Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724200061
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5724200061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,

právne zast. D. E. F., IČO: 42 216 541, so sídlom Martin, Andreja Kmeťa 10511/17 proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpený Advokátska kancelária BURIK s.r.o., IČO:
52 804 364,Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, v konaní o neúčinnosť právneho
úkonu

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa 6.12.2021 a Dodatok č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa
14.4.2022, ktoré boli uzavreté medzi darkyňou C. B., H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XX
a obdarovaným A. B. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, na základe ktorých povolil

Okresný úrad Martin, odbor katastrálny, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného A. B. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX pod V 6693/2021 dňa 19.4.2022 sú voči žalobcovi A. B., H.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, právne neúčinné.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci v rozsahu
100 %.

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 9.1.2024 sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to
Darovacej zmluvy zo dňa 6.12.2021 s Dodatkom č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 14.2.2022, ktorú
uzavrela jeho matka s bratom, ktorých vklad bol povolený pod V 6693/2021. V písomne podanej
žalobe uviedol, že jeho matka C. B. a žalobca boli stranami sporu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktorý bol vedený na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/19/2021, kedy jeho matka
bola žalobkyňa a on v postavení žalovaného. Súdny spor bol skončený tak, že žaloba žalobkyne bola

v celom rozsahu zamietnutá a jemu priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách
konania súd rozhodol uznesením zo dňa 26.10.2021 tak, že C. B. bola uložená povinnosť nahradiť mu
trovy konania vo výške 6 506,38 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Právnemu zástupcovi C. B. bolo uznesenie doručené 26.10.2021 a právnej zástupkyni
žalovaného 27.10.2021, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.10.2021 a vykonateľnosť dňa
3.11.2021. Pani C. B. dodnes dobrovoľne náhradu trov konania A. B. nezaplatila v súlade s právoplatným
avykonateľnýmrozhodnutímsúdu.Dôvodilatým,ženemáfinančnéprostriedkynazaplatenie,anižiadny

majetok. Žalobca sa s ňou snažil dohodnúť mimosúdne, avšak bezvýsledne. Z Katastra nehnuteľností
sa však dozvedel, že pani C. B. dňa 6.12.2021 v spojení s Dodatkom 1 k Darovacej zmluve zo dňa
14.4.2022 uzatvorila so žalovaným A. B. I. zmluvu, ktorou sa zbavila väčšej časti svojho nehnuteľného
majetku, aby zmarila uspokojenie pohľadávky žalobcu. Darovaciu zmluvu a dodatok k nej vypracovalaJUDr. Podhradská, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený pod V 6693/2021 dňa
19.4.2022. S poukazom na ustanovenie § 42a ods. 1, 2 a 3, ako aj s poukazom na ustanovenie § 116
a 117 Občianskeho zákonníka podľa žalobcu konanie pani C. B. je možné charakterizovať ako konanie,

ktorým ona, ako dlžníčka, chcela žalobcovi, ako veriteľovi podstatne sťažiť uspokojenie jeho pohľadávky
vo výške 6 506,38 € vo vzťahu k jej osobe tým, že sa zbavila nehnuteľného majetku. Žalobou sa žalobca
domáha určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 6.12.2021 a Dodatok č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa
14.4.2022, ktoré boli uzatvorené pani C. B., ako darkyňou a žalovaným A. B., ako obdarovaným sú voči
žalobcovi A. B. právne neúčinne.

Žalobca sa domnieva, že uvedená darovacia zmluva s dodatkom ukracujú uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu, ako veriteľa, nakoľko ňou došlo k zmenšeniu majetku pani C. B. a vzniknuté
zmenšenie majetku má súčasne za následok, že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky vo výške 6 506,38 € z majetku pani C. B., nakoľko žiadny ďalší jej majetok neexistuje.
Pani C. B. je poberateľkou starobného dôchodku. Preukazovanie úmyslu pani C. B. a žalovaného
v prejednávanej veci podľa mienky žalobcu nie je potrebné, nakoľko pani C. B. a žalovaný sú matka

a syn, t.j. sú osoby navzájom blízke.
Žaloba bola s výzvou na vyjadrenie doručená žalovanému, ktorý podaním zo dňa 26.2.2024
prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že uznáva nárok uplatnený žalobcom v celom
rozsahu. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, tie navrhuje žalobcovi nepriznať
s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že zo strany žalobcu

nebol oslovený akoukoľvek formou s možnosťou mimosúdneho riešenia veci, spočívajúce napr. na
vrátenie sporných nehnuteľností do vlastníctva ich matky, alebo v akomkoľvek inom riešení, pričom
s mimosúdnym riešením by bezpochyby súhlasil. Dôvod na súhlas so žalobou aj mimosúdnym riešením
je celkom jednoduchý a spočíva v tom, že v spore o odporovateľnosť právnych úkonov by unesenie
jeho dôkazného bremena nebolo možné, naozaj o existencii exekučného titulu nevedel, avšak v situácii,

keď býva s matkou v rovnakom rodinnom dome a o spore, ktorého sa exekučný titul týka sa by mal
vedomosť (vystupoval v ňom ako svedok) bolo mi mu nepochybne pričítané na ťarchu nevynaloženie
náležitej starostlivosti, ktorú od neho zákon, ako od blízkej osoby vyžaduje. Vzhľadom na uvedené sa
jedná o celkom nehospodárny spor zaťažujúci súd a žiadal, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na
náhradu trov konania.

Súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu s doručením uznania nároku žalovaným, aby sa vyjadrila, či
súhlasí s vydaním rozhodnutia na základe uznania nároku. Právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu,
že nenavrhuje vydať rozsudok na základe uznania nároku.
Súd z uvedených dôvodov nariadil vo veci pojednávanie na ktorom vykonal výsluch právnych
zástupcov strán sporu, oboznámil listinné dôkazy pripojené do spisu, a to Darovaciu zmluvu zo dňa

6.12.2021, Dodatok č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 14.4.2022, uznesenie Okresného súdu Martin č.k.
5C/19/2017-400 zo dňa 26.10.2021 a zistil nasledovný skutkový stav.

2. Žalobca voči žalovanému podal odporovateľnú žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, a to Darovacej
zmluvy zo dňa 6.12.2021 s Dodatkom č. 1, ktorú uzatvoril žalovaný s ich spoločnou matkou

s odôvodnením, že matka bola dlžná žalobcovi na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
súdu sumu 6506,38 €. Rozhodnutie, ktorým bol priznaný tento nárok, resp. vyčíslené trovy konania vo
veci sp. zn. 5C/19/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2021 a vykonateľnosť 3.11.2021. Matka
strán sporu previedla svoje nehnuteľnosti Darovacou zmluvou zo dňa 6.12.201 na žalovaného, čím
žalobca stratil možnosť vymôcť si právoplatne priznané trovy konania s tým, že jeho matka je starobnou

dôchodkyňou bez ďalšieho príjmu a nehnuteľného majetku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uznal nárok
žalobcu, avšak právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila, aby bol vydaný rozsudok na základe uznania
nároku.
Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pani C. B., pokiaľ si
žalobca žiadal vyplatiť pohľadávku mu oznámila, že nemá žiadny majetok a jej príjem jej nepostačuje na

zaplatenie záväzku. Jedenkrát mu zaplatila sumu 50 € a dvakrát sumu 20 €. Z tohto dôvodu bol žalobca
nútenýpodaťnávrhnavykonanieexekúcieavrámcinávrhunajejvykonaniebolovydanéupovedomenie
– exekučný príkaz. Do dňa pojednávania pani C. B. zaplatila žalobcovi celkom sumu 1 274,82 €. Žiadny
iný majetok nemala a značnú časť svojho nehnuteľného majetku previedla na žalovaného Darovacou
zmluvou zo dňa 6.12.2021. Žalobca sa domnieva, že matka sa úmyselne v čase, keď vedela, že existuje

voči nej právoplatná a vykonateľná pohľadávka žalobcu zbavila značnej časti svojho majetku za účelom
ukrátenia žalobcu. Z tohto dôvodu podal žalobu o odporovateľnosti právneho úkonu. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že nevedel o existencii pohľadávky, túto skutočnosť žalobca rozporuje, nakoľko žalovaný s pani
C. B. sa zúčastňoval pojednávania na Okresnom súde v Martine o vrátenie daru, ktoré ona iniciovalaa vedel o skončení súdneho konania, keď pani C. B. prehrala konanie, tak musel si byť toho vedomý,
že bola zaviazaná na úhradu trov konania.
Čo sa týkalo námietky, že žalovaný žiadal, aby žalobcovi neboli priznané trovy konania v tomto konaní,

žalobcauviedol,žemedzistranamisporusúrozvrátenérodinnévzťahyazákonnevyžaduje,abyžalobca
pred podaním žaloby vyzval žalovaného výzvou pred súdnym konaním na riešenie situácie. Žalobca
bol oprávnený priamo podať žalobu na súd a domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu. Z tohto dôvodu
považoval námietku žalovaného za neopodstatnenú. Každá úspešná strana má právo na náhradu trov
konania. Čo sa týkalo pojednávania dňa 24.4.2024 žalobca súhlasil, aby mu súd nepriznal právo na

náhradu trov konania, ale len za toto pojednávanie, nie za celé konanie. Žalobca nesúhlasil s vydaním
rozsudku pre uznanie nároku z toho dôvodu, že rozsudok pre uznanie nároku neobsahuje odôvodnenie.
Žalobca vzhľadom na to, že sa domnieva, že došlo k spáchaniu trestného činu ukracovania veriteľa,
potrebuje pre ďalšie riešenie záležitosti súdne rozhodnutie s odôvodnením. Právna zástupkyňa žalobcu
žiadala, aby súd žalobe vyhovel.
Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní v celom rozsahu odkázal na podanie zo dňa

26.2.2024, v ktorom bol uznaný nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu.

3. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok oproti dlžníkovi z jeho

odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

4. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstrane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb.

5. Podľa ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu

blízkou ( § 116 a 117 ).

6. Uplatnený nárok žalobcu bol posudzovaný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, avšak
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Na základe
uvedeného potom súd žalobe vyhovel tak, ako si ju žalobca uplatnil a žalobnému petitu v celom rozsahu

vyhovel.

7. Pokiaľ išlo o trovy konania, tieto súd posudzoval podľa úspechu a hospodárnosti konania. Žalobca,
ktorý podal žalobu bol v konaní úspešný, pretože žalovaný uznal jeho nárok, a preto žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému boli priznané trovy konania za dva úkony právnej služby ( prevzatie veci a podanie žaloby

na súd ) v rozsahu 100 %. Pretože žalobca nesúhlasil s vydaním rozhodnutia na základe uznania nároku
súd musel vytýčiť termín pojednávania, a preto za tento úkon, a to pojednávanie konané dňa 24.4.2024
súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. S takýmto
postupom sa stotožnila aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá akceptovala vo vyjadrení na pojednávaní
dňa 24.4.2024, že úkon za pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila, nebude žalobcovi priznaný.

Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že ho žalobca pred podaním žaloby nevyzval na mimosúdne riešenie
veci, táto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi nevyplýva z procesného poriadku a preto táto skutočnosť
pri priznávaní náhrady trov konania zohľadňovaná nebola. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade
s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.