Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/15/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200529
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8719200529.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zastúpený JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Hradné námestie
29, 060 01 Kežmarok, IČO: 43207073, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., zastúpená Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO:
37877291, o vrátenie daru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 9C/4/2019-153 zo dňa 31.1.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 36.000,- eur titulom vrátenia
daru v jeho peňažnej ekvivalencii, argumentujúc § 630 Občianskeho zákonníka. Hrubého porušenia
dobrých mravov sa žalovaná mala dopustiť absolvovaním umelého prerušenia tehotenstva bez vedomia
a súhlasu žalobcu ako vtedajšieho manžela žalovanej.
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX, G. XXXX/XXXX,
G., spísanou na Notárskom úrade E. H. I. so sídlom v B., J. H. XXX/XX, dňa 26.2.2015, bola
uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k bytu
nachádzajúceho sa v kat. úz. D., obce D., zapísaného v Okresnom úrade Poprad, katastrálnom odbore,
na liste vlastníctva ě. XXX, časť A, Majetková podstata, v súp. č. XXX BYTOVKA na parc. č. 997, časť
B, vchod: 0, 1. p., byt č. 3. por. č. 3, zároveň spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z podielu 1 k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z podielu 1 k
zastavaným plochám a nádvoriam (ďalej aj ako „Byt“).
4. V čase uzavretia darovacej zmluvy vystupovali sporové strany v pomere druh a družka. Manželstvo
uzavreli dňa 4.9.2015. Žalovaná otehotnela, avšak podľa lekárskej správy dňa 25.7.2016 bola prijatá na
Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie G. B. K., za účelom absolvovania umelého prerušenia tehotenstva
v 10. týždni gravidity z dôvodu zdravotnej indikácie – veku žalovanej. Vypočutí svedkovia C. L. a A.H. nemali priamu a bližšiu vedomosť o tehotenstve žalovanej a spolužití sporových strán, svedkyňa K.
M. mala informácie len sprostredkované. Svedkovia E. A. a N. A. potvrdili, že žalobca bol o interrupcii
informovaný.
5. Dňa 12.7.2018 bola uzavretá kúpna zmluva na predmetný Byt, a to medzi sporovými stranami ako
predávajúcimi a A. E. I. a A. O. P. ako kupujúcimi. Podľa čl. II. bod 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na kúpnej cene vo výške 72.000,- eur.
6. Dňa 31.7.2018 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi A. Q. a A. Q. a sporovými stranami
ako kupujúcimi. Predmetom kúpy bol rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcelné č. KN-
C 3471/2, hospodárska budova bez súp. čísla postavená na pozemku parc. č. KN-C 3471/22, garáž bez
súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. KN-C 3471/23 a priľahlé pozemky, nachádzajúce sa v
katastrálnom území D.. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 68.000,- eur.
7. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.
15Pc/93/2018-17 zo dňa 15.1.2019, právoplatným dňa 12.2.2019. Návrh o rozvod manželstva podala
žalovaná z dôvodu rozdielnych názorov na manželský a rodinný život, ako aj peňažné hospodárenie
domácnosti. Medzi manželmi vznikali neustále hádky, nezhody, osočovania a vulgárne nadávky.
Vzájomne sa odcudzili, neboli schopní komunikovať a riešiť akékoľvek problémy. V spoločnej
domácnosti žili manželia oddelene a intímne sa spolu už dlhší čas nestýkali. Žalobca ako manžel
súhlasil s rozvodom. Potvrdil, že manželstvo nebolo harmonické, začali sa prejavovať rozdielne názory.
Manželku upodozrieval z nevery, z nadväzovania iných známostí. Ako dôvod rozvodu uviedol aj
interrupciu.
8. Žalobca predložil v konaní dohodu o vykonaná práce zo dňa 01.03.2016, uzatvorenú medzi žalobcom
a zamestnávateľom H. K. I.; čestné prehlásenie zamestnávateľa H. K. I. zo dňa 28.6.2021; záznam o
prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 8066135 zo dňa 25.7.2016 a kotúč tachografu zo dňa 25.7.2016.
Tvrdenia, či žalobca vyzdvihol žalovanú po vykonaní interrupcie, na preukázanie ktorých boli predložené
uvedené listinné dôkazy, však súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci.
9. S poukazom na ustanovenie § 630, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 19 ods. 1 až 3 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“)
súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o interrupcii nie je možné považovať za správanie hrubo
porušujúce dobré mravy, chýba mu znak intenzity a sústavnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca bol o interrupcii informovaný. Zároveň sa uplatní princíp vzájomnosti, keďže je potrebné
vychádzať z narušeného vzťahu medzi bývalými manželmi, ktorý viedol k rozvratu a následne rozvodu
manželstva. Z pripojeného spisu a rozsudku o rozvode manželstva nevyplýva, že by príčinou rozvodu
bola interrupcia Rozhodovanie o jej podstúpení zároveň nie je možné subsumovať pod § 19 ods. 2
Zákona o rodine. Aj keď okruh „vecí týkajúcich sa rodiny“, o ktorých majú manželia rozhodovať spoločne,
nie je taxatívne určený, charakter a podstata týchto „vecí“ je determinovaná tým, že v prípade, ak
sa manželia nedohodnú o podstatných veciach, môže na návrh ktoréhokoľvek z nich rozhodnúť súd.
Uvedené samozrejme v prípade interrupcie neprichádza do úvahy. V súvislostiach prejednávanej veci
nemožno súčasne nespomenúť, že k predaju predmetného Bytu sporovými stranami ako podielovými
spoluvlastníkmi došlo za trvania manželstva (12.7.2018), následne manželia kúpili rodinný dom s
príslušenstvom v D. (31.7.2018). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že hlavnou podstatou konania bolo vyriešenie
otázky, či podstúpenie interrupcie žalovanej v čase manželstva so žalobcom bez jeho súhlasu je
takým konaním, ktoré môže založiť právo darcu (žalobcu) domáhať sa vrátenia daru od obdarovanej
(žalovanej), pretože takýmto konaním hrubo porušila dobré mravy. V prvom rade je potrebné zaoberať
sa výpoveďami sporových strán a svedkov, ktorí boli vypočutý prvostupňovým súdom, tiež predloženými
dôkazmi. Svedok C. L. a svedkyňa K. M. potvrdzovali, že žalobca mal dobrý vzťah k trom deťom
žalovanej. Správanie žalobcu, ktoré opísali vyššie uvedení svedkovia ani len žiadnym náznakom
nenaznačujú, že by žalobca mal v úmysle, aby žalovaná podstúpila umelé prerušenie tehotenstva,
práveže naopak, potvrdzujú tvrdenia žalobcu, že sa na narodenie dieťaťa tešil, aj keď si uvedomovalaké všetky rodičovské povinnosti pre neho a manželku z toho vyplynú. Netreba opomenúť na v konaní
predložené listinné dôkazy, a to najmä na dohodu o vykonaní práce zo dňa 1.3.2016 uzatvorenú medzi
žalobcom a zamestnávateľom H. K. I., čestné prehlásenie zamestnávateľa H. K. I. zo dňa 28.06.2021,
záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 8066135 zo dňa 25.7.2016 a kotúč tachografu zo dňa
25.7.2016. Preukazujú totiž, že výpovede svedkov N. A. a E. A. sú v rozpore s predloženými dôkazmi.
Žalobca v uvedený deň interrupcie jazdil od 07:15 hod. do 16:46 hod. na nákladnom 12 a pol tonovom
kamióne značka R. A. EČV: B., ktoré nie je dodávkou, ale nákladným motorovým vozidlom s korbou.
Preto je potrebné, aby výpovede svedkyne A. a svedka A. boli hodnotené ako účelové, minimálne v
tom rozsahu, že žalobca mal byť po vykonaní zákroku interrupcie po žalovanú a takýmto spôsobom
mal byť informovaný o interrupcii. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že rozhodovanie o interrupcii
nie je možné subsumovať pod § 19 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa názoru žalobcu však pod vecami
rodiny je potrebné rozumieť také záležitosti rodiny, ktoré môžu zásadne ovplyvniť bežný chod rodiny a
životjejčlenov.Podstúpenieumeléhoprerušeniatehotenstva,alebonepodstúpenietakéhotolekárskeho
zákroku zo strany manželky v rodine je jednoznačne a nepopierateľne takou podstatnou vecou týkajúcou
sa rodiny, že zásadne ovplyvní bežný chod rodiny podstatným spôsobom s účinkami tohto rozhodnutia
už po celý život do budúcna. Právo rozhodovať o veciach rodiny nezveruje zákon len jednému z
manželov, ani nedáva manželom možnosť zvoliť si len jedného z nich, aby o týchto otázkach rozhodoval
výlučne sám. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, zmeniť tak, že žalovaná je
povinná vyplatiť žalobcovi sumu 36.000,- eur ako náhradu za predmet daru, do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň priznať žalovanému okrem trov prvoinštančného konania v
rozsahu 100 %, aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Podľa názoru žalovanej sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
vykonané dôkazy správne vyhodnotil, správne vyhodnotil zistený skutkový stav a následne aj správne
rozhodol. V konaní nedošlo ku žiadnej vade, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý
proces. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaná za vecne správne a navrhuje
ho potvrdiť.
13. Žalobca v rámci odvolacej repliky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uplatnenom
odvolacom návrhu.
14. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
15. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca sa domáha vrátenia
daru, a teda spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k bytu nachádzajúceho sa v kat. úz. D., obce
D., zapísaného v Okresnom úrade Poprad, katastrálnom odbore, na liste vlastníctva ě. XXX, časť A,
Majetková podstata, v súp. č. XXX BYTOVKA na parc. č. 997, časť B, vchod: 0, 1. p., byt č. 3. por. č. 3,
zároveň spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z podielu 1 k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
bytového domu a spoluvlastnícky podiel vo výške 1 z podielu 1 k zastavaným plochám a nádvoriam,
ktorý žalobca notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX, G. XXXX/XXXX, G., spísanou na Notárskom úrade
E. H. I. so sídlom v B., J. H. XXX/XX, dňa 26.2.2015 daroval žalovanej. Keďže darovaný spoluvlastnícky
podiel bol dňa 12.7.2018 kúpnou zmluvou prevedený na tretie osoby, uplatneným žalobným návrhom
sa žalobca domáha zaplatenia sumy 36.000,- eur ako peňažného ekvivalentu hodnoty daru.
16. Splnenie zákonných predpokladov na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka
argumentuje žalobca hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovanej, ktorá bez vedomia
a súhlasu žalobcu mala podstúpiť interrupciu, a tak v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2 Zákona o rodine
svojvoľne a samostatne rozhodnúť o veciach, týkajúcich sa rodiny. Súd prvej inštancie zamietol žalobu
s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre vrátenie daru, s čím sa žalobca
nestotožnil a podaným odvolaním navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie, respektíve, zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie žaloby v celom rozsahu.17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý
proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).
18. K odvolaciemu dôvodu o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie zdôrazňuje
odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
19. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,
že notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX, G. XXXX/XXXX, G., spísanou na Notárskom úrade E. H. I.
so sídlom v B., J. H. XXX/XX, dňa 26.2.2015, bola uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobca daroval
žalovanej spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k Bytu. Žalovaná dňa 25.7.2016 podstúpila interrupciu,
podľa lekárskej správy zo zdravotnej indikácie – veku žalovanej. V ďalšom rozsahu nie je sporné,
že sporové strany dňa 12.7.2018 predali predmetný Byt, následne dňa 31.7.2018 nadobudli kúpnou
zmluvourodinnýdomsúp.č.XXXpostavenýnapozemkuparcelnéč.KN-C3471/2,hospodárskabudova
bez súp. čísla postavená na pozemku parc. č. KN-C 3471/22, garáž bez súpisného čísla postavená
na pozemku parc. č. KN-C 3471/23 a priľahlé pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území D.
(ďalej aj ako „Rodinný dom“). Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Poprad č.k. 15Pc/93/2018-17 zo dňa 15.1.2019, právoplatným dňa 12.2.2019. Návrh o rozvod
manželstvapodalažalovanázdôvodurozdielnychnázorovnamanželskýarodinnýživot,akoajpeňažné
hospodárenie domácnosti. Žalobca s rozvodom manželstva súhlasil.
20. Odvolací súd vo vyššie uvedenom kontexte uvádza, že v okolnostiach preskúmavanej veci je pre
vyslovenie právneho záveru o hrubom porušení dobrých mravov potrebné zaoberať sa širšími vecnými
a časovými skutkovými súvislosťami podstúpenia interrupcie zo strany žalovanej a nie posudzovať
samotný operačný zákrok izolovane pre účely aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu vzal súd prvej inštancie na zreteľ všetky rozhodujúce skutočnosti a vyvodil z nich
správneskutkovézávery.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúdvnadväznostinapodané
odvolanie žalobcu dopĺňa nasledovne.
21. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázanú predchádzajúcu vedomosť žalobcu
o tom, že žalovaná podstúpi interrupciu. Tvrdenia žalovanej v tomto ohľade podporili výpovede svedkov
E. a N. A., ktorých hodnovernosť nemožno spochybniť len z dôvodu ich blízkeho vzťahu so žalovanou,
čo súd prvej inštancie v rozhodnutí vysvetlil. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že podstúpenie
interrupcie zo strany tehotnej ženy je citlivou a prísne intímnou záležitosťou, ktorej riešenie aj v súčasnej
dobe rezonuje spoločnosťou. Je preto rozumné predpokladať, že sporové strany ako budúci rodičia
venovali tejto záležitosti pozornosť v súkromí, bez významnejšej intervencie ďalších osôb. Svedkovia
E. a N. A. sú síce deťmi žalovanej, no súčasne boli členmi domácnosti, v ktorej prebiehali tichšie, či
hlasnejšie rozhovory sporových strán o vhodnosti podstúpenia interrupcie žalovanou. Práve svedok N.
A. bol nepriamo prítomný rozhovoru, počas ktorého sporové strany dospeli v tomto ohľade k záveru
o interrupcii a o obsahu tohto rozhovoru vypovedal ako svedok pred súdom. Napriek príbuzenskému
vzťahusvedkasožalovanou,nevzhliadolaniodvolacísúdvjehovýpovediúčelovosťapodstatnérozpory
s ostatne vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa zároveň dostatočne vyporiadal s výpoveďami
ďalších svedkov, navrhnutých žalobcom, ktorí nepredniesli v preskúmavanej veci podstatné okolnosti,
ktorébymalivyvracaťsprávnosťskutkovýchzáverovsúduprvejinštancie.SvedokA.H.sámvovýpovedi
uviedol, že o tehotenstve žalovanej nevedel, o interrupcii sa dozvedel až následne, so žalobcom
o tom však bližšie nekomunikoval. Svedkyňa K. M. vypovedala o veciach, o ktorých sa dozvedela len
sprostredkovane, od matky žalobcu. Vlastné poznatky o tehotenstve žalovanej, ani interrupcii nemala,
dozvedela sa o tom len nedávno od žalobcu.22. Nad rámec toho súd prvej inštancie správne poukázal aj na časové súvislosti jednotlivých úkonov
sporových strán. In concreto, žalovaná podstúpila interrupciu dňa 25.07.2016 v 10. týždni gravidity,
podľa lekárskej správy zo zdravotnej indikácie – veku žalovanej. Skutkové tvrdenia sporových strán
ohľadne momentu, kedy sa žalobca dozvedel o interrupcii, sú sporné. Bez ohľadu na túto spornosť
možno prienikom výpovedi sporových strán dospieť ku skutkovému záveru, že žalobca sa o interrupcii
dozvedel najneskôr v decembri roku 2016. Pri zrejmej vedomosti o interrupcii žalovanej sporové strany
s odstupom dvoch rokov ďalšieho vzájomného spolužitia dňa 12.7.2018 predávajú predmetný Byt.
Následne dňa 31.7.2018 sporové strany nadobudli kúpnou zmluvou Rodinný dom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo bolo rozvedené až rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.
15Pc/93/2018-17 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 12.02.2019. Účastníci konania sa vzdali práva
na podanie odvolania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa až s odstupom troch rokov po tom, čo
sa o interrupcii dozvedel, domáha vrátenia daru, a to v jeho peňažnej ekvivalencii, keďže v roku 2018
spoločne so žalovanou ako podielový spoluvlastníci predali predmetný Byt.
23. Nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie však žalobca celkom zrejme usudzuje vo
vzťahu k preukázaniu jeho predchádzajúcej vedomosti a súhlase s podstúpením interrupcie žalovanej.
Žalobca rozporuje výpovede svedkov E. a N. A. a predkladá súdu dohodu o vykonaní práce zo dňa
1.3.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a zamestnávateľom H. K. I., čestné prehlásenie zamestnávateľa
H. K. I. zo dňa 28.6.2021, záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 8066135 zo dňa 25.7.2016
a kotúč tachografu zo dňa 25.7.2016, na preukázanie skutočnosti, že dňa 25.7.2016, keď žalovaná mala
podstúpiť interrupciu, nemohol ju vyzdvihnúť z nemocničného zariadenia.
24. Žalobcom predložené listinné dôkazy nepovažoval súd prvej inštancie za relevantné. S týmto
záverom sa odvolací súd zhoduje, keďže pre rozhodnutie vo veci smelo byť podstatné, či žalobca
vedel o interrupcii predtým než bola vykonaná, pritom predložené listinné dôkazy v tomto ohľade žiadne
skutkovézistenieneprinesú.Akžalobcamienitýmitodôkaznýmiprostriedkamispochybniťhodnovernosť
svedka N. A., tak odvolací súd na margo pokračuje, že už samotné skutkové tvrdenia žalobcu, na
preukázanie ktorých predkladá listinné dôkazy, nie sú spôsobilé vyvrátiť svedeckú výpoveď v celom
jej rozsahu, keďže sa týkajú len čiastkovej okolnosti, o ktorej vypovedal svedok a ktorá nemá na
preukazovanú vedomosť žalobcu vplyv. Navyše, pre vyvrátenie hodnovernosti výpovede nebol v konaní
preukázaný presný čas prepustenia žalovanej z nemocnice, predložené listinné dôkazy neprinášajú
záznam trasy vozidla počas celej pracovnej doby a nevylučujú ani možnosť, aby žalobca vyzdvihol
žalovanú aj na nákladom služobnom vozidle.
25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
26. Uplatnením odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení namieta žalobca právny záver
súduprvejinštancieonesubsumovanípreskúmavanejvecipodustanovenie§19ods.2Zákonaorodine.
Hneď v úvode odvolací súd uvádza, že vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca bol o interrupcii
informovaný vopred. Nad rámec toho, podstúpenie interrupcie nepochybne je vecou s významným
dopadom na rodinu manželov. Podľa súčasnej legislatívy je však stále výhradným rozhodnutím
ženy, ktorá pre vykonanie tohto operačného zákroku súhlas manžela nepotrebuje. Neprípustná je aj
intervencia súdu, ktorý by mal v prípade aplikácie ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o rodine rozhodovať
o zásahu do fyzickej integrity tehotnej ženy proti jej vôli. S ohľadom na subsidiárnu právomoc súdu
nespadá predmetná vec do množiny rodinných záležitostí, na ktoré sa vzťahuje ustanovenia § 19 ods.
2 Zákona o rodine. Právny záver súdu prvej inštancie bol v tomto ohľade správny.
27. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie v súlade
s vykonaným dokazovaním konštatoval, že v okolnostiach predmetnej veci podstúpenie interrupcie
žalovanej nenapĺňa znak intenzity ani sústavnosti hrubého porušenia dobrých mravov. Odvolací súd
s ohľadom na doposiaľ uvedené nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ako pri aplikácii, tak aj
interpretácii daného zákonného ustanovenia. Žalobca o vykonaní interrupcie vedel a ani počas dlhéhoďalšieho spolužitia so žalovanou sa vrátenia daru preukázane nedomáhal a učinil tak až po rozvode
manželstva, čo v okolnostiach preskúmavanej veci nepodporuje záver o intenzite hrubého porušenia
dobrých mravov. Interrupcia je zároveň jednorazový operačný zákrok, ktorý nezakladá ani znak
sústavnosti.
28. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie argumentuje žalobca najmä porušením jeho práva
na riadne odôvodnenie rozsudku. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia pritom odvolací súd uvádza, že iba
také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými
skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. V preskúmavanej veci tento nedostatok rozhodnutia zistený
nebol. Odvolací súd opakuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorým zodpovedá
správna aplikácia a interpretácia právnych predpisov.
29. Za daného stavu považuje odvolací súd uplatnené odvolacie dôvody za neopodstatnené. V konaní
neboli preukázané hmotnoprávne predpoklady vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, preto
súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok je vecne správny
a z tohto dôvodu ho odvolací potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho
nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.