Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/16/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100174
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100174.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: LEDIC Slovakia export, s. r. o., so sídlom Pod
Brezinou 3744/88, 911 01 Trenčín, IČO: 44 864 761, právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslavov
Pavlíkom,sosídlomAdvokátskakanceláriaPodjavorinskej1922/9,91501NovéMestonadVáhom,proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102970810/2023 zo dňa 24.11.2023 a č.
102970903/2023 zo dňa 24.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu zo dňa 06.02.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu správnou žalobou, datovanou dňa
06.02.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 27.03.2024,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102970810/2023 zo dňa 24.11.2023,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101388418/2023 zo dňa 30.05.2023,
ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“)
určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 40.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2016 a rozhodnutia žalovaného a č. 102970903/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101388694/2023 zo dňa 30.05.2023, ktorým
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 60.000
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016.
2. Žalobca súčasne v správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, poukazujúc na výšku
vyrubeného rozdielu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v správnou žalobou napadnutých
rozhodnutiach správcu dane za zdaňovacie obdobia november a december 2016 v celkovej sume
100.000 eur. Uvedená suma je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí
správcu dane. Žalobca poukázal na to, že zo strany žalovaného v deň doručenia napadnutých
rozhodnutí, t.j. 08.12.2023, boli žalobcovi doručené aj ďalšie rozhodnutia a to rozhodnutie žalovaného
č. 102960145/2023 zo dňa 22.11.2023, na základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. 101406517/2023 zo dňa 31.05.2023, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 18.155,11 eur a rozhodnutie žalovaného
č. 102975542/2023 zo dňa 24.11.2023, na základe ktorého bolo potvrdené rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín č. 101396025/2023 zo dňa 30.05.2023 a ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v sume 290.487,12 eur. V dôsledku uvedených
skutočností bol žalobca zaviazaný v lehote do 15 dní od doručenia napadnutých rozhodnutí žalovaného
a vyššie uvedených rozhodnutí, upravujúcich daňovú povinnosť dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie rokov 2015 a 2016, na zaplatenie sumy 408.642,23 eur, čo predstavuje finančnú
záťaž pre žalobcu v takom rozsahu, že ak by bol žalobca nútený uvedenú sumu zaplatiť naraz, malaby táto skutočnosť pre neho likvidačné následky. Takáto finančná záťaž na žalobcu je neudržateľná
a žalobca dôvodí, že v prípade, ak nedôjde k odkladu vykonateľnosti, bude musieť pristúpiť k podaniu
návrhu na vyhlásenie konkurzu v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko nebude schopný plniť
svoje záväzky. V prípade, ak by takto konateľ žalobcu nepostupoval, vystavil by sa riziku trestného
stíhania. Žalobca taktiež uviedol, že podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2023 dosiahol žalobca v
zdaňovacom období stratu vo výške 7.502 eur a to pri ročnom obrate 284.294 eur. Z uvedeného vyplýva,
že záväzok voči žalovanému vzniknutý z vyššie uvedených rozhodnutí prekračuje ročné tržby žalobcu.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom na predchádzajúcu podnikateľskú činnosť disponuje
majetkom vo výške 928.153 eur. Časť z uvedeného majetku žalobcu sú aj nehnuteľnosti, avšak sa mu
javí za nesprávne, aby došlo k nútenému výkonu napadnutých rozhodnutí skôr, ako by postup správcu
dane a žalovaného riadne preskúmal súd z titulu podania tejto správnej žaloby. S poukázaním na vyššie
uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozí žalobcovi hospodárska a finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným záujmom. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca
pripojil ako listinný dôkaz Účtovnú závierku za obdobie kalendárneho roka 2023.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.06.2024 sa k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyjadril len v stručnosti a uviedol, že žiada zamietnutie návrhu
odkladného účinku, nakoľko žalovaný má za to, že dôvody uvedené žalobcom v prípade výkonu žalobou
napadnutých rozhodnutí, ako aj rozhodnutí, ktoré im predchádzali, nie sú dostatočné na to, aby v tomto
prípade zakladali opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažnáujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná
ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
10. V súvislosti s vyššie konštatovaným je však vždy nutné mať na zreteli, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu orgánu verejnej správy, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok
zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov
rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom
postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej
miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom,) je ťažiskom celého
tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajskéhosúdupriamohrozil,aleboužnastal.“ Osvedčiťexistenciuhrozbyzávažnejujmyjepovinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery bodu
11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa
03.03.2022,podľaktorého:„Okremvšeobecnýchnáležitostípodania(§57SSP)bymalnávrhobsahovať
aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §
185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo
veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“.
11. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí
žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v kvalifikovanej intenzite v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri
rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava vmedziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len
existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
12. Žalobca navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým výkonom
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí mu hrozí hospodárska a finančná škoda, pričom priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom. Žalobca
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na celkovú sumu, ktorú je povinný
zaplatiť na podklade rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobia 2015 a 2016 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november
a december 2016 v celkovej výške 408.642,23 eur. Zaplatenie takejto sumy by podľa žalobcu malo pre
neho likvidačné následky a súčasne by musel pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky. Žalobca poukázal
navýsledkyúčtovnejzávierkyzostavenejk31.12.2023,podľaktorejvpriebehuroka2023dosiaholstratu
vo výške 7.502 eur pri ročnom obrate 284.294 eur. Uviedol, že disponuje majetkom v hodnote 928.153
eur, pričom časť uvedeného majetku predstavujú nehnuteľnosti.
13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na
peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, avšak právna úprava odkladného
účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť na peňažné
plnenie odkladný účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyžaduje
vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené. Žalobca predloženou
účtovnou závierkou zostavenou k 31.12.2023 osvedčil, že je v strate. Zároveň je v prejednávanej veci
nepochybné, že voči žalobcovi bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane.
Žalobca ale bližšie nepopísal charakter svojej podnikateľskej činnosti a svoju ekonomickú a majetkovú
situáciu a vo vzťahu k ním nekonkretizoval dopad výkonu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí
žalovaného. Výsledok hospodárenia so stratou sám o sebe nie je dôvodom na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby. Výška vyrubeného rozdielu dane (prípadne viacerých vyrubených rozdielov
na dani z príjmov a aj na dani z pridanej hodnoty) sama o sebe taktiež nepreukazuje dôvodnosť
priznania odkladného účinku správnej žaloby, pretože dopad povinnosti zaplatiť vyrubenú daň (prípadne
iné peňažné plnenie) je rozdielny v závislosti od toho, aké sú ekonomické pomery dotknutého
subjektu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku nepopísal a nekonkretizoval bližšie
napr. charakter jeho podnikateľskej činnosti, počet zamestnancov, svoje náklady, výšku nesplatených
záväzkov, štruktúru svojho majetku a podobne, vo vzťahu ku ktorým by bolo možné posudzovať
dôsledok výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol len, že disponuje majetkom
v hodnote 928.153 eur a časť z jeho majetku tvoria nehnuteľnosti, ale ani tieto skutkové okolnosti
týkajúce sa skladby jeho majetku bližšie nepopísal a nevysvetlil. Žalobca priložil k správnej žalobe
účtovnú závierku za rok 2023, ale z tejto je možné získať prehľad o skladbe jeho aktív a pasív
z hľadiska ich finančného vyjadrenia avšak bez toho, aby boli známe konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré by bolo možné vyhodnocovať v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, no aj
hodnoverneapresvedčivoosvedčiltakéokolnosti,zktorýchbudehrozbadanýchnegatívnychnásledkov
pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu a právne postavenie bez pochýb zrejmá. Uvedené
neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na
zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnejsprávynaúčastníkaadministratívnehokonania.Žalobcomuvedenédôvodynávrhunapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe sú len v rovine jeho tvrdenia a obáv, sú nekonkrétne a bez bližšej
špecifikácie konkrétnych skutkových okolností osvedčujúcich tvrdenia žalobcu.
14. V súvislosti s argumentom žalobcu, že v jeden deň, konkrétne 08.12.2023, mu bolo doručených
viacero rozhodnutí žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť splniť si všetky povinnosti
zaplatiť vyrubené sumy rozdielu dane do 15 dní od doručenia rozhodnutí žalovaného, správny
súd poznamenáva, že hrozba výkonu rozhodnutia (exekúcia) je všeobecne zákonným dôsledkom
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti v ňom
uloženej. Správny súd poznamenáva, že ani hrozba daňovej exekúcie, ako zákonný a legitímny právny
inštitút, sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže
byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj s ohľadom na zásadu subsidiarity
správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľžalobca dôvodí potenciálnou hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu
správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé
účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa
§ 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca
dane nevyhovel návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, za preukázania hrozby vážnej, značnej
finančnej a hospodárskej škody a ujmy. Aj v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec
podľa konkrétnych okolností každého individuálneho prípadu, čo správny súd zdôrazňuje. Základným
zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné
oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na
zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického
výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená samotná jeho existencia.
15. Je tak možné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy
prvého stupňa, by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre
neho predstavoval závažnú, až tvrdenú likvidačnú ujmu, či značnú hospodársku či finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny súd zdôraznil, že
je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému rozhodnutiu
v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, potom ak žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane neosvedčil,
nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok.
16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej
správy hrozí žalobcovi hospodárska a finančná škoda a ani iný následok uvedený v ustanovení § 185
písm. a) SSP, správny súd nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
17. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre
podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.