Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11Er/1358/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412220799
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4412220799.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., v konkurze,
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, správca konkurznej podstaty: A. B. C., so sídlom kancelárie:
Masarykova 21, 040 01 Košice proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E.
o vymoženie 24,12 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
3C/100/2011, zo dňa 26.09. 2011, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 24.11. 2011 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému 24,12 eur s príslušenstvom a trovy konania vo výške 276 Eur, všetko do 3 dní po

právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a
povinným dňa 25.05.2010 , na základe ktorej sa oprávnený dohodol s povinným na poistení, a to na
životné poistenie. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV, bod
1 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V bode 4 všeobecných poistných
podmienkach sú konkretizované spory, ktoré sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti
všeobecnýchpoistnýchpodmienok. Totoustanoveniechápuzmluvnéstranyakorozhodcovskúdoložku.

3.Prípisom zo dňa 31.10.2016 oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom
predpokladané podmienky, že bola platne uzatvorená a to tak vzhľadom k zákonu o rozhodcovskom

konaní ako i vzhľadom k občianskemu zákonníku. Uvedené odôvodnil tým, že povinný bol riadne
informovaný o možnosti riešenia sporov formou rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že nesúhlas
s Osobitnými zmluvnými dojednaniami mohol poistník (povinný) vyjadriť ich preškrtnutím, rovnako
vlehote30dnímoholpovinnýrozhodcovskúdoložkudodatočneodmietnuť.Uviedol,žepovinnýnemusel
túto podmienku obsiahnutú v osobitných podmienkach prijať, a tým je doložka individuálne dojednaná.

4.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.09.2012 súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický,
Exekútorský úrad so sídlom Werferova 1, Košice, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie,ktoréhoexekútorskýúradzanikolajehonástupcomsastalJUDr.StachoChladný,Exekútorský
úrad so sídlom Stráž 3/223, 96001 Zvolen. V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 19.09.2012,
kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

5.Exekučnýsúddňa21.11.2013zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie uznesením sp.zn. 11Er/1358/2012 – 25. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehoteoprávnený odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie s tým, aby bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané. Krajský súd
v Nitre ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie uznesením sp.zn. XXXX/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2021.
Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne (rozporne) zistil skutkový stav veci,
pretože v obsahu odôvodnenia sú odkazy na zmluvu o úvere a úverový vzťah, hoci z ďalšieho obsahu
bolo možné zistiť, že išlo o rozhodcovským súdom posudzovanú poistnú zmluvu. Uvedená rozpornosť
spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančného

súdu, čo pre účastníka konania znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd
z dôvodu zmätočnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého uznesenia pristúpil k záveru
o potrebe zrušenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd prikázal prvoinštančnému súdu opätovne
vyhodnotiť charakter vzťahu medzi účastníkmi pri posudzovaní podmienok pre vydanie poverenia
pre súdneho exekútora s tým, že nové rozhodnutie odôvodní v súlade s pravidlami zákonného
a presvedčivého rozhodnutia súdu.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

8.Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014

(ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

11. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

12. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)
v ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Uvedená poistná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

13. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach stránvzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

14. Oprávnený konal pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a
vpredmetnejexekúciiideovymáhaniepohľadávkyoprávnenéhovzniknutejzospotrebiteľskejzmluvyna
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne
nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

15. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci štandardnej zmluvy nespôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho
zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za

kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim

alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť

exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

16. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako

z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok
vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje

osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je
potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe
podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v

§ 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie
uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať
za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je

exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,teda tak, ako
by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či
vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 -ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo
už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti
uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom

nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré
sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.17. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

18. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy,atedadodávateľmusímaťistotu,žesihomôžedozmluvyuvádzať.Vsubjektívnenearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.

19. Právne bezvýznamné je aj poukázanie oprávneného na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou tzv.
Osobitných zmluvných dojednaní oddelených graficky aj technicky a vyžadujúcich druhý a samostatný
podpis poistníka. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli
povinnosť v prípade určitého sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo
Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade

ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca
sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný osobitné zmluvné dojednania
podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných
podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu

a mätúcu (k tomu viď. uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 30.03.2015 sp.zn. 7CoE/18/2015).

20. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité

naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovský súd je pritom

paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy,atedadodávateľmusímaťistotu,žesihomôžedozmluvyuvádzať.Vsubjektívnenearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd
čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s
podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na

záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre
súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.21. Súd taktiež poukazuje i na tú skutočnosť, že hoci v ďalších zmluvných dojednaniach v bode
2 poistník a poisťovňa vyjadrili svoju vôľu jednoznačne riešiť svoje spory formou rozhodcovského
konania, nie je tento ich súhlas s rozhodcovským konaním možné považovať za individuálne dojednaný,

nakoľko povinný ho mal nanútený zo strany oprávneného a podpisoval ho ako súčasť zmluvy (podpis
v rovnaký deň, ako podpis zmluvy), nemohol znenie tohto ustanovenia ovplyvniť, a teda nemôže
obstáť tá skutočnosť, že by povinný slobodne vyjadril takýto súhlas. Rovnako súd poukazuje na
skutočnosť, že umiestnenie rozhodcovskej doložky v rámci Teda nemôže sa v danom prípade hovoriť
o slobode vôle pri vyjadrení súhlasu s rozhodcovskou doložkou, a teda ani táto skutočnosť nemôže

ovplyvniťnázorsúdunaneplatnosťrozhodcovskejzmluvy(doložky),ktorájeobsiahnutávovšeobecných
poistných podmienkach. Rovnako tak treba brať na zreteľ i tú skutočnosť, že vo všeobecných poistných
podmienkach sa nenachádza iba súhlas či nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ale i iné ustanovenia,
ktoré sú pre povinného výhodné (zánik zmluvy nezaplatením splátky) a ktoré povinný, spotrebiteľ
podpísal pre uľahčenie vypovedania resp. zániku zmluvy, a spolu s nimi musel prijať i rozhodcovskú
doložku. Ak by mala byť úplne individuálne dojednaná, museli by sa individuálne dojednania týkať

výslovne iba rozhodcovskej doložky bez spätosti s inými ustanoveniami a v prvom rade musí byť
ovplyvnenie znenia textu jasne dané na výber.

22. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,

pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda
absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,
ktorý je právoplatný a vykonateľný.

23. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to

nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“

24. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku uznesenia a teda žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluvných
dojednaniach súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.