Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723202157.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX C., spl. zástupca D. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX G. D.,
proti žalovaným: 1/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX F., spl. zástupca H. G., nar.
X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ D. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne

zast. Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Družstevná 614/55, 059 38 Štrba, IČO: 47
234 237, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej v 3/ rade proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/25/2023-80 zo 14.11.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie súdu I. inštancie vo výroku II.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v prvom výroku zastavil
konanie voči odvolateľke ako žalovanej v 3/ rade, v druhom výroku žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 3/
rade a žalovanej v 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca podaním z 2.10.2023 voči žalovanej v 3/ rade zobral žalobu späť

z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade uzatvorením kúpnej zmluvy
z 29.9.2023, pričom žalovaná v 3/ rade so späťvzatím žaloby súhlasila.

3. Právne vec prvej inštancie posúdil podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 257 CSP.

4. K náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP považoval osobitný predmet sporu, keď je v zásade konanie o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva na prospech všetkých spoluvlastníkov, preto je spravodlivé, aby každá strana znášala
jej vzniknuté trovy konania. Ďalším dôvodom bolo uzatvorenie mimosúdnej dohody. K majetkovej situácii
žalovanej uviedol, že žalovaná v 3/ rade nedokladovala svoj príjem, výšku starobného dôchodku, preto
súd ani nemohol posúdiť jej majetkovú sféru.

5. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 3/ rade, a to proti druhému výroku
napadnutého uznesenia.

6. V odôvodnení namietala, že súd prvej inštancie sa pri odôvodnení výroku o trovách vôbec
nevysporiadal s podaním žalovanej v 3/ rade zo dňa 4.10.2023, v ktorom poukázala na to, že žalobca

ju pred podaním žaloby neoslovil so žiadosťou o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, pričom ona
bola ochotná sa dohodnúť aj bez súdneho konania. Mimosúdna dohoda, kvôli ktorej došlo k zastaveniukonania bola odlišná od návrhu žaloby. Poukázala aj na to, že žaloba by bola z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie zamietnutá, pokiaľ by o nej súd meritórne rozhodoval. Pokiaľ ide o dôvody, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o trovách konania, žalovaná v 3/ rade uviedla,

že v danom prípade nešlo o žiaden osobitný predmet sporu, ale o bežne prejednávaný predmet
sporu, pričom žalobca nedodržal postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nepokúsil
sa pred podaním žaloby o mimosúdnu dohodu. Ani samotné uzatvorenie dohody nie je osobitným
dôvodom keďže bola uzatvorená až v priebehu súdneho konania a pred začatím konania sa žalobca
o dohodu ani nepokúsil. Súd prvého stupňa tiež nesprávne právne posúdil vec, keďže ustanovenie §

257 v zmysle stabilizovanej judikatúry (napr. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 alebo 3MCdo/46/2012) nie
je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd mal
s ohľadom na to, že žalobca ignorovaním postupu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zavinil
vznik súdneho konania priznať žalovanej v 3/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

7. Svoje odvolanie žalovaná v 3/ rade doplnila podaním doručeným súdu prvej inštancie 27.11.2023 (v
rámci 15-dňovej lehoty na odvolanie), v ktorom poukázala na to, že rozhodnutie o trovách konania podľa
§ 257 bolo rozhodnutím prekvapivým, keďže strana konania má byť na možnosť aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP súdom vopred upozornená a musí jej byť daný dostatočný priestor, aby na túto skutočnosť
reagovala. Opomenutím tohto postupu došlo v konaní k vade podľa 221 ods. 1 CSP.

8. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP) oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357
CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej v 3/ rade nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR, II.ÚS/78/05).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej v 3/ rade
posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Odvolací súd v zmysle odvolacích námietok žalovanej v 3/ rade konštatuje, že pri rozhodovaní o
náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.
Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v Čl. 20 ods. 1 ústavy a v Čl. 1 Dodatkového protokolu.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre

postup podľa § 257 CSP.

16. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásadyzodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R
34/1982).

17. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009,
5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde

o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III.ÚS/292/07, či I.ÚS/303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo
strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS/727/2000).

18.Zodôvodneniaodvolanímnapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvejinštancierozhodolotrovách
konania podľa § 257 CSP s poukazom na osobitný predmet sporu, ktorým je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Osobitosť tohto typu konania nespočíva v tom, že by tento druh konania
nebol štandardnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako to namieta odvolateľka, ale
v jeho osobitnej povahe tzv. iudicium duplex. Tento druh konaní je charakteristický tým, že v nich nie je

možné vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale iba z toho, že žiadny z účastníkov
nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupoval.

19. Z akého dôvodu by mala každá zo strán sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch prichádza do úvahy rozhodnutie

o trovách konania podľa úspechu strán v spore priliehavo vysvetlil Ústavný súd Českej republiky v
náleze z 5. apríla 2022sp. zn. IV.ÚS/404/2022 tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pred súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou,
než s ktorou do nej vstupoval. Preto je potrebné postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania

podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočne,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo). Ďalej dôvodil, že z hľadiska náhrady trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je plný úspech vo veci daný len vtedy, ak súd návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku,

ibavtakomprípadejemožnéposudzovaťúspechvspore.Procesnýúspechúčastníkavšakniejemožné
odvodzovať od výsledku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Až vo fáze rozhodovania o vyporiadaní
zrušeného podielového spoluvlastníctva sa totiž naplno prejaví povaha konania iudicium duplex, ktorého
špecifiká nezodpovedajú charakteristickým znakom civilného sporu v režime Občianskeho súdneho
poriadku. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu pokiaľ ide o konkrétny

spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný postupnosťou spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci
od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné, na aké otázky vykonával súd dokazovanie. Navyše
žiadna z procesných strán výsledkom sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
po finančnej stránke nestráca. Obe strany odchádzajú zo súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k

okamžiku rozhodnutia vo veci), s ktorou do nej vstúpili. Ak účastníci nemôžu svojimi procesnými návrhmi
ovplyvniť výsledok sporu, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať zo zásady
procesného úspechu. Žiadnej zo strán sporu nemožno pripočítať na ťarchu, že odmieta určitý spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, pretože to vyplývaz jeho ústavne zaručeného práva podľa Článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Výnimku zo
všeobecnej aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na konania typu iudicium
duplex by mali tvoriť prípady, keď sa podielový spoluvlastník chová obštrukčne, ako účastník konania

sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal k dopadom konaní povahy iudicium duplex na rozhodovanie
o náhrade trov konania stanovisko už opakovane. Uviedol, že pomer úspechu strán vo veci podľa §
255 CSP so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť

všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech,
ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany
a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy §
255 CSP, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva
podľa Čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd tiež uviedol, že rozhodnutie o náhrade trov konania musí byť v
súlade s priebehom konkrétneho konania, ktorého súčasťou je z pohľadu rozhodovania o náhrade trov

konania jeho výsledok, ktorým v spore sťažovateľa bolo rozhodnutie súdu v prevažnej časti v súlade
s jeho žalobou, ale tiež procesná aktivita resp. pasivita sporových strán (pozri najmä III.ÚS/266/2022,
III.ÚS/70/2024).

21. V danom prípade je, aj s ohľadom na vyššie citované závery významné, že konanie skončilo

zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, s čím žalovaná súhlasila. Dôvodom
späťvzatia bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy z 29.9.2023 medzi žalobcom a žalovanou v 3/ rade ohľadne
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 3/ rade. Z čl. 3 kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola
dohodnutá na základe kompromisu strán sporu na 30,- eur, teda na sumu vyššiu, než navrhoval na
vyrovnanie žalobca, ale zároveň (zhruba v rovnakej miere) nižšiu, než akú považovala za primeranú

žalovaná v 3/ rade. Za situácie, ak žalobca dohodu uzatvorenou so žalovanou dosiahol to, čo
navrhoval v petite svojej žaloby (nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej) a zároveň žalovaná
uzatvorením rovnakej dohody dosiahla sumu kúpnej ceny, ktorú akceptovala, a ktorá bola vyššia než
v žalobe navrhnutá suma vyrovnacieho podielu nie je v zásade možné konštatovať pomer úspechu na
veci vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3/ rade, ako to predpokladá § 255 ods. 1 CSP. Za daných

okolnostíanito,žežalobcavymedzilpodľanázoružalovanejv3/radeokruhžalovanýchtak,žežalobaby
mala byť zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nemôže mať priamy vplyv
na rozhodnutie o trovách konania, keďže vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade konanie skončilo zastavením
z dôvodu dohody so žalobcom a jej súhlasu so zastavením konania. Uvedený záver je možné prijať aj
s ohľadom na judikovaný záver Ústavného súdu SR, podľa ktorého náhrada trov má kompenzačný, a

nie sankčný charakter (II.ÚS/43/2023).

22. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 3/ rade, podľa ktorej konanie zavinil výlučne žalobca tým, že
s ňou pred podaním žaloby nejednal o možnom odkúpení jej spoluvlastníckeho podielu, odvolací súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého „i pri preskúmaní rozhodnutí o náhrade trov

konania v civilnom spore možno vychádzať z toho, že protiústavné sú také rozhodnutia, odôvodnenie
ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové
a právne skutočnosti (IV.ÚS/150/03, I.ÚS/301/06).

23. Z obsahu žaloby vyplýva tvrdenie žalobcu, že žalobca sa opakovane pokúšal „riešiť odpredaj

spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1/ až 3/ rade“ na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom žaloby.
Žalovaná v 3/ rade sa k žalobe vyjadrila podaním z 19.5.2023 podaným prostredníctvom právneho
zástupcu na základe výzvy - uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 20.4.2023, ktorá obsahovala
aj sudcovskú koncentráciu konania s riadnym poučením. Z obsahu vyjadrenia žalovanej v 3/ rade
vyplýva, že táto v tom čase nenamietal, že pred podaním žaloby s ňou žalobca žiadnym spôsobom

nekomunikoval o možnom vyporiadaní, ako to predpokladá § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná v 3/ rade namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu úmrtia žalovaného
v 2/ rade ešte pred podaním žaloby a vyjadrila svoj nesúhlas s navrhovanou kúpnou cenou za meter
štvorcový. Uviedla, že sporu sa mohol žalobca vyhnúť, pokiaľ by od nej kúpil spoluvlastnícky podiel
za všeobecne vyplácanú kúpnu cenu za obdobné pozemky v obci C., a to 40 až 50,- eur. Uviedla,

tiež, že bola a je v tomto smere ochotná so žalobcom uzavrieť dohodu. Z uvedených tvrdení nemá
odvolací súd za preukázané, že žalovaná v 3/ rade nebola pred podaním žaloby žalobcom oslovená
s pokusom o dohodu. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, strany konania
ho ani nenavrhli, preto ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemá k dispozícii žiaden podklad,ktorý by vzišiel z riadneho procesného postupu predpokladaného Civilným sporovým poriadkom, a ktorý
by potvrdzoval tvrdenie jednej alebo druhej sporovej strany. Odvolací súd preto túto okolnosť tvrdenú
žalovanou až v jej vyjadrení k späťvzatiu žaloby nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá by mala viesť

kposúdeniusprávaniažalobcuakošikanózneho,ktorévýlučneviedlokvedeniusúdnehokonania,ateda
ako správania vylučujúceho možnosť uplatnenia postupu podľa § 257 CSP vo veci majúcej povahu
iudicium duplex v zmysle citovanej judikatúry vyšších súdov.

24. Napokon, pokiaľ žalovaná v 3/ rade namieta v doplnení svojho odvolania, že súdom prvej inštancie

nebola vopred upozornená na jeho úmysel aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania § 257 CSP,
odvolací súd konštatuje, že žalovaná v 3/ rade mala procesný priestor, aby súdu prvej inštancie
predniesla svoju argumentáciu v prospech priznania náhrady trov konania voči žalobcovi, čo aj využila
podaním zo 4.10.2023. K uplatneniu § 257 CSP, a teda k nepriznaniu náhrady trov konania s poukazom
na § 257 CSP sa žalobkyňa vyjadrila v odvolaní a odvolací súd sa jej argumentáciou v potrebnom
rozsahu zaoberal v odôvodnení tohto rozhodnutia. Takýto postup považoval za postačujúci z hľadiska

zachovania možnosti žalovanej v 3/ rade konať pred súdom vo veci nároku na náhradu trov konania aj
Ústavný súd SR, napr. v rozhodnutiach pod sp. zn. II.ÚS/548/2023, IV.ÚS/83/2019.

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP v
napadnutom rozsahu výroku o trovách konania potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 396 ods.1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná v 3/ rade nebola v odvolacom konaní úspešná a žalobcovi
žiadne zistené trovy v odvolacom konaní nevznikli. Z toho dôvodu rozhodol odvolací súd tak, že stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).