Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200702
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424200702.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a
členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: L.. S. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXX/XXX, XXX XX Q., proti žalovanému: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
Q. XXX/XXX, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, so sídlom: Černyševského 26,
Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29.01.2024, č.k. 39C/7/2024-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29.01.2024, č.k. 39C/7/2024-48 vo
výroku I. m e n í tak, že: Žalovanému sa ukladá, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval
kžalobkyni,atosvýnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaní,
v priestupkovom konaní a v správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 29.01.2024, č.k. 39C/7/2024-48, rozhodol tak, že nariadil
neodkladné opatrenie, kde vo výroku I. uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov

nepribližoval k žalobkyni, a to s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní,
v trestnom konaní a v priestupkovom konaní v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch. Vo výroku II. súd poučil žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobkyni, ktorá sa
bude týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Vo výroku III. súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu dňa 17.01.2024 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, aby súd žalovanému uložil
povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni (na verejnom priestranstve) na vzdialenosť 5 (piatich) metrov.
Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Žalobkyňa a žalovaný sú susedia,
pričom žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.,

zapísaných na LV č. XXX, konkrétne: pozemku registra K. parcelné č. XXX o výmere XXX m2, zastavaná
plocha a nádvorie, pozemku registra K. parcelné č. XXX o výmere XXX m2, záhrada, rodinného domu
so súp. číslom XXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX. Žalobkyňa a jej manžel L. Y., nar.
XX.XX.XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
D., zapísanej na LV č. XXXX, konkrétne: pozemku registra K. parcelné č. XXX/X o výmere X m2,
zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich

sa v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXX, konkrétne: pozemku registra K. parcelné č. XXX
o výmere XXX m2, záhrada, pozemku registra K. parcelné č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavanáplocha a nádvorie, rodinného domu so súp. číslom XXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/X
v podiele X/XX. Žalobkyňa v návrhu ďalej tvrdila, že dňa 03.01.2024 okolo 12:30 - 12:45 hod. žalovaný
žalobkyni na ulici Q. XXX v D. povedal, že ak mu nevráti pozemok do posledného centimetra bude

vojna, na čo žalobkyňa odvetila, aby jej dal pokoj. Žalovaný následne udrel žalobkyňu dvakrát do pravej
časti hlavy otvorenou dlaňou, prvýkrát do spánkovej časti a druhýkrát do lícnej časti, následkom čoho
mala opuchnuté pravé líce. Svedkom tejto udalosti bol I.. L. B., ktorý býva oproti cez ulicu k miestu kde
sa tento incident odohral. Žalobkyňa mala v čase tejto udalosti pri sebe vo vrecku mobilný telefón, na
ktorom mala spustené nahrávanie zvuku, nakoľko predpokladala, že žalobca jej bude nadávať a chcela

mať o tom dôkaz. Žalobkyňa taktiež uviedla, že už v roku 2022 podala na žalovaného oznámenie, ktoré
sa v súčasnosti rieši ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu na Okresnom úrade Bratislava. V
ďalšej časti návrhu opísala susedské nezhody so žalovaným spočívajúce v agresívnych sms správach,
pokrikovaní,lepeníplexisklanaoknážalobkyne,čifajčenímpodoknami.Žalobkyňataktiežupozornilana
situáciu zo dňa 28.04.2022, keď na ústnom pojednávaní vo veci uloženia opatrenia na cudzom pozemku
na Miestnom úrade v Rusovciach žalovaný „dokonca vo svojom rozčúlení prudko vstal zo stoličky, ktorá

spadla, s úmyslom fyzicky napadnúť p. Y. po jeho slovách na obhajobu o. Y. (manželky). Trochu sa
upokojil až po zásahu J.. T..“. V súvislosti s odkúpením pozemku o výmere Xm2 žalobkyňa uviedla,
že tento odkúpila s manželom od rodiny B. pre potreby stavebného konania na základe kúpnej zmluvy
z apríla 2020. Žalobkyňa, jej manžel a otec komunikovali o odkúpení tohto pozemku hlavne s T. B.
(bratom žalovaného), ktorý bol spoluvlastníkom pozemku a chodieval na nehnuteľnosť denne, pričom

žalovaný nebol v tom čase spoluvlastníkom pozemku B., sestry žalovaného sa málokedy alebo vôbec
nezdržiavali na tomto pozemku a matku žalovaného vzhľadom na vyšší vek nechceli pre začínajúcu
pandémiou zbytočne kontaktovať. Podľa žalobkyne v tom čase nikto z B. nenamietal, že by žalobkyňa s
manželom mali komunikovať s iným členom rodiny. Po prezistení, či by im úzky pás pozemku predali, boli
nachystané potrebné dokumenty, ktoré spoluvlastníci podpísali. Žalobkyňu prekvapilo, keď po vyše roku

začalpovažovaťžalovanýalebojehomatkatentoprevodzapodvod.Nazáversvojhopodaniažalobkyňa
upozornila, že po tom ako žalovaný dňa 03.01.2024 napadol žalobkyňu na ulici, pohybuje sa žalobkyňa
na verejnom priestranstve so strachom, nakoľko má obavu, čoho všetkého je žalovaný schopný a čo ju
čaká v budúcnosti pri stretnutí s ním. Podľa žalobkyne má konanie žalovaného voči žalobkyni z hľadiska
nebezpečnosti a škodlivých následkov stúpajúcu tendenciu. Väčšinou sú so žalobkyňou aj jej dve malé

deti, o ktoré má žalobkyňa strach. Za najviac ohrozujúce považuje žalobkyňa situácie, keď sa stretne so
žalovaným v bezprostrednej blízkosti na verejnom priestranstve, pretože tam nie je priestor pre to, aby
sa v okamihu ubránila, prípadne ochránila svoje deti. Žalobkyňa sa domnieva, že ak by mal žalovaný
neodkladným opatrením uloženú povinnosť nepribližovať sa k nej, mala by žalobkyňa určitý čas na
obranu, najmä by mohla predvídať, že žalovaný má pravdepodobne v úmysle žalobkyni ublížiť, ak by

sa priblížil bližšie.

3. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil nasledovné skutočnosti. Z lekárskej
správy zo dňa 03.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda so
sídlom Antolská 11, 851 07 Bratislava toho istého dňa o cca 15:00 hod. vyšetrenie. Žalobkyni bol

zistený mierny opuch v oblasti pravého líca, koža bez patologického nálezu, bez hematómu, v dutine
ústnej bez traumatických zmien, neurologicky v norme. Z odborného vyjadrenia lekára k zraneniu zo
dňa 03.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 03.01.2024 dostavila na ošetrenia zranenia, ktoré jej
bolo spôsobené úderom od suseda do tváre. U zranenej osoby bol zistený opuch líca vpravo, pričom
podľa rozsahu a charakteru ide o ľahké zranenie, ktoré si vyžiada kľudový režim. Uvedené zranenie

neobmedzuje poranenú osobu v obvyklom spôsobe života a taktiež nevyžaduje práceneschopnosť.
Nahrávka predložená žalovanou obsahuje zvukový záznam hlasov dvoch osôb. Od 1. minúty a 13.
sekundy počuť mužský hlas ako hovorí „ak mi nevrátiš pozemok do posledného centimetra, tak začne
vojna.“ Následne ženský hlas odvetí „daj mi pokoj“ a „to čo bolo?“ Potom mužský hlas hovorí „ja ti poviem
hneďčotobolo.“Dňa03.01.2024žalobkyňapodalanaOOPZvBratislava-Rusovce,trestnéoznámenie

na žalovaného č. G.-XX/RU-Q.-XXXX. Žalobkyňa v ňom uviedla, že dňa 03.01.2024 okolo 12:00 hodiny
vyrazila z bydliska na prechádzku s dcérou a psom. Na prechádzke stretla suseda - žalovaného.
Žalobkyňa ignorovala suseda a nenadväzovala s ním žiadny kontakt. Ako sa míňali, žalovaný povedal
žalovanej, že keď jej nevráti každý kúsok pôdy, tak bude vojna, na čo žalobkyňa odvetila, aby jej dal
pokoj. Následne žalovaný napadol fyzicky žalobkyňu, pričom ju celkovo udrel dvakrát otvorenou dlaňou

ľavej ruky do spánkovej časti na pravej strane hlavy. Po údere žalobkyni spadla čiapka, ktorú mala na
hlave a tiež jej spadli aj slnečné okuliare. Žalobkyňa si všimla, že sused U.. B., bývajúci oproti domu
žalobkyne na druhej strane, stál v bránke. Sused p. B. uviedol žalobkyni, že najskôr počul krik suseda a
následne videl ako sused udrel žalobkyňu do oblasti hlavy. Žalobkyni povedal, že je ochotný vypovedať,ale až v piatok po návrate z pohrebu. Žalobkyňa v zápisnice taktiež uviedla, že celý priebeh konfliktnej
situácie má zachytený na zvukovej nahrávke na mobilnom telefóne. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia
zo dňa 05.01.2024 OO PZ Bratislava - Rusovce č. ČVS: G.-XX/RU-Q.-XXXX vyplýva, že sused I.. L.

B. sa dňa 05.01.2024 dobrovoľne dostavil na OO PZ Bratislava - Rusovce, aby podal vysvetlenie ku
skutku, ktorého bol svedkom dňa 03.01.2024. Svedok uviedol, že dňa 03.01.2024 v čase medzi 12:00 -
13:00 bol na prechádzke. Pri návrate domov, keď stál pred bránou svojho domu, videl oproti cez cestu
mamičku s kočíkom a psom a muža, ktorí boli od seba vzdialení približne 2 - 3 metre. Ako boli tieto osoby
vedľa seba, tak osoba mužského pohlavia prudkým pohybom ruky zaútočila na pani s kočíkom a taktiež

počul pľasknutie. Následne sa pani pýtala svedka, či tento skutok videl. Ako došlo s plačom a červeným
lícom, tak jej uviedol, že uvedený incident videl, avšak ak to chce oznámiť polícii, tak pôjde svedčiť,
ale v ten deň cestoval na východ na pohreb. Uviedol, že k dispozícii bude až v piatok. Zo záznamu o
podaní vysvetlenia zo dňa 04.01.2024 OO PZ Bratislava - Rusovce č. ČVS: G.-XX/RU-Q.-XXXX vyplýva,
že žalovaný sa dňa 04.01.2024 o 10:00 dobrovoľne dostavil na Obvodné oddelenie policajného zboru
Bratislava - Rusovce, aby podal vysvetlenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. K osobe žalobkyni uviedol, že predtým ju vôbec nepoznal
a nevedel kto to je, až kým neprišla do susedstva. So žalovanou spolu nekomunikovali, občas sa
pozdravia, občas nie. Žalovaný uviedol, že problémom bolo, že mu bola spôsobená ujma na zdraví, keď
im padol sneh zo strechy. Ďalej tvrdil, že problém bol s tým, že stena domu žalobkyne je na pozemku
žalovaného, preto cez okná môžu vidieť aj do dvoru žalovaného. Ku skutočnostiam zo dňa 03.01.2024

žalovaný uviedol, že so žalobkyňou sa nerozpráva, snažia sa navzájom ignorovať. Toho dňa sa niekedy
v obednom čase rozhodol ísť s dcérou na prechádzku. Keď prechádzali okolo žalobkyne, tak spravila
nejakú grimasu akoby smerom ku žalovanému. Žalovaný jej na to povedal, nech ho nechá a spýtal sa
jej prečo im nevráti pozemok, ktorý si zobrala bez dohody vlastníkov. Ešte jej povedal tichšie, že či jej
nevadí, že ku nim chodia úradníci a ona býva v neskolaudovanom dome. Žalobkyňa sa zasmiala, na čo

jejžalovanýchcelľavourukouzobraťčiapkuzhlavyzabrmbolec.Prvýkrátsamutonepodarilo,druhýkrát
sa mu to podarilo a zhodil žalobkyni čiapku na zem a odišiel. Či situáciu videla jeho dcéra povedať
nevedel. Žalobkyňa akurát len povedala, že čo to má znamenať, že si dovolil jej zhodiť čiapku. Žalovaný
dodal, že nejaké vyhrážky zabitím, ujmou na zdraví ani z jednej strany pri tejto situácii nepadli, pričom
zo strany žalobkyne nedošlo voči žalovanému ku žiadnemu fyzickému útoku. Z predmetného záznamu

taktiež vyplýva, že poverený príslušník policajného zboru žalovanému po jeho výpovedi prehral časť
nahrávky vyhotovenej žalobkyňou dňa 03.01.2024 (časť v čase od 1 minúty a 13. sekundy do 1 minúty
a 24. sekundy) a spýtal sa ho, či spoznáva hlas na prehratom zvukovom zázname, ktorý hovorí „ak mi
nevrátiš pozemok do posledného centimetra, tak začne vojna“ a „ja ti poviem hneď čo to bolo.“ Žalovaný
uviedol, že je to jeho hlas. Z prezenčnej listiny Stavebného úradu so sídlom Vývojová 8, Bratislava z

ústneho pojednávania vo veci uloženia opatrenia na susednom pozemku stavby: Prestavba, dostavba
a nadstavba rodinného domu, Q. XXX/XXX, Q. stavebníkov L.. S. Y. a I.. L. Y. zo dňa 28.04.2022
vyplýva, že sa ho zúčastnili tak žalobkyňa ako aj žalovaný. Zo záznamu Stavebného úradu so sídlom
Vývojová 8, Bratislava z ústneho pojednávania vo veci uloženia opatrenia na susednom pozemku
stavby: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu, Q. XXX/XXX, Q. stavebníkov L.. S. Y. a I.. L.

Y. zo dňa 28.04.2022 vyplýva, že žalovaný pri ústnom pojednávaní komunikoval so značne zvýšeným
hlasom - kričal a nebol ochotný riešiť situáciu s použitím vecných argumentov a k celej veci povedal len
nie. Zo záznamu ďalej vyplývalo, že žalovaný dokonca vo svojom rozčúlení prudko vstal zo stoličky s
úmyslom fyzicky napadnúť p. Y., po jeho slovách na obhajobu p. Y. (žalobkyne). Zo záznamu zo dňa
03.08.2023 vyplýva, že OO PZ Bratislava Rusovce spísalo záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, oznamovateľky - žalobkyne. Uviedla, že žalovaný sa dopustil
hrubéhosprávanianajmätým,žejejvypisujetextovésprávyakojunenávidí,žerozbilaichrodinu,vzťahy
v rodine, a že si to všetko vyžerie. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný na ňu nenávistne kričal a
nadával žalobkyni pred jej synom. Uvedené situácie sa podľa žalobkyne pravidelne opakujú. Predmetný
záznam obsahuje taktiež opis priebehu zmierovacieho stretnutia na Miestnom úrade v Rusovciach zo

dňa 28.04.2022. Žalobkyňa v zázname taktiež opísala nalepenie plexiskla na kúpeľňovom okne z apríla
2022, či cigaretový zápach v kúpeľni zo dňa 18.08.2022. Z rozhodnutia č. E.-X zo dňa 20.01.2021
vyplýva,žeMestskáčasťBratislava-Rusovceakopríslušnýstavebnýúradvydalstavebnépovoleniepre
stavbu: Prestavba, dostavba a nadstavba rodinného domu stavebníkov L.. S. Y. a I.. L. Y.. Zo záznamu
OO PZ Bratislava - Rusovce č. ČVS: G.-XX/RU-Q.-XXXX zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa

sa dostavila na OO PZ v Bratislave Rusovce za účelom nazretia do vyšetrovacieho spisu, z ktorého si
vyhotovila fotokópie záznamu o podaní vysvetlenia osoby žalovaného a zápisnica o podaní vysvetlenia
podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Z výpisu LV č. XXX, kat. odbor, pre
okres Q. F., obec Q. - L..Č.. D., kat. územie D., zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa je výlučnouvlastníčkou nehnuteľnosti pozemku registra K. parcelné č. XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a
nádvorie, pozemku registra K. parcelné č. XXX o výmere XXX m2, záhrada, rodinného domu so súp.
číslom XXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX. Z výpisu LV č. XXXX, kat. odbor, pre okres Q.

F., obec Q. - L..Č.. D., kat. územie D., zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel L. Y., nar.
XX.XX.XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku registra K. parcelné č. XXX/
X o výmere X m2, zastavaná plocha a nádvorie. Z výpisu LV č. XXX, kat. odbor, pre okres Q. F., obec
Q. - L..Č.. D., kat. územie D., zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že žalovaný podielovým vlastníkom (6/10)
pozemku registra K. parcelné č. XXX o výmere XXX m2, záhrada; pozemku registra K. parcelné č. XXX/

X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; rodinného domu so súp. číslom XXX postaveného na
pozemku parcelné č. XXX/X. Žalobkyňa predložila prefotenú sms konverzáciu medzi ňou a žalovaným
z obdobia jún 2021 a august 2023. Žalovaný v správach žalovanú slovne osočuje, vyzýva ju, aby sa s
rodinou žalovaného nekontaktovala.

4. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2

písm. h), ods. 3, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2
CSP, čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. Poukázal na to, že základnou podmienkou nariadenia
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné
opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán

sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Ide o taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri
obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný
osvedčiť žalobca. Jedná sa o inštitút mimoriadneho zásahu do práv a oprávnených záujmov strán,

ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné poskytnúť neodkladnú a rýchlu ochranu ohrozených
alebo už porušovaných práv. Zároveň takýto zásah musí byť primeraný a pri jeho nariadení súd musí
skúmať proporcionalitu zásahu vo vzťahu k intenzite ohrozenia alebo porušenia práv. Nevyhnutné je tiež
skúmať, či z hľadiska formálnych náležitostí je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne
určitým, t.z. či navrhované uloženie povinnosti protistrane je realizovateľné a teda či je vykonateľným.

Neodkladnéopatreniebudespravidlaopodstatnené,akžalobcovihrozívznikaleborozširovanieškodyči
inejujmy,dochádzakohrozovaniualeboporušovaniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov,prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.

Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali
hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd
pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre

rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

5. Súd prvej inštancie posúdil, že v danom prípade sa žalobkyňa ako navrhovateľ neodkladného

opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť.
Uvedený návrh subsumoval pod neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Uviedol,
že primárnym účelom takéhoto typu neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia
medzi osobami, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá

okamžitá a efektívna súdna ochrana. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu
hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa
v danom prípade osvedčila, že žalovaný sa voči jej osobe dopustil násilného konania. Žalobkyňa

lekárskou správou priamo osvedčila, že bola v nemocnici ošetrovaná v dôsledku fyzického útoku zo
strany žalovaného. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie
mal súd taktiež dostatočne osvedčené z výpovede svedka I.. L. B. zo dňa 05.01.2024, ktorý vo svojom
vysvetlení na OO PZ Bratislava Rusovce zo dňa 05.01.2024 zhodne so žalobkyňou opísal priebehskutočností zo dňa 03.01.2024, pričom sám videl ako osoba mužského pohlavia prudkým pohybom
ruky zaútočila na žalobkyňu. Svedok vo svojej výpovedi vyslovene neuviedol, žeby videl, že žalobkyňu
napadol žalovaný, avšak skutočnosť, že ide o osobu žalovaného mal súd osvedčenú priamo z výpovede

žalovaného zo dňa 04.01.2024, ktorý na otázku povereného príslušníka policajného zboru, či pozná
zvuk na nahrávke vyhotovenej dňa 03.01.2024 žalobkyňou (časť na nahrávke v čase od 1. minúty
a 13. sekundy do 1 minúty a 24. sekundy „ak mi nevrátiš pozemok do posledného centimetra, tak
začne vojna“ a „ja ti poviem hneď čo to bolo“) odpovedal, že je to jeho hlas. Okrem uvedeného,
kedy žalobkyňa vyhľadala aj lekárske ošetrenie, žalobkyňa poukázala aj na predchádzajúce agresívne

správaniežalovanéhospočívajúcevútočnýchsmssprávach,čiviacerýchslovnýchurážokakovyplývajú
z predložených dôkazov, napr. zo záznamu o podaní vysvetlenia na OO PZ Bratislava Rusovce zo dňa
03.08.2023, záznamu z ústneho pojednávania na stavebnom úrade zo dňa 28.04.2022, či z prefotenej
sms konverzácie. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa hodnoverne
osvedčilaexistenciupotrebybezodkladneupraviťpomerymedziňouažalovanýmzdôvodu,žežalovaný
svojím konaním, ktoré je možné charakterizovať ako psychické aj fyzické násilie, zasahuje do telesnej

ako aj duševnej integrity navrhovateľky, čím priamo ohrozuje jej ľudskú dôstojnosť a zasahuje do jej
súkromnéhoarodinnéhoživota.Zpredloženýchdôkazovmalsúdzaosvedčené,žeagresívnesprávanie
žalovaného sa vyskytlo viackrát už aj v minulosti, pričom posledné konanie žalovaného si vyžiadalo aj
lekárske ošetrenie a upovedomenie polície. Aj z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné
správanie žalovaného sa môže opakovať, pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania

žalovaného voči žalobkyni pri osobných stretnutiach. Vzhľadom na uvedené je súd prvej inštancie
toho názoru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu ochranu nariadením neodkladného
opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu jeho agresívneho
správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé žalobkyni spôsobiť fyzickú ako aj psychickú
ujmu.

6. Súd prvej inštancie uviedol aj, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325
CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah
do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie
nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri

obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné
opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z výpovedí tak
žalobkyne ako aj žalovaného na OO PZ Bratislava Rusovce vyplýva, že susedské nezhody a vzájomná
animozita medzi sporovými stranami pretrváva dlhšiu dobu, pričom ani jedna zo strán nemá záujem
kontaktovaťdruhústranuavzájomnesaignorujú.Súdmátedazato,žeuloženímpovinnostižalovanému

nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity
žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie
predmetnej povinnosti, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality. Súd prvej inštancie
preto nariadil v prospech žalobkyne neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. h) CSP, s tým, že pokiaľ ide o
nepribližovanie sa žalovaného k žalobkyni, určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť 5 metrov, na

ktorú sa nesmie žalovaný k žalobkyni priblížiť a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia tak, aby
táto povinnosť bola reálne vykonateľná. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky žalobkyne a žalovaného
bezprostredne susedia, je podľa názoru súdu vzdialenosť 5 metrov primeraná a dostačujúca na ochranu
žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Súd zastáva názor, že takto
uložená povinnosť (zákaz priblížiť sa k žalobkyni) poskytujú žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu

pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splnia tak účel sledovaný nariadeným neodkladným
opatrením.

7. Súd prvej inštancie v súlade s § 336 ods. 1 CSP, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej, keďže bol toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením (bez

časového obmedzenia) je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Konajúci súd preto v
súlade s § 337 CSP, poskytol žalovanému zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia
neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej. V
zmysle tohto poučenia môže žalovaný podať žalobu proti žalobkyni v prípade, ak by mu výkonom
nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, príp. iná ujma. V konaní o tejto žalobe by

potom súd posudzoval ako predbežnú otázku, či bolo neodkladné opatrenie nariadené a vykonané v
súlade so zákonom, t. j. či boli na jeho nariadenie splnené zákonné podmienky. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci
plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu 100 %.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, z dôvodu uvedených v § 365 ods. 1, písm. d, f, h CSP, a to
žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade odvolateľ poukazuje na fakt,
žepredmetomvecisúnarušenésusedskévzťahy,ktorésadokoncapremietliaždotrestnoprávnejroviny,

kedy žalovanému bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu výtržníctva. Podľa názoru
žalovaného však ide o šlabikárový priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Faktom je, že žalovaný
vôbec nechcel žalobkyňu udrieť a tobôž jej ublížiť. Chcel jej len zhodiť čiapku, lebo mu neodzdravila.
Celý incident ho úprimne mrzí a dňa 24.01.2024 odoslal žalobkyni ospravedlňujúcu SMS správu, ktorú
priložil v prílohe. Nechal sa prosto vyprovokovať. Podľa názoru odvolateľa pokiaľ ide o incident, treba
ho považovať za provokáciu zo strany žalobkyne, lebo nie je normálne, aby občan chodil po ulici s

mikrofónom a nahrával si iné osoby a ide tu podľa žalovaného o prelomenie práv na ochranu osobnosti a
o podozrenie z protiprávneho konania /§ 377 Tr.zák./. Žalovaný sa žalobkyni nevyhrážal násilím ani inou
ujmou, pretože jej len chcel oznámiť, že susedský spor skončí na súde - volil nevhodný výraz, že začne
vojna. Žalovaný sa nechal vyprovokovať, urobil chybu lebo reagoval nevhodne a neadekvátne, mrzí ho
to, ospravedlnil sa a dal záruku, že sa nič podobné nebude opakovať. V zásade mu súdom uložená

povinnosť odstupu od žalobkyne neprekáža, ide aj o prevenciu v prospech jeho osoby, avšak podľa neho
napadnutérozhodnutietrpíformálnymivadamiapretojepotrebnéhorevidovať.Zdôkazovpredložených
žalobkyňou vyplýva, že účastníci sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Napadnuté rozhodnutie bráni
žalovanému vo výkone jeho vlastníckych práv, v nerušenom užívaní jeho nehnuteľností a prelamuje
čl. 20 Ústavy SR. Podľa žalovaného súd I. inštancie svojvoľne a v rozpore s ustanoveniami CSP

moderoval návrh žalobkyne a prekročil petit návrhu. Bol týmto návrhom striktne limitovaný a viazaný a
nekvalifikovaný návrh mal zamietnuť. Žalobkyňa sama založila do spisu dôkazy, z ktorých vyplýva, že
účastníci sú aj účastníkmi správneho konania vedeného na Mestskej časti Bratislava - Rusovce č.k. E.-
X, ktoré nebolo doposiaľ ukončené. Napadnuté uznesenie bráni žalovanému ako účastníkovi správneho
konania vykonávať svoje zákonné práva a oprávnenia účastníka správneho konania.

9. Žalobkyňa k odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Pokiaľ
ide o prebiehajúce správne konania týkajúce sa stavby žalobkyne a jej manžela, tieto prebiehajú v
súčasnosti výlučne v písomnej forme. Konanie o povolení obnovy stavebného konania prebieha iba
písomne. V konaní o uložení opatrenia na susednom pozemku (vstup na pozemok) pre dokončenie

stavby žalobkyne a jej manžela sa pokus o zmier už nebude opakovať, nakoľko z ústneho pojednávania
dňa 28.04.2022 bolo zrejmé, že žalovaný a jeho sestra so vstupom v žiadnom prípade nesúhlasia.
Navyše po tom ako neustále kričali a neboli ochotní situáciu riešiť s použitím vecných argumentov, boli
vyzvaní, aby jednanie opustili (viď Záznam Mestskej časti Bratislava - Rusovce k č. E. zo dňa 28. apríla
2022). V samotnom stavebnom konaní žalobkyňa ani žalobca nie sú ochotní vpustiť druhú stranu na

svoje pozemky, takže ani prípadné ohliadky alebo miestne zisťovania za súčasnej prítomnosti žalobkyne
a žalovaného tiež neprichádzajú do úvahy.

10. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že je dôvodné výrok I. uznesenia zmeniť.

11. Odvolací súd posúdením návrhu, a odvolania dospel k záveru, že je dôvodné zmeniť, respektíve

poupraviť, či doplniť výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie tak, že sa do výroku doplní aj výnimka
zo zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na účely správneho konania. Odvolací súd má za
to, že v podstate, či v merite veci je uznesenie vecne a právne správne. Teda bolo správne nariadiť
žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. Z odvolania vyplýva,
že žalovaný tento zákaz ani nenamieta, keď sám uvádza, že v zásade mu súdom uložená povinnosť

odstupu od žalobkyne neprekáža. Je však zrejmé, že medzi účastníkmi neprebiehajú len civilné, trestné
a priestupkové konania, ale aj konanie správne. Bolo preto dôvodné, keď súd prvej inštancie uviedol
výnimky zo zákazu priblíženia sa na civilné, trestné a priestupkové konanie, že mal udeliť výnimku aj na
správne konanie. Je bez významu tvrdenie žalobkyne, že dané konanie sa uskutočňuje bez prítomnostistrán, nakoľko nie je vylúčené, že aj v danom správnom konaní nastane potreba fyzického stretnutia
účastníkov. Odvolací súd námietku žalovaného, že tým, že súd prvej inštancie uviedol vo výroku dané
výnimky, že prekročil návrh žalobkyne, ktorá v petite dané neuvádzala a domáhala sa len uloženia

zákazu priblíženia sa na verejných priestranstvách, vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd má za
to, že nedošlo k prekročeniu návrhu žalobkyne a súd tým, že upravil žiadaný petit o dané výnimky
neprekročil návrh žalobkyne, len ho formuloval tak, aby bol vykonateľný. Viazanosť petitom neznamená,
že súd za každých okolností musí presne vo výroku rozhodnutia doslovne uviesť v návrhu uvedenú
formuláciu žiadaného rozhodnutia. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil i to, že by daný zákaz

bránil žalovanému v užívaní jeho nehnuteľnosti, keď poukazuje na to, že so žalobkyňou sú susedia.
Vzdialenosť 5 metrov je primeraná a umožňuje žalovanému užívať jeho nehnuteľnosť, na čo poukázal v
rozhodnutí i súd prvej inštancie. Navyše ak náhodou dôjde k stretu strán pri vchádzaní, či vychádzaní zo
svojich susediacich nehnuteľností a vzdialenosť by z tohto dôvodu bola aj o niečo menšia ako 5 metrov,
avšak nedôjde k žiadnemu slovnému, či fyzickému útoku, nie je dôvodné hodnotiť potom, že nedošlo k
nedodržaniu daného zákazu. Môžu nastať aj iné situácie, napríklad stretnutie u lekára, a podobne, kde

môže chvíľkovo dôjsť aj k stretnutiu bližšiemu, nie všetky situácie sa dajú poňať do súdneho rozhodnutia,
avšak je potrebné dodržať hlavne zmysel a účel danej úpravy a to aby nedochádzalo k stretu povahy
útočnej, výhražnej a podobne.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že bolo dôvodné zmeniť výrok I.

uznesenia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozšírenie výnimky zo zákazu priblíženia sa a to o doplnenie
aj konania správneho, keď je zrejmé že takéto konanie medzi stranami sporu prebieha.

13.Čosatýkatrovkonania,zdôvodu,žedošlokuzmenerozhodnutiasúduprvejinštancie,bolopotrebné
v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť opätovne aj o trovách konania pred súdom prvej inštancie aj o

trováchkonaniaodvolacieho.Naprvýpohľadsajaví,ževodvolacomkonanímalúspechžalovaný,avšak
úspech konania sa hodnotí ako celok, teda v spojitosti s návrhom a aj rozhodnutím v prvoinštančnom
konaní. Vzhľadom k tomu, že v základe návrhu žalobkyne (to je v žiadanom zákaze priblíženia sa
žalovaného k žalobkyni) bolo vyhovené ako súdom prvej inštancie, tak aj odvolacím súdom, dospel
odvolací súd k záveru, že úspech v konaní má žalobkyňa a je dôvodné o trovách prvoinštančného aj

odvolacieho konania rozhodnúť tak, že žalobkyňa má na ne nárok od žalovaného v rozsahu 100 %. O
výške ich náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).