Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/67/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203855
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4207203855.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka

cirkev Trnavská arcidiecéza, IČO: 00 419 702, Hollého 10, Trnava, zastúpená : Advokátskou kanceláriou
MAPLE&FISH s.r.o. so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: Slovenský
pozemkový fond, IČO: 17 335 432, Bratislava, Búdkova 36, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území A., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na
liste vlastníctva č. XXXX ako: parcela č. XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1289 m2 a
parcela č. XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1060 m2 z a s t a v u j e.

V zastavujúcej časti nemá žiadna zo strán nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným
úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území A., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na
liste vlastníctva č. XXXX ako:
- parcela č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2,

- parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1148 m2,
- parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 12176 m2,
spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. 8C/67/2007-847 dňa 23.9.2015 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 23.09.2015, č.k. 8C/67/2007-854, proti ktorému podal
odvolanie žalobca ako aj žalovaný. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 5Co/108/2022-1501 zo dňa
20.09.2023 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti
výroku o povinnosti žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k vo výroku rozsudku uvedeným
nehnuteľnostiam potvrdil.

2. Predmetom konania potom zostali parcely zapísané na LV XXXX kat. úz. A. v katastri nehnuteľností

v registri „C“ na katastrálnej mape parcela č. XXXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 126 m2, parcela č. XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1289 m2, parcela
č. XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1060 m2, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1148 m2, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochya nádvoria o výmere 12176 m2, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 320 m2, parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2919 m2.

Túto skutočnosť konštatuje vo svojom rozhodnutí - rozsudku č. 5Co/108/2022-1501 zo dňa 20.09.2023
ajKrajskýsúdvNitrevbode24,kdeuviedol,žepredmetomďalšiehokonaniapredsúdomprvejinštancie
naďalejzostávarozhodnúťožalobcompožadovanomvydaníďalšíchnehnuteľnostívpočte7-ichparciel,
z ktorých žalobca vo vzťahu k dvom už na podanej žalobe netrvá, pričom bude mať na zreteli záväzný
právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) prezentovaný vo vzťahu k predmetným trom

nehnuteľnostiam.

Ide o pozemky, ktoré sú druhom označené inak ako orná pôda a záhrady, resp. sú označené ako
zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, atď.

3. Dňa 23.01.2020 žalobca čiastočne vzal žalobu späť a to v časti týkajúcej sa parciel: č. XXXXX/X,

druh pozemku ostatné plochy o výmere 1289 m2 a parcela č. XXXXX/X, druh pozemku ostatné plochy
o výmere 1060 m2 s tým, že v rámci preverovania stavu nehnuteľností (žaloba bola podaná v roku
2007) zistil, že tieto nie sú zapísané v prospech správy žalovaného, ale v prospech správy Slovenského
vodohospodárskeho podniku š.p. a sú evidované na LV č. XXXXX pre k.ú. A.. K zmene výkonu správy
došlo pravdepodobne v roku 2019 delimitačnými protokolmi. Preto vzhľadom na hospodárnosť konania

v tejto časti zobral žalobu späť.

Žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil vo vyjadrení zo dňa 13.02.2020.

4. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP
súd konanie zastavil.

Čo sa týka trov v tejto časti súd rozhodol s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Tento dôvod súd vzhliadol v tom, že po podaní žaloby (podaná v roku 2007) v roku 2019 došlo k zmene
výkonu správy nehnuteľností delimitačnými protokolmi na Slovenského vodohospodárskeho podniku
š.p.

5. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie uviedol, že ide svojou podstatou

o hospodárske budovy patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. V tejto súvislosti dal správne do
pozornosti aj časť uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 5Co/279/2013, v
intenciách ktorého by pri vydaní pozemkov (nehnuteľností) hlavnou prekážkou nemal byť druh pozemku,
ale ak ide o pozemok zastavaný stavbou, tak to, či táto stavba patrí k hospodárskej usadlosti a za akým
účelom bola vlastne postavená. A teda sporným zostalo, či nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom

vydania.

6. Žalobca v konaní doložil súdu (okrem iného) potvrdenie geodeta vydané na podklade ortofotomapy a
potvrdenie geodeta vydané na podklade tvaro-miestnej ohliadky, z ktorých vyplýva nasledovný skutkový
stav nehnuteľností:

- parcela registra CKN Č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 na parcele registra
CKN Č. XXXXX/X zapísaná stavba súpisné číslo XXX ( zapísané na LV č. XXXX).
Záver z obhliadky: na parcele sa nachádza murovaná hospodárska stavba s.č. XXX vo funkčnom
poľnohospodárskom dvore, ktorý bol označený názvom „Balseed". Odhadované obdobie postavenia
vyššie uvedenej stavby je medzi rokmi 1940 až 1970.

-parcela registra CKN Č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 1148 m2
Záver z obhliadky: na parcele sa nachádza plocha záhrady a dvora pri rodinnom dome.
-parcela registra CKN Č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 12176 m2
Záver z obhliadky: na parcele sa nachádza medza zarastená stromami, trávou a kríkmi medzi dvoma
roľami.

-parcela registra CKN Č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 320 m2
Záver z obhliadky: na parcele sa nachádza v časti cesta_v záhradkárskej osade a v časti plocha
zarastená stromami a kríkmi.
-parcela registra CKN Č. XXXXX/XX- zastavaná plocha o výmere 2919 m2Záver z obhliadky: na parcele sa nachádza v časti. Cesta v záhradkárskej osade a v časti plocha
zarastená trávou.
Dodal, že evidovaný druh pozemku pri nehnuteľnostiach nezodpovedá stavu reálnemu a preto nemožno

tento formálny údaj považovať za záväzný a hodnoverný. Pre vydanie pozemkov je bezpredmetné kto
je vlastníkom stavieb na nich postavených.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že parcela č. XXXXX/X - podľa zápisu
na liste vlastníctva č. XXXX, kde je zapísaná stavba so súp. č.: XXX postavená na parcele č. XXXXX/

X je táto stavba vzhľadom na kód druhu stavby (9) bytovým domom. Z fotografie predmetnej parcely
predloženej v konaní zo strany žalobcu nevyplýva, že ide o hospodársku stavbu ani to, na aký účel
má byt' daná stavba využívaná. Podľa názoru žalovaného nie je preukázaná hypotéza v ustanovení
§ 2 ods. l písm. a) Zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam o prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len ako „Zákon
č. 161/2005 Z.z.„), teda, že u tejto parcele ide o poľnohospodársku pôdu, resp., že je nepostrádateľná

pre poľnohospodársku činnosť.

Žalobca argumentuje, že vydanie uvedenej parcely je možné aj použitím ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
b) Zákona č. 161/2005 Z. z., pričom poukazuje na výklad „a maiori ad minus".

Aplikáciou uvedeného je možné podľa názoru žalobcu vydať aj parcely pod stavbami, ktoré zákon
umožňuje vydať. Podľa názoru žalovaného z uvedeného ustanovenia ani použitím extenzívneho ani
iného výkladu nevyplýva, že by bolo možné vydať aj pozemky pod stavbami, ktoré zákon umožňuje
vydať. Na podporu uvedeného názoru poukazuje žalovaný na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k.: 7Cdo 169/2016 zo dňa 14.6.2018, v ktorom najvyšší súd konštatuje : „Odvolaciemu

súdu...uniklo i to, že nim použitá argumentácia na podporu možnosti vydania aj pozemkov zastavaných
stavbami vo vlastníctve tretej osoby, opierajúca sa o stále platnú tuzemskú negáciu rímskoprávnej
zásady, superficies solo cedit L, podľa ktorej stavby nie sú súčasťou pozemku je v skutočnosti
zvolenému spôsobu rozhodnutia na neprospech, keď aj § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. v oboch
častiach prichádzajúcich do úvahy (písmená a/ a b/ ustanovenia) rozlišuje medzi poľnohospodárskou

pôdou,tedapozemkami(písmenoa/)ahospodárskymibudovamiainýmistavbamipatriacimikpôvodnej
hospodárskej usadlosti čiže stavbami (písmeno b/). Náležitou a najširšou možnou interpretáciou takejto
úpravy by tak šlo dospieť nanajvýš k záveru o možnosti vydania len pozemkov reprezentujúcich
poľnohospodársku pôdu a stavieb patriacich k pôvodnej hospodárskej usadlosti, v tomto prípade ale bez
nimi zastavaných pozemkov, pokiaľ by do definície poľnohospodárskej pôdy nespadali.“

Ďalej žalobca uviedol , že zákon v tomto smere nemlčí, jasne stanovil, aké pozemky je možné vydať a
to v ustanovení § 2 ods. 1, písm. a), skutočnosť, že zákon neumožňuje vydať pozemky podľa záujmov
žalobcu, neznamená, že zákon mlčí.

Podľa informácií žalovaného, uvedená stavba nie je využitá. Stavba postavená na parcele č. XXXXX/X
je užívaná na základe kolaudačného rozhodnutia z roku 1960. Táto skutočnosť vyplýva z Rozhodnutia
o určení súpisného čísla vydaného Mestským úradom v A. zo dňa 6.2.1996. Je teda vysoko
pravdepodobné, že stavba bola postavená až po prechode na štát, ku ktorému došlo 12.3.1959. Na
základe uvedeného sa domnievajú, že je naplnená prekážka vydania stanovená v ustanovení § 6 písm.

b) Zákona č. 161/2005 Z. z podľa ktorého sa nenavracia vlastníctvo k pozemku, ktorý bol po prechode
alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný.

Čo sa týka parcely č. XXXXX/XX - slúži ako dvor a prístup k stavbám postaveným na parcelách č.
XXXXX/X B. XXXXX/XX, ktorú skutočnosť preukazuje ortofoto mapa, z ktorej vyplýva, že predmetná

parcela tvorí okolie týchto stavieb. Uvedené vyplýva aj z kódu využitia pozemku zapísaného na lista
vlastníctva a tiež katastrálnej mapy, kde je uvedená parcela označená písmenom „d“ ako dvor. Žalobca
uvádza, že na uvedenej parcele sa nachádza časť záhrady a dvor pri rodinnom dome. Z uvedeného
vyplýva, že predmetná parcela nie je užívaná na poľnohospodársku činnosť. Nie je pritom zrejmé, k
akému rodinnému domu má prislúchať záhrada.

Parcela č. XXXXX/XX - z ortofoto mapy danej parcely vyplýva, že táto je poľnou cestou, v časti sa na
nej nachádzajú kríky, prípadne stromy a v časti nie.Parcely č. XXXXX/XX B. XXXXX/XX sú cestami v rekreačnej chatovej oblasti C., ktorú skutočnosť
dokazujú aj ortofoto mapy predmetných parciel. Fotografie daných parciel predložené žalobcom túto
skutočnosť nevyvracajú. Z uvedeného vyplýva, že dané parcely nie sú využívané na poľnohospodársku

činnosť.

8. Je nesporné, že v zmysle Zákona č. 161/05 Z.z. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam,
ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Poľnohospodársku pôdu
tvorí orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. K inak označeným

nehnuteľnostiam čo do druhu v katastri nehnuteľností neprichádza do úvahy navrátenie vlastníckeho
práva. Pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu nemajú charakter poľnohospodárskej pôdy a nie je
ich možné poľnohospodársky využívať. Čo sa týka ustanovenia reštitučného zákona, podľa ktorého sa
vydávajú aj hospodárske stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, toto ustanovenie zákona
nie je možné v predmetnej veci aplikovať.

9. Súd doplnil dokazovanie tvaro-miestnou ohliadkou dňa 20.3.2024 a zistil nasledovný skutkový záver
vecí:

Podľa § 1 Zákona č. 161/2005 tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu (Zákon č. 282/93 Z.z. v znení Zákona č. 97/2002 Z.z.). V

preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľa cit. zákona, účelom prijatia
tohto zákona bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností. Cieľom
bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli
uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických osôb a vlastníctva cirkví
a náboženských spoločností. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň

čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.

Podľa § -u 2 ods. 1 citovaného zákona vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam , ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu, hospodárke budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
lesnýpôdnyfond,hospodárskestavbyaostatnéstavbysúvisiacesním,podielyspoločnejnehnuteľnosti.

Podľa ods. 2 právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná
cirkevanáboženskáspoločnosťsosídlomnaúzemíSlovenskejrepublikyvrátaneichútvarov,ktorémajú
právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.mája 1945,
židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1.januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe c) odňatia bez náhrady postupom podľa
zákona č. 142/1947 zb. o revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa Zákona č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), h) prevzatia bez
právneho dôvodu.

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom
je ku dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty

alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá
oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od
doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné
vykonávať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.Podľa § 5 ods. 3 vyššie citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2
alebo ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov
od doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

Podľa § 6 vyššie citovaného zákona, vlastníctvo sa nevracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín
b) pozemku, ktorý bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok
zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctvom, kultúry, na poskytnutie

služieb sociálnej starostlivosti, alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie
telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto
účely,
c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,
e) pozemku, ktorý slúži na účely obranu štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu národnej

prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku, alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany.

Z toho vyplýva, že v prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona) a tú
tvorí podľa Zákona č. 220/2004 Z.z. a jej § 2 písm. b/ produkčne potencionálna pôda evidovaná

v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty,
neprichádza ani do úvahy navrátenie vlastníckeho práva.

10. Cieľom a účelom Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam je aspoň čiastočne

zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských
spoločností, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu.
Pre uplatňovanie reštitučných zákonov je potrebné vychádzať predovšetkým z materiálneho pojatia
právneho štátu a interpretácií právnych predpisov z hľadiska jej účelu a zmyslu. Reštitučnými zákonmi
sa každá spoločnosť snaží čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Štát a jeho

orgány sú povinné vychádzať zo špeciálnej úpravy reštitučných zákonov a nie vychádzať z absolútne
formalistického prístupu k nim a majú postupovať podľa príslušného reštitučného zákona v súlade so
zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Ústavne konformným
výkladom zákona by mal byť teda výklad extenzívny, umožňujúci zákon a jeho jednotlivé ustanovenia
interpretovať tak, aby bolo možné ich aplikáciou dosiahnuť účel, ktorý zákonodarca sledoval pri prijímaní

reštitučných zákonov.

Predmetný zákon ako aj všetky ostatné reštitučné zákony sú voči všeobecnej úprave obsiahnutej
v Občianskom zákonníku predpismi špeciálnymi. Príslušné ustanovenia lex generalis sa použijú
subsidiárne, pokiaľ nie je v týchto osobitných predpisoch obsiahnutá vlastná špeciálna úprava.

Keďže zákonodarca v Zákone č. 161/2005 Z.z. vymedzil časovo, vecne a personálne okruh vzťahov, na
ktoré sa reštitučné oprávnenie vzťahuje je zrejmé, že mal vôľu zasiahnuť do existujúcich majetkových
pomerov len v obmedzenej miere a len u tých vzťahov, u ktorých nápravu považoval za žiaducu a možnú.
Zo špeciálnej povahy tohto zákona vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje, platí vo

vymedzenom rozsahu osobitný režim, ktorý sa premietol v stanovení základných predpokladov pre
navrátenie vlastníctva v zmysle citovaného zákona. Týmto základným predpokladom je písomná výzva
oprávnenej osoby povinnej osobe a preukázanie jedného z dôvodov navrátenia vlastníctva uvedeného
v § 3 zákona. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam si musela oprávnená osoba
u povinnej osoby uplatniť najneskôr v lehote do 30.4.2006.

11. Zo spisu Ľudového súdu Komárno Čd 0511/59 (čl. 188 v spise) vyplýva, že bolo vlastnícke právo
zapísané na Československý štát v správe Štátneho majetku národného podniku v Komárne a to
prídelovou listinou, kde ako bývalý vlastník je uvedené Ostrihomské arcibiskupstvo.

12. Čo sa týka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného táto je daná tak ako to vyplýva z LV č. XXXX pre
k.ú. A., kde ako vlastník je zapísaná SR- Slovenský pozemkový fond. Pasívnu legitimáciu je potrebné
vyvodiť zo zák. č. 161/2005 Z.z., keď označenie SR v tomto prípade súd považuje za nadbytočné.
Podľa § 4 ods. 1 Reštitučného zákona, povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnostitohto zákona spravuje nehnuteľnú vec vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo ju drží. Jazykový
a logický výklad uvedeného ustanovenia nasvedčuje tomu, že tu ide o dve možnosti označenia povinnej
osoby a charakteristiky, ktoré jej uvedený zákon dáva a umožňuje, aby oprávnená osoba uplatnila svoj

nárok proti povinnej osobe, ktorá zároveň môže spravovať a držať nehnuteľnú vec, alebo môže túto vec
len spravovať alebo len držať.

Nakoľko otázka aktívnej legitimácie, pasívnej legitimácie, kvalifikovanej výzvy, reštitučného titulu už bola
ajvrámciodvolaciehosúduvyriešená,spornázostalalenotázkavydanianehnuteľností,ktorésúdruhom

pozemku označené inak ako orná pôda a záhrady, resp. sú označené ako zastavané plochy a nádvoria,
ostatné plochy.

Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako parcely reg. „C“ č. XXXXX/X,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX všetky v k.ú. A., pričom sú evidované z hľadiska druhu
pozemku v zmysle Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. ako zastavané plochy a nádvoria a ostatné

plochy.

13. Súd prvej inštancie je viazaný názorom súdu vyššieho stupňa a tak súd poukazuje na bod 22.
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 5Co/108/2022-1501 zo dňa 20.09.2023, záväzný právny názor
dovolacieho súdu v zmysle § 455 CSP a právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR

zo dňa 31. 05. 2021 sp. zn. 5Cdo/148/2019, ktorým bol síce posudzovaný nárok oprávnenej osoby v
zmysle Reštitučného zákona č. 282/1993 Zb., avšak za použitia rozširujúceho výkladu s prihliadnutím
aj na znenie Zákona č. 161/2005 Z.z. s tým, že plnohodnotná prevádzka poľnohospodárskeho dvora
totiž vyžaduje aj existenciu hospodárskych stavieb (strojnícky dom, sklad a obytný dom) a preto súčasti
pozemkov nimi zastavané sú nepostrádateľné pre poľnohospodársku výrobu, ktorej priamo v dôsledku

zastavania neslúžia, avšak tvoria poľnohospodársky pôdny fond.

Vdôsledkuuvedenéhojepretomožnésadomnievať,žeakReštitučnýzákonč.161/2005Z.z.vosvojom
ust. § 2 ods. 1 písm. b/ pamätá na stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, tak potom aj s
poukazom na racionálny výklad tohto ustanovenia a aj celého zákona by mali byť predmetom vydania

aj tie pozemky (nehnuteľnosti), ktoré sa nachádzajú pod týmito stavbami (parcely reg. „C“ č. XXXXX/
X, XXXXX/XX).

14. Súd vychádzal z listín nachádzajúcich sa v spise. Taktiež z toho, že zákon nie je možné vykladať
zužujúco, ale naopak treba ho chápať tak, že predmetom vydania má byť všetok majetok odňatý

cirkvi v rozhodnom období, najmä ak tvoril pôvodnú hospodársku usadlosť. Zákon č. 161/2005 v §1
odkazuje na Zákon č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám
anáboženskýmspoločnostiamvzneníZákonač.97/2002Z.z.SúdpoukazujeajnauznesenieKrajského
súdu v Nitre 5Co/279/2013-800, že hlavnou prekážkou v súvislosti s vydaním nehnuteľnosti (pozemku)
by nemal byť druh pozemku, ale ak ide o zastavaný pozemok stavbou, tak to, či takáto stavba patrí

k hospodárskej usadlosti alebo nie, kedy a za akým účelom bola postavená.

15. Súd zo správ Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny, fotodokumentácie , mailovej správy
geodeta ako aj miestnej obhliadky vyplýva, že na parcele č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 126 m2 je zapísaná stavba so súpisným číslom XXX (nie je evidovaná na LV č. XXXX,

tak ako je to uvedené na LV č. XXXX pre k.ú. A.). Je to murovaná hospodárska stavba vo funkčnom
poľnohospodárskom dvore, ktorý bol označený názvom „Balseed". Odhadované obdobie (podľa
geodeta) postavenia vyššie uvedenej stavby je medzi rokmi 1940 až 1970. Podľa súdu ide o schátralý
obytný dom. Súd mal za to, že táto stavba tu bola už pred poštátnením o čom svedčí aj Oznámenie
(niekdajšej) Správy katastra Komárno, v ktorom kataster potvrdil, že pôvodne bola táto parcela vedená

ako dom (teda sa na nej pôvodne - t.j. v čase poštátnenia nachádzala stavba).

Skutočnosť, že parcela (jej označenie) bola (údajne) vytvorená v roku 1965, zjavne súvisí len so zmenou
evidencie nehnuteľností, ktoré sa po zrušení zásady superficies solo cedit začali evidovať osobitne ako
stavby a osobitne ako pozemky. Preto sa súdu javí, že táto parcela existovala aj pred rokom 1965, len

bola označená iným parcelným číslom. A táto stavba patrila k hospodárskemu dvoru.Parcela č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 1148 m2 (spôsob využívania pozemku: pozemok, na
ktoromjedvor)podľageodetazobhliadkynaparcelesanachádzaplochazáhradyadvoraprischátralom
rodinnom dome. Túto skutočnosť zistil aj súd pri tvaro-miestnej obhliadke.

Parcela č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 12176 m2. Na tejto parcele sa nachádza medza
zarastená stromami, trávou a kríkmi medzi dvoma roľami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a teda je
možné jej hospodárske využitie.

Je potrebné zdôrazniť, že pri výklade jednotlivých ustanovení reštitučného zákona je potrebné zohľadniť
celkový účel zákona, ktorým tak, ako vo všetkých reštitučných zákonoch bolo aspoň čiastočné
napravenie a odstránenie krívd dotknutých subjektov. Je samozrejmé, že reštitučnému nároku možno
priznať úspech len v rámci ustanovení reštitučného zákona, pri ich aplikácií nemožno vychádzať len z
prísneho gramatického a ani z reštriktívneho výkladu.

Prekážkou nevydania pozemkov nie je evidovaný druh pozemku, resp. ako je evidovaný v príslušnej
evidencii nehnuteľností (zastavané plochy a nádvoria), ale to, či je pozemok reálne zastavaný
stavbou s konkrétnym určením, vybudovanou až po odňatí nehnuteľností prostredníctvom pozemkovej
reformy. Je pritom potrebné vykladať obmedzujúce ustanovenia v prospech oprávnenej osoby, pretože
v opačnom prípade by bol reštitučný zákon prísnejší ako Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva

k pozemkom a došlo by tak k porušeniu ústavného princípu rovnosti účastníkov reštitučného nároku.
Z hľadiska potrebného výkladu reštitučného zákona je pritom potrebné zdôrazniť, že je možné vydať
aj zastavanú plochu a nádvorie a ostatnú plochu, ak tieto z hľadiska ich využitia bezprostredne slúžia
poľnohospodárskej výrobe alebo sú pre ňu nevyhnutné.

Parcela č. XXXXX/X je skutočne zastavaná nehnuteľnosť v značnom schátralom stave. Pri uplatňovaní
reštitučného nároku je potrebné vychádzať zo skutočného stavu nehnuteľností a nie z evidovaného
stavu, ktorý nemusí skutočnému stavu zodpovedať. Je potrebné sa vysporiadať s tým, či ide
o nehnuteľnosti, ktoré patrili k pôvodnej hospodárskej usadlosti.

Pri tejto parcele mal súd za to, že išlo o hospodársku budovu a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 161/2005 Z.z. Súd mal za to, že táto
už bola vybudovaná (podľa geodeta medzi rokmi 1940 až 1970 – podľa súdu nie je podstatné, kedy
bolo pridelené súpisné číslo), keď prešla do vlastníctva štátu a to dňom 11.3.1959 na základe prídelovej
listiny, čo vyplýva zo spisu Ľudového súdu Komárno Čd 0511/59.

Čo sa týka parcely č. XXXXX/XX ide o pozemok, na ktorom je dvor, na obhliadke bolo zistené, že na
parcele sa nachádza plocha záhrady a dvora pri schátralom rodinnom dome.

Parcela č. XXXXX/XX je zarastená stromami, trávou a kríkmi medzi dvoma roľami- nehnuteľnosťami,

ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a teda je možné jej hospodárske využitie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne aj pri
týchtotrochparcelách,keďbolisplnenévšetkyzákonnéustanoveniareštitučnéhozákona,súdmalzato,
že z hľadiska ich využitia bezprostredne slúžia poľnohospodárskej výrobe alebo sú pre ňu nevyhnutné

a boli príslušné k pôvodnej hospodárskej usadlosti a preto súd žalobe vyhovel tak ako je to vo výrokovej
časti tohto rozsudku uvedené.

16. Parcela č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2 a parcela č.
XXXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2919 m2, v tejto časti súd žalobu

zamietol, pretože mal za to, že nejde o produkčne potenciálnu pôdu, keď ide o cesty v rekreačnej
chatovej oblasti C., ktorú skutočnosť dokazujú aj ortofoto mapy predmetných parciel a súd to zistil aj
obhliadkou. Z uvedeného vyplýva, že dané parcely nie sú využívané na poľnohospodársku činnosť.

17. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol v zmysle § 255 ods.

2 CSP a § 396 CSP tak, že s ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu . Predmetom konania bolo
18 parciel – upravený petit. Rozsudkom zo dňa 22.5.2013 nebolo rozhodnuté o trovách. Po zastavení
konania v 2 parcelách č. XXXXX/X a parcela č. XXXXX/X, zostalo 16 parciel. Žalobca mal úspech v časti
o vydanie 14 parciel súd vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď žalobca mal úspech vrozsahu 87,50% a žalovaný v rozsahu 12,50%), súd žalobcovi ako v konaní úspešnejšej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 75% trov konania.

Čo sa týka trov v časti zastavujúcej súd poukazuje na bod 4.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.