajúcu otázku vlastníctva vecí, ktorá je predmetom odobratia v
exekúcii.Ajvprípade,akžalobcapodalžalobuovylúčenievecizexekúcienazákladevýzvyexekučného

súdu, ktorý sa riadil Exekučným poriadkom, striktne stanovujúcim, že právo k veci, ktoré nepripúšťa
exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom, uvedené nezbavuje konajúci
všeobecný súd, ktorý o takejto žalobe rozhoduje povinnosti skúmania naplnenia procesných podmienok
konania a posúdenia, či sa v danom prípade jedná o prípustný procesný prostriedok ochrany tvrdeného
vlastníckeho práva žalobcu.

11. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
12. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté

o výške trov konania žalovaného. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvého
meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie je potom vecne správny aj závislý druhý výrok, ktorým
súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 2
CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie tak i o trovách prvoinštančného
konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods.1CSPa§255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníiniciovanomodvolanímžalobcutentonebolúspešný
ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý sa k odvolaniužalobcu i vyjadroval, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak
žalovanému trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací
súd uložil žalobcovi ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť nahradiť

žalovanému trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).