Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7622202123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., trvale bytom C. X, D. E. F.,
prechodne bytom C. XX, B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Labáth, so
sídlom Holíčska 13, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. A., bytom D. XXXX/X, B., 2/ H. I. J., bytom C.
XXX/XX, B., 3/ G. K., bytom J. X, L., 4/ H. A., bytom L. X, B., 5/ H. H. C., bytom C. XXX/XX, B., 6/ H.
M. C., bytom C. XXX/XX, B., 7/ H. D. C., bytom C. XXX/XX, B., 8/ N. A., bytom C. XXX/XX, B., 9/ N. A.,
bytom C. XXX/XX, B., 10/ F. K., bytom C. XXX/XX, B., 11/ K. J., bytom L. XXXX/X, 12/ I. J., bytom H.
XXXX/X, B. (žalovaní v 11. a 12. rade po pôvodne žalovanej H. H. J., bytom C. XXX/XX, B.), 13/ O. P.,

bytom G. XXX, XX/ Q. R. H., bytom D. S. XX, B., 15/ J. D., bytom H. XXXX/X, K., 16/ C. D., bytom H.
XXXX/X, K., 17/ O. I., bytom D. XXX, XX/ O. H., bytom D. XXX/XX, D. F., 19/ H. D., bytom T. XXXX/X,
B., 20/ H. B., bytom C. XXX/XX, B., 21/ I. I., bytom A. XX, XX/ I. U., bytom C. XX, B., 23/ H. U., bytom
C. XX, B., 24/ V. H., bytom C. XXX/XX, B., 25/ H. E., bytom I. XX, B., 26/ O. B., bytom H. XXX/XX, B.,
27/ F. W., bytom C. XXX/XX, B., 28/ N. W., bytom C. XXX/XX, B., 29/ N. C., bytom C. XXX/XX, B., 30/ I.
A., bytom D. XXXX/X, B., 31/ I. B., bytom G. XXX, XX/ H. B., bytom G. XXX, XX/ I. J., bytom H. XXXX/
X B., 34/ K. J., bytom K. XXX/X, B., 35/ X. H., bytom C. XXX/XX, B., 36/ I. H., bytom C. XXX/XX, B., 37/

Q. R. H., bytom D. S. XX, B., 38/ H. L., bytom T. T. XXXX (pôvodne žalovaná N. B., bytom C. XXX/XX,
B.), 39/ W. R., bytom C. XXX/XX, B., 40/ H. G., bytom C. XXX/XX, B., 41/ H. O. H., bytom C. XXX/XX,
B., zastúpených spoločným zástupcom I. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, B., o náhradu škody
na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. decembra
2022 sp.zn. 9C/34/2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. decembra 2022 č.k.
9C/34/2022-309.

Žalovaní majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa
15.12.2022 č.k. 9C/34/2022-309 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 10.11.2017, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných
zaplateniasumy5.043,74Eursúrokomzomeškaniaod4.6.2017dozaplatenia.Vžalobeuviedol,žedňa

9.1.2016 cca o 19.00 hod. pri vychádzaní z vchodu domu č. XX spadol na zľadovatenom, neposypanom
a neupravenom chodníku (plošine pred vchodovými dverami). Pri páde utrpel komplikovanú zlomeninu
oboch kostí ľavého predkolenia s posunom kostí. V uvedený deň bol hospitalizovaný v NsP B.. Z dôvodu
komplikácií zlomeniny a kožného defektu bol dňa 14.1.2016 preložený na Kliniku úrazovej chirurgie,kde bol hospitalizovaný do 22.1.2016. Práceneschopný bol od 9.1.2016 do 16.7.2016. Nakoľko miesto,
kde došlo k pádu je chodník priľahlý k nehnuteľnosti, zodpovednosť za škodu nesú vlastníci bytov.
Tí sú zodpovední za technický stav chodníka. V zimných mesiacoch to znamená udržiavať chodník

takým spôsobom, aby bola chôdza po ňom bezpečná. V danom prípade bol chodník zľadovatený,
neposypaný, preto vlastníci bytov vchodu č. XX zodpovedajú za škodu, ktorá mu vznikla pádom na tomto
chodníku. Dňa 17.5.2017 zaslal výzvu na uhradenie škody zástupcovi vlastníkov bytov. Odpoveď dostal
od Bytového družstva Spišská Nová Ves, že vlastníci bytov nesúhlasia s vyplatením požadovanej sumy.

3. Bral zreteľ aj na stanovisko žalovaných, ktorí okrem iného namietali, že tvrdenie žalobcu o pošmyknutí
sa na zľadovateľnom povrchu sa odlišuje od údajov v archíve meteorologickej mapy, keďže dňa 9.1.2016
bolo počasie bez snehových zrážok a teplota +1°C. Zároveň podľa žalovaných chýba dôkaz, kedy a kde
došlo k úrazu, pričom poukázali na to, že k pádu podľa žalobcu došlo dňa 9.1.2016, avšak doklad
o práceneschopnosti žalobcu bol vystavený až 12.1.2016 s dobou práceneschopnosti od 11.1.2016
s tým, že žalobca sa mal zdržiavať v Spišskej Novej Vsi. Chýba správa B. nemocnice o tom, že žalobca

bol v deň pádu ošetrený. Hospitalizovaný bol v Košiciach od 14.1.2016 a lekársky posudok obsahuje
dátum vzniku úrazu 7.1.2016. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že úraz utrpel práve na plošine
pred vchodom bytového domu.

4.Právnevecposúdilpodľa§420ods.1,§415,§441,§442ods.1,§444,§449Občianskehozákonníka

(ďalej len OZ) spolu s § 9 ods. 2, 3, § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) a s § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

5. Za preukázané súd považoval, že žalobca skutočne utrpel v mesiaci január 2016 úraz, a to

komplikovanú zlomeninu ľavého predkolenia s kožných defektom. V dôsledku tohto úrazu bol žalobca
hospitalizovaný najprv v Nemocnici v B. a následne v Univerzitnej nemocnici v Košiciach. Hodnota
bolestného bola stanovená lekárskym posudkom vo výške 280 bodov.

6. Vychádzal z úvahy, že zodpovednosť žalovaných ako vlastníkov bytov za škodu je v danom prípade

potrebné posudzovať v zmysle ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení platnom v čase poškodenia zdravia žalobcu. Konkrétne zodpovednosť vlastníkov
nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou a
ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli poľadovicou alebo
snehom, je upravená v ustanovení § 9a ods. 4 uvedeného cestného zákona, ktoré je špeciálnym

predpisom vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka. Ide o špeciálnu
právnu úpravu upravujúcu objektívnu zodpovednosť vlastníka komunikácie, resp. v čase vzniku úrazu
žalobcu aj vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností.

7. Za predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu považoval preukázanie: 1. závad v schodnosti

chodníka, 2. vzniku škody a 3. príčinnej súvislosti medzi existenciou závady v schodnosti a škodou
s tým, že uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne, t.j. pri nesplnení čo i len jedného z
týchto predpokladov zodpovednosť za škodu nevznikne. Pretože sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
na vznik škody sa nevyžaduje zavinenie.

8. Konštatoval, že za náhradu škody spôsobenú pádom na chodníku priľahlom k nehnuteľnosti
zodpovedal v čase poškodenia zdravia žalobcu vlastník, správca, resp. užívateľ tejto nehnuteľnosti,
avšak len ak šlo o škodu spôsobenú v dôsledku závad v schodnosti chodníka zapríčinených vonkajšími
vplyvmi, ktoré nebolo možné predvídať a pokiaľ táto výrazná zmena (zhoršenie) neumožňovala
bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov a bola odstrániteľná bežnou údržbou. Pokiaľ

jednou z hlavných príčin vzniku škody možno podradiť pod pojem závada v schodnosti, je na vlastníkovi,
správcovi alebo užívateľovi, či preukáže, že nebolo v medziach jeho možnosti tieto závady odstrániť
alebo na nich predpísaným spôsobom upozorniť.

9. Vychádzal teda z úvahy, že rozhodnutie o zodpovednosti vlastníka nehnuteľností preto záviselo

predovšetkým na zistení stavu miesta, kde k úrazu došlo (v dobe a mieste úrazu) a od posúdenia
charakteru závad, ktoré úraz zapríčinili. Na to, aby súd mohol posúdiť, či v konaní bola preukázaná
závada v schodnosti chodníka, resp. miesta, kde ku škode došlo ako prvého z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, bolo nevyhnutné ustálenie miesta, kde k úrazu žalobcu došlo.10. Podľa tvrdenia žalobcu k jeho pádu, v dôsledku ktorého mu vznikla ujma na zdraví, došlo na
neposypanom, neupravenom a zľadovatenom povrchu šikmej plošiny vedúcej z vchodu č. XX bytového

domu súpisné č. XXX v B.. Skutočnosť, že k úrazu žalobcu skutočne došlo na ním označenom mieste,
bola v konaní spochybnená zo strany žalovaných.

11. Súd poukázal na bremeno tvrdenia v sporovom konaní, v zmysle ktorého strana sporu musí
preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd zobrať toto tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné

bremeno je na tej strane, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva a touto stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná. Ak dôkazné bremeno preukázať
svoje tvrdenie strana sporu neunesie, prejaví sa to v podobe neúspechu v spore. Zdôraznil preto, že
v danom prípade bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu jednotlivých predpokladov zodpovednosti
za škodu, pričom ako prvé musel v konaní preukázať to, že k jeho poškodeniu na zdraví došlo na ním
označenom mieste.

12. Súd zohľadnil, že žalobca nie je hlásený k pobytu na adrese C. P. XXX/XX v B., pred vchodom
ktorého bytového domu malo dôjsť k jeho úrazu. V konaní však nebolo sporným to, že žalobca skutočne
a to dlhodobo užíva jeden z bytov v uvedenom bytovom dome. Na preukázanie tvrdenia o mieste pádu,
pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia, žalobca navrhol v konaní výsluch svedkýň a správu o stave

počasia v deň úrazu.

13. Skutočnosť, že k pádu žalobcu došlo práve na plošine pred vchodom č. XX bytového domu, ktorú
ako miesto pádu označil žalobca, potvrdila ním navrhovaná svedkyňa L. A.. Jedná sa o osobu blízku
žalobcovi, keďže dlhodobo žalobca žije s menovanou v partnerskom vzťahu. Menovaná svedkyňa

potvrdila tvrdenie žalobcu, že v predmetný deň šiel žalobca z bytu, ktorý užívajú, vysypať odpadky. So
žalobcom šla aj ona a taktiež niesla ďalší odpad. Žalobca šiel ako prvý a po vyjdení z vchodu bytového
domu zabočil hneď vpravo. Už po jednom kroku, resp. kroku a pol sa šmykol a spadol. Tiež uviedla, že
v čase pádu sa žalobca držal zábradlia ľavou rukou. Žalobca podľa svedkyne mal obutú zimnú obuv,
avšak táto svedkyňa nevedela uviesť, či šlo o obuv na zips alebo šnurovanie.

14. Ďalšou svedkyňou potvrdzujúcou, že miestom pádu žalobcu bola predmetná plošina pred vchodom
č. XX bytového domu súpisné č. XXX v B. bola O. D.. Jedná sa o sestru partnerky žalobcu L. A..
Menovaná svedkyňa mala zabezpečiť prevoz žalobcu z miesta pádu, t.j. od bytového domu č. XXX v
B. do nemocnice v B., hoci sama žije v meste D. F.. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že v čase

jej príchodu na miesto pádu, žalobca ležal na zemi v druhej časti plošiny pred daným bytovým domom,
hlavou smerom k vchodu a mal obuté zimné topánky na šnurovanie a oblečenú vetrovku. Tiež uviedla,
že na plošine, ako aj na schodoch vedúcich k vchodu bytového domu sa šmýkalo.

15. Svedkom pádu žalobcu na plošine pred predmetným bytovým domom mala byť, podľa žalobcu a

svedkyne L. A., aj ďalšia osoba stojaca v čase pádu pred vchodom č. XX daného bytového domu.
Uvedená osoba v konaní však nebola stotožnená. Pokiaľ aj svedkyňa L. A. menovala konkrétnu osobu,
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto osoba svedkom pádu žalobcu nemohla byť,
keďže v danom čase bola v práci v inom meste.

16. Pri hodnotení dôkazov súd poukázal na to, že svedkyňa L. A. ako partnerka žalobcu je jeho blízkou
osobou a svedkyňa O. D. je zase blízkou príbuznou svedkyne L. A.. Uvedené skutočnosti samé osobe
ešte nespôsobujú nedôveryhodnosť ich svedeckých výpovedi. Výpoveď svedka je jedným z dôkazných
prostriedkov a z hľadiska procesného významu dôkazom priamym. V konaní však súd okrem toho, že
hodnotí každý dôkaz samostatne, je povinný hodnotiť aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

17. Žalobca sám vo svojej výpovedi uviedol, že v deň kedy došlo k jeho úrazu bol, a to okolo obeda,
v obchode. Vtedy od vchodu bytového domu schádzal po schodoch, keďže obchod, do ktorého šiel,
sa nachádza týmto smerom. V tom čase na schodoch bol sneh, na plošine nevidel sneh ani ľad.
Poveternostné podmienky v daný deň sa od obeda, do doby kedy malo dôjsť k pádu žalobcu nezmenili.

Súd preto mal za to, že žalobca mal vedomosť o stave schodov a plošiny pri vchode bytového domu
a podľa jeho tvrdení mal vedomosť aj o tom, že na mieste, ktoré označil ako miesto jeho pádu, došlo
v minulosti už aj k iným pádom obyvateľov bytového domu. Pokiaľ šiel neskôr, vo večerných hodinách
von z bytového domu, vzhľadom na počasie, ktoré v ten deň bolo a pri náležitej opatrnosti si preto muselbyť vedomý, že na plošine, aj keď sa na nej sneh nemal nachádzať, sa môže nachádzať námraza,
kým schody aj pokiaľ je na nich udupaná vrstva snehu sú z tohto pohľadu bezpečnejšie. Pri náležitej
opatrnosti súd preto považoval za nelogické, aby na schádzanie vo večerných hodinách, potme použil

práve šikmú plošinu. Naopak, podľa súdu logické bolo za daných podmienok skôr použitie schodov, na
ktorých je chodidlo nohy vo vodorovnej polohe, kým na šikmej plošine je zrejmé, že hrozí pošmyknutie
skôr ako na schodoch. Okolo plošiny, ale aj schodov sa mohol pridržiavať zábradlia. Za nelogické
považoval aj tvrdenie, že na plošine sa nenachádzal sneh, ak neboli od snehu upratané schody, ani
priľahlý chodník. Okrem toho zdôraznil, že kontajnery na odpad patriace k vchodu č. XX, tak ako aj

obchod, ktorý žalobca navštívil v daný deň v čase obeda, sa majú nachádzať smerom, ktorým vedú
schody (žalobca uvedené tvrdenie žalovaných nepoprel) a vo večerných, resp. nočných hodinách na
schody dopadá pouličné osvetlenie, kým na šikmú plošinu nie (ani toto tvrdenie žalovaných žalobca
nepoprel).

18. Ďalej súd poukázal na to, že podľa výpovede svedkyne L. A., žalobca po vyjdení z vchodu bytového

domu hneď zabočil vpravo. V takom prípade by však schádzal po plošine okolo steny bytového domu
a je otázne, či v tomto prípade by sa mohol pridržiavať zábradlia tak, ako to svedkyňa a žalobca tvrdili,
keďže k zábradliu by sa musel dostať najskôr po rovnej plošine pred vchodom, t.j. musel by z vchodu
vykročiťrovno.Vprípadeakotopopísalasvedkyňataknemohlodôjsťkpádužalobcunanímoznačenom
mieste, t.j. pri prvom stĺpiku zábradlia. Menovaná svedkyňa nevedela uviesť, aké topánky mal v čase

úrazu žalobca obuté, či šlo o obuv na zips alebo šnurovaciu obuv, a to napriek tomu, že z bytu mala so
žalobcom odchádzať spoločne a po jeho páde kontrolovala jeho nohu nad topánkou.

19. Podľa súdu zo strany žalobcu, resp. jeho partnerky žiadnym logickým spôsobom nebolo v konaní
vysvetlené to, prečo v prípade, keď žalobca utrpel tak závažný úraz, bola nimi na pomoc privolaná osoba

z iného mesta, a to z mesta vzdialeného od mesta B. cca 8 kilometrov. K pádu žalobcu malo dôjsť pred
obytným domom v sobotu vo večerných hodinách, kedy je predpoklad, že väčšina obyvateľov obytného
domu sa zdržiavala doma. Stačilo tak požiadať o pomoc niektorého z nich, resp. zabezpečiť prevoz
napr. taxislužbou, čo by bolo nepochybne rýchlejšie ako prevoz menovanou svedkyňou. V súvislosti s
tým súd podotkol, že žalobca, podľa jeho výpovede a výpovede menovaných svedkýň, musel po páde

ležať na plošine minimálne po dobu 15 minút. Najprv sa totiž svedkyňa L. A. mala pokúšať privolať na
pomoc záchrannú službu a až potom volala svojej sestre. Tá sa na miesto úrazu musela presunúť z
miesta jej bydliska v D. F., a to za nepriaznivých podmienok počasia a cesta jej mala trvať cca 10 minút.
Súd považoval za málo pravdepodobné, aby za celú túto dobu, t.j. dobu viac ako 15 minút, v čase okolo
18.00 hod. v sobotu, neprešiel okolo žalobcu a svedkyne žiaden iný svedok. Žalobca pritom nenavrhol

dokazovanie výsluchom iných svedkov, ktorí by prípadne mohli potvrdiť aspoň to, že povrch plošiny pred
bytovým domom bol v daný deň podvečer zľadovatený a neupravený.

20. Pochybnosti, pokiaľ sa týka miesta pádu žalobcu, podľa súdu prvej inštancie vyplývajú aj z iných
skutočností zistených v tomto konaní. V prvom rade súd poukázal na to, že žalobca mal z vchodu

vychádzať plošinou z dôvodu, že na schodoch, ktoré sa nachádzajú z opačnej strany bol sneh, pričom
sám, a to za denného svetla, zvolil práve schádzanie po schodoch. Je nepochybné, že tak plošina, ako
aj schody pred daným vchodom bytového domu nie sú chránené pred zrážkami. Je preto nelogické, aby
na schodoch bol sneh a na plošine sneh nebol tak, ako je nelogické, aby sneh niekto z plošiny upratal
a zo schodov nie. Okrem toho súd poukázal na to, že v uvedený deň, kedy malo dôjsť k úrazu sa podľa

správy SHMÚ snehová pokrývka vôbec nevyskytovala, k zrážkam malo dôjsť až cca hodinu a pol po
úraze žalobcu.

21. Podľa súdu prvej inštancie v súvislosti s miestom pádu žalobcu nemožno nechať bez povšimnutia
údaje uvedené v ním predložených lekárskych správach. Podľa Lekárskeho posudku o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.10.2016 miestom, kde vzniklo poškodenie na zdraví
žalobcu je označená D. (D. E. F.). Lekárom, ktorý tento posudok vystavil bolo síce v jeho písomnom
vyjadrení zo dňa 18.2.2019 ozrejmené, že v tomto posudku uviedol nesprávne deň vzniku poškodenia
zdravia,akoajdeňzačiatkuliečenia,avšakmiestovznikupoškodeniaopravenévposudkunebolo.Podľa
Lekárskej správy zo dňa 21.12.2018 Nemocnice B. k úrazu žalobcu došlo pošmyknutím na ulici. Lekár,

ktorý žalobcu ošetroval bezprostredne po úraze uviedol, že všeobecne v lekárskej správe sa uvádza to,
čo uvedie pacient a nezvyknú sa slová pacienta meniť. Lekár nepotvrdil, ale ani nevylúčil to, aby v správe
neuviedol, že k úrazu došlo pádom na ulici, pokiaľ by pacient uviedol pád na chodníku. Podľa vyjadrenia
lekára k zraneniam, ktoré žalobca utrpel, mohlo dôjsť na šikmej ploche, ale aj na ploche rovnej.22. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu
žalobcu, v dôsledku ktorého utrpel úraz došlo skutočne na plošine vchodu č. XX bytového domu súpisné

číslo XXX v B.. Z uvedeného dôvodu nebolo možné konštatovať splnenie základných predpokladov
priznania náhrady škody žalobcovi žalovanými, a teda zodpovednosť za škodu vlastníkov bytov
predmetného bytového domu. Z dôvodu, že miesto, kde malo dôjsť k poškodeniu zdravia žalobcu nebolo
v konaní jednoznačne preukázané, súd žalobu zamietol.

23. Nad rámec uvedeného v súvislosti s prvým z predpokladov zodpovednosti za škodu v danej veci,
t.j. preukázaním schodnosti miesta, ktoré žalobca označil ako miesto jeho pádu, kde malo dôjsť k
poškodeniu jeho zdravia, vychádzajúc z výpovede žalobcu súd konštatoval, že žalobca si musel byť
vedomý toho, že v deň, kedy k úrazu došlo, môže sa na plošine (ak sa jedná o miesto pádu) nachádzať
námraza (sám uviedol, že vedel, že vonku mrzne) a že na takomto povrchu aj pri zachovaní maximálnej
opatrnosti môže dôjsť k úrazu. Z tohto pohľadu, keďže v zimnom období, v mínusových teplotách

je bežné a všeobecne známe, že sa vyskytuje vonku aj námraza, resp. poľadovica, je takýto stav
adekvátny ročnému obdobiu a poveternostným podmienkam a nie je možné podľa súdu prvej inštancie
jednoznačne konštatovať závady v schodnosti.

24. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP) podľa úspešnosti v spore majúc za to, že v konaní neboli zistené dôvody hodné
osobitného zreteľa pre použitie ust. § 257 CSP.

25. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26.1. Mal za to, že v prejednávanej veci boli splnené a zákonným spôsobom preukázané všetky zákonné
predpoklady na jeho odškodnenie, a to závady v schodnosti plošiny, vznik škody a jej výška, príčinná
súvislosťmedziexistenciouzávadyvschodnostiaškodou,pričompasívnavecnálegitimáciažalovaných
je podľa žalobcu nespochybniteľná. Žalobca má za to, že rozsudok je v rozpore so základnými princípmi
CSP.

26.2. Namietal konštatovanie súdu (v bode 48. rozsudku), že zo strany žalovaných bola spochybnená
skutočnosť, že k úrazu žalobcu došlo na ním označenom mieste. Žalobca má za to, že žiadnym
relevantným spôsobom, ktorý by objektívne vyvracal alebo spochybňoval skutočnosť tvrdenú žalobcom
a svedkyňami, žalovaní nepredložili. Výpovede svedkov – žalovaných nemajú vo vzťahu k stavu plošiny
a schodov v čase pádu žalobcu žiadnu právnu relevanciu.

26.3. Žalobca uviedol, že súd len konštatuje u svedkýň L. A. a O. D., že sa jedná o osoby blízke, avšak
malhodnotiťichvýpovedezhľadiskapravdivosti,objektívnostiavierohodnostiichtvrdení.Podľažalobcu
súd svojvoľne nevyužil ich svedecké výpovede a nezákonne znegoval, čo vypovedali. Obe svedkyne
pritom vypovedali úplne zhodne s výpoveďou žalobcu, čo súd svojvoľne znegoval.
26.4. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa postavil do pozície advokáta žalovaných (v bode

56. odôvodnenia), čo je neprípustné a nezákonné a špekulatívnym spôsobom určil, kadiaľ mal žalobca
ísť. Podľa žalobcu bolo logické, že šiel po plošine, kde boli protišmykové dlaždice a jednalo sa o plošinu,
ktorá sa mierne zvažovala a súdu podľa neho nenáležalo určiť, čo je logické – výber ktorej cesty. Aj
v bode 57. odôvodnenia rozsudku sa podľa žalobcu súd stavia do pozície obhajcu žalovaných, keď
nehodnotil výpoveď svedkyne v kontexte s ostatnými vetami a jej popisom.

26.5. Bod 58. odôvodnenia rozsudku žalobca považuje za svojvoľné a špekulatívne odôvodnenie pokiaľ
súd považoval za nepravdepodobné, že po dobu viac ako 15 minút v sobotu podvečer by nešla okolo
žiadna osoba. Zároveň zdôraznil, že svedkyňa A. vo výpovedi vysvetlila, prečo volala svoju sestru, a to
z dôvodu že volala záchrannú službu, avšak výjazd nebol možný.
26.6. Za špekulatívny, svojvoľný a ničím nepodložený považuje záver súdu, ktorý vyhodnotil ako

nelogické, aby na schodoch bol sneh a na plošine sneh nebol, respektíve aby z plošiny niekto sneh
odpratal a zo schodov nie. Žalobca má za to, že vyjadriť sa k miestu pádu, času pádu a technickému
stavu povrchu komunikácie boli spôsobilí iba žalobca, jeho družka L. A. a čiastočne svedkyňa O. D.,
pričom ich výpovede si neodporovali, zhodovali sa do najmenších detailov. Podľa žalobcu miesto pádu(čas aj technický stav) boli preukázané ich výpoveďami a fotografiami, pričom výpovede ostatných
svedkov nemali žiadnu právnu relevanciu.
26.7. Žalobca zdôraznil povinnosť súdu dostatočne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie tak,

aby nebolo svojvoľné a v danom prípade žalobca má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je
arbitrárny, svojvoľný a jeho výroky nie sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Súd prvej inštancie
odignoroval výpovede žalobcu a jediných priamych svedkov skutku napriek tomu, že sa zhodovali
a svoje rozhodnutie odôvodnil zmesou špekulácií, dohadov a nepodložených svojvoľných záverov súdu.
Právne závery súdu sú podľa žalobcu v extrémnom nesúlade s objektívne zistených skutkovým stavom

a dôkazmi vykonanými a predloženými žalobcom.

27. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní
nesúhlasia, majú za to, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, správne a zákonné, súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vykonal dostatočné dokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, postupoval a rozhodol v súlade s platnými právnymi

predpismi a v súlade so základnými princípmi CSP. Vec správne právne posúdil, a preto navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

29. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júla 2023 o 09.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.07.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

31. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

32. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

34. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd bral zreteľ aj na to, že rozhodnutie súdu
musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2
CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom

poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí
v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Súdrozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
závery musia byť dostatočne vysvetlené.

35. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd vyrovnal so
všetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný

a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku
v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom
procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery
vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku (v
spojitosti s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali) je obhájiteľné a rozsudok
je preskúmateľný.

36. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a
odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

37. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

39. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. Ku škode, ktorú si v
tomto konaní žalobca uplatnil, malo dôjsť v dôsledku úrazu dňa 9.1.2016 okolo 18.00 hod. Podľa

tvrdení žalobcu k úrazu došlo na šikmej plošine pred vchodom č. XX bytového domu súpisné č. XXX
v B. pošmyknutím sa a následným pádom žalobcu. Žalobca za hlavnú príčinu jeho úrazu označil
zľadovatený, neposýpaný a žiadnym iným spôsobom neupravený povrch uvedenej plošiny. Vecnú
legitimáciu žalovaných žalobca odvodzoval od vlastníctva bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome
súpisné č. XXX v B..

40. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že prístupové schodisko ku
dverám bytového domu a vstupná plocha pred nimi sú spoločnými časťami domu [§ 6 ods. 2 písm. a/
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov], ktorých zimnú údržbu je správca
bytového domu povinný zabezpečovať podľa aktuálnej poveternostnej situácie (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.zn. 7Cdo/93/2018, R 9/2022). V prípade zlých
poveternostných podmienok je nutné zimnú údržbu vykonávať a najmä zabezpečovať podľa potreby,
keď je zároveň nesporné, že konať tak, aby k škodám nedochádzalo, znamená tiež starať sa o to, aby
boli vykonané opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody v dôsledku námrazy, resp.
poľadovice alebo aspoň na možnosť takéhoto nebezpečenstva na danom mieste upozorniť.

41. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval aj ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 182/1993
Z.z., pričom vychádzal zo správnej úvahy o potrebe kumulatívneho splnenia základných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu na zdraví v dôsledku závady schodnosti prístupovej cesty-plošiny
(existencia 1. závady v schodnosti chodníka, 2. vzniku škody a 3. príčinnej súvislosti medzi existenciou

závady v schodnosti a škodou) s tým, že správne ako prvé posudzoval a zisťoval, kde došlo k úrazu.

42. Bral pritom zreteľ aj na stanovisko vyjadrené v uznesení NS SR sp.zn. 4Cdo/129/2021(ktorým
boli zrušené skoršie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v danej veci), v ktorom
dovolací súd okrem iného vyjadril názor, že v obdobných prípadoch je podľa správnosti nevyhnutné

najprv skúmať, či skutočne došlo ku škode na zdraví na mieste, ktoré uvádza žalobca a až v prípade
preukázania, že k pádu a úrazu došlo na tvrdenom mieste, majú súdy skúmať prípadnú (ne) existenciu
pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Mal za to, že súd v prvom rade musí posúdiť otázku unesenia
dôkazného bremena ohľadom miesta úrazu žalobcu, a teda jednoznačne ustáliť to, že ne/došlo k jehopádu a zraneniu na plošine, ktorá je priľahlým pozemkom k bytovému domu (resp. patrí k spoločným
častiam domu).

43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu žalobcu (v dôsledku ktorého utrpel úraz) došlo
skutočne na plošine vchodu č. XX bytového domu súpisné číslo XXX v B.. Odvolací súd sa s týmto
záverom plne stotožňuje.

44. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal aj zo zásady, v zmysle ktorej
konanie pred súdom musí zabezpečiť pre strany sporu (účastníkov konania) spravodlivú ochranu
ich práv a záujmov (tzv. fair process) tým, že rešpektuje viaceré základné procesné práva priznané
účastníkovi Civilným sporovým poriadkom (predtým Občianskym súdnym poriadkom), medzi ktoré patrí
aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa
aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim.

45. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou
strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože
v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu - účastníkoch konania. Každá zo sporových
strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu). Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe

ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Civilný sporový poriadok
(CSP) vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
keďže je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vzniká

predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu bezo zbytku splní svoju povinnosť
tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že ani byť nemohla) dokázaná,
teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožnil súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze)

musel súd rozhodnúť v neprospech strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať
tvrdenú skutočnosť. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
honepovažujezapravdivé)nazákladenavrhnutýchdôkazov,jepre tútostranunepriaznivérozhodnutie.

46. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu, ktorá má v konečnej fáze

procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu sporu, v ktorého záujme
je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní
skutočne preukázaná.

47. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru,
že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu žalobcu (v dôsledku ktorého utrpel úraz) došlo
skutočne na plošine vchodu č. XX bytovému domu súp. č. XXX v B.. Jednotlivé dôkazy hodnotil každý
osobitne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a odvolací súd považuje tieto hodnotenia súdu za správne.
Súd prvej inštancie jasne vysvetlil, prečo niektoré tvrdenia žalobcu a svedkýň L. A. a O. D. nepovažoval

za vierohodné (nepovažoval ich za logické, a teda uveriteľné), pričom jasne zdôvodnil svoje úvahy.

48. Žalobca v odvolaní iba opakovane vyjadruje svoje názory a stanoviská, pričom sa nestotožnil
s úvahami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu nie je svojvoľné, ale súd
svoje úvahy jasne vysvetlil (hodnotiac dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach).

49. K námietke žalobcu týkajúcej sa hodnotenia jednotlivých dôkazov odvolací súd uvádza, že právo
na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový
stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne záverynie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (čl. 15 ods. 1 CSP). Žiaden

dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP). V zmysle uvedených ustanovení
sa proces dokazovania v civilnom sporovom konaní riadi princípom voľného hodnotenia dôkazov, ktorý

spočíva v tom, že sudca je ten, kto jednotlivým vykonaným dôkazom sudca prisudzuje dôkaznú váhu
v konaní, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie jednotlivých zásad dokazovania so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové
prednesy strán či iné procesné úkony, podľa svojej voľnej úvahy a sám určuje, aký význam majú
jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či na nich môže založiť svoje skutkové zistenia (teda či sú
použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere), pričom limity jeho

úvahysújedineústavnoprávne(zákazľubovôlestanovenýčl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky).Inak
povedané, súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť,
a nie je ani viazaný žiadnym poradím významu a preukázanej sily jednotlivých dôkazov (viď R V/1968).

50. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

3Cdo/204/2009 zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a

s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. ... Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).“

51. Hodnotením dôkazov sa teda rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie
bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či

dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto
smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané
(zadovážené)alebovykonanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,súdneprihliadne.
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za

pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú
silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov
úvahe súdu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo

aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd
dospel,pretonepredstavujúaktľubovôlesúdu,aniesúanivecoupúhehoosobnéhodojmučivšeobecnej
úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) účastníckej, svedeckej výpovede je
výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z

rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom)
a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne
postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod.

52. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán a svedkov,

nebola svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu
a konkrétnych okolností prípadu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd sa staval do pozície
advokáta (obhajcu) žalovaných, keďže súd v odôvodnení uviedol iba svoje úvahy, ktorými sa riadil a na
základe ktorých dospel k svojim záverom.53. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniu o mieste jeho pádu za správny, z ktorého dôvodu neboli splnené

základné predpoklady priznania náhrady škody žalobcovi zo strany žalovaných (nebola preukázaná
zodpovednosť za škodu vlastníkov bytov predmetného bytového domu).

54.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyvcelomrozsahu
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

55. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, takýto nárok vznikol úspešným žalovaným.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).