Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011794
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3118011794.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní v

Trenčíne dňa 10. januára 2024 takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní v
Trenčíne dňa 10. januára 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. A. B., narodenú XX. XX. XXXX v Skalici, trvalé bytom C. D. XXXX/X, A.,
X. E. B., F.. XX. XXXX v G., trvalé bytom C. D. XXX/X, A.,
sú vinní, že
A. B. ako konateľka spoločnosti B. H., so sídlom C. XXX/X, H., IČO: XX XXX XXX, po predchádzajúcej
dohode s E. B., konajúcim za spoločnosť B. H. na základe generálneho splnomocnenia, vybrali z
bankového účtu spoločnosti B. H. E. .I. č. ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od augusta

2015 do novembra 2015 finančné prostriedky v celkovej sume 42.900,-€, napriek tomu, že spoločnosť
B. H. mala v tej dobe záväzok na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2015 voči
podnikateľskému subjektu B. J. - F.- H. v sume 49.428,-€, ktorý bol splatný dňa 31. 12. 2015 a
následne dňa 19. 12. 2015 previedli spoločnosť B. H. bez ďalšieho majetku použiteľného na uspokojenie
svojho veriteľa na E. C., ktorý sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, čím tak spôsobili
poškodenému podnikateľskému subjektu B. J. - F. - H., so sídlom K. XXX, B., IČO: XXX XXX XX škodu
vo výške 42.900,- €,
teda

spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zmareniu uspokojenia
veriteľa inej osoby tým, že odstránili časť majetku dlžníka a týmto činom spôsobili značnú škodu
č í m spáchali
prečin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 239 odsek 2
písmeno a), odsek 4 Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
Odsudzujú

Obžalovaná 1. A. B.
Podľa § 239 odsek 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek
8 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa výkon tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Obžalovaný 2. E. B.Podľa § 239 odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden rok.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon
tohto trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného B. J. - F. - H. so sídlom K. XXX,
B., IČO: XXX XXX XX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
že je nevinná. Následne využila svoje právo nevypovedať.

Obžalovaný E. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
že je nevinný. Vo svojej následnej výpovedi uviedol, že podľa neho to začalo veľkým nedorozumením
a skončilo to tým čím to skončilo.

Na otázky prokurátora uviedol, že vo firme B. pracoval na základe plnej moci ako inkasný pracovník,

uzatváral zmluvy. Firma sa výlučne zaoberala vymáhaním pohľadávok. Bol v nej činný od začiatku,
nevie či teraz funguje, asi je tam nejaký konkurz. Firma mala majetok výlučne v pohľadávkach. Vymáhali
pohľadávky buď na základe plnej moci, alebo pohľadávky spoločnosť kupovala a následne vymáhala.
Väčšinou všetko robil on, iných zamestnancov nemali. Manželka bola konateľkou a spoločníčkou
spoločnosti.účtovníctvoimviedolpánL..Výdavkymalaspoločnosťakoinéfirmy,zaplatiťsociálku,mzdy,

kanceláriu, nakupovali materiál, tlačiareň. Fungovali ako normálna firma. Spoločnosť mala kanceláriu
vSenici.Čosatýkazmluvnéhovzťahuspoškodeným,jednalibasjednýmsubjektom,poznalibajedného
J., nevie či to mal rozhodené na dve firmy na päť, nikdy to neskúmal. Zmluva sa robila na jednu jedinú
firmu jeho. Nepamätá si presne na ktorú. Predmetom zmluvy boli pohľadávky. Bolo to rozdelené na dva
typy pohľadávok. Bol tam balík pohľadávok vo výške 170, 180 tisíc, nevie presne, bolo tam 35, 40 vecí,

ktoré väčšinou riešil exekútor z Nového Mesta, J. a potom sa robila jedna zmluva, čo sa robila zvlášť
na dlh od M.. Oslovil ho pán K., nevie ako to mali medzi sebou, lebo pán J. mu povedal, že pána K.
neoslovil, nepoveril podpisovaním zmluvy, to sedeli u toho právnika, tak mu to prišlo také divné. Jednal
iba s K.. Pána J. videl teraz tretí krát v živote, možno štvrtý. Raz ho videl, keď podpisovali zmluvu, to
boli v nejakých skladoch, ulicu nevie, pán K. ho tam zaviezol. Druhý krát ho videl, keď boli u kolegu

v kancelárii. Nikdy predtým ani potom sa s ním nestretol. Pán K. vyjednal zmluvu, poslal mu návrh
zmluvy, nejakým spôsobom sa to odsúhlasilo, povedal sa nejaký dátum, pán J. prišiel, podpísal, odišiel.
Nikdy s ním o tom nedebatoval, nejednal, celú zmluvu robil s K. aj veškerý ten postup. Odplaty si presne
nepamätá. Čísla nevie presne. Boli dve zmluvy, balík pohľadávok a potom bola zmluva zvlášť na tých
M.. U M. odplata bola dohodnutá, že je tam istina nejakých 50000 baj oko a plus tam sú úroky nejaké, už

si nepamätá či z omeškania, nejaké úroky tam mali byť. Potom v podstate aj pán H. mu volal, že si to zle
vysvetlil, že tam žiadne úroky nie sú. Pán H. by mal byť nejaký spolupracovník poškodeného. Raz tam
bol, keď si bol prebrať tie zložky a on mu ich dal oproti podpisu, o bol u toho. Ale nikdy spolu nejednali,
že by dohadovali niečo konkrétne. Odplata bola dohodnutá vo výške tej istiny s tým, že im zostanú
úroky, ktoré tam sú. Jeho právny zástupca mu to vtedy pomáhal vyrátavať, že by tam mali byť, podľa

podkladov, čo mu vtedy dával K., alebo H. to tam počítal, dal im skrátka papier, toľkoto sme vymohli,
k tomu prirátali istinu a mali tam byť ešte nejaké úroky. Potom mu povedali, že ten papier čo mu poslali
to bolo len za nejaké obdobie, nevie ako to tam mali zúčtované. Úroky mali byť vtedy nevie 50, 55 tisíc.
Tieto úroky nevymáhali, lebo im neprináležali. Pán M. im vtedy vydokladoval, že s tým, čo sa platilo cez
exekútora, že vlastne to má zaplatené. Úroky, ktoré tam mali byť, už tam neboli. A nemôže pýtať od

človeka peniaze, ktoré už zaplatil raz. Mali to tam spravené tak, že M. mali niečo platiť J. priamo. Potom
keď sa domáhal aj u Králika, nech mu to nejak vysvetlí, tak ani boh nevedel zrátať koľko vlastne dostali,
koľko by tam malo ešte byť. Nikto to nevedel zdokladovať, ani mu to asi nechceli z dokladovať. Z akého
dôvodu nevie, ale v podstate tam to fungovalo tak, že keď sa pýtal, alebo žiadal od nich, nech mu pošlú
konečný výpis nejaký, pravdivý, koľko dostali peňazí a koľko by tam ešte malo byť, tak už sa ničoho

nedopátral. Nechceli mu dať tú informáciu koľko peňazí tam je, koľko dostali peňazí, koľko vyinkasovali.
Čiže pracoval s tým, že má istinu, ktorú dali do zmluvy, že je tam nejaká istina, ktorá sa vymôže, plus je
tam nejaký úrok. Ale oni im nepovedali, že už povyberali niečo. Nevie, či im bola exekútorom vyplatená
istina, pretože potom sa ukázalo, že pán J. inkasoval už predtým peniaze. Nevie určite definovať, či to
bola istina, ktorú vymáhali. Bol v tom, že vymáhajú istinu a mali tam byť úroky, ale pán H. mu potom

vysvetli, že oni už povymáhali všetko čo išlo a oni už vymáhali vlastne nejaký úrok. To mu povedali povšetkom. Nevedel, že vymohli nejaké peniaze predtým. Zostatok dlhu exekútor vymohol v plnej výške
a poslal vymoženú sumu na ich účet. Pán J. mu odmietol, zabudol, nevie čo, vydokladovať peniaze,
ktoré oni vymohli. Oni vymáhali dlh 2 milióny niečo plus úrok. Všetky peniaze, ktoré sa vyberali sa

používali na chod firmy, či už na nákup pohľadávok, či zaplatiť sociálku, čokoľvek čo bolo treba. Je veľa
veriteľov, ktorí majú sami problémy a chcú vyplatiť pohľadávku v hotovosti. Nechce to cez účet, lebo
ho má z nejakého dôvodu zablokovaný. Nikdy to neriešil, ani nemusel. Pokiaľ niekto povedal, že predá
pohľadávku v hotovosti, tam mu dal peniaze. Štandardne kupovali pohľadávky v hotovosti. Potom sa
účtovníkovi dali doklady od toho, nevie ako to on účtoval. Predpokladá, že s manželkou vyberali. Nevie

kto mal dispozičné právo k účtu. Karta bola na firme a kto potreboval ju použil. Vybrané peniaze boli
použité na chod firmy. Vie, že jednu pohľadávku odkúpil v Trebišove. To súvisí s tými výbermi. Nepamätá
si presne koľko zaplatili ani ako sa volá firma. Je to cez štyri roky. S pánom C. pracovali kedysi v jednej
firme na vymáhanie. Už keď prebehli všetky tieto veci a zistili, že budú mať problémy so splácaním, tak
pán C. im vtedy ponúkol, že má kopec pohľadávok, mali ešte jedného známeho, traja išli do toho, že on
by vložil tie pohľadávky a by frčali ďalej nejakým spôsobom. Potom ten jeden chalan povedal, že tam

chce byť len tichý spoločník, aby spravili zmluvu na tichého spoločníka. Volal sa N. L.. Pokora chcel, aby
mal kontrolu nad svojimi pohľadávkami chcel tam byť. C. podpisoval zmluvy k prepisu v Brne u notára
a oni podpisovali, žena na Slovensku. Nebola odplata za prevod firmy. 5000 sa písalo do zmluvy, aby
to bolo tak ako sa má. V skutočnosti mali byť pohľadávky. Teraz tam beží konkurz na tú firmu. Doklady
čo mal na firme mu odovzdal. Účtovníctvo mu neodovzdával. Celé účtovníctvo im robil pán L.. Účtovné

doklady doma nemali. Čo sa týka účtovníctva všetko robil pán L. a všetko mal on. Nikdy účtovníctvo
nemal v ruke. Po prevode na C. firma normálne fungovala, robilo sa ďalej. Potom sa odmlčal. Prestalo sa
vymáhať až keď tam bol ten konkurz. Konkurzný správca všetko zablokoval, stopol. Konkurz nesleduje.

Na otázky obhajcu uviedol, že finančné, daňové úrady v spoločnosti B. kontrolu nerobili. Čo sa týka

podĺžností, to by asi mal vedieť účtovník. Nevie, že by mali podĺžnosti.

Na otázku právneho zástupcu poškodeného uviedol, že nedorozumenie bolo to, že keď sedeli u neho
v kancelárii, pán J. povedal, že pána K. nikdy nepoveril, aby vybavoval celé to postúpenie pohľadávok.
To ho trošku zaskočilo a už vedel, že tam je nedorozumenie. Pretože keď niekto podpíše zmluvu a potom

povie, že nikdy nechcel také niečo spraviť, tak minimálne to vyvolá pochybnosť. Nevie čo mali K. a J.
medzi sebou. Dlh bol cez 2 milióny. Poslali mu, že vymohli niečo cez 16 tisíc euro. Určite tam mali byť
ešte úroky. To čo vymohli je istina a mal tam byť ešte úrok, číslo nevie. Nevie prečo mu povedal iba
to, keď tam bolo zaplatené viacej. Tie úroky chceli oni. Z etického hľadiska mu neprišlo správne, aby
vymáhal peniaze čo už boli zaplatené. V kancelárii sa pánom J. snažili dohodnúť, pretože tvrdil, že tam

už nie je žiadny úrok, tak mu navrhol, aby im niečo zostalo, že sú ochotní dohodnúť sa na nejakej sume
a budú to riešiť. Chceli to riešiť aj pokiaľ išiel ten konkurz. Poslal mu kopu smsiek. Chcel sa dohodnúť,
riešiť to. Pán J. s ním nikdy nekomunikoval. Neodpovedal mu na sms na nič. Ani pán H. už potom s ním
nekomunikoval. Akurát nejaká slečna mu občas poslala nejaký mail, keď to chcel riešiť. Stále ponúkal
pánovi J. nejaké riešenie, aby aj oni aspoň niečo, nie že mu dá pohľadávku za 50, on 50 vymôže a jeho

benzín, čas všetko je zadarmo. Povedal mu, dajte mi nejaké percentá a budú sa snažiť to do konca
roka nejako vyriešiť. Ako vnikol tento problém od začiatku to chcel riešiť. Či volal, či písal, sms, mail.
Nepamätá si, že zaplatí za pohľadávku do konca roka a peniaze si vydupká niekde inde. Pán J. ho
rezolútne odmietol. Nejaké splátky platil, nie veľké, ale snaha bola a tie sa mu vrátili. Písal nejakej slečne,
že sa mu vracajú splátky. Ona mu odpísala, že zrejme to posiela na zlý účet, lebo ona to nevie spárovať.

Ale keď predtým riešili splátky na ten istý účet a potom sa mu z neho vrátili, nevie prečo to bol zrazu
zlý účet. Netuší to. Posielal peniaze podľa toho čo bolo v zmluve určené. Prvá splátka mu tam išla, aj
druhá prešla, tretia sa mu vrátila. Tak ju platil znova a vrátila sa mu aj druhý raz. Keď tam písal, že sa
mu vracia, tak mu napísali, že má asi zlé číslo účtu, že to nevedia spárovať. O výberoch vedel, dohodli
sa s manželkov. Máme pohľadávku, ideme kúpiť, potrebujeme peniaze. Nevie, či tam mal dispozičné

právo. C. C. odovzdal pohľadávky. Nepamätá si všetko čo mu dával.

Na otázky prokurátora uviedol, že keď uviedol keď prepisovali firmu na pána C., že budú mať problémy
so splácaním, myslel to tak, že mali mať nejaké úroky, a keď tie úroky neprídu a oni vlastne použili tie
peniaze inde, tak vie, že asi bude problém. Je ako v potravinách, mám dnes tržbu, nakúpim potraviny

na zajtra, z toho tovaru zase nakúpim na zajtra. Splátku mám za mesiac, tak tú splátku používam. Za
mesiac keď mám splatnosť, tak to zaplatím. Za druhý balík pohľadávok sumu 5000 Eur zaplatili hneď.
Tieto pohľadávky boli u exekútora. Obehol tých dlžníkov, vie, že niečo splácajú, ale peniaze posielal
exekútor pánovi J.. Aj keď sa dozvedeli, že ich odkúpili, aj tak to posielali pánovi J.. Z akého dôvodunevie. Volal pánovi J., aj ho písomne vyzýval, aby im tie peniaze preposielal, ale sa im to nejak nedarilo.
Nevie kde sa v súčasnosti nachádza účtovníctvo spoločnosti. Ešte na začiatku mu volala L., že ho zobrali
policajti. To je posledné čo vie, že policajti zobrali celé účtovníctvo.

Na otázky samosudcu uviedol, že výška štyroch splátok za postúpenie nebola špecifikovaná. Keď
podpísal zmluvu, musel exekútorovi doniesť zmluvu o postúpení pohľadávky. Exekúciu už mali asi
rozbehnutú. Od začiatku až dokonca pri uzatváraní zmlúv komunikoval s pánom K.. Raz sa stretol so
H.. Keď prišli peniaze exekútor ich poslal im a M. požiadal o ukončenie exekúcie. Prišlo im 48, 49 tisíc,

nevie. Pán M. od nich žiadal, aby zrušili plombu na katastri. Kvitanciu dali, lebo mali za to, že to bolo
uhradené. Poslali im, že už niečo vymohli, nejakých 16, 18, keď to zrátali, M. mu ukázal nejaké doklady,
že niečo zaplatili, ešte viacej ako on vedel, tak mu neprináležalo, aby vymáhal ďalšie peniaze. Je pravda,
že to s exekútorom nekonzultoval.

Svedok poškodený B. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že to čo bude vypovedať

bude z vedomostí, ktoré má v roku 2019, ale nevedel ich v roku 2015, keď vstúpil do obchodného
vzťahu s firmou B. a jej zástupcom pánom B.. V roku 2015 a ešte stále má dve firmy, ktoré podnikajú
v oblasti veľkoobchod s potravinami. Jedna je s.r.o., ktorá obchoduje s tovarom a zamestnáva asi
50 ľudí má 1000 odberateľov. Druhá je ako fyzická osoba, s ktorou podniká v oblasti prenajímania
nehnuteľností a finančnými produktami, akciami, dlhopismi, zmenkami. Hovorí to preto, lebo na tieto

dva subjekty uskutočnil obchodný vzťah s firmou B.. Ešte predtým, ako tento vzťah vznikol, na firmu
fyzická osoba poskytol pôžičku v roku 2005, najskôr 2 milióny, potom ešte 270000 Sk. Ako podnikateľský
subjekt fyzická osoba F. poskytol pôžičku pani M. na žiadosť jeho suseda, že potrebujú peniaze na
zaplatenie kaucie manžela, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe v Ostrave. Bolo to v roku 2005 Pána M.
poznal prostredníctvom jeho suseda pána A.. Prišiel s jeho pani, aby im požičal peniaze. Sa mu ich

uľútostili, tak ich požičal a dobre zabezpečil. Pani M. podpísala súhlas s exekúciou, notársku zápisnicu
azaložilasvojdomvTrenčíne.Malitosplatiťvroku2007.Nezaplatilitovroku2007,pánM.chodil,jetaký
výrečný, že to zaplatí, niečo predá, obrazy. Keďže platili úroky, ktoré tam boli dohodnuté v tej zmluve, tak
súhlasil s tým a oni vždy ku koncu roka, pán H. im vyčíslil vždy ten zostatok a oni odsúhlasovali istinu.
Tá pôžička nebola v roku 2015 zaplatená vo výške 39428 Eur. V podstate mu bolo hlúpe predať im tú

nehnuteľnosť. Platili úroky, tak s tým nič nerobil. K tomu postúpeniu na firmu B. došlo až v roku 2015,
keď prestali platiť tie úroky. Prejde k druhej firme. Podstatou nebola ani táto pôžička, ale vo firme F., H.
sa v priebehu roky vždy vyskytli 10, 20 odberatelia, ktorý nezaplatili svoje pohľadávky z obchodného
styku. A boli tam aj také pohľadávky, ktoré boli uznané, vymáhané exekútorom, ktoré boli staršie ako
5 rokov a boli asi vo výške 180 tisíc Eur. Tieto boli málo bonitné a robili účtovníctvo neprehľadným. Ich

správa stála. Tieto pohľadávky málo bonitné vymáhal do roku 2012 približne exekútor z Nového Mesta.
Od roku 2012 začal tie pohľadávky vymáhať exekútor O.. K tomu prišiel tak, že sa pozná s N. K., pre
sociálnu poisťovňu vymáhal, tak ho pán O. zobral ako koncipienta. Poznal ho 40 rokov, tak presmeroval
pohľadávky na pána O.. Do roku 2015 sa s ním nevidel. Do roku 2015 chodil do firmy pán K. vybrať
podklady pre vymáhanie pri exekúcii a ten úrad peniaze vymáhal. Požiadal N. K., aby mu našiel nejakú

firmu, na ktorú by tieto málo bonitné pohľadávky postúpil a ako bonus mu povedal, že mu dá k tým
pohľadávkam vymôcť aj pohľadávku M.. Poznal ich 25 rokov a bolo mu hlúpe, aby im predával dom,
tak chcel, aby to robila nejaká iná firma. Nemal obavu, že by to nebolo zaplatené. Teraz vie, že to bola
chyba. N. K. ju znehodnotil a presviedčal ho o tom, že dokiaľ je to v katastri zapísané, založené voči
nemu, tak nemôže to na základe zmluvy o postúpení previesť tá firma na seba. To mu tvrdil, o tom

má aj audionahrávku. On vybral ale 3 firmy, ktoré ponúkali menej, ako bola hodnota pohľadávky M.,
čiže 49000. Hovoril, že tá pohľadávka je 150% zabezpečená, že nie je problém, aby tie peniaze neboli
uhradené, a čo je kľúčové tak tá vymáhačská firma si mala vymáhať tie peniaze, čo tam boli za 180 tisíc.
Vtedy ani nevedel, že existujú aj nejaké úroky z omeškania. On si účtoval len bežné úroky, ktoré boli v tej
zmluve, ktoré oni platili do roku 2015. N. K. vybral firmu, navrhol, stretol sa, prišiel s pánom B. do firmy.

Pôvodne to bolo prezentované, pán B. mal firmu dražobnú, nevie ako sa volala, mala majetok 600 tisíc
euro a bol prekvapený, keď nepospisovali to postúpenie na tú firmu, ale na nejakú firmu B., ktorá vznikla
v roku 2014. Keďže v roku 2015 dôveroval ľudom, s ktorými robil, aj N. K., tak veril, že nebudú taký, že
by tam bol nejaký úskok z ich strany. Teraz už vie, že bol a tá zmluva, tvrdil mu, že nemôže byť prepísané
záložné právo na základe tej zmluvy. V apríli pripravil N. K. tú zmluvu a niekedy v máji 2015, u neho vo

firme podpísal zmluvu o postúpení pohľadávok na firmu B.. Na základe generálneho splnomocnenia tam
bol pán B.. Či to robil úmyselne N. K., alebo to bola jeho neodbornosť nevie povedať. Tak to podpísal.
Súčinnosť poskytovali jeho pracovníci, či už účtovníčky alebo konateľ s.r.o. P. H.. Boli dve zmluvy na F.,
H., to boli tie menej bonitné a B. J. F. fyzická osoba na nejakých 49 tisíc. Tieto zmluvy boli ním podpísanéa potom komunikoval N. K. a podľa toho aké podklady bolo treba, dával k dispozícii pri tom vymáhaní.
Oni využili tú notársku zápisnicu ako súhlas, s čím nerátal, prišli s tým keď už bola podpísaná tá zmluva
opostúpenípohľadávok,abydaltúexekúciutounotárkouzápisnicou.Terazvie,žetobolúskokzostrany

exekútorskej kancelárie, že oni to nemohli robiť, keď si boli vedomý toho, že je tá pohľadávka postúpená.
To sa prejavilo tak, že keď tú exekúciu dali vykonať. To tiež nevedel, že sú O. dvaja, v jednej miestnosti
O. st., O. ml. Keď prišiel pán B., podpisoval tú zmluvu, tak sa pochválil, že z mladosti sa pozná s N. O.
ml. Nedovolí si tvrdiť, že to robili v súčinnosti. Objavili sa nejaké doklady na jeho meno, keď prebiehala
tá exekúcia, O. to vymáhal v jeho prospech a dostalo sa nejakému súdnemu úradníkovi, že tá exekúcia

je neprípustná, lebo neoprávnený subjekt ju vymáha, keď je tá pohľadávka postúpená. Neriešil to, stále
veril, že tá firma keď to vymôže tak peniaze bude mať, že mu ich pošlú a budú si vymáhať tie ostatné
veci. Vtedy to nevedel, teraz už vie, že oni tam rátali s úrokmi z omeškania, ktoré on za to, že bolo
neskoro platené nevedel. Oni o nich vedeli, pred ním to zatajili, či už pán B., aj pán K.. Takže sa objavili
také doklady, že exekúciu zastavuje súd. Vie, že ku koncu júla peniaze O. vymohol od M., nabehla mu
celá tá suma 49000 na účet O. a veľmi rýchlo, jemu nedali vedie a poslali to na účet B., H.. Za ním

prišiel v auguste 2015 pán M. a dožadoval sa, keďže zaplatil tú exekúciu, podľa neho si myslel, že to
bolo vymáhané pre neho, aby mu uvoľnil na katastri založenú nehnuteľnosť. Povedal mu, že tie peniaze
nemá na účte, že mu nezaplatili, aj mu povedal, že tú pohľadávku postúpil, lebo nechcel speňažovať
jeho dom. Takto to odkomunikoval s pánom M.. Začiatkom septembra prišiel znova pán M. do firmy
a povedal, že keď mu to neodblokuje, že od neho požadujú 61 tisíc úroky z omeškania, nevedel o tom,

pred ním to zatajili, teraz už vie, že majú na to nárok, aj on mal na to nárok, a že dal trestné oznámenie
na B. a exekútora O.. Že sa stretol s pánom B., a že sa dohodli, že mu nezaplatia tú pohľadávku, tých 49
tisíc, a že nebude mať ani založenú nehnuteľnosť, a že si tie peniaze pán O. a pán B., tú jeho istinu, čo
vymohol exekútor rozdelia, a že jemu uvoľnia na katastri tú nehnuteľnosť. Neveril, že je to možné, keď
mu aj N. K. tvrdil, má o tom aj nahrávku, že nie je možné, pokiaľ to nezaplatí B. jemu na katastri uvoľniť.

Keď mu toto povedal, tak kanceláriu N. Q. požiadal o spoluprácu v tomto prípade, a oni mu potvrdili, že
na základe postúpenia, keď to nie je zaplatené, že je možné odblokovať tú nehnuteľnosť. Ukázal im tú
zmluvu a videli, že tam sú nejaké nezrovnalosti, že to malo byť zaplatené pri podpise, nemalo byť, tak
na základe tej podivnej zmluvy podali na katastri niečo. Už to bolo napísané na B., odstúpil od zmluvy
vlastne. Následne toho konania na katastri požiadali, kancelária oslovila pána B. o vysvetlenie ako to

myslí. Stretli sa niekedy v polovici septembra 2015 v právnej kancelárii N. Q.. Bol tam N. K., pán B.,
pán H. a on. Má z toho tiež nahrávku. Nahrávku má preto, lebo keď mu to prišiel pán M. povedať, tak
kriminálnu políciu aktivoval a povedali, že to môže nahrávať, ale nemôže sa to použiť v trestnom konaní.
Kriminálka o tom vedela, ale nevedeli s tým nič spraviť. Mohol to zaplatiť do decembra 2015. Stretli sa,
vysvetľovali si to, sú tam úroky z omeškania, vtedy už vedel, že sú tam. N. K. mu povedal, že mal na to

nárok, teraz oni majú na to nárok. C. B., že mu to bolo nejako zle podané tá zmluva, a že on tam rátal
s nejakými úrokmi, preto vyčíslil tých 61 tisíc. Potom už vedeli, že tie úroky z omeškania sú 31 tisíc euro
a ponúkli pánovi B. súčinnosť s vymáhaním tých úrokov z omeškania. Pán K. potom už ale v priebehu
mesiaca komunikoval s pánom B.. Má od toho aj mail, že ponúkol súčinnosť, aj tie vyčíslené úroky. C. B.
najprv žiadal, že zaplatí len polovicu z tej sumy 49 tisíc. Nesúhlasil s tým, on sa nepričinil o vymoženie

tej sumy. 6000 Euro dostal Exekútor O.. Exekútor jemu poslal peniaze. Nevie či prišiel spraviť bububu
pánovi M. pod okná, alebo to bol nejaký psychologický moment. Tiet peniaze boli veľmi rýchlo na účte
a nebol dôvod, aby pán B. tie peniaze nezaplatil. Zaplatil nejakých 2 tisíc euro a zaplatil tie nebonitné
pohľadávky v sume 5000. Na účet F. posiela peniaze, ktoré mali byť, nejaké drobné, z časti úhrada
aj tejto bonitnej pohľadávky. Posielal to na zlý účet, nie na účet, ktorý bol v tej zmluve, lebo to sú dva

subjekty. Keďže tie peniaze nepatrili tam, tak ich posielali naspäť. To si vysvetlili na stretnutí v septembri
2015. Do konca roka bolo dosť času, aby tie peniaze uhradil. V súčinnosti s kanceláriu N. Q. mohli aj
speňažovať tú nehnuteľnosť a vymôcť si tých 31 tisíc. Pán M. mu povedal, že sa na ňom dohodli pán B.
a O., peniaze si rozdelili a nebude mať ani istinu ani založenú nehnuteľnosť. Stále postupoval slušne, má
nahrávku aj z tohto, lebo v priebehu rokov chodil pán M., lebo hovoril, že on si je vedomý, že mal platiť

úroky z omeškania. To, že podal trestné oznámenie na pána B. a O. a oni spravili tú skratku a prestali
vymáhať tie úroky z omeškania, keď tam bolo najprv vyčíslených 61 tisíc, oni to upresnili na 31 tisíc,
to on s tým nemôže. Následne v decembri, keď sledovali, lebo on povedal, že tá firma bude predaná,
pán M.. Prišlo ku všetkému, čo mu pán M. začiatkom septembra povedal. Firma bola prepísaná a on
v januári 2016 podával trestné oznámenie, ktoré bolo spočiatku zamietnuté. Nevedel, že má nárok na

úroky z omeškania a potom firma B. a keď sa dozvedel, že M. by mali platiť aj úroky z omeškania, že
nezaplatili načas, tak ponúkol súčinnosť pánu B.. Je to na tej nahrávke aj na tom maily. Súčinnosť myslel
v tom zmysle, že ich vyčíslia. Nezakazoval im ich vymáhať, ponúkal spoluprácu. Teraz ich vymáha.Na otázky obhajcu uviedol, že nevie na to odpovedať prečo nepodal občianskoprávnu žalobu na
spoločnosť B. pre nezaplatenie. Mal právnu kanceláriu N. Q., treba sa spýtať ich. S pani M. uzatvoril
zmluvu na záložné právo na nehnuteľnosť 18.4.2005. To že už nie je záložným veriteľom sa v roku 2015

dozvedel tak, že mu to hovoril pán M.. Nevie ako sa znovu stal záložným veriteľom. To pripravovala
kancelária a on to podpisoval. Myslí, že bola jeho spoločnosť v auguste 2015 opäť zapísaná ako záložný
veriteľ. Podpisoval návrh na konkurz na spoločnosť B., H.. Nepamätá si, či podal návrh ako F. ako fyzická
osoba alebo ako s.r.o. Bola podpísaná zmluva o prevode pohľadávky medzi F. fyzickou osobou a s.r.o.
Nevie čo bolo predmetom postúpenia.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že pán J. tvrdí, že mu poskytli súčinnosť na vymáhanie
nejakých úrokov 31000. Sedeli v kancelárii a celú dobu tvrdili jak pán K., tak pán H. a pán J., že tam
žiadny úrok neni. Chcel by sa opýtať akým spôsobom mu podali súčinnosť, čo považuje za súčinnosť.
Pretože pán J. mu telefón nebral, na sms neodpovedal. Tak v čom mu poskytol konkrétne súčinnosť.
Chcevedieťakúsúčinnosť,čomukonkrétnedalidoruky.Poškodenýuviedol,ženiejepravdačotvrdí,že

nie sú úroky z omeškania. Na stretnutí priznali, že nevedel, ale že už vie, že sú tam úroky z omeškania.
Na otázku obžalovaného, aby dal konkrétnu odpoveď, čo mu aký listinný dôkaz, aké vyúčtovanie, čo mu
dal do ruky ako súčinnosť? Poškodený uviedol, že na tom stretnutí priznal, že nevedel, keď postupoval
pohľadávku a vie, že tie úroky tam sú a má na to nárok. Má nahrávku z toho stretnutia. Súčinnosť
tam deklaroval slovne a následne poveril právnu kanceláriu, aby právneho zástupcu kontaktovala

a komunikovala. Tým, že žije veľa v zahraničí, tak nemohol s ním komunikovať po telefóne. Má mailovú
komunikáciu právnej kancelárie, ktorá ho zastupuje a obžalovaného právnikom.

Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že na stretnutí pán B. povedal, že do konca roka
pohľadávku zaplatí, a že tie peniaze si vydupká niekde inde. Nezaplatil už nič. Už sledovali len ten

scenár, čo im povedal, že bude pán M., že prepíšu tú firmu. Po prepise spoločnosti s ním nekomunikoval
nikto, nepamätá si.

Na otázky samosudcu uviedol, že s obžalovaným obsah zmluvy nedohadoval. Doniesol mu ju zhotovenú
N. K.. N. K. zaplatil 300 Eur, bez zmluvy. Aký bol obsah rozhovorov medzi nimi vôbec nevie. Dôveroval

N. K., lebo sú známi aj doteraz. N. K. pripravil tú zmluvu, robil poštára medzi jeho firmou a exekútorskou
kanceláriou. Celú exekúciu režíroval N. K.. Aj iné pohľadávky pre neho riešil. V evidencii je koľko pani M.
zaplatila za celé obdobie, koľko bolo na úrok a koľko na istinu, ale ju tu nemá. Každý rok odsúhlasovala
koľko dlží. V súčasnosti si vymáha úroky z omeškania, je to v štádiu, že idú speňažovať tú nehnuteľnosť,
ale dali voči tomu odpor. Istinu zaplatila v podstate to čo vymohol exekútor, to je suma 49 tisíc. Do konca

roku 2014 platila úroky zmluvné. Z istiny zaplatila asi 700000 korún, asi 23 tisíc eur. Suma 49 tisíc zo
zmluvy o postúpení pohľadávky je dlžná istina. V roku 2007 zaplatila asi 25 tisíc. Potom platila úroky.
Na otázku, kto rozhodol, že to boli splátky na úroky a nie istinu uviedol, že boli tak dohodnutý.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že aby prestal rozprávať o akomsi rozdelení peňazí, uráža

ho to, je to klamstvo s nikým sa nedelil a za druhé pokiaľ má nejaké dôkazy, aby doložil, že s niekym
o niečo rozdeľoval, dohadoval. Buď nech ich doloží, alebo ho prestane urážať. On tiež nehovorí, čo on
na neho ušil, vyprosuje si, aby hovoril, že sa s niekym rozdeľoval, okradol ho. Úroky tam žiadne neboli.

Vo svojej doplňujúcej výpovedi svedok poškodený B. J. na otázky samosudcu uviedol, že nie je pravda,

že vedel o úrokoch z omeškania, nevedel to. Ohľadne tejto pôžičky prebieha súdny spor medzi ním
a rodinou M., nevie presne asi voči pani M.. Domáha sa tam úrokov z omeškania, o ktorých nevedel
dokedy postúpil pohľadávku a je možné, že to vymáhajú neprávom. Nie je právnik. Čítal viacej právnych
názorov, viacerých súdov, viacerých kancelárií. Jedny tvrdia, že je na to nárok, druhá polovica súdov
a právnych kancelárii tvrdí, že na to právny nárok nie je. Nechce to tu teraz rozvíjať, o tých úrokoch z

omeškania, keď tú pohľadávku postupoval na firmu B. nevedel. Bolo mu pripomenuté firmou B., že také
čosi ako úroky z omeškania existuje. Firma B. mu nezaplatila peniaze, ktoré mali dohodnuté a narábala
s tou pohľadávkou akokeby mu zaplatila. Nezaplatila a znevýhodnila ho, že odstránila ten majetok z
firmy a tým pádom peniaze aj vďaka jeho zabezpečeniu notárkou zápisnicou a zápisom na katastri úplne
hladko to vymohla a peniaze mu neposlala a ako bonus dal pohľadávky za 179 tisíc, to bol bonus k

pohľadávke M., ktoré predal za 5 tisíc a boli to všetko súdom uznané s exekučnými titulmi. Inak by tú
pohľadávku voči M. nedal. Vymáhajú úroky z omeškania vo výške 31 tisíc. V tej veci nie je meritórne
rozhodnutie, odkladá sa to Je pripravený, že to bude aj v jeho neprospech. Asi v tej veci nie je nejaké
meritórne rozhodnutie, nie je si toho vedomý. Musí sa opýtať právneho zástupcu.Právny zástupca poškodeného uviedol, že oni nie sú žalobcovia v danom konaní, oni sa nedomáhajú
ničoho. Pani M. sa domáha výmazu záložného práva z katastra. Ako predbežnú otázku súd posudzuje,

či zanikla pohľadávka alebo nie. Predbežná otázka je, či je nárok na úroky z omeškania alebo nie. Na
prvom stupni bola žaloba zamietnutá.

Svedok poškodený následne uviedol, že pán B. tvrdí, že bol oklamaný. Nevidí v čom bol z jeho strany
formálne oklamaný na tej zmluve je jasné čo mu postupuje a čo má zaplatiť, do akého termínu. Nechápe

prečo sa snažili odblokovať tú nehnuteľnosti pre pána M., keď nezaplatili pohľadávku. Aký dôvod, keď tá
pohľadávka bola v jeho prospech zabezpečená, aby pán M. zaplatil. Následne mu bolo tvrdené, že keď
nedostane peniaze, na katastri tá nehnuteľnosť nebude uvoľnená. Stalo sa tak, že je to možné aj keď
dlžník postúpenú pohľadávku neuhradí, je to možné prepísať na neho a on má nehnuteľnosť aj peniaze
a on ako veriteľ nemá nič. To sa stalo a nechápe prečo pán B. odblokoval nehnuteľnosť, keď jemu
neuhradil pohľadávku. Nič zlé mu nespravil, ani nič mu nedlžil. Dal mu pohľadávky za 179 tisíc, ktoré

kúpil za 5 tisíc, ktoré mu zaplatil. Využili to aj s O.. On nikomu neublížil. Peniaze má O. aj B., on nemá nič.

K zmluve o postúpení pohľadávky dlžníka pani M., ktorá mu bola poskytnutá k nahliadnutiu uviedol, že
pohľadávku postúpil za sumu 49428 Eur z toho dôvodu, lebo postúpil aj pohľadávky za 179 tisíc eur
za hodnotu 5 tisíc. K formulácii zmluvy, že „Postupca postupuje Zmluvou odplatne svoju Pohľadávku v

celkovej sume 49.428 € s príslušenstvom Postupníkovi.“ na otázku či vie aké príslušenstvo malo byť
súčasťou pohľadávky uviedol, že nevie. Vtedy si myslel, že príslušenstvo bolo nula, že tam nie je žiadne
príslušentvo. Podpísal to preto, že to bolo štandardné, neriešil to, príslušenstvo. Nevedel, že tam boli
nejaké úroky. V podstate to bolo postúpené cez exekútorskú kanceláriu.

Na otázky obhajcu uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávok za ich spoločnosť nikto nepripravoval.
Pripravoval to zástupca exekútorskej kancelárie N. K.. Chodil od exekútora staršieho do firmy preberať
pohľadávky, čo dávajú exekútorovi vymáhať. To robil N. K., zástupca exekútora O. staršieho. Vie, že
pochádza zo Senice, odkiaľ pochádza aj pán B.. C. B. pracoval pre nich. S exekútorskou kanceláriou
mali dlhoročnú spoluprácu. Nevymáhal ju preto, lebo ľudsky sa poznal roky s pánom M. a nechcel mať

nejaký osobný stret pri tom vymáhaní. Bolo mu ľúto predávať mu dom. Platili z tej pôžičky úroky až do
roku 2014.

Na otázky samosudcu uviedol, že zmluva o postúpení bola podpísaná v máji, peniaze boli pripísané
na účet exekútora asi v 7 mesiaci. Od zmluvy odstúpil v septembri. Neskôr zistil, že exekúcia bola

nezákonná, pretože notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom. Asi napadne tú exekúciu na
súde.

Svedok N. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pani B. bola jeho bývalá klientka
a pán B. aj jeho súčasný klient. Vedie mu účtovníctvo. Mimopracovne sa nestretávajú. Na pojednávanie

prišiel s pánom B.. Vie o tom, že bolo podané nejaké trestné oznámenie na firmu B., jednalo o nejaké
krátenie veriteľa alebo niečo podobné. Nakoľko to je jediná firma venujúca sa forfaitingu a faktoringu,
ktorá je jeho klientom, tak sa podľa neho chovali štandardne, ako akýkoľvek iný klient, ale nemá to s čím
priamo porovnať. Nosili mu raz mesačne na pravidelnej báze doklady.

Na otázky prokurátora uviedol, že účtovníctvo firmy B. viedol od založenia firmy po asi pol roka po
predaji firmy. Po zmene majiteľa, konateľa sa trošku začala zhoršovať komunikácia firmy, niekoľkokrát
emailom žiadali o doloženie dokladov, čož sa neudialo. Boli im zaslané nejaké papiere, ale stále tam
bol nedostatok dokumentov, tak písomne oznámili firme ukončenie spolupráce. Komunikoval s firmou
elektronicky. Komunikoval na doménu toga. Nejaká komunikácia zozačiatku tam bola, nejaká fakturácia

za telefón, ale potom to začalo utíchať. Nevie kto s ním komunikoval. Priamo potvrdiť, že pán C.
posielal mail nemôže. Nevie, či stretol pána C., myslí, že hej. Keď sa vrátilo účtovníctvo z kriminálky,
tak asi mesiac potom im zazvonil na kancelárii nejaký pán, predstavil, že pán C., že účtovníctvo. Nie
je oprávnený legitimovať ľudí, bol rád, že má od toho pokoj. Myslí, že to spomenul pánovi B.. Nie je si
vedomý, že by niekedy potom videl pána C.. Chodili k nemu pán B., pani B. alebo spoločne. Nosili mu

faktúry, bankové výpisy, bločky. Niektoré faktúry mu posielali aj elektronicky. Viedol v účtovníctve účet
XXX, čo znamená pokladňa. Presne si nepamätá na čo boli použité výbery, predpokladá, že na chod
firmy, to je bežná spotreba, mzdy a predpokladá, že aj na nákup nejakých pohľadávok. Z daňového
hľadiska je pre neho doklad výpis z bankového účtu. Automaticky sa potom zúčtuje do pokladne.Následné použitie si presne nepamätá. Je možné, že tam bola ešte nejaká zmluva, alebo ešte niečo.
Nemá dôvod vyzývať klienta, aby mu predložil nejaké faktúry, ak ich predložil, tak ich zaúčtoval. Nie je si
vedomý, že by mala spoločnosť niečo mimoriadne po splatnosti. Videl doklad o pohľadávke z postúpenia

pohľadávky. Firma hmotný majetok dlhodobý nemala. V takej firme mohol byť majetok maximálne tie
nakúpené pohľadávky. Myslí, že niektoré pohľadávky boli vyplácané aj v hotovosti. Určite sa také niečo
stalo, ale s odstupom času si nepamätá v akom pomere to bolo.

Na otázky obhajcu uviedol, že hlavnou podnikateľkou činnosťou spoločnosti B. bol nákup, predaj

pohľadávok a ich vymáhanie. Nestalo sa počas toho obdobia, že by mu v účtovníctve alebo v zostavách
nesedeli finančné prostriedky, ktoré boli prijaté s finančnými prostriedkami, ktoré boli deklarované ako
vydané. Ono sa to tak jednoducho stať nemôže. Štandardne sa len tak neumožní len tak zobrať z účtu
a nikde nedať. Vždy každý doklad znamená dve strany. Z jedného to odišlo, na druhý účet to išlo.
Pripravoval daňové priznanie spoločnosti B. za rok 2015. Nemal prečo si myslieť, že v daňovom priznaní
je niečo neštandardné, že nie je v súlade so skutočnosťou. Výška dane súhlasila s percentami, ktoré

väčšinou mávali na zmluvách, províziách za vymáhanie, obratu firmy. Nevie presne z akého obdobia
polícia chcela účtovníctvo, musel by si pozrieť výzvu, ale myslí si, že z roku 2015. Priamo pri prebraní
účtovníctva dostal sériu otázok od vyšetrovateľa, na ktoré odpovedal. V dobe keď mu vrátili účtovníctvo,
tak s tým vyšetrovateľom ešte telefonoval, vyšetrovateľ mu telefonoval, bola tam nejaká nezrovnalosť
z ich strany ohľadne prevzatia, odovzdania, vtedy sa s ním rozprával, čo sa stalo alebo prečo sa to stalo.

Vtedy mu povedali, že sa vlastne nestalo nič, že to celé prešli, že mu to vracajú, že je to v poriadku.
Keď si ho zobrali, zhruba po pol roku mu ho vrátili, možno trištvrte roka. Pokora prišiel po účtovníctvo
asi po mesiaci.
Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že osoba, ktorá prevzala účtovníctvo bola skôr
silnejšia, vysoká zhruba ako on, možno trošku vyššia, nemej vlasov, zdá sa mu výraznejší nos. Účtoval

podľa zákona o účtovníctve, účtovných smerníc finančnej správy a odbornej literatúry. Pokiaľ niečo
nevedel, skôr nechápal doklad alebo jeho obsah, súvislosť s firmou, tak sa dotazoval. Myslí, že ba mal
mať protokol, že odovzdal účtovníctvo. Účtoval na počítači, či to má k dispozícii si nie je istý, okolo
roku 2015 menil softwear. Zálohu systému má, ale nemá zálohu firmy B.. Pretože existuje nejaký zákon
o ochrane osobných údajov. Papiere firmy sú majetkom firmy. Keď im ukončí zmluva, berú si to aj

v elektronickej podobe. Keď išiel na pojednávanie s pánom B. sa ohľadne pojednávania nerozprával.
Keď odovzdal účtovníctvo pánovi C. ho kontaktovala ohľadne neho polícia ešte dva alebo tri krát. Pri
podpisovaní zmluvy s pani B., kde bol prítomný aj pán B. sa pýtal s kým môže hovoriť ohľadne firmy
a boli uvedený iba oni dvaja. Pán B. ho neištruoval ohľadne účtovníctva. Keď ho predvolala polícia ako
svedka bolo to s poznámkou, aby priniesol aj účtovníctvo, čo spravil, ale nechal si ho v aute, pretože

nemôže len tak, na dobré slovo vydať, aj keď je to policajt účtovníctvo. Keď mu predložili papier, vtedy
na výsluchu, tak to účtovníctvo vydal. Výbery zaúčtoval do pokladne.

Na otázku prokurátora uviedol, že keď je výber banke, účtuje sa to do pokladne. Pokladničná kniha je
niečo iné. Pokladničná kniha sa dáva pre registračné pokladnice. Keď vydával účtovníctvo polícii myslí,

že vytláčal aj prehľad z pokladne. Polícia si ho žiadala po uzávierke, daňovom priznaní, inak by ho
nevedel spraviť, keby ho nemal pol roka. Určite tam bola vytlačená aj pokladničná kniha. Ten papier sa
volá pohyby na pokladnici. Pokladničná kniha je vyslovene denník, čo sa dáva k registračnej pokladnici.

Na otázku právneho zástupcu poškodeného uviedol, že si nepamätá, či pri prepise spoločnosti evidoval

nejaké peňažné prostriedky na pokladnici spoločnosti.

Na otázku samosudcu uviedol, že nevie aký bol priemerný obrat spoločnosti. U takejto firmy je to
pomerne zavádzajúce. Pravdepodobne mu boli predložené doklady na čo bol použitý výber 30000. Ak
priuzávierkenebolitiepeniazezaúčtovanévpokladni,takjedinámožnosťje,žebolipredloženédoklady,

ktoré ich odtiaľ dostali.

Znalec P. R. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypravoval
ešte v roku 2018. K znaleckému posudku neboli predložené nasledujúce dokumentácie: inventúra
majetku a záväzkov k 31.12.2015 a ku predaju obchodných podielov, opravné položky k pohľadávkam

uvedené v súvahe, kniha pohľadávok a kniha odberateľov 31.12.2015, hlavná kniha podľa kalendárnych
mesiacov za 2015, hlavná kniha k účtu 221 bankové účty za kalendárny rok 2015, účtovný denník za
kalendárny rok 2015, pokladničná kniha za 2015, príjmové a pokladničné doklady za rok 2015, hlavná
kniha k účtu 211 a pokladnica za rok 2015. Po zhodnotení predložených dokladov dospel k názoru,že znalecký posudok môže mať vypovedaciu schopnosť na základe predložených dokladov: výpisy
z bankového účtu za 2015, výpis z obchodného registra, účtovný výkaz súvaha za rok 2015, 2014,
2016, výkaz ziskov a strát za 2015, 2016, poznámky k účtovnej závierke za 2015, daňové priznanie,

zmluvy o postúpení pohľadávok, vyjadrenie správcu konkurznej podstaty ohľadne straty dokladov,
výbery hotovosti z účtu S., vklady v hotovosti a na základe týchto podkladov potom vypracoval znalecký
posudok. Účtovná jednotka nemala dlhodobý majetok. K 18.12.2015 vykazovala finančné prostriedky
v pokladni a banke 10.430 Euro a k 31.12. 10.368 Eur. Hodnota krátkodobých záväzkov evidovaných
v súvahe na riadku 17 k 31.12.2015 bolo 70.373 Eur, z toho pohľadávky z obchodného styku 69.942

Eur. Vlastné imanie k 31.12.2015 6.114 Eur, ktoré vypovedá, že účtovná jednotka mala vlastný majetok
a podľa toho nehospodárila s cudzím majetkom. Krátkodobé záväzky uvedené na súvahe k 31.12.2015
74.599 Eur. Účtovná jednotka mala dlhodobú trvácnosť, ktoré je potvrdené v poznámkach účtovnej
závierky. Počas kalendárneho roka 2015 došlo pravdepodobne k predaju osobného vozidla Škoda
Oktávia. Podľa predložených dokladov iný dlhodobý majetok spoločnosť neevidovala. Výbery vyčíslil na
základe bankových účtov, ale na druhej strane nevedel identifikovať na aké účely sa dané prostriedky

použili, či boli zúčtované do pokladničnej hotovosti alebo iným spôsobom. Doklady, ktoré by vypovedali
o tom, na aké účely boli prostriedky použité neboli. Keby bola k dispozícii hlavná kniha v analitickom
členení, účtovný denník vedel by to zistiť. Podľa predložených dokladov nevie na aké účely sa tie
finančné prostriedky použili.

Na otázky obhajcu uviedol, že povedal, ktoré listiny mu neboli dodané. Výber z bankového účtu sa musí
prejaviť v pokladničnej hotovosti. Príjmové pokladničné doklady nemáme. Keď nemáme pokladničný
doklad, účtovníčka je povinná ten výber zadokumentovať a osobe, ktorá výber z účtu urobila zaúčtovať
pohľadávku. Zo súvahy vyplýva, že pravdepodobne tie peniaze nie sú zúčtované v účtovníctve. Nemá
doklady o tom. Na otázku, že v znaleckom posudku uvádza, že v predložených dokladoch sa neuvádza

účel použitia finančných prostriedkov vo výške 49.458,00 €, či si konateľka použila vo svoj vlastný
prospech, či sa eviduje ako pohľadávka voči konateľke, či použila na iné aktivity spoločnosti uviedol, že
z predložených dokladov je výpis z účtu. Keby robil rekonštrukciu účtovníctva, keď v pokladni neni, tak
pohľadávka voči spoločníkom. Výbery z banky sa dajú zaúčtovať buď do pokladne, alebo pohľadávka
voči spoločníkovi. Inde sa to nedá zaúčtovať, keď nie je doklad. Nevie povedať ako to bolo zaúčtované.

Zaúčtovať sa to dá iba voči tomu kto to vybral. Osoba, ktorá to vybrala, máme doklad o tom, to znamená
príjmový pokladničný doklad do pokladnice. Keď táto osoba povie kúpil som to a to do firmy a donesie
doklad, máme doklad, že niečo kúpil. Žiadne náklady neboli použité na prevádzku účtovnej jednotky.
Výkaz ziskov a strát hovorí o tom, že tie peniaze neboli zúčtované na prevádzku. Majetok spoločnosti
k 31.12.2015 bol 80.743, z toho dlhodobý majetok 0 a 80.743 je obežný majetok.

Na otázky prokurátora uviedol, že podľa súvahy neboli za tieto peniaze kúpené pohľadávky.
Na otázky samosudcu uviedol, že boli vykonané výbery v sume 42.900. V auguste, septembri, októbri,
novembri. Neoprávnené výbery uvádza v bode X.X.X.X, pohyby na bankovom účte S., za august 36.500
euro, september 400 euro, október 2000 euro, november 4000 euro. Tieto výbery sa nepremietli ani
do súvahy, ani do výkazu ziskov a strát, ani do poznámok účtovnej závierky. Ak účtovná jednotka má

nejaké doklady, zmení sa účtovná závierka, urobí sa zrkadlový obraz účtovníctva, ak sa nachádzajú
v účtovníctve inej spoločnosti. Keď sa doklady nachádzajú v inej spoločnosti, sú stratené doklady, tak
sa to uznáva, urobí sa zmena účtovnej závierky. Ale toto nebolo predložené, aby urobili zrkadlový obraz
účtovníctva. Keď sa v inej firme objaví doklad zapísaný v hlavnej knihe, účtovnom denníku a podpísané
konateľom, účtovníčkou, premietnuté v účtovnej závierke.

Znalkyňa P. G. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako znalec nemôže hodnotiť
cudzí znalecký posudok. Bola oslovená, dostala nejaké otázky na vypracovanie znaleckého posudku,
dostala aj posudok pána P. Q. a vychádzala z príloh toho posudku. K vypracovaniu znaleckého posudku
mala k dispozícii len tie doklady, čo boli prílohou znaleckého posudku pána P. Q.. Otázky sa týkali

prevažne toho, či je možné preukázať z tých dokladov čo boli k dispozícii, či majetok spoločnosti bol
znižovaný, či bol nejak úmyselne presúvaný inam a či je to možné z tých dokladov preukázať. Ešte sa
vyjadrovala k tým výberom z bankového účtu, či sa dá jednoznačne určiť, či boli v účtovnej závierke,
neboli, a na aký účel boli použité. Záver keď to tak zhrnie je taký, že pokiaľ nemá k dispozícii kompletné
účtovníctvo, to znamená účtovné knihy všetky aj účtovné doklady, tak v podstate jednoznačne nemôže

skonštatovať, že by tie výbery znamenali, že tie peniaze boli použité na nejaké súkromné účely, na účely
čo nesúviseli s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Čo sa týka účtovnej závierky, tak podľa účtovnej
závierky tá výška majetku spoločnosti, čo posudzovala k 31.12.2014, 2015, 2016, tak výška majetkubola približne v rovnakej výške, nedochádzalo k takému, že by ten majetok bol odčerpaný, že by náhle
zmizol, alebo bol niekam presunutý.

Na otázky obhajcu uviedla, že definície majetku spoločnosti sú rôzne, podľa toho v ktorých zákonoch.
Oni v zákone o účtovníctve, ak to zjednoduší, majetok spoločnosti súhrn všetkých aktív spoločnosti,
ktoré používa, to znamená patrí tam hmotný majetok, nehmotný majetok, stroje, prístroje, dopravné
prostriedky, ďalej tam patria zásoby, pokiaľ spoločnosť má, ďalej tam patria finančné prostriedky,
pokladnica, bankové účty, potom pohľadávky, či už z obchodného styku alebo iné pohľadávky, môže

mať preplatok na sociálnom poistení, na dani, takže všetky pohľadávky. To sú hlavné súčasti majetku
spoločnosti. Finančné prostriedky sú len jednou časťou toho majetku. Do majetku patria zásoby aj
pohľadávky, aj majetok dlhodobý, hmotný nehmotný. Finančné prostriedky sú len jedna položka. V tomto
prípade spoločnosť nemala dlhodobý hmotný majetok a nemala zásoby, lebo predmetom činnosti
bol nákup pohľadávok, teda ona ako zdroj majetku mala peniaze a účty v bankách, pohľadávky,
a potom mala ešte nejaké pohľadávky zrejme preplatky na sociálnom poistení. To boli tri zložky

majetku spoločnosti. Najväčšou položkou boli pohľadávky z obchodného styku a to boli s najväčšou
pravdepodobnosťou tie, čo sa týkali nákupu pohľadávok. Tým, že nemá k dispozícii doklady presne sa
vyjadriť nevie. Náklady na hospodársku činnosť v účtovnej závierke k 31.12.2015 je súčet riadkov 209
až 217, je to súčet viacerých riadkov a v tomto konkrétnom prípade je to spotreba materiálu, energie
a ostatných dodávok a potom služby, osobné náklady, dane a poplatky, ostatné náklady na hospodársku

činnosť. Pokiaľ by spoločnosť v priebehu roka nakupovala pohľadávky, tak by tam nemuseli byť, lebo
nejde o nákup materiálu ani služby. Čo sa týka nákupu, predaja pohľadávok, tak by nejaká suma mohla
byť na riadku 17, čo je ostatné náklady na hospodársku činnosť. Tam by nejaká suma mohla byť, ale to
tiež nemusí byť vždy a to je len rozdiel medzi tým, čo nakúpim a predám. Keď nakúpim pohľadávku, tak
zaúčtujem, že očakávam, že mi niekto niekedy zaplatí. Na druhej strane zaúčtujem, že mám záväzok,

že som kúpila tú pohľadávku tak, že tiež niekomu za ňu zaplatím. Pokiaľ nakúpim pohľadávku, tak mám
pohľadávku aj záväzok, že za tú pohľadávku musím niekomu zaplatiť. V nákladoch a výnosoch sa mi
to nemusí zobraziť. Výkaz ziskov a strát je o nákladoch a výnosoch. Pokiaľ nakúpim pohľadávku, tak
nemusím na týchto riadkoch vôbec nič vykazovať, pokiaľ nepríde k úhrade na tom riadku 546 alebo 646,
čo je riadok 07 ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Keď sa nakupujú pohľadávky, v priebehu roka

sa to väčšinou zobrazí na tých účtoch, čo sú v súvahe, to je prvá časť účtovnej závierky. Čo sa týka
nákladov a výnosov, tak môže nastať ten prípad, že nakúpim pohľadávku, mám pohľadávku záväzok.
Teraz ideálny prípad je, že mi tú pohľadávku zaplatia celú, takže tieto náklady výnosy nemusím účtovať,
a niekedy sa stane, že zaplatia menšiu sumu a vtedy keby ten rozdiel mám, kúpila som pohľadávku
za 100, zaplatil mi 90, takže tých 10 ako ja mu odpíšem, lebo už mi asi nezaplatia a vtedy tých 10 by

bolo na tom riadku 17, čo je ostatné náklady na hospodársku činnosť. Druhý prípad je, že kúpite tú
pohľadávku za 100, ale menovitá hodnota je na nej 150 a oni vám zaplatili 150, takže tých 50 je pre
vás akokeby výnos, ako tržba, vtedy sa to ukáže na tom riadku 07 tie ostatné výnosy z hospodárskej
činnosti. K výberom nemala žiadne doklady, iba bankový výpis, čo je skutočnosť, že boli vybraté tie
peniaze a štandardne keď sa vyberú tie peniaze, tak sa zaúčtujú ako príjem do pokladnice. Potom z tej

pokladnice sa užívajú podľa potreby. Ale k tomu sa nevie vyjadriť, keďže tie doklady žiadne neboli. Čo
sa týka majetku, tak tie peniaze vybraté boli, nevie čo sa s nimi stalo, z dokladov sa to nedá preukázať,
ale keď sa pozriete na porovnanie toho majetku spoločnosti k 31.12.2014, 15, 16, tak k 31.12.2014 bol
celkovo majetok vo výške 98.612, ku koncu roku 2015 bol 80.741, ku koncu roku 2016 bol 80.896. To
znamená, že nejaké výrazné znižovanie tam nebolo.

Na otázky prokurátora uviedla, že povedzme, že nič nebudem robiť, len nakúpim tú pohľadávku. Keď tú
pohľadávku nakúpim, tak ju mám povinnosť zaevidovať. To znamená mne pribudne nejaká pohľadávka
atápohľadávkabybolananejakomriadkutejsúvahy.Súčasnemipribudnealeajzáväzokatenzáväzok
by bol tiež na nejakom riadku súvahy. Pokiaľ nikto mi nič nezaplatí ani ja nič nezaplatím, tak nijaký

pohyb nenastane. Aj keby bolo zaplatené, nemusí to byť vo výkaze. Ak mám záväzok 100 a 100, tak
nemám dôvod účtovať na účet nákladov a výnosov, takže do výkazu ziskov a strát to nepôjde. Keď máte
účtovnú závierku, na druhej strane je riadok 18, pohľadávky z obchodného styku a tie sú 69.942, a to či
je tam nejaká suma 40.000, 20000 bez tej inventarizácie dokladov nedokážete zistiť. Potrebujete mať
k tomu viac tých podkladov. Záväzok by bol medzi záväzkami na riadku 39, to sú krátkodobé záväzky

z obchodného styku. Túto sumu čo tu je 73.643 musíte rozpísať pohľadávka 1, 2, 3 a tak ďalej. Ono tiež
nie vždy náklad znamená aj výdaj peňažných prostriedkov a nie vždy ten príjem čo mám na bankovom
účte alebo v pokladnici znamená, že má výnos vo výkaze ziskov a strát. Keď som živnostník fyzickáosoba je to jednoduchšie, mám príjmy a výdavky a idem podľa nich. S obchodom je to také, že náklad sa
nerovná výdavkom a príjem sa nerovná výnosom. Všetko závisí od ostatných okolností čo sa s tým deje.

Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedla, že ona zodpovedala otázky či je možné
z predložených účtovných dokladov bezosporu konštatovať, že akékoľvek finančné prostriedky
spoločnosti B. H. boli použité na účely nesúvisiace s jej podnikateľskou činnosťou? Tam ten záver je, že
bez tých dokladov to nevie povedať. Neodpovedala na tie isté otázky čo pán Q..

Na otázky samosudcu uviedla, že z predložených dokladov nevie vylúčiť, že peniaze vybraté z účtu
neboli použité na chod spoločnosti. Bez ďalších dokladov to nemôže jednoznačne konštatovať, že to
boli peňažné prostriedky vybraté a použité na účel čo nesúvisí s podnikateľkou činnosťou.

Svedok P. R. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred dávnymi rokmi mal od B.
J. pôžičku. Tú pôžičku dlho nevracal lebo bol v zahraničí v Rakúsku. Pán J. predal pohľadávku B. B.

firma zo Senice. M. B. B. mu napísala dopis, že kúpila pohľadávku od pána J. a túto pohľadávku chcú
vymáhať, vrátiť, lebo mu predajú chalupu. Tak navštívil pána B. v Senici, povedali si veci, ukázal doklad,
že odkúpil pohľadávky, kde bola aj jeho pôžička, bolo ich viacej a túto pôžičku žiadal vyplatiť. Tak odišiel,
že bude veci riešiť. Ako prišiel domov mu prišiel dopis od exekútora O., že má exekúciu v tej sume
pohľadávky, aby ju hneď vysporiadal. Tak ich tam navštívil, starého O. sa pýtal čo sa deje keď vymáha

pohľadávku firma B. B.. Bol tam nejaký chaos, ale starý exekútor mu vysvetlil jednoznačne zaplať to
všetko, prihoď tam desinu a všetko je zaplatené, urobené. Tak zohnal peniaze, exekúciu vyplatil, prišiel
tam znova, ukázal, že má zaplatené. Tak to opovažoval za vybavené. Lenže tak sa nestalo. Následne
prišiel pán B. aj s O. mladým, dali na geodéziu papier, že pohľadávka je vysporiadané, mal odblokované
čo mal od pána J. založené, dali tam papier a tým považoval záležitosť za ukončenú. Ale dodneska sa

tak nestalo, LVčko krážom krážom a nikto nevie čo sa s tým deje.

Na otázky právneho zástupcu poškodeného uviedol, že chceli od neho do 50 tisíc plus poplatky
exekútora. V tom bolo napísané, že sú aj úroky z omeškania. Suma bola 30 plus k tomu boli aj nejaké
úroky, nevie. Nesledoval to, manželka to robila všetko. Úroky až potom začalo sa keď J. peniaze

nedostal, tak začali potom riešiť nejaké úroky od neho, ale to on už neriešil. K predloženému potvrdeniu
ozaplateníistinyavýzvenaúhraduúrokovodspoločnostiB.,H.zodňa4.8.2015uviedol,žeotejtolistine
vie, riešila to manželka, nakoľko je handicapovaný, odvolala sa, že žiadne ďalšie úroky to nesedelo, je
to na súde, dodneska sa to rieši. Je to debilita. Pán J. nedostal peniaze tak začal vymýšľať. Najprv od
nich dostal dopis kde bola suma, ktorá bola tá istá, ktorá bola v exekučnom titule plus tie poplatky. Tú

sumu čo požadovala firma B. B. celú zaplatil plus poplatky. Už potom nechceli od neho nič zaplatiť.

Na otázky poškodeného uviedol, že keď tvrdí, že mu priniesol potvrdenie o zaplatení istiny a výzvu
na úhradu úrokov od spoločnosti B., H. zo dňa 4.8.2015 tak určite (súd poukazuje na skutočnosť, že
listina neobsahuje pečiatku spoločnosti B., H. ani podpis konajúcej osoby). Po vysporiadaní exekúcie

komunikácia medzi nimi ustala, nepýtali už asi nič. Nevie sa vyjadriť, či dal trestné oznámenie, kopu
vecí mu ušlo, nevie. Vysporiadaním exekúcie, daním na geodéziu mal za to, že je to vysporiadané. Až
v druhej fáze niekto začal, že nejaké úroky z úrokov sa majú platiť, ale to dali dievčence na súd a tam
je to dodneska. Povedal pred J., že nebude mať ani peniaze ani nehnuteľnosť. To sú jeho zistenia, lebo
keď povedal pán J., že peniaze nedostal, tak trošku pátral, usúdil z toho, že peniaze žiadne nedostane.

Lebo riešil to jeho advokát N. K. a pán O., to sú kamaráti, partneri, ktorý ho má na výplatnej listine, tým
pádom zostali tam. Oslovil Králika, začal jačať, že všetko vybaví a nevybavil nič. Keď bol pán J. preč,
tak si tam robil čo chcel. Tým pádom sa to takto urobilo, tak povedal jasne, pochybuje, že mu niekto
nejaké peniaze vráti, aj sa to tak stalo. Pán K. robil pánovi J. interné právne pomoci a služby a tak isto
ako mu poradil O., tak isto mu poradil aj vymáhanie. To sú kamaráti, to je poprepájané. Môže dosvedčiť,

že sa poznajú. Ako môže vystupovať vo veci ako právnik, keď ho nepoveril, nerozumie. A on hovoril, že
bol poverený. Tak si to asi vymyslel, to jeho úvahy. N. K. nerobil v kancelárii O., bol len na jeho výplatnej
listine. Pretože ľudia zo sociálneho sa sťažovali, že dával exekúcie O., ktorý ho za to platil. Vieš dobre,
že pracoval pre H., K.. Teraz budeš tvrdiť, že nie. Prečo by sa priznával k tej akcii, keď to neurobil on.

Na otázku poškodeného uviedol, že na katastri bol pán B. s pánom O..
Na otázky obhajcu uviedol, že pánovi B. v súvislosti s pohľadávkou nedával žiadne peniaze v hotovosti.
Všetky platby išli O.. Potom ho pán B. ani pani B. neoslovili, že chcú ďalšie peniaze.Na otázky samosudcu uviedol, že zmluvu o pôžičke, o ktorej hovoril, že mal podpisovala asi manželka.
On určite nie. Ohľadne pôžičky myslí, že neprebieha žiadny súdny spor. Ale myslí, že kvôli tým úrokom
manželka zažalovala, že to bolo zaplatené. Len kvôli tým úrokom prebieha niečo. Tam sa odvolali. Tento

spor nie je skončený.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že nevie či pán K. je právnik pána J. alebo upratovačka, je mu to
jedno, ale pán K. viedol veškeré veci čo sa týka týchto pohľadávok. Robil zmluvu, posielal mu ju na mail.
OnrobilprepánaJ.,takženiejepravda,žehonepoveril.Točotupánipredvádzajúsnejakýmvyplácaním

alebo nevyplácaním. To nikto nesporoval. Základ je ten, podpísali sa zmluvy nejaké o pohľadávke. Oni
si to poslali exekútorovi, on poslal exekútorovi zmluvu, oni to dávali na súd, že pohľadávka je ich. Potom
prišli peniaze, všetky išli cez účty, nedostával žiadne peniaze do ruky. Tak ako to vyčíslil ich exekútor,
tak sa to vyplatilo. Tomto bol za pánom M., on, že to má vyplatené, on zobral papier, právny zástupca
mu vypracoval kvitanciu na kataster. Nebol tam s O., boli tam iba oni dvaja. Tam dal papier, na katastri
mu potvrdili odovzdanie kvitancie s tým, že vymažú záložné právo. Tým, že kúpili pohľadávku, nechali

na katastri previesť záložné právo na ich firmu. Oni záložné právo vymazalo. Oni nejakým záhadným
spôsobom zase zapísali záložné právo na J., ale už nie na firmu, ktorá tam bola pôvodne, ale spravili
záložné právo na súkromnú osobu, ktorá dovtedy nemala s tou pohľadávkou nič. Potom pán J. zaútočil
na ich firmu a pána M., ale s tým už nemali nič.

SvedokE.C.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žespánomB.bolikolegovia.Vymáhali
pohľadávky vo firme C. T., sesterskej spoločnosti na Slovensku, ktorá sa volala Dražobná kancelária,
nepamätá si presne názov. Spolupracovali občas. On bol v Bratislave, oni boli v Brne. Vždy mal s ním
tie najlepšie skúsenosti, pretože to čo si dohodli bolo vždy v najlepšom poriadku. Pracoval vo firme od
roku 2011. V roku 2015 prišiel s tým, že na jeho pani je napísaná firma B., a že by tú firmu previedol na

neho, pretože v tej dobe už nemal konkurenčnú doložku, a že by robili v tom odbore pod hlavičkou tej
firmy. Pretože on bol ešte v tej dražobke zamestnaný, je riziko, že majiteľ firmy C. T. by to zistil, že na
jeho pani je napísaná tá firma, a že by z toho mohli byť problémy, tak by sa to napísalo na neho. Súhlasil
s tým, takže sa tá firma prepísala na neho. Podpísal to na notárstve v Brne, ale keďže sa ponáhľal, tak
papiere vtedy neprevzal. Dva mesiace sa nič nedialo. Potom mu kolega L. potom doniesol tie papiere.

Má pocit, že ich podpísal viac, ako ich dostal. Potom prišli policajti za jeho synom, ten ich odkázal na
neho. To sa dozvedel až v roku 2018. V roku 2015 mu volal a on mu nebral telefóny, tak si myslel,
že firma nebude fungovať. V podstate ten biznis ani nerozbehol. V roku 2018 sa o to začali policajti
zaujímať, tak sa spätne dozvedel, že v roku 2016 mal prebehnúť nejaký prevod peňazí na tú firmu.
Napísal mail, že firma žiadne peniaze nemá, a že zanikne ex offo. Policajti mu nepovedali o aké peniaze

ide. Keď sa firma prepisovala na neho, tak mu povedal, že firma je čistá. Nedával mu plnú moc, aby pán
B. konal za firmu. Dozvedel sa, že v roku 2017 mal údajne podpísať prevzatie nejakého účtovníctva. To
je nezmysel. V roku 2015 nevedel nič, v roku 2018 ho kontaktovali policajti a taktiež nevie nič. Z firmy
nemal žiadny prospech. Je tam nejaké úpadkové konanie teraz. 28.2.2018 mu napísal mail, že problémy
nemajú byť aké, skončí konkurz a firmu vymažú ex offo, lebo nemá majetok. Peniaze za prepis od neho

nikto nechcel ani nevymáhal.

Na otázku obhajcu uviedol, že k podpisu zmluvy ho nikto nenútil. Mal kamaráta, veril mu a myslel si,
že všetko bude fungovať.

Na otázky samosudcu uviedol, že myslí si, že vie čo je predmetom tohto konania. Má nejaké tušenie.
Myslí si, že pán B. dostal od nejakého veriteľ zákazku, aby mu vymohol dlh, dlh vymohol a zabudol
zaplatiť veriteľovi. Nedostal sa k žiadnym zmluvám o pohľadávkach. Je presvedčený, že pánovi B., aby
za firmu vystupoval nedal. Myslel si, že niečo vymáhal na plnú moc, ktorú mu nedal.

Na otázky právneho zástupcu poškodeného k predloženému protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovnej
agendy, podkladov a pomocných materiálou v súvislosti s účtovnou jednotkou B., H. zo dňa 2.3.2017
uviedol, že to nie je jeho podpis. Žiadny majetok spoločnosti B. neprevzal. O záväzkoch nebol
informovaný. Od policajtov v roku 2018 sa dozvedel, že pán B. tam potom zrejme niečo robil v tej firme.
Nepodpisoval závierku za rok 2016.

Právny zástupca uviedol, že firma bola v konkurze a účtovné závierky má v takom prípade podpisovať
správca. Čo sa týka účtovnícva, toto malo byť odovzdané pánovi C. v roku 2017, čo však nevylučuje,že v roku 2015 prevzal účtovníctvo k tomu kalendárnemu roku. V tom potvrdení nie je napísané, že sa
jedná o účtovníctvo z roku 2015-2017. Nevyplýva z toho, že by preberal účtovníctvo 6 rokov dozadu.

Svedok P. C. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že B. J. poskytol fín. Pôžičku v r.
2005 pani M. v Zmluve o pôžičke bol okrem istiny aj zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý. Čo sa týka
splatnosti istiny, táto mala byť v roku 2007. Istina bola splatená čiastočne v roku 2007. Ďalej až do
r. 2013 bol splácaný len zmluvný úrok. Zostatok aj s tým zmluvným úrokom s nezaplatením bol na
konci každého roku odsúhlasovaný s protistranou, teda s pani M.. C. J. z dôvodu toho, že pani M.

pôžičku nesplatila a prestala platiť aj zmluvné úroky, rozhodol sa postúpiť túto pôžičku exekútorovi na
vymáhanie, nakoľko od exekútora nemali žiadnu odozvu, bola následne postúpená spol. B., H. čo bolo
s odstupom času. Spisovanie tejto zmluvy neriešil, riešil to niekto iný. B., H. bola spoločnosť, ktorá sa
zaoberala vymáhaním pohľadávok a mali očákavanie, že sa im podarí vymôcť predmetnú pohľadávku,
nakoľko táto bola sto percentne založená záložným právom na Katastri nehnuteľností. Vie ešte o tom,
že vymožená mala byť do konca roku 2015. Do konca roka prišlo len čiastočné plnenie postúpenej

pohľadávky, jednalo sa o pohľadávku vo výške cca 49.400,-Eur a plnenie prišlo vo výške - presne si
nepamätá,aleokolocca2.400,-Eur.Zostatokzostalvovýške47.000,-Eur.NaúčetB.J.nebolopripísané
zo strany spol. Toga žiadne iné plnenie, ale boli oslovení zo strany pani M., že oni predmetnú pohľadávku
vyrovnali. Pani M. spomenula, že pravdepodobne ju vyrovnali exekútorovi, ale nie je si sto percentne
istý. Pani M. vzhľadom k tomu, že považovala pohľadávku za vyplatenú, chcela aby došlo k uvoľneniu

záložného práva na ich nehnuteľnosť zo strany pána J., čo však urobiť nemohol, nakoľko fin. prostriedky
v plnej výške teda v sume 47.000,-Eur pánovi J. poukázané neboli. V spol. F. H., H., je J. spoločník a
konateľ a on je tam konateľ. Je účtovníkom spoločnosti čo sa týka živnostenského oprávnenia pána J..
Spolupracuje s pánom J. zhruba od roku 1998. Stretol sa osobne s pánom E. B.. Bolo raz v roku 2015,
keď p. K. pripravoval zmluvu na firme o postúpení pohľadávok a potom druhý krát to bolo asi u N. Q..

Pri jeho návšteve a stretnutí vo firme B. J. mu ukazovali odsúhlasenie výšky pohľadávky voči pani M.,
kde bola vyčíslená istina a zmluvný úrok a myslím, že mu robili aj kópiu. Vyčíslenie bolo k 31.12.2014,
to bolo to odsúhlasenie a teoreticky tam mohlo byť aj zmluvný úrok za 4 mesiace. Niekedy v máji to bolo
postupované, čo tam pri postúpení narátali, pripočítali. Tá výška, ktorá sa postupovala 49.428,-Eur to
bolo to číslo. Pán J. nepristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, lebo každý rok ku koncu roka

pán M. a pani M. chodili s tým, že uisťovali pána J. o skorom plnení, že už to bude vyrovnané. Nakoľko
ich poznal už dlhšie, tak im to toleroval. Spoločnosť B., H. pred rokom 2015, resp. do dátumu než sa toto
začalo riešiť nepoznal. Obchodným aktivitám spol. B. od mája 2015 do 31.12.2015 sa nevie vyjadriť.

Vo svojej následnej výpovedi uviedol, že v spoločnosti F. - H., H., zastáva pozíciu konateľa a pre fyzickú

osobu B. J. F. H. má na starosti účtovné záležitosti. Pôvodná zmluva bola uzatvorená na 2 000 000,-SK,
neskôr dodatkom upravená na sumu 2 270 000,-SK. Bola uzatvorená medzi subjektom B. J. F. H. a pani
U. M.. Podľa zmluvy bol dohodnutý 9 percentný zmluvný úrok, ktorý splácali až do mesiaca máj 2013 s
tým, že zaplatili istinu 1 000 000 ,- SK v roku 2007 a naďalej potom platili 9 percentný zmluvný úrok zo
zostatkuistiny1270000,-SK.Čosatýkadátumudokedybolapôžičkasplácaná,ktomubysavyjadriltak,

žeistinabolačiastočnezaplatenávroku2007aodtohtodátumudomája2013splácalilenzmluvnýúrok.
O úroku z omeškania nikdy nebola ani reč, resp. pán J. si to zatiaľ voči nim neuplatnil. Na konci každého
roka sa spracovával prehľad dlžnej sumy rozdelený na istinu a zmluvný úrok, ktorý bol podpísaný oboma
zmluvnými stranami a z ktorého je zrejmé, že sa medzi stranami o úrokoch z omeškania nehovorilo.
V zmluve o pôžičke úroky z omeškania riešené neboli, nakoľko sa nikdy ani neriešia zo zákona. Manželia

M. prestali reálne pôžičku splácať v máji 2013, kedy prestali vlastne platby platiť. Subjekt F. H. úrok z
omeškania naďalej účtoval. A vždy na konci roka ho odsúhlasoval s protistranou a bol ubezpečovaný
zo strany manželov M. o skorom fin. vysporiadaní celého záväzku. Nevie sa vyjadriť k tomu, že prečo,
bolo vo veci splatenia, vymoženia zostatku dlžnej sumy pôžičky voči manželom M. postupované najskôr
postúpením pohľadávky zo strany spoločnosti F. - H. na spoločnosť B. H., Senica a až následne na

druhý deň táto pohľadávka zostatok dlžnej sumy z nesplatnej pôžičky bola postúpená na vymoženie
exekútorovi, pokyn dal majiteľ B. J.. Vie v nejakých hrubých kontúrach čo vyplývalo z uzavretého
zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou F. - H. a spoločnosťou B. H., Senica a predovšetkým to, že
spoločnosť B. mala zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky v uvedenej sume. Pôvodná zmluva bola
tak, že sa to malo zaplatiť ihneď. Neskôr bolo dohodnuté, že sa to uhradí prostredníctvom splátok do

konca roku 2015. Z toho vie, že uhradil jednu čiastku, čím zostatok odplaty ostal v sume 47 000,-Eur. K
tomu by chcel ešte uviesť, že nie je pravdou to, že boli zaplatené aj iné splátky za postúpenie, nakoľko
prišla platba od B., H., ale bolo to na účet F. H., H. vo výške 300,-Eur, pričom pán B. vedel aké je
číslo účtu B. J. F. H.. Zároveň bol pán B. upozornený, že nesmie zamieňať fyzické subjekty a právnickúosobu a miešať vzťahy medzi nimi navzájom. Neexistuje žiadny doklad medzi B. J. F. H. a manželmi M.,
ktorý by riešil otázku úrokov z omeškania a následne ich úhradu a preto nevie aký doklad má pán B.
k dispozícii, na základe ktorého si tieto úroky z omeškania nevymáhal, lebo nebol na to dôvod. Manželia

M. platili len zmluvný úrok a to 9 percentný a úroky z omeškania o nich sa ani nikdy nehovorilo, nikdy
neboli vyčíslované.

Svedok N. P. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že pracoval vo firme F. H. H., Trenčín
na dohodu s tým, že robil návrhy na vymáhanie pohľadávok a návrhy na súdne exekúcie, ale aj

ďalšiu právnu agendu, ktorú spoločnosť mala a ktorú bolo treba riešiť. Niekedy v apríli 2015 ho p. J.
poveril predajom ťažko vymáhateľných pohľadávok, respektíve starších, ktoré mal voči tým subjektom
a obchodným partnerom, ktorí od neho síce tovar odobrali, ale za tento tovar nezaplatili. Nazval by to
ako bonus, lebo takto mu to p. J. prezentoval, že v prípade seriózneho záujemcu - subjektu o odkúpenie
pohľadávok má tomuto ponúknuť aj pohľadávku P. M., ktorá bola podľa neho vymáhateľná, nakoľko bola
podložená notárskou zápisnicou. Pán J. mu povedal, že kto dá 10% z ťažko vymáhaných pohľadávok,

dostane ako bonus vymoženie pohľadávky p. M.. Z tohto titulu oslovil 4 firmy – subjekty. Prvý, kto sa
prihlásil bol G. U., konateľ firmy G. P. H., B.. Najskôr firma p. U. ponúkla za pohľadávky približne 15%
celkovo s tým, že p . J. po telefonickom dohovore, keď bol v Prahe, s touto ponukou súhlasil a takýto
obchod odobril. Obchod sa mal uskutočniť v poobedňajších hodinách, keď sa mal p. J. vrátiť z Prahy. C.
U. prišiel aj s ponúknutou sumou, čo bolo cca 52.000,- € a keď p. J. prišiel z Prahy, tak sa rozhodol, že

túto ponuku neakceptuje a požadoval pohľadávku od P. M. vyplatiť v plnej výške v čiastke 48.000,- € a
z ostatných vymáhateľných pohľadávok cca. 10%. Obidve zmluvy boli pripravené do výšky cca 52.000
€ spolu, tak ako to mal odkonzultované telefonicky s p. J.. Keď sa však p. J. vrátil z Prahy, povedal mu,
že ponuku p. U. neakceptuje a rozhodol sa zaplatiť mu za obidve vypracované zmluvy sumu vo výške
300 €. Povedal p. J., že sú tam aj ďalšie tri firmy, ktoré oslovil a v prípade, že to bude niektorá z nich

akceptovať, tak sa mu ozve. Akceptovala to spoločnosť B. H., Senica. Došlo k viacerým stretnutiam
zástupcu spoločnosti B. H., konkrétne p. E. B. s ním ako aj s P. H. a na konečnom stretnutí bol prítomný
aj p. J.. Myslí, že p. B. prišiel ohľadne týchto pohľadávok asi 2-3 krát do Trenčína. Bolo mu od P. H.
povedané, že penále, teda úroky z omeškania na pohľadávke P. M. predstavujú cca 900 €. Na stretnutí
medzi p. B. a p. J. boli podpísané obe zmluvy s tým, že pohľadávka p. M. bude vymáhaná cez exekúciu,

čo požadoval p. B.. Ten to odôvodnil tým, že nie je si istý výškou pohľadávky, ktorú kupuje. Na exekúciu
to dostal N. O. R. G., súdny exekútor, ktorý uvedenú pohľadávku vymáhal v zmysle zákona. Pohľadávka
bola vymožená a peniaze boli zaslané na účet spoločnosti B.. Následne na to mu volal p. B., ktorý mu
povedal, že ostatné pohľadávky sú málo bonitné a suma 48.000,- € je vysoká a on by chcel znížiť túto
sumu. Zmluva bola postavená tak, že mal zaplatiť do konca roka túto sumu - vymoženú pohľadávku v 3

splátkach. Ihneď vyplatil menej bonitné pohľadávky, myslí, že v sume okolo 5.000,- €. p. B. si previedol
záložné právo na dom P. M. na seba v Katastri nehnuteľností, nakoľko pohľadávka bola zabezpečená
práve týmto záložným právom k nehnuteľnosti P. M.. Záložné právo previedol p. B. na spoločnosť B., čo
p. J. nahnevalo, nakoľko predpokladal, že záložné právo bude prevedené až po zaplatení pohľadávky.P.
J., keď sa o tom dozvedel, tak mu zavolal a vyčítal mu, že nespravil dobrú zmluvu a že s ním končí a

aby sa už ďalej o tieto veci nestaral, že to bude riešiť cez právnickú kanceláriu N. Q.. Odvtedy sa prestal
o tieto veci zaujímať a nevie ani ako to celé dopadlo.

Svedkyňa G. U. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v roku 2005 bola uzatvorená
Zmluva o pôžičke medzi B. J. - F. H. a ňou U. M. vo výške 2. mil Sk. Z tejto zmluvy o pôžičke boli

splácané úroky z pôžičky mesačne zo sumy 2.270 000 Sk, tých navýšených 270. 000,-Sk vyplývalo
z následne podpísaného dodatku zo dňa 18.04.2006. Súčasťou zmluvy o pôžičke bola aj Zmluva o
záložnom práve, taktiež spísaná medzi nimi dňa 18.04.2006. Od 18.04.2006 platila mesačne úroky v
sume 17.025,-SK až do 18.08.2007 sme zaplatili čiastku 1.000 000,-Sk z dlžnej sumy. Každý mesiac zo
zostatku dlžnej sumy platili úroky vo výške 316,18 eur až do roku 2013, kedy už financie na to neboli.

Do 26.06.2013 kedy už nezaplatila úroky až do začatia exekúcie. Takže dlžná suma aj s úrokmi bola
49.428,42 Eur, ktorú si exekútor aj vymáha. Tým mali všetky dlžoby vyrovnané s firmou H.. Do výsluchu
predkladá aj potvrdenie - Daňový doklad - faktúra k V./XXXX o zaplatení, ako vyčíslenie pohľadávky od
firmy H.. Neskôr sa dozvedeli, že vymožená suma zo strany exekútorského úradu bola zaslaná na účet
spoločnosti B.. Nakoľko nedošlo k výmazu vinkulácie na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom Zmluvy

o pôžičke v rámci záložného práva kontaktovali spoločnosť B., nakoľko z výpisu Katastra nehnuteľností
zistili, že záložné právo na ich rodinný dom je vedený na spoločnosť B.. Na základe vzájomných zistení
a porovnaní, že dlh vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke bol z ich strany uhradený, ako aj vyplývajúce úroky
z omeškania, sa spolu s E. B. zastupujúcim spoločnosť B. dostavili na Kataster nehnuteľností v B. ato dňa 02.10.2015, kde spoločne podali žiadosť o výmaz záložného práva k ich nehnuteľnosti o čom
predkladáajpríslušnédoklady.Dňa07.10.2015dostalipoštoukorešpondenčnýmlístkomoznámenie,že
im bol vykonaný zápis práva k nehnuteľnosti záznamom odstúpení od zmluvy o postúpení pohľadávky

firmou H. - B. J.. Na základe tohto oznámenia podali na súd žiadosť na výmaz záložného práva a to
dňa 26.11.2015. Do dnešného dňa sa nič nekoná. Súd v danej veci ešte stále nerozhodol, nepostupuje.
Na otázky vyšetrovateľa uviedla, že čo sa týka dokladu o zaplatení finančných prostriedkov pre pána J.,
uvádza, že tam je všetko vyplatené, s p. J. o tom nekomunikovala, vždy iba p. H., peniaze posielala cez
účet bankovým prevodom, všetky platby mal p. H. zaevidované, k vysvetleniu uvádza, že do dátumu

19.04.2005 splácala úroky vo výške okolo 700 eur mesačne a následne zaplatili p. J. ešte sumu vo výške
1.000.000 SK. Všetky platby sú vedené v účtovníctve firmy H.. Po zaplatení týchto súm bol zostatok
vo výške 42.156,28 eur. Od dátumu 19.04.2005 do 26.06.2013 každý mesiac platila úroky vo výške
316,18 eur až do dátumu 10.04.2015. K tomuto dátumu im ostal ešte dlh vo výške 49.428,42 eur.
Nakoľko jej bol domov na adresu doručený exekučný príkaz tak čiastku vo výške 49.428,42 eur uhradila
plus exekučné trovy, čim považovali túto záležitosť za ukončenú. Číslo účtu bolo vedené v B. na jej

meno číslo XXXXXXXXXX/XXXX odkiaľ mesačne platila úroky. Všetky úhrady zasielala na číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX. Čo sa týka sumarizácie ich pohľadávky každý rok v januári ešte s pôvodným
veriteľom p. J. toto spisovali, ale nebolo za prítomnosti p. J., ale ním povereného človeka p. H., preto je
presvedčená, že všetky tieto vzájomne odsúhlasené zostatky za príslušní kalendárny rok musia mať k
dispozícii, listiny má určite aj ona ale nie pri sebe , viem dodatočne predložiť. C. J. si od nich neuplatňoval

aj úroky z omeškania, nevie o tom a nakoľko ako sa vyjadrila už vyššie, že si každý mesiac splácala
minimálne úroky tak žiadne úroky z omeškania od nich nepožadoval, tiež zmluvne ani dohodnuté neboli.
Nerozumie tomu prečo p. J. čakal až do roku 2015 kedy prestala už platiť aj úroky, prečo exekúciu nedal
už v roku 2009, keď zmluva sa mala skončiť už v roku 2008. Nakoľko však stále platila mesačné úroky
všetko bolo v poriadku. Doklady, na základe ktorých by bolo preukázané, že ako dlžníci uhradili istinu /

požičanú sumu / a aj príslušenstvo k istine t.j. že uhradili aj úroky a úroky z omeškania doma k tomto
nemá, nakoľko všetko platila cez internet banking. Všetko musia mať k dispozícii myslí tým všetky ich
úhrady v spoločnosti F. — H., videla ich osobne ako ich majú zaevidované, čo sa týka inventarizačných
dokladov tak tieto vie tiež predložiť dodatočne. Výzva spoločnosti B., H. na uhradenie sumy 61.541,44
Eur, ktorá mala predstavovať výšku úrokov z omeškania jej doručená bola, žiadne finančné prostriedky

im však nezaplatila, zavolala p. B., že tieto sumy sú vymyslené a že mu donesiem potvrdenia o tom, že
úrokyplatilaažemávšetkouhradené.Manželnadruhýdeňvycestovalzap.B.zovšetkýmidokumentmi,
predložil mu dokumenty, že majú všetko uhradené aj s úrokmi. Nakoľko p. B. bol uvedený do omylu,
že my sme úroky neplatili uznal, naše vyrovnanie dlhu, že máme všetko uhradené a na základe toho
dal žiadosť o výmaz záložného práva k nehnuteľnosti. So spoločnosťou B., H. ona osobne bezplatne

nesprostredkovala alebo nebola inak bezplatne súčinná pri odkupovaní pohľadávok pre spoločnosť B.,
H. ako spôsob vyrovnania ich dlžných úrokov z omeškania voči spoločnosti B., H.. Bezodplatne ani inak
pomohli spoločnosti B., H. namiesto uhradenia dlžných úrokov z omeškania. Nijakým spôsobom s firmou
B. tak ako to bol naznačené nespolupracovali, len mu predložili doklady o tom , že majú aj istinu aj úroky
splatené, tým to pre nich skončilo.

Zo Zmluvy postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom B. J. – F. H., IČO XX XXX XXX a
postupníkomB.,H.vyplýva,žebolauzatvorenádňa13.5.2021snasledovnýmizmluvnýmidojednaniami:
ČI. I. Úvodné ustanovenia.
1. G. C. a G. U. M., E. W. E. XXXXXX/XXXX nar. X.XX.XXXX, bytom W., C. XX/X, B. bola uzavretá

Zmluva o pôžičke podľa §- u 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 18.4.2005. Veriteľ B. J. požičal
podľa tejto Zmluvy dlžníčke sumu vo výške 2 000 000,00 Sk (66.387,83 €), Dlžníčka G. U. M., E. W. sa
zaviazala celú požičanú sumu vrátiť najneskôr do 18.4.2006. Účastníci Zmluvy sa dohodli, že pôžička
bude úročená ročným 9% úrokom.
2. Dňa 19.4.2005 dlžníčka G. U. M., E. W. podpísala notársku zápisnicu N 95/2005,NZ 16465/2005,

NVRIs 16246/2005 na notárskom úrade N. X. Q. so sídlom B., G. Y. X, ktorou plne uznala svoj záväzok
a zaviazala sa pôžičku splatiť najneskôr do 18.4.2006 a to na účet veriteľa vedený v B.. Táto notárska
zápisnica je vykonateľným exekučným titulom podľa §-u 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti.
3. Dňa 30.05.20 Postupca požičal dlžníčke ešte 270.000,00 SK (8.962,35 €) so splatnosťou 18.04.2006.

Dlh celkovo činil 2 270 000,00 Sk (75.350,18 €).
4. Ku dňu podpisu tejto Zmluvy zostáva z celkového dlhu splatiť 49.428 €.
ČI. II. Postúpenie pohľadávky.1. Postupca postupuje Zmluvou odplatne svoju Pohľadávku v celkovej sume 49.428 € s príslušenstvom
Postupníkovi. Postupník Pohľadávku s príslušenstvom prijíma.
ČI. III.

Odplata za postúpenie pohľadávky.
1. Postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje za dohodnutú odplatu vo výške 49 428 €
(štyridsaťdeväťtisícštyristodvadsaťosem eur), ktorá je splatná pri podpise tejto Zmluvy.
2. Postupník sa zaväzuje odplatu za postúpenie Pohľadávky podľa čl. III. bodu 1 tejto Zmluvy zaplatiť vo
forme štyroch splátok do konca roka 2015 na účet Postupcu v B. Y. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Čl. IV.
Práva a povinnosti zmluvných strán.
4. Za vymožiteľnosť postúpenej Pohľadávky Postupca Postupníkovi neručí, ani mu v súvislosti s
Pohľadávkou nedáva žiadne záruky, či osobitné vyhlásenia vzťahujúce sa k Pohľadávke.
5. Postupník vyhlasuje, že je oboznámený s právnym i skutkovým stavom Pohľadávky. Podpisom
tejto Zmluvy potvrdzuje, že je oboznámený s okolnosťami dôležitými pre posúdenie bonity dlžníčky a

vymožiteľnosti Pohľadávky. Prípadná nevymožiteľnosť Pohľadávky nemá vplyv na platnosť tejto Zmluvy
a nie je ani dôvodom na odstúpenie od nej respektíve na vrátenie alebo zníženie odplaty zaplatenej za
postúpenie Pohľadávky.
8. Postupca je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, že postupník nezaplatí odplatu za postúpenú
pohľadávku v lehote podľa čl. III. Bod 2. tejto zmluvy.

Z dokladov VÚB Banky vyplýva, že z č.ú.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti B., H.. A. B.
vybrala v hotovosti z účtu dňa 5.8.2015 sumu 5000 €, dňa 7.8.2015 sumu 30000 €.

Z výpisu z účtu spoločnosti B., H. č.ú.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo VÚB Banke

vyplýva, že dňa 4.8.2015 bola na účet pripísaná suma 49.458 € od O. R. JU, dňa 4.8.2015 bola vykonaná
prvá splátka podľa zmluvy vo výške 2.428 Názov: J., a prvá splátka podľa zmluvy vo výške 5000 €
Názov: smoker, dňa 5.8.2015 bol vykonaný výber sumy 5000 €, dňa 7.8.2015 bol vykonaný A. B. výber
sumy 30000 €, v dňoch 8.8.2015 výber 300 Euro, 9.8.2015 200 Euro, 14.8.2015 2x 150 Eur, 24.8.2015
300 Euro, 25.8.2015 100 Eur, 27.8.2015 300 Eur, 4.9.2015 400 Eur a v dňoch 27.10.2015, 28.10.2015,

7.112015, 9.11.2015, 19.11.2015 a 23.11.2015 po 1000 Eur.

Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 26.10.2015 vyplýva, že A. B. ako jediný spoločník
spoločnosti B., H.. IČO XX XXX XXX, previedla celý svoj obchodný podiel vo výške 100% v spoločnosti
B., H. na nadobúdateľa E. C. za sumu 5000 €. A. B. notársky osvedčila pravosť svojho podpisu na

zmluve dňa 8.12.2015 a E. C. dňa 9.12.2015.

Z emailu zo dňa 23.10.2015 odoslaného G. K. E. B. s predmetom pohľadávky B. J. – B., H. vyplýva
nasledovný obsah:
Ako právny zástupca pána B. J. - F.- H., v nadväznosti na Vaše vyjadrenie zo dňa 19.9.2015 si Vás

v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o postúpení pohľadávky voči G. M. zo dňa 13.5.2015 dovoľujem
požiadať o informáciu, či v súvislosti s vymáhaním postúpenej pohľadávky poskytol Vám môj klient
dodatočnú súčinnosť resp. či Vám vieme s niečím pomôcť.
Disponujeme informáciou, že od dlžníčky vymáhate i úroky z omeškania z oneskorených platieb vo
výške 61.541,44 Eur

Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, túto môj klient vyčíslil nasledovne:
9.4-18.8.2007 2248 Eur
19.8 -31.12.2007 1393 Eur
Rok 20 08 3 794 Eur
Rok 20 09 3 794 Eur

Rok 20 10 3 794 Eur
Rok 20 11 3 794 Eur
Rok 20 12 3 794 Eur
Rok 20 13 3 794 Eur
Rok 20 14 3 794 Eur

1-4/2015 1265 Eur
Úroky z omeškania spolu 31 464,-Eur
V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktujte.Zároveň Vám oznamujem, že časť odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 25 000,- Eur bude
v najbližších dňoch postúpená na 3 osobu o čom Vášmu klientovi zašleme riadne oznámenie o
postúpení pohľadávky. V prípade, že bude Váš klient v najbližších dňoch uhrádzať odplatu za

postúpenie pohľadávky, dajte nám prosím o tom avízo, aby nedošlo k nezrovnalostiam v pripravovaných
dokumentoch.
Ďakujem za skorú odpoveď. S úctou.
N. G. K.

Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26C/120/2015 zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že súd vo veci
sporu žalobcov 1/ P. R. M., 2/ G. U. M. proti žalovaným 1/ B. J. - F. - H., IČO: XX XXX XXX, 2/ F. -
H., H., IČO: XX XXX XXX o určenie, že záložné právo zaniklo, alternatívne o určenie, že pohľadávka
zanikla rozhodol, že žaloba sa zamieta v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku vyplývajú nasledovné
skutočnosti:
Premetom konania bolo určenie, že záložné práva, ktoré vznikli na základe záložných zmlúv zo dňa

18.4.2005 a zo dňa 19.4.2006, uzatvorených medzi žalobcami a žalovaným 1/ zanikli, alternatívne,
určenie, že pohľadávka s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.4.2005 a jej dodatku zo dňa
19.4.2006 zanikla jej splnením. (Ide celkom zrejme o postúpené pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto
trestného stíhania).

Medzi sporovými stranami bolo nesporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 75.350,20 €.
Nesporná medzi stranami sporu bola aj výška úroku z omeškania, ktorá mala predstavovať sumu
32.423,92 €. Sporná zostala výška zmluvne dohodnutých úrokov. Zatiaľ čo žalobcovia tvrdili, že
zmluvný úrok zo zmluvy o pôžičke predstavoval spolu 13.236,59 €, podľa žalovaných zmluvné úroky
predstavujú spolu 51.223,08 €. Medzi stranami sporu je nesporné splnenie pôžičky a jej príslušenstva

vo výške 120.262,37 €. Podľa žalovaných však malo byť podľa zmluvy o pôžičke a jej dodatku celkovo
zaplatených 159.038,59 € (istina + úrok + úrok z omeškania) a nesplatená časť dlhu, podľa nich
predstavuje 39.007,33 € a podľa žalobcov mala žalobkyňa 2/ ku dňu 31.07.2015 zaplatiť žalovanému
sumu 121.010,50 € (istina + úrok + úrok z omeškania) a nesplatená časť dlhuje je podľa nich 772,55 €.

Súd v danej veci mal tak z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa 2/ žalovanému 1/
neuhradila pohľadávku v celom rozsahu, jej dlh zo zmluvy o pôžičke a jej dodatku zostal neuhradený
minimálne vo výške 772,55 €, keďže uvedená suma v tejto výške je medzi stranami nesporná.
Z uvedeného je zrejmé, že k riadnemu zaplateniu dlhu žalobkyňou 2/ nedošlo, preto pohľadávka
žalovaného 1/ nemohla zaniknúť. Vzhľadom na uvedené súd žalobe o určenie, že pohľadávka žalobkyne

2/ zo zmluvy o pôžičke a jej dodatku zanikla v celosti vrátane príslušenstva splatením vyhovieť nemohol
a žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Keďže nezanikla pohľadávka súd zamietol aj žalobu
o určenie právnej skutočnosti, že zaniklo záložné právo.

Následne súd dodal, že za dôležité v danej veci je potrebné odstránenie rozporu, ktorý existuje medzi

stranami sporu, a to ohľadne splatnosti zmluvne dohodnutých úrokov z pôžičky. Žalobcovia zastávali
názor, že zmluvné úroky z pôžičky veriteľovi patria do splatnosti pôžičky, potom má už len nárok na
úroky z omeškania. Žalovaní zastávali názor, že veriteľovi patria zmluvné úroky z pôžičky aj po splatnosti
pôžičky, súbežne aj s úrokmi z omeškania. Súd v danej veci dospel k záveru, že žalovanému 1/ vznikol
nárok na úroky z pôžičky iba do dňa 18.04.2007, keďže žalobkyňa 2/ a žalovaný 1/ si v zmluve o pôžičke

nedohodli ich platenie aj po splatnosti pôžičky, a preto po splatnosti pôžičky nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a iných nárokov z porušenia práva. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014,
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2017 sp. zn. 5Co/407/2016. Súd v tomto smere poukazuje

na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku so sp. zn. 350do/l01/2002
zo dňa 24.03.2004, ktorý pre blízkosť vtedajšej právnej úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto
rozsudku peňažný záväzkový právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným
záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo
k zaplateniu určitej čiastky peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový

právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny
vzťah hlavný. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický
záväzokúrokový,pretrvávaibapovinnosťuhradiťuždospeléúroky.Tým,ževčasnezaplatíúrokyzistiny,
sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu.Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov)
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú.
Inak povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad

omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky
nemôže plynúť ani z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takýto úsudok by totiž bez väzby na
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom
pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané
už podľa tradícií rímskeho práva. Citované rozhodnutie je v súlade so závermi uvedenými aj v rozsudku

Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 29 Odo 689/2006, pričom ide o závery, z ktorých rozhodovacia prax
súdov ČR konštantné vychádza (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 32 Odo 21/2002 zo
dňa 14.04.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 33 Odo 1170/2003 zo dňa 31.08.2004,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 20 Cdo 1258/2005 zo dňa 21.9.2005, uznesenie Najvyššieho
súdu ČR so sp.zn. 29 Odo 919/2006 zo dňa 30.08.2006, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp.zn.
29 Cdo 1797/2007 zo dňa 23.05.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 32 Cdo 1946/2007

zo dňa 25.06.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 21 Cdo 3161/2006 zo dňa 30.10.2007,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 29 Cdo286/2008 zo dňa 22.04.2008, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR so sp. zn. 29 Odo 1032/2006 zo dňa 18.06.2008, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn.
32 Cdo 2865/2007 zo dňa 24.09.2008, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 23 Cdo 1788/2007
zo dňa 26.02.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 29 Cdo 1610/2007 zo dňa 21.05.2010,

rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 33 Cdo 903/2008 zo dňa 30.06.2010, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR so sp. zn. 33 Cdo 2041/2008 zo dňa 22.07.2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 33
Cdo 3780/2008 zo dňa 29.09.2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 29 Cdo 601/2008 zo dňa
08.06.2011, rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu ČR so sp. zn. 31 Cdo 2036/2009 zo dňa 17.08.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR so sp. zn.

28 Cdo 685/2011 zo dňa 28.03. 2012, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 28 Cdo 3807/2011
zo dňa 28.03.2012, uznesenie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. 23 Cdo 747/2011 zo dňa 27.07.2012).
V kontexte uvedeného súd ustálil, že úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by
tak súd priznal príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označme ako tzv. anatocizmus. V zmysle

uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky.
Teda zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v
rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva
pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného E. B. vyplýva jeden záznam, pričom sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej A. B. nevyplýva žiaden záznam.

Na podklade takto vykonaného dokazovania Okresný súd Trenčín Rozsudkom sp.zn. 6T/86/2021 zo dňa
12.11.2021 obžalovaných podľa § 285 písmeno b) Tr. oslobodil pretože skutok nie je trestným činom.
Poškodeného B. J. – F. H. súčasne podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Krajský súd Trenčín Uznesením sp.zn. 23To/9/2022 zo dňa 17.4.2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku zrušil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Trenčín v celom rozsahu a uložil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
krajský súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť vysporiadať sa so všetkými vytýkanými nedostatkami,
prípadnevykonaťajďalšiedôkazypotrebnéprezákonnéaspravodlivérozhodnutievoveci(napr.listinné

dôkazy, ktoré po vyhlásení napadnutého rozsudku do spisového materiálu doručil poškodený, resp.
mailovú komunikáciu obžalovaného E. B. so svedkom E. C. na č.l. 244-248 spisového materiálu).

Krajský súd zároveň súdu prvého stupňa pripomenul, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 327 ods. 1 Tr. por.).

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 621/2022-42 zo dňa 28.7.2022 vyplýva, že
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 50bdo/20/2021 z 28. júla 2022 bolo porušené
základné právo sťažovateľa N. E. M., správcu úpadcu B., H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 50bdo/20/2021 z 28. júla 2022 bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa (správcu
úpadcu spoločnosti B., H.) proti žalovanej bývalej konateľke a jedinej spoločníčke tejto spoločnosti
s ručením obmedzeným (obžalovanej A. B.) o vydanie bezdôvodného obohatenia 42 900 eur, ktoré
žalovaná vybrala z účtu úpadcu viacerými výbermi hotovosti od augusta do októbra 2015. Podľa
okresného súdu žalovaná pri výbere peňazí z účtu konala ako štatutárny zástupca a len preukázaný

výber peňazí nie je bezdôvodným obohateniu no ani škodou, ktorej vznik na strane úpadcu sťažovateľ
nepreukázal.

Krajský súd následne zamietol odvolanie sťažovateľa, pričom uviedol, že dôkazné bremeno preukázania
škody je na sťažovateľovi, ktorý netvrdil a ani nepreukázal, čo malo byť protiprávnym úkonom žalovanej
s tým, že z výberov hotovosti z účtu úpadcu nemožno uzavrieť, že by bola úpadcovi spôsobená škoda,

keďže sťažovateľ nepredložil dôkaz o tom, že žalovaná si peniaze prisvojila alebo použila pre vlastné
potreby.

Najvyšší súd vychádzal z toho, že nosným dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že výbery peňazí z
účtu úpadcu žalovanou nepredstavujú jej bezdôvodné obohatenie a ani škodu úpadcu. za ktorú by

žalovaná ako konateľka podľa§ 135a Obchodného zákonníka zodpovedala. Za skutkovo rozhodné
považoval závery súdov o stave majetku a účtovníctva úpadcu, k čomu dôkaznú povinnosť plnili obe
sporové strany. K dovolaciemu dôvodu sťažovateľa podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP najvyšší súd
široko zrekapituloval svoju rozhodovaciu činnosť. Následne uviedol, že sťažovateľ si výslovne uplatnil
bezdôvodnéobohatenieaokresnýakrajskýsúdsvojerozhodnutiezaložilinaneuneseníjehodôkazného

bremena o tom, že žalovaná si vybraté peniaze ponechala a nevrátila ich do majetku, teda že by
takto došlo ku škode úpadcu. Podľa najvyššieho súdu právna otázka sťažovateľa spočíva na inom
než v konaní zistenom skutkovom stave, keď nebolo preukázané, že by si žalovaná vybraté peniaze
ponechala pre vlastnú potrebu a úpadcovi ich nevrátila. Podľa najvyššieho súdu ak krajský súd prijal
záver o nepreukázaní vzniku škody úbytkom majetku úpadcu ako predpokladu pre vznik zodpovednosti

žalovanej za škodu, potom otázka smerujúca k presunu dôkazného bremena vo vzťahu k liberačnému
dôvodu podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka vychádza z iného ako zisteného skutkového stavu.
Preto ide o otázku hypotetickú, a nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Ďalej
najvyšší súd zdôraznil, že je viazaný zisteným skutkovým stavom a ani prípadná odpoveď na otázku
sťažovateľa by nemala vplyv na závery krajského súdu. Sťažovateľovi vytkol, že otázku formuloval

ako alternatívnu (bezdôvodné obohatenie alebo náhrada škody), avšak z rozhodnutia krajského súdu
vyplýva, že nárok bol posúdený nielen z pohľadu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu škody podľa § 135a a nasl. Obchodného zákonníka. Najvyšší
súd uzavrel, že nezistil prípustnosť dovolania sťažovateľa v časti nesprávnosti právneho posúdenia, a
preto ho podľa § 447 písm. í) CSP odmietol.

Ústavný súd SR uviedol, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol s odôvodnením, že dovolacia
otázka bola len hypotetická. Pri posudzovaní jej prípustnosti vychádzal zo záveru, ktorý označil ako
skutkový, s tým, že ním je viazaný, že vznik škody nebol preukázaný. Preto zastával názor, že otázka
dovolateľa o presune dôkazného bremena na žalovanú a jej povinnosť preukázať liberačný dôvod

vychádza z iného skutkového stavu, ako bol zistený okresným a krajským súdom. Táto úvaha je však
nesprávna. Najvyšší súd nesprávne vychádza z toho, že je viazaný skutkovým stavom, konkrétne tým,
že škoda nevznikla. Tým však viazaný nebol, pretože nejde o zistený skutkový stav. Zistený skutkový
stav, ktorým bol najvyšší súd viazaný, spočíval v tom, že žalovaná vybrala z účtu úpadcu peniaze. To,
či sú tieto peniaze škodou alebo bezdôvodným obohatením, je však právnou, na základe dovolania

preskúmateľnou otázkou, keďže na záver, či ide o škodu alebo bezdôvodné obohatenie, je potrebné
aplikovať hmotnoprávne normy § 135a Obchodného zákonníka a § 451 Občianskeho zákonníka.
Sťažovateľ sa v dovolaní domáhal zodpovedania právnej otázky, či na daný skutkový stav možno
aplikovať § 135a Obchodného zákonníka, a právnej otázky, či na daný skutkový stav možno aplikovať §
451 Občianskeho zákonníka. Otázku formuloval alternatívne, keďže okresný a krajský súd nezdôvodnili

možnosť použitia § 451 Občianskeho zákonníka, a ak dovolací súd nárok posúdi podľa § 135a
Obchodného zákonníka, položil otázku, či ako žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadom preukázania
liberačného dôvodu podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Nebol dôvod na tieto otázky
neodpovedať. Odmietnutie dovolania sťažovateľa je výsledkom zjavnej chyby právneho posúdeniaotázky prípustnosti dovolania. Súdna ochrana nebola sťažovateľovi najvyšším súdom poskytnutá v
CSP predpokladanej kvalite, čo viedlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a
obsahovo zhodného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto bolo vyslovené porušenie ústavných práv

sťažovateľa namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktoré bolo následne podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
zrušené s tým, že vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude nevyhnutné posúdiť
sťažovateľom položenú právnu otázku, či preukázal vznik škody úpadcu a či musel preukázať aj to,
akým spôsobom žalovaná peniaze spotrebovala. K námietke sťažovateľa, že súdy nesprávne posúdili
dôkazné bremeno, možno uviesť, že okresný a krajský súd nespornú skutočnosť, že žalovaná peniaze

z účtu úpadcu vybrala, uzavreli tak, že úpadcovi škoda nevznikla, lebo sťažovateľ nepreukázal, že ich
spotrebovala inak ako v prospech úpadcu. Pokiaľ súdy dospeli k právnemu záveru, že vzťah úpadcu
a žalovanej sa spravuje § 135a Obchodného zákonníka, potom konštatovanie, že to bol sťažovateľ,
kto nepreukázal, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou, nie je zjavne nesprávny. To, že
žalovaná ako konateľka bola oprávnená na výber peňazí z účtu úpadcu, ešte neznamená, že konala
s odbornou starostlivosťou. Okresný súd nesprávne uzavrel, že sťažovateľ má preukázať predpoklady

takejtozodpovednostizaškodu,tedavznikškody,protiprávnekonanieškodcu,atoporušeniekonkrétnej
povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovanej. Zodpovednosť
konateľa za škodu sa spravuje § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti konateľa
konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti sa predpokladá a dôkaz opaku
je na konateľovi, ktorý musí preukázať že konal s odbornou starostlivosťou a že konal v súlade so

záujmami spoločnosti (Q., H., Q., G., A., Q., In: C., G. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, komentár k § 135a (online), C., E., M., N., C., I., P.: I., O. a kol.
Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok I (§ 1 až 260). 2. vydanie. Bratislava : Wolters Kluwer
SR s. r. o., 2022, s. 1268). Nie sťažovateľ, ale žalovaná mala preukázať skutočnosti odôvodňujúce jej
konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Záver súdov, že nebol preukázaný vznik

škody úpadcu, nevyplýva z vykonaného dokazovania. V konaní bolo nesporne preukázané, že došlo
k zníženiu majetku úpadcu hotovostnými výbermi, teda že spoločnosti vznikla škoda. Či tieto peniaze
boli použité pre úpadcu, je otázkou preukazovania konania s odbornou starostlivosťou a v záujme
spoločnosti. Aj najvyšší súd na okraj uvádza, že sťažovateľ dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody
uniesol, keď preukázal, že peniaze, s ktorými žalovaná disponovala, z majetku spoločnosti ušli, a to,

či peňažné prostriedky boli použité pre spoločnosť, je otázkou konania so starostlivosťou riadneho
hospodára, ohľadne ktorej nesie dôkazné bremeno žalovaná. Východisková nesprávnosť v právnom
posúdení vznikla už na okresnom súde, keď prijal záver, že sťažovateľ nepreukázal vznik škody,
lebo nepreukázal, akým spôsobom žalovaná peniaze minula. Posúdenie toho, či určitá preukázaná
nesporná skutočnosť je škodou, je právnou úvahou. Súdy pri vyhodnotení skutkového stavu dospeli

k nesprávnemu právnemu záveru o nepreukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, čo
malo za následok nesprávnosť zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom.
V dôsledku nesprávnych záverov o nepreukázaní vzniku škody z nesporných skutkových zistení bolo
na sťažovateľa neprimerane prenesené dôkazné bremeno o tom, ako žalovaná hotovosť spotrebovala,
hoci práve ju zaťažovalo bremeno preukázania toho, že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v

záujme spoločnosti.

Z vyjadrenia obhajcu na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vzhľadom na Nález Ústavného súdu
Najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského a okresného súd a vrátil súd Okresnému súdu Senica, vo veci
sa zatiaľ nekoná.

Z oboznámenej emailovej komunikácie medzi obžalovaným E. B. a svedkom E. C. zo dňa 27. až
28.2.2018 vyplýva, že svedok E. pokora kontaktoval obžalovaného v súvislosti s tým, že mu volal
syn, že bol na výsluchu kvôli firme A. -B., ktorú na neho prepísal, keďže si ho policajti splietli s ním.
Svedok v emaily uvádza, že mu píše, lebo od prepísania firmy mu obžalovaný neberie telefón. Nevie čo

obžalovaný s firmou urobil za podvod, pretože predtým ho hľadali slovenskí exekútori a teraz policajti
a uvádza, že by s ním mal obžalovaný komunikovať, aby sa dohodli čo s tým. Tiež uvádza, že možno
nemá kompletné dokumenty z prepisu firmy, pretože si ich mal vtedy obžalovaný odviesť na Slovensko
a potom mu niečo poslal späť po C., ale má podozrenie, že dostal iba časť.

Obžalovaný svedkovi odpovedal, že mu volal L., že ho svedok zháňa, že jemu nevolal, nemá zmeškaný
hovor. Uviedol, že slovenský exekútori ho nemohli hľadať, nakoľko nemôžu pôsobiť v ČR, a že žiadny
podvod sa nerobil. Kupovali sa pohľadávky od jedného exekútora z Nového Mesta nad Váhom, ale
nevymohlo sa nič. Čo sa týka papierov po L. mu poslal všetky čo mu mal poslať. Jediné čo vie bol tamvyhlásený konkurz. L. povedal, že môžu dať zcuka niekde, dohodnite sa kedy môžete obaja, a riešiť
tam nie je čo musíme počkať ako dopadne ten konkurz kde keď zistia že firma nemá majetok bude ex
offo vymazaná z registra, a doklady si môže skontrolovať má kamaráta právnika tak nech ti ich pozrie

aby ti povedal že mu poslal všetko.

Svedok obžalovanému odpísal, že má na neho číslo, na ktoré volal. Ak má obžalovaný iné, aby ho poslal.
Uviedol, že pokiaľ je to tak ako píše obžalovaný, prečo ho naháňajú policajti.
Obžalovaný odpovedal, že volal B. čo je právnik čo bol v dražobke a ten mu povedal, že svedka mohol

hľadať správca lebo je firma v konkurze ale nie exekútor a policajti že nevie musí vidieť papier tam môže
byt vraj nejaký nespokojný veriteľ čo podal znevýhodnenie veriteľa lebo si mysli zem sa zarábajú prachy
a jemu sa neposlali alebo niečo podobne ale to musí byt napísane na papieri od policajtov a že kľudne
môžu prísť aj k nemu do BA a môže sa jeho priamo opýtať čo potrebuje a mám číslo rovnaké ako mal
šak L. mu voláva. Tak daj nejaký čas a sadneme na kávu a pozrieme čo to prišlo.

Na to svedok odpísal, že by ho zaujímalo, ako môže byť nespokojný veriteľ, keď firma je napísaná na
neho, dohovárali sa, že budú robiť spolu, ale on o žiadnych veriteľoch a žiadnych vymáhaniach nič nevie
a C. podľa toho, čo mu hovorí, taktiež nič nevie. Vytkol obžalovanému, že chodí po dlžníkoch, vymáha
pohľadávky, ale on nič nevie a teraz policajti otravujú jeho deti, lezú do domu ich rodičov, kde 4 roky
nebýva a chodiť na svoje náklady do Bratislavy.

Obžalovaný odpísal, že sa dohodli o pohľadávkach a hovoril im, že nejaké má a svedok sľúbil a vykašlal
sa na to. Uviedol, či si si svedok nepamätá, že to preberali v Campuse. Nemôže za to tak isto som aj
tebe aj pepovi povedal ze treba zaplatit tak zvanú licencnu dan 500 kolko si mi na to dal? ja som zaplatil
dve a ty kolko? a nemusis jazdiť do Bratislavy to bol moj návrh aby si sa osobne popýtal a ne ze musis

nemusis ist nikam a pohladavky su vždy trochu o tom ze ta bude niekto nahanat to sa stava si to robil
v Profi a videl si ze stale bolo niečo s poldama. a co sa jedna ze na tvoje naklady to tak býva ze občas
musis natankovat a niekam zajet nie nedôjde samo. a neviem prečo by niekto mal otravovat tvoje decka
tie s ty m nie nemajú to je nejaka blbost prečo by otravovali decka pokial by aj poslali nejakú postu tak
tam pisu datum narodenia a myslím ze nemáte rovnaký datum narodenia tomu zase nerozumiem ja

prečo decka co to je za blbost. tvoje deti neboli nikde vedene tak prečo by ich niekto otravoval naskenuj
mi ten papier co poslali policajti a ja to zavezem právnikovi a kludne na moje naklady.

Svedok odpísal, že obžalovaný mu o licenčných poplatkoch povedal, že sa nemusí starať, že všetko
je zaplatené a ak budú prachy z nejakého biznisu, tak sa dohodnú. Kvôli tajným kševtom bude mať

problémy. Zaujíma ho, ako mohol jazdiť vymáhať pod firmou B.. Vo chvíli, keď sa prepísala firma na
neho obžalovaný by potreboval od neho plnú moc a tú nepodpísal, aspoň v tých papieroch, ktoré má,
žiadna nie je. Taktiež nie je dôvod, aby nejakú plnú moc dával, pretože sa jasne dohodli, že budú jazdiť
spolu. Ako mohol obžalovaný vymáhať bez ním podpísanej plnej moci.

Obžalovaný odpísal, že v tých papieroch bola aj plná moc a prečo by si ju tam mal mat ty to neviem
keď podpíšeš plnú moc tak ju musí mat ten kto ju používa a povedal som ti o poplatkoch ale že som
ich zaplatí a nie že sa nemáš starať to si sa pomýlil. A ty si sľúbil že máš v šuplíku pohľadávky ja som
povedal že mam niečo ale ty si sa na to vykašlal a nič si nedal a problémy nemajú byt aké skonči konkurz
a firmu výmazu exoffo lebo nemá majetok.

Svedok odpovedal, že kópiu plnej moci musí mať, pretože musí mať kópie od všetkého čo podpísal.
Uviedol že to vyzerá, že obžalovaný možno jeho podpis na tej plnej moci mohol taktiež sfalšovať. Nemal
žiadny dôvod dávať vedome plnú moc, pretože sa dohodli, že budú jazdiť spolu. Vytkol obžalovanému,
že chodí vymáhať za jeho chrbtom, nie nepovie a on potom bude chodiť na výsluchy. Podľa neho
obžalovaný spravil podvod a urobil z neho bieleho koňa bez súhlasu, nepodviedol, len nejakého veriteľa

ale aj jeho.

Obžalovaný svedkovi odpísal: Váž slova nikto z teba koňa neurobil to si asi od mala s tým ja nič nemám
doklady kópie alebo všetko čo máš mat máš všetko som ti dal a biely kôň by si bol keby som ta navliekol
do zadlženej firmy nemyslíš? Asi moc ne ty si nasľuboval kopec veci a vysral si sa na to tak si mal

dobehnúť kedykoľvek prečo si neprišiel a nič som nefalšoval ty trotle myslíš že sa nechám zavrieť
zadarmo za nejaký blbý podpis? A keby si mi nechcel dávať plnú moc jakú si mal predstavu to robiť že
ja zoženiem robotu zavolám a ty to prídeš podpísať alebo ako si to myslel a nikto nič nezneužil kebyto tak bolo nestrkám prachy právnikovi neplatím tu daň a jednoducho sa na to vyserem nemyslíš? A
nemusíš chodiť nikam nikto ti to nekáže.

Obžalovaný k oboznámenej emailovej komunikácii uviedol: „V krátkosti by som chcel povedať, že z tej
komunikácie je úplne zrejme, že vymáhalo sa ešte predtým, než C. vstúpil do firmy. V podstate papiere,
ktoré boli sa mu odovzdali, tam nechýbalo určite nič, boli u toho, nerobilo sa žiadne vymáhanie za jeho
chrbtom ani nič podobné, možno som tam tak impulzívne vystúpil, trošku ma vydráždil, situácia sa chcela
zachraňovať, tam nebola vôľa z druhej strany – C..“ Na otázku samosudcu uviedol, že so svedkom C.

bol vo firme C. T., odišiel odtiaľ v roku 2015 ako zakladal firmu B.. Vo firme C. T. robil od roku 2009.
Pokora tam prišiel v roku 2012-2013 a odtiaľ sa poznali.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu
navrhuje pribrať do konania súdneho znalca, ktorý by zodpovedal otázky najmä v kontexte s pojmom
majetok spoločnosti.

Prokurátorka k návrhu obhajcu uviedla, že na strane 10 Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
23To/9/2022 sa uvádza, že aj odvolací súd má za to, že zo znaleckého posudku a z výpovedi znalca
P. R. Q. je možné jednoznačne vyvodiť záver, že výberom finančných prostriedkov v celkovej výške
42 900,-€ došlo k odstráneniu majetku spoločnosti B. H., pričom, ak by nedošlo k týmto výberom, tak

poškodený by bol v plnej miery uspokojený v konkurznom konaní. Z uvedeného mám za to, že vybraté
finančné prostriedky možno jednoznačne zahrnúť do pojmu majetok spoločnosti a preto nevidím dôvod
na ďalšie znalecké dokazovanie v uvedenom smere.

Následne súd vzhľadom na vyjadrenie prokurátorky podľa § 272 odsek 3 Tr. poriadku odmietol vykonať

dokazovaniepribratímznalcanaposúdenieotázky,čomožnopovažovaťzamajetokspoločnostinakoľko
súd je toho názoru, že ide o otázku právnu.

Z oboznámených aktualizovaných odpisov z registra trestov obžalovaných nevyplynuli žiadne zmeny.

V zmysle obžaloby je obžalovaným kladené za vinu, že

A. B. ako konateľka spoločnosti B. H., so sídlom C. XXX/X, H., IČO: XX XXX XXX, po predchádzajúcej
dohode s E. B., konajúcim za spoločnosť B. H. na základe generálneho splnomocnenia, vybrali z
bankového účtu spoločnosti B. H.. č.ú. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v období od augusta 2015 do

novembra 2015 finančné prostriedky v celkovej sume 42.900,-€, napriek tomu, že spoločnosť B. H. mala
v tej dobe záväzok na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2015 voči podnikateľskému
subjektu B. J. - F. v sume 49.428,-€ a následne dňa 19.12.2015 previedli spoločnosť B. H. bez ďalšieho
majetku použiteľného na uspokojenie svojho veriteľa na E. C., ktorý sa stal jediným spoločníkom a
konateľom spoločnosti, čím tak spôsobili poškodenému podnikateľskému subjektu B. J. – F. - H., so

sídlom K. XXX, B., IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 42.900,-€.

Z obžaloby vyplýva, že obžalovaní mali vyššie uvedeným spoločným konaním čiastočne zmariť
uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránili časť svojho majetku a týmto činom spôsobili značnú škodu,
čím mali spáchať prečin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 239 ods.

1, písm. a), ods. 4 Tr. zákona.

Ako zo samotnej skutkovej vety (ale aj z vykonaného dokazovania) vyplýva, obžalovaní nemali svojím
konaním zmariť uspokojenie „svojho“ veriteľa a odstrániť časť „svojho“ majetku, ale zmariť uspokojenie
veriteľa spoločnosti „B., H.“ a odstrániť časť majetku spoločnosti „B., H.“ Nemožno totiž stotožňovať,

prípadne zamieňať si fyzické osoby obžalovaných s právnickou osobou spoločnosťou B., H., ktorá je
samostatným právnym subjektom.

Súd tak konštatuje, že skutková veta obžaloby nesedí s právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe, pričom
správne malo byť konanie obžalovaných popísané v skutkovej vete obžaloby kvalifikované ako prečin

poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona k § 239 ods. 2, písm. a), ods. 4
Tr. zákona. Teda obžalovaní mali spoločným konaním čiastočne zmariť uspokojenie veriteľa inej osoby
(spoločnosti B., H.) tým, že odstránili časť majetku dlžníka (spoločnosti B., H.) a týmto činom spôsobili
značnú škodu.Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súdu prvého stupňa je potrebné
predovšetkým vytknúť, že rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr.

por., pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, bez toho, aby v prvom rade na základe
vykonaného dokazovania urobil záver o tom, či sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, vôbec stal.
Totiž súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol aj to, že vykonaným
dokazovaním nie je preukázaná výška škody, resp. v akej výške malo byť zmarené uspokojenie
poškodeného, ak vôbec v nejakej výške bolo. Následne, ale oslobodenie obžalovaných odôvodnil

tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by svojím konaním zmarili uspokojenie
poškodeného ako veriteľa spoločnosti B., H. tým, že by odstránili časť majetku tejto spoločnosti, pričom
poukázal aj na zásadu ultima ratio. Odvolací súd k tomu podotkol, že až na základe riadne ustáleného
skutkového stavu v prípade zistenia, že skutok sa stal, je možné rozhodovať o tom, či je aj trestným
činom. V opačnom prípade prichádza do úvahy prednostne rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
podľa § 285 písm. a) Tr. por., ktoré zákonné dôvody na oslobodenie spod obžaloby sú pre obžalovaného

priaznivejšie. Už len v tomto naznačenom smere potom odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok
je nejasný a v dôsledku toho aj nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.).

Prvostupňový súd vo svojom oslobodzujúcom rozsudku ustálil a aj aktuálne opätovne konštatuje, že
vykonaným dokazovaním je preukázané, že A. B. ako konateľka spoločnosti B. H., so sídlom C. XXX/X,

H., IČO: XX XXX XXX, po predchádzajúcej dohode s E. B., konajúcim za spoločnosť B. H. na základe
generálneho splnomocnenia, vybrali z bankového účtu spoločnosti B. H.. č.ú. H. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v období od augusta 2015 do novembra 2015 finančné prostriedky v celkovej sume
42.900,-€, napriek tomu, že spoločnosť B. H. mala v tej dobe záväzok na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.05.2015 voči podnikateľskému subjektu B. J. - F. v sume 49.428,-€ a následne

dňa 19.12.2015 previedli spoločnosť B. H. bez ďalšieho majetku použiteľného na uspokojenie svojho
veriteľa na E. C., ktorý sa stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti.

Uvedené skutočnosti totiž nie sú sporné a súd ich má preukázané nielen výpoveďami svedkov,
výpoveďou znalca P. R. Q., oboznámenými listinným dôkazmi (zmluvou o prevode obchodného

podielu, listiny preukazujúce výber peňazí z účtu spoločnosti, zmluvou o postúpení pohľadávky), ale aj
výpoveďou obžalovaného E. B., ktorý žiadnu z vyššie uvedených skutočností nesporoval.

Keďže vykonaným dokazovaním je preukázané, že vyššie uvedený skutkový dej uvedený v obžalobe
sa stal, najmä okolnosť, že finančné prostriedky v sume 42.900,- € boli vybraté z účtu spoločnosti B., H.

súd konštatuje, že na základe týchto vykonaným dokazovaním preukázaných a nesporných skutkových
okolností, nie je možné konštatovať, že by sa skutok uvedený v obžalobe nestal, pričom je potrebné
posúdiť, či vybratím finančných prostriedkov z účtu spoločnosti došlo k naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu, teda či skutok vykazuje všetky znaky tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného
činu.

Keďže trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zákona je trestným činom úmyselným, je
potrebné skúmať, či je vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaní týmto svojím konaním:
- odstránili časť majetku (peňažné prostriedky vo výške 42.900,-€) spoločnosti B., H., (objektívna
stránka)

- spôsobili tak veriteľovi B. J. – F. - H., so sídlom K. XXX, B., IČO: XXX XXX XX škodu a ak áno v akej
výške (objektívna stránka),
- úmyselne zmarili uspokojenie vyššie uvedeného veriteľa spoločnosti B., H. (subjektívna stránka)

V tejto súvislosti súd považuje za dôležité vyjadriť sa k oboznámenému Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky III.ÚS 621/2022-42 zo dňa 28.7.2022 a to v tom zmysle, že skutočnosti vyplývajúce
z predmetného nálezu sú nielen z hľadiska skutkových okolností, ale aj z hľadiska právneho posúdenia
bezpredmetné pre rozhodnutie v tejto trestnej veci.

Z hľadiska skutkových zistení súd poukazuje na skutočnosť, že z nálezu ústavného súdu vyplýva,

že všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že vykonaným dokazovaním v civilnom
sporovom konaní nebolo preukázané, že by si obžalovaná (obžalovaní) peňažné prostriedky vo výške
42 900 eur, ktoré vybrala z účtu spoločnosti B., H. viacerými výbermi hotovosti od augusta do októbra2015 prisvojila (prisvojili) alebo použili pre vlastné potreby, teda, že by tieto prostriedky boli odstránené
z majetku spoločnosti B., H..

Z hľadiska právneho posúdenia súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania na ústavnom
súde bolo posúdenie dôkazného bremena zodpovednosti za škodu podľa obchodnoprávnych predpisov
(§ 135a ods. 3 Obchodného zákonníka), pričom ústavný súd ustálil, že dôkazné bremeno v civilnom
sporovom konaní, že škoda nevznikla je na žalovanej ako konateľky spoločnosti B., H., ktorá v tomto
trestnom konaní vystupuje ako obžalovaná, ktorá má v civilnom sporovom konaní preukázať skutočnosti

odôvodňujúce jej konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti B., H..

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná ako konateľka spoločnosti B., H. môže niesť zodpovednosť za
škodu spôsobenú veriteľovi (veriteľom) podľa obchodnoprávnych predpisov (§ 135a ods. 3 Obchodného
zákonníka) nielen vtedy, ak by svojím konaním spôsobila škodu úmyselne (úmyselne si prisvojila alebo
použila peňažné prostriedky pre vlastné potreby, alebo inak ich odstránila z majetku spoločnosti B.,

H.), ale aj vtedy, ak by ju spôsobila z nedbanlivosti, a dokonca aj v prípade, ak by svojím konaním
veriteľomžiadnuškodunespôsobila,peniazesineprisvojila,nepoužilaprevlastnépotrebyaneodstránila
z majetku spoločnosti B., H., ale použila ich na chod spoločnosti, ak iba jednoducho nebude vedieť
preukázať skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s odbornou starostlivosťou.

V trestnom konaní však platí obrátené dôkazné bremeno, ktoré nie je na obžalovanom, ale je
na prokurátorovi, pričom bez ohľadu na to, či by bola v civilnom sporovom konaní konštatovaná
zodpovednosť obžalovaného za škodu podľa civilných predpisov, prokurátor v trestnom konaní musí
preukázať zavinenie obžalovaných v tomto prípade vo forme úmyslu, ktorý sa musí vzťahovať ku
všetkým znakom objektívnej stránky trestného činu. V trestnom konaní je tak potrebné obžalovaným

preukázať úmyselné zavinenie, ktoré dôkazné bremeno zaťažuje prokurátora.

Pokiaľ ide o otázku, či obžalovaní odstránili časť majetku (peňažné prostriedky vo výške 42.900,-€)
spoločnosti B., H., obžalovaný E. B. (obžalovaná A. B. odmietla vypovedať) na svoju obranu uviedol,
že uvedené peňažné prostriedky neodstránili z majetku spoločnosti B., H.. Vo svojej výpovedi uviedol,

že všetky peniaze, ktoré sa vyberali sa používali na chod firmy, či už na nákup pohľadávok, či zaplatiť
sociálku, čokoľvek čo bolo treba. Je veľa veriteľov, ktorí majú sami problémy a chcú vyplatiť pohľadávku
v hotovosti. Nechce to cez účet, lebo ho má z nejakého dôvodu zablokovaný. Nikdy to neriešil, ani
nemusel. Pokiaľ niekto povedal, že predá pohľadávku v hotovosti, tak mu dal peniaze. Štandardne
kupovali pohľadávky v hotovosti. Potom sa účtovníkovi dali doklady od toho, nevie ako to on účtoval. Vie,

že jednu pohľadávku odkúpil v Trebišove. To súvisí s tými výbermi. Nepamätá si presne koľko zaplatili
ani ako sa volá firma. Je to cez štyri roky.

V súvislosti s touto otázkou súd v pôvodnom oslobodzujúcom rozsudku zohľadnil výpoveď znalca P.
R. Q., ktorý vo svojej výpovedi síce uviedol, že hotovostné výbery finančných prostriedkov, keďže

nemal k dispozícii celé účtovníctvo, by bolo možné interpretovať tak, že predstavujú majetok, ktorý
bol odstránený z majetku spoločnosti B., H., avšak zároveň uviedol, že ak výber nie je zaevidovaný v
pokladni a nie je doklad o jeho použití, v rámci rekonštrukcie účtovníctva sa pohľadávka zaeviduje voči
spoločníkom, pričom v prípade, ak by sa v účtovníctve inej spoločnosti nachádzali príslušné doklady a
spravil by sa zrkadlový obraz účtovníctva, je možné zmeniť účtovnú závierku, výpoveď znalkyne P. G.

N., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ nemá k dispozícii kompletné účtovníctvo, to znamená
účtovné knihy všetky aj účtovné doklady, tak v podstate jednoznačne nemôže skonštatovať, že by
tie výbery znamenali, že tie peniaze boli použité na nejaké súkromné účely, na účely čo nesúviseli s
podnikateľskoučinnosťouspoločnosti,pričomzpredloženýchdokladovnevievylúčiť,žepeniazevybraté
z účtu neboli použité na chod spoločnosti, výpoveď účtovníka spoločnosti B., H. svedka N. L., ktorý vo

svojej výpovedi uviedol, že nestalo sa počas toho obdobia, že by mu v účtovníctve alebo v zostavách
nesedeli finančné prostriedky, ktoré boli prijaté s finančnými prostriedkami, ktoré boli deklarované ako
vydané, pravdepodobne mu boli predložené doklady na čo bol použitý výber 30000, ak pri uzávierke
neboli tie peniaze zaúčtované v pokladni, tak jediná možnosť je, že boli predložené doklady, ktoré ich
odtiaľ dostali, ako aj skutočnosť, že podľa výpovede účtovníka spoločnosti B., H. svedka N. L., OČTK

mali po spáchaní skutku k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti B., H. viac ako pol roka, nakoľko
im bolo týmto účtovníkom vydané a následne mu bolo aj vrátené, pričom ho mali celé prejsť a malo
byť v poriadku.V súvislosti dodatočne oboznámenou emailovou komunikáciou súd dodáva, že z jej obsahu nemožno
dospieťkjednoznačnémuzáveru,žebyE.C.boltypickýmbielymkoňom,akovosvojejvýpovediuvádza.
V predmetnej komunikácii totiž sám E. C. priznáva, že spoločnosť B., H. kúpil s úmyslom („dohodli

sa, že budú robiť spolu“) s obžalovaným spoločne pokračovať v predmete podnikania spoločnosti (mal
v rovnakom predmete podnikania pôsobiť s obžalovaným predtým v inej firme), pričom z jej obsahu
možno vyvodiť, že má aj nejaké doklady spoločnosti B., H., možno aj účtovníctvo, pokiaľ ho z nejakého
iracionálneho strachu neodstránil. Uvedený svedok totiž v komunikácii uvádza, že iba možno nemá
kompletné dokumenty z prepisu firmy, ktoré mal obžalovaný odviesť na Slovensko a potom mu mal

obžalovaný niečo poslať po „C.“, pričom má iba podozrenie, že mohol dostať iba časť. Obžalovaný
mal odpísať, že mu poslal všetky papiere, ktoré mu mal poslať po „L.“, doklady si môže skontrolovať,
právnik nech potrie, aby mu povedal, že mu poslal všetko. Svedok tiež priznáva, že sa bavili o licenčných
poplatkoch. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát R 124/2012, podľa ktorého samotným prevodom
obchodného podielu (obchodných podielov) v spoločnosti s ručením obmedzeným z doterajšieho
spoločníka (doterajších spoločníkov) na inú osobu (iné osoby), a to či už odplatným alebo bezodplatným,

nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti, a tým ani len k čiastočnému
zmareniu uspokojenia veriteľa, preto takýto prevod sám osebe nemôže naplniť skutkovú podstatu tohto
trestného činu.

Pokiaľ ide o otázku, či konaním obžalovaných vznikla poškodenému škoda, t.j. že sa poškodenému

nedostalo to, čo zodpovedá jeho nároku v zmysle obsahu konkrétneho záväzkového vzťahu, o ktorý v
danom prípade ide, obžalovaný na svoju obranu vo svojej výpovedi uvádzal, že sa chcel s poškodeným
dohodnúť, nakoľko príslušenstvom postúpenej pohľadávky mali byť aj úroky z omeškania, ktoré ale jej
príslušenstvom neboli. Obžalovaný tak namietal, že pohľadávka postúpená poškodeným na spoločnosť
B., H. nemala dohodnutý, poškodeným deklarovaný obsah.

V súvislosti s touto otázkou súd v pôvodnom oslobodzujúcom rozsudku zohľadnil skutočnosť, že
poškodený vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný žiadal zľavu z kúpnej ceny za postúpenie
pohľadávky, pričom ešte aj na hlavnom pojednávaní pred súdom deklaroval, že obsahom pohľadávky,
ktorú na spoločnosť B., H. postúpil sú aj úroky z omeškania, ktoré právny zástupca poškodeného ešte

pred splatnosťou odplaty v emaily zo dňa 23.10.2015 odoslaného obhajcovi obžalovaného vyčíslil na
sumu 31 464,-Eur, ktorých deklarovaná existencia však vykonaným dokazovaním preukázaná nebola
a nevyplýva ani z oboznámených listín zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26C/120/2015.

Keďže právna úprava postúpenia pohľadávky nezakladá len práva postupcu a povinnosti postupníka,

ale aj práva postupníka a povinnosti a zodpovednosť postupcu, súd uvedenú obranu obžalovaného
(obžalovaným uplatňovanú zľavu z kúpnej ceny za postúpenie pohľadávky z dôvodu, že postúpená
pohľadávka nemá deklarovaný obsah) v pôvodnom oslobodzujúcom rozsudku právne posúdil ako
protinárok spoločnosti B., H. voči postupcovi (poškodenému), zo zodpovednosti postupcu podľa § 527
1 písm. a) OZ, že spoločnosť B., H. sa nestala namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým

obsahom (zodpovednosť poškodeného za pravosť a kvalitu pohľadávky), keďže súd po zohľadnení
skutočnosti, že táto zodpovednosť je v zmysle zákona zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa postupca
nemôže zbaviť, pričom zákon v tomto prípade nepripúšťa ani liberáciu, dospel k záveru, že uvedená
skutočnosť (obžalovaným uplatňovaný protinárok z vád postúpenej pohľadávky) má vplyv na ustálenie
výšky škody, t.j. na ustálenie výšky nároku poškodeného v zmysle obsahu konkrétneho záväzkového

vzťahu (zmluvy o postúpení pohľadávky), o ktorý v tomto prípade ide, ktorú výšku škody tak súd na
podklade vykonaného dokazovania nevedel jednoznačne ustáliť a v zmysle zásady ultima ratio vec
ustálil ako obchodnoprávny spor.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol:

Po preskúmaní veci sa odvolací v podstate stotožnil s podstatnými odvolacími námietkami prokurátora,
keď dospel aj k záveru, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre svoje rozhodnutie (o podanej obžalobe), pretože pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. nehodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne, a na základe toho neurobil logicky
odôvodnené úplné skutkové i právne zistenia (závery) podstatné pre rozhodnutie vo veci samej (o
obžalobe).· Všeobecne k trestnému činu poškodzovania veriteľa

Podľa § 239 ods. 1 Tr. zák. kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že

a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho
majetku,
b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo
prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo

d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 239 ods. 2 Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí
uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť

majetku dlžníka, alebo
b) na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.

Podľa § 239 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.

V prípade trestného činu poškodzovania veriteľa je majetkom, ktorému sa poskytuje ochrana
(individuálny objekt), pohľadávka veriteľa, a teda objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na
uspokojenie pohľadávky, ktorú má tento veriteľ voči svojmu dlžníkovi.

Pojem "majetok" pri tomto trestnom čine treba chápať v širšom slova zmysle, a teda nielen hnuteľné
či nehnuteľné veci, peniaze, pohľadávky, cenné papiere, ale aj iné majetkové práva a všetky peniazmi
oceniteľné hodnoty.

Páchateľom tohto trestného činu, pokiaľ ide odsek 1, môže byť len dlžník, teda osoba, ktorá má voči

veriteľovi určitý záväzok.

Pokiaľideoodsek2,vtomtoprípadeideosubjektvšeobecný.Trestnezodpovednýmmôžebyťktokoľvek
(fyzická aj právnická osoba), kto tam opísaným konaním čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa
inej osoby. Zákon teda nepožaduje na rozdiel od odseku 1 od páchateľa či spolupáchateľa trestného

činu, aby bol veriteľovým dlžníkom. Aj v tomto prípade však musí existovať určitý záväzkový vzťah medzi
veriteľom a dlžníkom.

Objektívnou stránkou tohto trestného činu je čo aj len čiastočné zmarenie uspokojenia vlastného veriteľa
(odsek 1) či veriteľa inej osoby (odsek 2) konaním, ktoré je alternatívne vymedzené skutkovou podstatou

tohto trestného činu (postihujú sa všetky typické konania, ktorých cieľom je zbavovanie sa majetku
dlžníka a ktoré môžu spôsobiť následok vo forme poškodeného veriteľa).

Ako už bolo naznačené, základným predpokladom trestnej zodpovednosti za tento trestný čin je
existencia záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým

vzťahom taký právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a
dlžníkovi naopak vzniká povinnosť plniť záväzok. Pokiaľ ide o obsah záväzkového vzťahu, z platného
záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený
to od neho požadovať.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti za tento trestný čin je v podstate jedno, akým spôsobom záväzkový
vzťah, resp. zo záväzkového vzťahu vyplývajúca pohľadávka veriteľa vznikla. Dôležitá je existencia
platnej pohľadávky, keďže právo na plnenie veriteľovi vzniká práve na základe pohľadávky. Skutková
podstata tohto trestného činu tak chráni uspokojenie pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy,
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo mnohých iných skutočností, ktoré predpokladajú

právne predpisy ako skutočnosti zakladajúce záväzkový vzťah. Nie je pritom dôležité ani to, či
pohľadávka vznikla v súvislosti s podnikateľskou činnosťou alebo nie. Rovnako nie je dôležité, kto je
subjektom takéhoto záväzkového vzťahu (fyzická osoba, právnická osoba či štát).Pre správne posúdenie záväzkového vzťahu a prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je
nevyhnutné dôsledne skúmať obsah tohto záväzkového vzťahu. Totiž zmarenie uspokojenia veriteľa
sa musí posudzovať podľa obsahu konkrétneho záväzkového vzťahu. Veriteľ má právo dostať to, čo

zodpovedájehonárokuvzmysleobsahukonkrétnehozáväzkovéhovzťahu,oktorývdanomprípadeide.

Ak páchateľ jedným alebo viacerými spôsobmi konaní alternatívne vymenovanými v písmenách a) až d)
odseku 1, resp. v písmenách a) a b) odseku 2 § 239 Tr. zák. dosiahne stav, že veriteľ nedostane aspoň
sčasti to, čo by podľa obsahu záväzku mal dostať a zároveň sa tento veriteľ nemôže uspokojiť z iného

majetku dlžníka, dopúšťa sa tohto trestného činu.

Dokonanie tohto trestného činu znamená situáciu, keď sa veriteľ v dôsledku dispozície dlžníka (či inej
osoby) s majetkom nemôže domôcť svojej pohľadávky, ktorá sa už v zmysle záväzkového vzťahu, na
základe ktorého vznikla, stala splatnou. Konanie dlžníka (resp. inej osoby) pred splatnosťou pohľadávky
ale môže zakladať trestnosť vo forme pokusu trestného činu, resp. prípravy trestného činu (k tomu

porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2019, sp. zn. 6 Tdo 26/2019).

Pokiaľ ide o správne vymedzenie výšky škody pri tomto trestnom čine, pôjde o škodu na majetku veriteľa,
pričom jej podstata bude spočívať v tom, že sa veriteľovi nedostane takého plnenia z majetku dlžníka,
ktorého by sa mu za iných okolností dostalo (primerane porovnaj R 124/2012, resp. už vyššie citovaný

rozsudok najvyššieho súdu).

Naviac Trestný zákon nevyžaduje spôsobenie škody v konkrétnej minimálnej výške pre naplnenie
základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., čo vyplýva zo
slovného spojenia "čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie". Výška škody sa pri tomto trestnom čine stáva

určujúcou až pre naplnenie znakov jeho kvalifikovaných skutkových podstát podľa odsekov 3 až 5 §
239 Tr. zák.

Napokon pokiaľ ide o subjektívnu stránku tohto trestného činu, vyžaduje sa úmyselné zavinenie vo forme
priameho či nepriameho úmyslu. Páchateľ teda musí realizovať konanie opísané príslušnou skutkovou

podstatou s tým vedomím, že má veriteľa, ktorého uspokojenie svojím konaním chce zmariť alebo je s
týmto minimálne uzrozumený.

· Konkrétne k prejednávanej veci

V zmysle vyššie uvedeného potom odvolací súd k dôvodnosti podstatných odvolacích námietok
prokurátora uvádza nasledovné:

Podľa obsahu písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi nimi dňa 13.05.2015 bola
z veriteľa na dlžníka postúpená konkrétna pohľadávka veriteľa voči inému dlžníkovi v celkovej výške

49.428,- Eur s príslušenstvom. Bola za to dohodnutá aj odplata, a to vo výške 49.428,- Eur, ktorá bola
splatná pri podpise tejto zmluvy, resp. podľa ďalšieho bodu tejto zmluvy ju mal dlžník zaplatiť vo forme
4 splátok do konca roka 2015 na bankový účet veriteľa. Z hľadiska takéhoto zjavného rozporu ale
odvolací súd dospel k záveru, ktorý v podstate aj vyplynul z vykonaného dokazovania na súde prvého
stupňa, že za deň (dátum) splatnosti postupovanej pohľadávky je pri tomto nejednoznačnom dojednaní

zmluvných strán možné chápať deň 31.12.2015 (posledný deň roka 2015). Obsah záväzkového vzťahu
medzi veriteľom (poškodeným) a dlžníkom (spoločnosťou TO-GA, s.r.o.) bol teda nadmieru jasný a nie
komplikovaný.

K tomu zároveň odvolací súd dodáva, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by bola zmluva o postúpení pohľadávky v inkriminovanom čase
(do roku 2015) zrušená v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany poškodeného, a preto dospel k
rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že táto zmluva tak "zostala" od po takomto odstúpení platnou.

PokiaľideoobžalovanúA.B.,anipodľanázoruodvolaciehosúduniejemožnésúhlasiťsozáveromsúdu

prvého stupňa, podľa ktorého bola "len" formálnou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B., H., pričom
o reálnom obchodovaní tejto spoločnosti nemala vedomosť, čím súd prvého stupňa odôvodnil záver o
tom, že v jej prípade nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky stíhaného trestného činu.VtejtosúvislostiajodvolacísúdpoukazujenavýpoveďsvedkaN.L.,podľaktorejknemuakoúčtovníkovi
chodila obžalovaná, či už sama alebo spoločne s obžalovaným E. B., pričom mu raz mesačne na
pravidelnej báze nosili faktúry, bankové výpisy, bločky a pod. Svedok tiež uviedol, že pripravoval daňové

priznanie spoločnosti B., H. za rok 2015, ktoré bolo štandardné, v súlade so skutočnosťou. Účtovníctvo
tejto spoločnosti viedol od jej založenia, až do obdobia asi pol roka po predaji obchodného podielu, teda
aj v inkriminovanom čase. Napokon tento svedok uviedol, že sa mu nestalo počas tohto obdobia, že
by mu v účtovníctve alebo v zostavách nesedeli finančné prostriedky, ktoré boli prijaté, s finančnými
prostriedkami, ktoré boli deklarované ako vydané. Napokon obžalovaný E. B. vypovedal, že čo sa týka

účtovníctva, celé ho viedol svedok N. L..

Úmyselné konanie aj tejto obžalovanej preukazuje aj fakt, že v období od augusta 2015 do novembra
2015, kedy vyberala finančné prostriedky z bankového účtu spoločnosti B., H. (o tom, že ich vyberala
práve ona a že nebol preukázaný konkrétny účel týchto výberov, nasvedčuje nepriamo aj odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Skalica vo veci pod sp. zn. 1C/24/2017, na jeho strane 2, bod 3., č.l. 904

spisového materiálu) a nebol preukázaný ich konkrétny účel), súčasne podpísala zjavne účelovú zmluvu
o prevode obchodného podielu (dňa 26.10.2015), kde ako jediný spoločník previedla celý svoj obchodný
podiel v spoločnosti B., H. na svedka E. C. za sumu 5.000,- Eur, ktorú od svedka následne nikdy
nepožadovala uhradiť. Obžalovaná A. B. dňa 08.12.2015 notársky osvedčila pravosť svojho podpisu na
tejto zmluve. Pritom obžalovaný E. B. vypovedal, že týchto výberoch z bankového účtu spoločnosti B.,

H. vedel, dohodli sa s obžalovanou A. B..

Túto zjavnú účelovosť v konaní obžalovaných s cieľom čiastočne zmariť uspokojenie poškodeného,
resp. podpísanej zmluvy o prevode obchodného podielu preukazuje aj výpoveď svedka E. C., ktorý
vypovedal, že pri prevode obchodného podielu neprevzal žiadny majetok ani účtovníctvo spoločnosti

B., H. (nevedel takýto majetok ani špecifikovať) a o záväzkoch spoločnosti nebol informovaný. Bol
predtým ale obžalovaným E. B. informovaný o tom, že tá spoločnosť je "čistá". Svedok uviedol aj to, že
podpis na preberacom protokole ohľadom účtovníctva spoločnosti B., H. zo dňa 02.03.2017 nie je jeho,
i keď skutočnosť, že mal prevziať toto účtovníctvo (dňa 26.10.2015), vyplýva aj zo zmluvy o prevode
obchodného podielu (?).

Napokon takúto účelovosť podporuje aj výpoveď obžalovaného E. B., že "vec chcel riešiť aj pokiaľ
išiel konkurz". Pritom návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti B., H. bol spísaný až dňa
08.12.2016.

Napokon je potrebné v neprospech obžalovanej A. B. vyhodnotiť aj tú skutočnosť, že najväčšie
výbery (vo výške 35.000,- Eur) vykonala len krátko po pripísaní sumy 49.458,- Eur na bankový účet
spoločnosti B., H. (pripísaná bola dňa 04.08.2015, k týmto výberom došlo následne v dňoch 05.08.2015
a 07.08.2015), ktorého bola ako jediná disponentom. Pritom v dňoch 04.08.2015 boli vykonané prvé
splátky postúpenej pohľadávky, avšak len vo výškach 2.428,- Eur a 5.000,- Eur.

Taktiež je potrebné poukázať na listinný dôkaz na č.l. 244-248 spisového materiálu - ide o mailovú
komunikáciu obžalovaného E. B. so svedkom E. C., najmä zo dňa 28.02.2018 (teda dlhší čas po
prevode obchodného podielu na svedka), podľa obsahu ktorého ho obžalovaný informuje aj o tom,
že spoločnosť B., H. nemá žiadny majetok. Z uvedeného je možné dôvodiť, že obžalovaní skutočne

"fungovali" (podnikali) v spoločnosti B., H. aj po prevode obchodného podielu a prevod obchodného
podielu bol len formálny (resp. účelový).

Odvolací súd však z hľadiska preukázania úmyselného konania obžalovaných ďalej poukazuje aj na tú
časť výpovede svedka N. P. K., že po vymožení pohľadávky mu telefonoval obžalovaný E. B., ktorý chcel

znížiť sumu (odplatu) dohodnutú v podpísanej zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú mal inak zaplatiť
v splátkach do konca roka 2015.

Ďalej pokiaľ ide o obžalovaného E. B., aj odvolací súd má za to, že zo znaleckého posudku a výpovede
znalca P. R. Q. N. možné jednoznačne vyvodiť záver, že výberom finančných prostriedkov v celkovej

výške 42.900,- Eur došlo k odstráneniu majetku spoločnosti B., H., pričom ak by nedošlo k týmto
výberom, tak poškodený by bol v plnej miere uspokojený v konkurznom konaní.

Tento znalec tiež poukázal na to, resp. zistil, že:· výbery finančných prostriedkov spolu vo výške 42.900,- Eur sa nepremietli ani do súvahy, ani do výkazu
ziskov a strát, ani do poznámok účtovnej závierky spoločnosti B., H.,
·podľavýkazuziskovastráttietofinančnéprostriedkynebolizúčtovanénaprevádzku(chod)spoločnosti

B., H.,
· podľa súvahy neboli za ne kúpené ani pohľadávky.

Naviac z účtovnej závierky za rok 2015 vyplýva, že na chod spoločnosti B., H. boli použité finančné
prostriedky "len" vo výške 9.473,- Eur (riadok 208).

Znalec tiež uviedol aj to, že na vypracovanie svojho znaleckého posudku mal dostatok podkladov
(účtovníctvo spoločnosti bolo založené len na výpisoch).

Uvedené zistenia znalca potom vyvracajú prezentovanú obranu obžalovaného. Takáto jeho obrana
naviac ani nemá logiku, keďže išlo o tzv. prázdnu firmu, bez zamestnancov, u ktorej zrejme jediným

realizovaným predmetom činnosti bol nákup a vymáhanie pohľadávok. Ak by bola za vybrané finančné
prostriedky kúpená aj nejaká nová pohľadávka, je už úplne nelogické, že aby následne došlo k prevodu
obchodného podielu tejto spoločnosti "len" za sumu 5.000,- Eur, ktorú naviac, ako bolo uvedené už
vyššie, obžalovaní od svedka E. C. ani nikdy nepožadovali uhradiť.

I keď ďalšia znalkyňa P. G. N. zas uviedla, že ak nie je kompletné účtovníctvo, nevie jednoznačne uviesť,
že finančné prostriedky neboli použité na chod spoločnosti, uviedla však aj to, že nevie vylúčiť, že tomuto
tak ale bolo.

Odvolací súd k tomu uvádza, že žiaden znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky a hodnotiť vykonané

dôkazy, ani robiť závery o vierohodnosti dôkazov (teda ani znaleckého posudku iného znalca) a robiť
právne závery (napr. či obžalovaný spáchal trestný čin alebo nie). Takéto "oprávnenie" má len súd, ktorý
musí, ako už bolo spomenuté vyššie, najmä postupovať podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Teda výpoveď znalca
(alebo jeho znalecký posudok) je len jedným z dôkazov, ktoré musí súd hodnotiť jednotlivo, ako aj v
ich súhrne.

Odvolací súd prisvedčil aj tej odvolacej námietke prokurátora, že výška spôsobenej škody bola
jednoznačne preukázaná, resp. spôsobená škoda je skutočne vo výške 42.900,- Eur, pozostávajúca
z preukázaných výberov finančných prostriedkov zo strany obžalovaných, o ktoré bol znížený majetok
spoločnosti B., H. ešte predtým, ako došlo k prevodu obchodného podielu tejto spoločnosti na inú osobu.

Napokon sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého aktivity
poškodeného, resp. svedka B. J., predovšetkým v civilnom konaní, majú znižovať jeho dôveryhodnosť a
tým spochybňovať dôvodnosť samotného trestného stíhania. Ako na to správne poukázal už prokurátor,
jepotrebnésiuvedomiť,žepoškodenémubolazostranyobžalovanýchspôsobenáškoda,ktorejnáhrady

sa mu doposiaľ nepodarilo domôcť žiadnymi legálnymi právnymi prostriedkami. Akékoľvek jeho aktivity
v iných netrestných konaniach, ktorých cieľom je domôcť sa náhrady spôsobenej škody, preto nemožno
vykladať v jeho neprospech a znižovať tak vierohodnosť jeho tvrdení, ktoré majú dostatočný podklad aj
v iných vykonaných dôkazoch.

Rovnako odvolací súd prisvedčil napokon aj tej odvolacej námietke prokurátora, že úvahy o prípadných
úrokoch, úrokoch z omeškania, odplate za prevod pohľadávky a pod., na ktoré poukazoval súd prvého
stupňa, sú pre posúdenie veci irelevantné. Taktiež ani odvolací súd nepovažuje za správne aplikovanie
zásady ultima ratio a označenia predmetného sporu ako obchodnoprávneho, keďže nejde o klasický
obchodnoprávny spor, vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti.

Pre posúdenie prejednávanej veci nie je dôležité, aký nárok na náhradu škody (v akej výške) si v tomto
konaní uplatňuje poškodený, ani jeho iné právne úkony v súvislosti s touto vecou (napr. odstúpenie
od zmluvy o postúpení pohľadávky, návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti B., H.) po 18.12.2015, v
ktorý deň bola obžalovaná A. B. naposledy jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B., H.. Teda

akékoľvek ďalšie úkony obžalovaných či poškodeného po dátume 18.12.2015 sú pre posúdenie veci v
podstate irelevantné. V prípade stíhaného trestného činu neexistuje ani žiadna skutočnosť svedčiaca
pre možný zánik jeho trestnosti (§ 84 a nasl. Tr. zák.).Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v podstate "preferoval" len dôkazy v prospech
obžalovaných, ale bez dostatočného odôvodnenia sa už dôsledne nevenoval viacerým iným dôkazom,
ktoré ich naopak usvedčujú zo spáchania stíhaného skutku (s možnou miernou zmenou skutkovej vety a

so zmenou jeho právnej kvalifikácie oproti podanej obžalobe - viď k tomu nižšie), hoci tieto usvedčujúce
dôkazy sa javia byť dostatočne vierohodné, resp. sa javí, že tvoria logickú a ucelenú reťaz a navzájom
sa aj dopĺňajú.

Odvolací súd v tomto smere opätovne poukazuje na zjavnú účelovosť konania obžalovaných s cieľom

čiastočne zmariť uspokojenie poškodeného ako veriteľa inej osoby - spoločnosti B., H., ktorí po tom,
ako na bankový účet tejto spoločnosti boli pripísané finančné prostriedky z vymoženej pohľadávky
postúpenej na ňu poškodeným, tieto formou odplaty za postúpenú pohľadávku (v celosti) nepreviedli
v lehote splatnosti na bankový účet poškodeného, ale v podstatnom rozsahu ich vybrali z bankového
účtu a spoločnosť B., H. zjavne účelovo previedli na inú osobu (svedka E. C.) bez prevodu akéhokoľvek
iného majetku tejto spoločnosti.

Z tohto pohľadu odvolací súd teda prisvedčil aj záveru súdu prvého stupňa, že konanie obžalovaných
by mohlo byť právne posúdené nie ako trestný čin uvedený v obžalobe, ale ako prečin poškodzovania
veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 239 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák., pretože mohli spoločným
konaním čiastočne zmariť uspokojenie veriteľa inej osoby (spoločnosti B., H.) tým, že odstránili časť

majetku jeho dlžníka (spoločnosti B., H.) a týmto činom spôsobili (poškodenému) značnú škodu.

Keďže v zmysle § 327 ods. 1 Tr. poriadku je súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vylovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, na čo
odvolací súd vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa explicitne upozornil, pričom odvolací súd vo

svojom rozhodnutí vylovil právny názor, že výška spôsobenej škody bola jednoznačne preukázaná,
resp. spôsobená škoda je skutočne vo výške 42.900,- Eur, pozostávajúca z preukázaných výberov
finančných prostriedkov zo strany obžalovaných, o ktoré bol znížený majetok spoločnosti B., H. ešte
predtým, ako došlo k prevodu obchodného podielu tejto spoločnosti na inú osobu, pričom úvahy o
prípadných úrokoch, úrokoch z omeškania, odplate za prevod pohľadávky a pod., na ktoré poukazoval

súd prvého stupňa, sú pre posúdenie veci irelevantné a zároveň vyslovil právny názor, že úmyselné
konanie nielen obžalovaného ale aj obžalovanej preukazuje aj fakt, že v období od augusta 2015 do
novembra 2015, kedy vyberala finančné prostriedky z bankového účtu spoločnosti B., H. a súčasne
podpísala zjavne účelovú zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorú od svedka následne nikdy
nepožadovala uhradiť a obžalovaný E. B. vypovedal, že týchto výberoch z bankového účtu spoločnosti

B., H. vedel, dohodli sa s obžalovanou A. B., pričom konanie dlžníka (resp. inej osoby) pred splatnosťou
pohľadávky môže zakladať trestnosť vo forme pokusu trestného činu, resp. prípravy trestného činu (k
tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2019, sp. zn. 6 Tdo 26/2019),
súd ustálil, že skutok, ktorý je obžalovaným kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pričom v súlade s právnym názorom krajského súdu do skutkovej vety doplnil dátum

splatnosti pohľadávky poškodeného, pričom konštatoval, že obžalovaní sa spoločným konaním dopustili
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zmareniu uspokojenia veriteľa inej osoby tým, že odstránili
časť majetku dlžníka a týmto činom spôsobili značnú škodu a toto konanie na rozdiel od obžaloby
kvalifikoval ako prečin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 239
odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

V prípade prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona,

je zákonom ustanovená trestná sadzba 1 rok až 5 rokov.

V prípade obžalovanej A. B. súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a to,
že obžalovaná viedla pred spáchaním skutku riadny život, bez danosti priťažujúcich okolností u oboch
obžalovaných, pričom dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovanými

tým, že sa im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na ich výchovu k tomu,
aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie
obžalovanýchspoločnosťou,jeprimeranéobžalovanýmuložiťpodľa§239ods.4Tr.zákonatrestodňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 (jeden) rok. Pri ukladaní trestu odňatia slobody súdprihliadol aj na odstup času od spáchania skutku, počas ktorého sa obžalovaný nedopustili žiadneho
ďalšieho trestnoprávneho konania.

Keďže obžalovaná nemá záznam v registri trestov a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený,
súdobžalovanýmvýkontrestuodňatiaslobodypodľa§51odsek1,odsek2Trestnéhozákonaspoužitím
§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu u obžalovanej A.
B. v trvaní 1 (jeden) rok a u obžalovaného E. B. v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, keďže účasť tohto
obžalovaného na spáchanom skutku súd považuje za závažnejšiu.

Súd súčasne podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného B. J. - F. - H. so sídlom K.
XXX, B., IČO: XXX XXX XX s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže skutok
kvalifikoval ako spáchaný v štádiu pokusu.

Okrem toho B. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje škodu 49.428 € ako odplatu, za zmluvu

o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť firme F. zaplatená. Uvedená suma je nielen vyššia ako škoda,
ktorá bola vykonaným dokazovaním konaním obžalovaných preukázaná, ale navyše súd poukazuje na
skutočnosť, že hoci pôvodným poškodeným bola fy. B. J. – F. – H. IČO: XXX XXX XX, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že je sporné aktuálne vlastníctvo uvedenej pohľadávky. B. J. totiž vo svojej
výpovedi uviedol, že „podpisoval návrh na konkurz na spoločnosť B., H., nepamätá si, či podal návrh ako

F. ako fyzická osoba alebo ako s.r.o., bola podpísaná zmluva o prevode pohľadávky medzi F. fyzickou
osobou a s.r.o. a nevie čo bolo predmetom postúpenia“.

V tejto súvislosti súd ako orbiter diktum poukazuje, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti B., H. zo dňa 8.12.2016, v ktorom vystupujú ako

navrhovatelia veritelia 1/: B. J. – F. – H. a 2/: F. – H., H. z titulu neuhradenia odplaty za postúpenie
pohľadávky.

Javí sa tak, že časť pôvodnej pohľadávky (odplaty za postúpenie pohľadávky) bola postúpená na iný
subjekt (s.r.o. B. J.). B. J. tak vo svojom návrhu nešpecifikoval, ktorému právnemu subjektu žiada priznať

nárok na náhradu škody a akej výške (B. J. – F. – H., spoločnosť s ručením obmedzeným B. J.), pričom
ani nezdokladoval aktuálne vlastníctvo pohľadávky z neuhradenej kúpnej ceny spoločnosťou B., H. za
postúpenie pohľadávky.

Ako orbiter dictum súd poukazuje aj na skutočnosť, že z nálezu ústavného súdu, ktorý do spisu založil

poškodený, a ktorý bol na hlavnom pojednávaní oboznámený vyplýva, že sumu 42.900 € (škodu,
ktorá mala byť konaním obžalovaných spôsobená odstránením z majetku spoločnosti B., H.) si voči
obžalovanej A. B. v civilnom konaní uplatňuje konkurzný správca spoločnosti B., H., ktorý konkurz bol
celkom zrejme vyhlásený na podklade návrhu poškodeného, resp. návrhu ktorý podal jednak ako fyzická
osoba ako aj prostredníctvom svojej s.r.o., pričom keďže pohľadávku si uplatnili tieto právne subjekty

v príslušnom konkurze, mala by tak byť uhradená v rámci nimi vyvolaného konkurzného konania, aby
nedošlo k duplicitnému ukladaniu a vymáhaniu tej istej škody.
spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k zmareniu uspokojenia
veriteľa inej osoby tým, že odstránili časť majetku dlžníka a týmto činom spôsobili značnú škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa
ho výslovne vzdal.