Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010608
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423010608.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Ing. Miroslava Manďáka a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 5. júna 2024 v trestnej veci
obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26.03.2024,
sp. zn. 4T/101/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa začiatkom roku 2022 do dňa 04.05.2023, v rodinnom dome číslo XX C. D.

B. B., D. E., sa správal agresívne voči svojej družke F. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B.
J. XX, D. E., ktorú opakovane slovne urážal, napádal a vyhrážal sa jej, že ju zabije, taktiež ju aj fyzicky
napádal na rôzne vymyslené veci, z ktorých ju upodozrieval, a to hlavne z nevery, bol prehnane žiarlivý,
prehnane ju kontroloval, ako aj jej mobil, obmedzoval ju v používaní jej mobilu, nemohla mať zapnuté
dáta na mobile, musela mať vypnutý mobil, hovoril jej, že jej vypichne oči, že ju doláme, dennodenne
pýtal od nej peniaze, vykrikoval jej, že jej podpáli dom, v ktorom jej ničil veci, keď niekde išla, atakoval

ju sms-kami, aby neskúsila meškať, nech ide rovno domov, nech nejde za nikým, ani za rodinou, chcel
aby bola iba s ním, raz keď bol pod vplyvom drog, ju po hádke skoro prešiel autom, no našťastie ušla
k susedovi, čo vyvrcholili dňa 04.05.2023 ďalším fyzickým napadnutím, keď ju opäť v jej dome fyzicky
napadol, škrtil ju, vykrúcal jej ruky, stiahol ju za nohu zo stoličky na zem a za nohu ju ťahal po podlahe,
následne ju postavil a chytil zozadu a rukou jej pritlačil o nos a tlačil jej ho do strany, vtlačil jej prsty do
očí a hovoril, že jej ich vypichne, pritom sa jej vyhrážal, že ju doláme, že jej poláme všetky kosti, že ešte

uvidí, aký on vie byť, potom ju znovu zodvihol zo zeme, kde ju zase začal dusiť, vykrúcal jej nohy tak,
že jej pukalo v kĺboch, pričom po jeho útokoch na ošetrení u doktora nikdy nebola, viackrát privolala aj
hliadku polície, kde však zakaždým z obavy a strachu sa neodvážila podať oznámenie lebo ju psychicky
vydieral, pričom už má strach a sa ho bojí, lebo nevie čoho je ešte schopný jej urobiť, čím neustále
znižoval jej dôstojnosť, vyvolával u nej strach, nervozitu a neistotu.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1,2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.
zák. per analogiam súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp.zn. 6T/2/2023 zo dňa 30.01.2024, právoplatný dňa 30.01.2024, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr.

zák. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.04.2024, a to
proti výroku o treste.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil pokiaľ ide
o uložený trest, ktorý považoval za neprimerane prísny. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, na
hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe a následne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h) Tr. por. slovom ,,áno“. Okresný súd prijal jeho vyhlásenie o vine a vykonal dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste. Prvostupňový súd konštatuje, že pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z
ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o jeho osobu, je pravda, že má 12 záznamov v registri trestov a naposledy bol odsúdený
rozsudkom OS ZH, sp. zn. 6T/2/2023 zo dňa 30.01.2024. Okresný súd mu priznal jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pričom podľa jeho názoru mu mohol priznať aj poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. sa pri opätovnom spáchaní zločinu
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, pričom s prihliadnutím na
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., okolnosti prípadu a následok spáchaného činu v

danom prípade aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a uložil mu trest vo výmere
5 rokov, ktorý posúdil ako dostatočný a primeraný.

V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Chcel by požiadať
odvolací súd, aby v jeho prípade zvážil použitie § 39 ods. 1 Tr. zák., ako aj použitie § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. Už súd prvého stupňa použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zák. s tým, že
zároveň konštatoval, že v danom prípade je potrebné aplikovať mimoriadne zníženie trestu vzhľadom

na okolnosti prípadu a následok spáchaného činu.

Bol si plne vedomý nesprávnosti svojho konania, ktoré už viackrát oľutoval a poškodenej sa viackrát
ospravedlnil. Poškodenú má veľmi rád a prehlasuje, že už nikdy v budúcnosti by sa voči nej nedopustil
žiadneho konania, ktoré by jej mohlo akokoľvek ublížiť. Poškodená mu jeho konanie odpustila, neustále

ho kontaktuje, snaží sa mu pomôcť a on je jej za to veľmi vďačný.

Aj keď vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania uvedeného skutku, je pravdou, že v prípravnom konaní
odmietol vypovedať a vlastne sa ku samotnému skutku nikdy nevyjadril. Hoci opätovne zdôraznil, že
je vinný a poškodenej ublížil, je tiež pravdou, že poškodená už dňa 15.08.2023 chcela vyšetrovateľke

vysvetliťokolnostiprípaduadozáznamuuviedla,žechce,abysajehotrestnéstíhaniezastavilo.Nakoľko
poškodenú má naďalej veľmi rád, on sa nechcel žiadnym spôsobom brániť proti jej tvrdeniam a uviesť
niektoré okolnosti na pravú mieru. Tým sa nechce vyviňovať a ani nechce objasňovať, čo sa medzi nimi
stalo. Je fakt, že sa v niektorých momentoch správal naozaj zle a nikdy sa to nemalo stať.

Nikdy však nechcel poškodenej reálne ublížiť a chce opätovne zdôrazniť, že si plne uvedomil
nesprávnosť svojho konania a ako už uviedol, viackrát sa poškodenej ospravedlnil. Dôkazom toho, že
poškodená mu odpustila a ich vzťahy sa dostali do normálu je aj skutočnosť, že ho neustále kontaktuje,
zaujíma sa o to, aké výsledky dosahuje v práci, ako žije a či mu nič nechýba.Na záver chce uviesť, že sa snaží viesť riadny život a už viac ako rok pracuje na riadny pracovný úväzok
v spoločnosti K. L. L., a to na pozícii operátor výroby. V zamestnaní dosahuje veľmi dobré výsledky, o

čom svedčí aj pracovný posudok zo dňa 18.04.2024, ktorý mu zamestnávateľ vystavil po tom, ako sa
dozvedel, že má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por. zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že mu s použitím §

39 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. uloží súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným
odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste
v rozsudku OS ZH, sp. zn. 6T/2/2023.

Z písomného podania poškodenej F. G. H. I. M. na okresný súd dňa 23.04.2024 vyplýva, že uložený trest
vo výmere 5 rokov považuje za neprimerane prísny, pričom nechce, aby obžalovaný musel nastúpiť do

výkonu trestu odňatia slobody. Trestné oznámenie urobila len preto, že sa ho v danom čase bála, avšak
už mu odpustila všetko, čo sa stalo. Obžalovaného miluje, pričom s ním začala žiť a zobrala ho domov
s tým, že budú fungovať ako najlepší pár, hoci vedela o jeho minulosti. Obžalovaný vyrastal v ťažkých
podmienkach, bol odkázaný sám na seba, pričom súdne trestaný bol predovšetkým za krádeže, nakoľko
nemal peniaze ani na jedlo ani na oblečenie. Okrem toho mal aj psychické problémy, čomu nasvedčuje

jeho pobyt na psychiatrii.

To, čo sa medzi nimi stalo, berie z jeho strany ako skrat, ktorý vykonal v slabých chvíľach, možno aj
pod vplyvom drog. Veľmi zlý vplyv mali na neho kamaráti, ktorí mali taktiež kriminálnu minulosť. Po
prepustení mu našla prácu, finančne mu pomáhala a vybavila mu vodičské oprávnenie. Obžalovaný je

pracovitý človek a ona sama sa nevládze starať o svoju domácnosť.

Počas trestného stíhania obžalovaného chcela, aby toto bolo zastavené, avšak bola informovaná zo
strany vyšetrovateľky, že sa trestné oznámenie už nedalo vziať späť. S obžalovaným chce normálne žiť
a verí, že jej už nikdy v budúcnosti neublíži. V trestnom konaní viacerí svedkovia uvádzali aj také veci,

ktoré boli v neprospech obžalovaného, ktoré sa však reálne nestali, keďže boli voči nemu silne zaujatí.

Záverom uviedla, že obžalovanému väzenie nepomôže, tento sa zmenil a ona mu bude pomáhať, preto
žiadala, aby mu odvolací súd dal ešte šancu, aby nemusel nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

ZpísomnéhopodaniasvedkaN.D.doručenéhonaokresnýsúddňa23.04.2024vyplýva,žetrestuložený
obžalovanému považuje za neprimerane prísny, nakoľko 5 rokov dostávajú páchatelia za omnoho
ťažšie zločiny a nie za partnerskú hádku. Celý proces sa spustil potom, ako príslušníci polície oznámili
poškodenej po telefonickej výzve, že jej prídu na pomoc až po tom, ak podá na obžalovaného trestné
oznámenie. Týmto sa spustil celý nezmyselný proces, v ktorom vypovedal ako svedok.

Ďalej uviedol, že obžalovaný si našiel prácu, ktorá ho baví, patrí medzi najlepších zamestnancov, pričom
mu chýba rodinný život a zázemie, ktoré mal počas spolužitia s poškodenou. Obžalovaný svoje konanie
oľutoval a chce ho odčiniť, na tomto sa nepochybne podieľal aj jeho predchádzajúci pobyt vo väzení.
Poškodená je jedinou osobou, ktorá mu rozumie a dokáže ho správne nasmerovať do ďalšieho života.

Obžalovaný by nemal dostať prísny trest, ale taký trest, pri ktorom bude môcť viesť normálny život
a poskytnutú šancu určite nezahodí, keďže sa už zo svojej minulosti poučil.

Naverejnomzasadnutí,ktorésavykonalovneprítomnostiobžalovaného,prokurátorkrajskejprokuratúry
navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená zotrvala na obsahu svojho písomného vyjadrenia. S obžalovaným žije už viac ako rok, úplne
sa zmenil k dobrému, riadne pracuje a nemal by ísť do väzenia. Ak by vedela, za akú trestnú činnosť
bude stíhaný, určite by s tým nesúhlasila a žiadala, aby sa trestné konanie zastavilo.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania.
Zdôraznil, že obžalovaný v súčasnosti žije s poškodenou a riadne pracuje. Navrhol, aby mu bol uložený
trest odňatia slobody v takej výmere, aby jeho výkon bolo možné podmienečne odložiť, čo aj na
maximálnu skúšobnú dobu, a to aj za uloženia rôznych povinností a obmedzení.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Krajský súd najprv poznamenáva, že O. F. G. H. I. H. svedok N. D. neboli oprávnenými osobami na
podanie odvolania pre nesprávnosť výroku o treste, napriek tomu prihliadal na skutočnosti obsiahnuté
v ich písomných podaniach, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného.

Okremtohojenutnékonštatovať,ževýrokovineobžalovaného,ktorýmboluznanýzavinnéhozozločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe

ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a o výmere uloženého trestu, druhostupňový súd sa stotožnil s výrokom

prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie uvedený súhrnný trest odňatia slobody,
vrátane spôsobu jeho výkonu, keďže ho nemohol považovať za neprimeraný, čo jediné by bolo dôvodom
na zrušenie tohto výroku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Okresný súd dostatočne zhodnotil
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj niektoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti
a okolnosti, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Tento správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho
oľutoval. V tomto smere nebola dôvodná odvolacia námietka, že mala byť obžalovanému priznaná aj
ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., t.j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom, keďže takýto jeho aktívny prístup, ktorý by odôvodňoval priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti, nebol počas celého trestného stíhania zaznamenaný.

Okresný súd správne u neho ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už
bol za trestný čin odsúdený, čo preukazuje odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že už bol súdom
trinásťkrát trestaný, to však neplatí pre odsúdenie vedené pod č. 12, t.j. rozsudok Okresného súdu Žilina
zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 29T/59/2017, právoplatný tým istým dňom, pretože ním bol odsúdený aj za

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. a v dôsledku toho musel byť pri ukladaní trestu u neho aplikovaný § 38 ods. 5 Tr.
zák., nakoľko spáchal opätovne zločin a práve z tohto dôvodu sa zvyšovala dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Vo vzťahu k tomuto rozsudku by išlo o tzv. dvojité pričítanie
tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného, čo by bolo neprípustné, avšak nemožno prehliadnuť jeho

ďalšie odsúdenia.

Odlišná situácia však nastala pri ustálení ďalšej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j., že
spáchal viac trestných činov, nakoľko táto priťažujúca okolnosť mu neprináležala, pretože pri ukladaní
trestu bola zároveň aplikovaná tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., a preto v danom

prípadedošloktzv.dvojitémupričítaniutejtookolnostivjehoneprospech.Zistenépochybenievšaksamo
o sebe nebolo dôvodom na zrušenie výroku o treste, keďže tento bol v konečnom dôsledku uložený aj
za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam, teda vo výmere pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Naviac aplikácia
§ 38 ods. 5 Tr. zák. vylučuje súčasné použitie § 38 ods. 4, t.j. súčasné zvýšenie dolnej hranice zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý mal byť správne ustálený na 1:1, aj mieru ich závažnosti,
ktoré v nezanedbateľnej miere vyznievali jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného vyznievalo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania

skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko zo
zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny
obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku
a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosťpodľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak
takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne

súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia
slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovanému bol podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za tri trestné činy,

a to za jeden zločin a za dva prečiny, pričom za najprísnejší z trestných činov, a to zločin, mu bolo možné
uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, keďže však obžalovaný spáchal zločin opätovne,
zvyšovala sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zák.
o jednu polovicu, a zároveň v dôsledku aplikácie tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.
(okresný súd vo výroku nesprávne uviedol aj ust. § 41 ods. 1 Tr. zák.) sa zvyšovala horná hranica trestnej
sadzby o jednu tretinu, teda mu bolo v konečnom dôsledku možné uložiť trest odňatia slobody od 5 rokov

a 6 mesiacov až do 10 rokov a 8 mesiacov. Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody okresný súdom
na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby by však bolo vzhľadom na jeho vyhlásenie
viny na hlavnom pojednávaní možno považovať za neprimerane prísne, a preto okresný súd správne
postupoval, keď obžalovanému mimoriadne znížil výmeru trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Na druhej strane ani odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného,
ktoré by odôvodňovali prípadnú aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníženie trestu
z týchto zákonných dôvodov. Nemožno totiž prehliadnuť, že obžalovaný má za sebou rozsiahlu
kriminálnu minulosť, keď sa dlhodobo a opakovane dopúšťa rôznej úmyselnej trestnej činnosti, prevažne

majetkového charakteru. Naviac, predmetný zločin začal páchať približne 7 mesiacov po vykonaní
posledného trojročného nepodmienečného trestu odňatia slobody a v jeho neprospech vyznieva aj
celková doba jeho spáchania. Na tom nič nemení skutočnosť, že obžalovanej nespôsobil fyzickými
útokmi poškodenej závažnejšie zranenia a v tomto smere nemá dostatočnú váhu ani to, že s ňou
žije aj v súčasnosti, ktorá naviac popísala aj pozitívnu zmenu v jeho správaní, vrátane jeho riadneho

zamestnania.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin.

V súlade so zákonom bolo podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušenie výroku o treste z rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.01.2024, sp.zn. 6T/2/2023, právoplatného tým istým dňom, ktorým bol
obžalovanýuznanýzavinnéhozprečinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku

podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. a z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., za ktoré mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj zrušenie všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, nakoľko súdený zločin
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený predmetný odsudzujúci rozsudok za iný jeho

trestný čin.

Krajský súd poznamenáva, že predtým uvedené pochybenia okresného súdu pri ukladaní trestu boli
formálneho charakteru, teda v konečnom dôsledku nemali podstatnejší vplyv na jeho zákonnosť
a primeranosť, a to najmä preto, že došlo k použitiu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, pričom

uložený trest možno považovať aj za trest spravodlivý, a z tohto dôvodu nebolo zrušenie napadnutého
rozsudku vo výroku o treste nevyhnutné.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery zabezpečí v danom prípade
v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,

ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.