Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208595
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123208595.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za účasti
navrhovateľkou označených v katastri nehnuteľností zapísaných spoluvlastníkov nehnuteľností:
1/ A. B., 2/ A. F., a za účasti správcu lesného pozemku LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so

sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, a za účasti Slovenského pozemkového
fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 83Vyd/2/2023- 23 zo dňa 2. februára 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným uznesením zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka
domáha, aby súd potvrdil, že nadobudla vlastnícke právo k parcele KNE
č. XXX, k. ú. F. vydržaním.

1.2 Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že: predmetnú parcelu využívala celý svoj život
v dobrej viere, že patrí jej a jej rodine; parcela je súčasťou dvora, na ktorom sa nachádza rodinný dom,
ktorého sa stala výhradnou majiteľkou po dedičskom konaní v roku 2017; do roku 2017 bola táto stavba
v podielovom vlastníctve jej a jej brata G.; v tomto rodinnom dome sa XX.XX.XXXX narodila, žila v ňom
so svojimi rodičmi a súrodencami, využívala dvor na rekreačné a poľnohospodárske účely a zveľaďovala
pozemok až dodnes;

o tom, že na liste vlastníctva nie je uvedená ako majiteľka pozemku, sa dozvedela prednedávnom;
na LV je uvedený jej nebohý otec a A. F.; v rokoch 1934 - 1935 jej rodičia tento pozemok odkúpili,
no vlastnícke právo nikdy nebolo zapísané v katastri; kúpnu zmluvu nie je možné dohľadať, lebo bola
pravdepodobne dojednaná len ústne; po smrti vlastníkov nebola parcela zahrnutá v dedičskom konaní;
prístupkpredmetnejparcelejeobmedzenýavedieknejlenjednaprístupovácestaznádvoriarodinného
domu, ktorý na parcele stojí, a nie je teda možné, aby pozemok za domom využíval niekto iný ako ona

a jej rodina; za 84 rokov o pozemok neprejavil nikto iný záujem. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že v roku 1931 nadobudli A. B. a A. F. pkn. parcelu č. XXX,
k.ú. F., každý v podiele 1/2-ica a že navrhovateľka parcelu KNE č. XXX, k.ú. F. užíva od roku 1976.
Taktiež mal za preukázané, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrel v roku XXXX, zanechal 11 dedičov a že
pkn. parcela č. XXX nebola v dedičskom konaní po ňom prejednaná.1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 359e ods. 1, 2 CMP, § 134 Občianskeho zákonníka
auviedol,ževkonaníopotvrdenívydržaniasúdskúma,činavrhovateľosvedčil,ženadobudolvlastnícke
právo vydržaním. Vlastnícke právo

k nehnuteľnosti možno vydržať, ak sú kumulatívne splnené nasledovné predpoklady: ten, kto má určitú
nehnuteľnosťvdržbe,jesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýaten,ktomáurčitúnehnuteľnosť
v držbe, ju nepretržite drží po dobu desať rokov. Pokiaľ ide
o spoluvlastnícky podiel A. B., navrhovateľka vo vzťahu k tomuto podielu netvrdí, že by jej otec A. po
tom, ako tento podiel v roku 1931 nadobudol, tento následne previedol na navrhovateľku, resp. na inú

osobu; potom ale treba vychádzať z toho, že jej otec A. B. bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti
v roku XXXX. Predmetný podiel tak mal byť prejednaný v dedičskom konaní po A. B., pričom práve
v tomto dedičskom konaní sa malo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia tento podiel
nadobudnú. Z obsahu spisu sp. zn. D 544/1990 však vyplýva, že podiel poručiteľa na pkn. parcele č.
XXX nebol v tomto dedičskom konaní prejednaný. Neprejednanie tohto podielu
v dedičskom konaní však nemá za následok, že sa jeho majiteľkou titulom vydržania stala práve

navrhovateľka. Na vydržanie totiž nestačí splniť iba predpoklad nepretržitej 10-ročnej držby pozemku,
ale je nutné aj to, aby táto držba bola oprávnená. Oprávnenosť držby je daná vtedy, ak je držiteľ
dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke právo patrí. V súdenej veci však navrhovateľka netvrdila a
neosvedčila, že A. B. pred tým, ako zomrel, na ňu previedol predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že
po smrti jej otca nastala nejaká taká skutočnosť,

v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej predmetná polovica parcely
patrí, a súd preto návrh v časti vydržania podielu A. B. zamietol. Pre úplnosť súd poznamenal, že keďže
v dedičskom rozhodnutí po otcovi navrhovateľky nie je pkn. parcela č. XXX uvedená, toto dedičské
rozhodnutie zjavne nemohlo navodiť dobromyseľnosť navrhovateľky. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel
A. F., žiada sa uviesť, že pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej rodičia tento podiel od

A. F. kúpili v roku 1934, resp. 1935, vydržacia doby by uplynula 31.12.1960 (viď § 566 ods. 1, 2 zákona č.
141/1950 Zb. v spojení s R 65/1972). Keďže však ku dňu 31.12.1960 boli rodičia navrhovateľky nažive, v
prípade splnenia aj ostatných predpokladov by dňa 31.12.1960 podiel A. F. vydržaním nadobudli rodičia
navrhovateľky-nievšaknavrhovateľka.Pretoževkonaníneboloosvedčené,žebypo31.12.1960rodičia
navrhovateľky ešte za ich života tento podiel previedli na navrhovateľku, je treba vychádzať z toho, že

v prípade splnenia aj ostatných predpokladov vydržania by jej rodičia boli majiteľmi tohto podielu až do
ich smrti. Keďže však ani vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu nebolo osvedčené, že rodičia
navrhovateľky pred tým, ako zomreli, na ňu previedli predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po ich
smrti nastala nejaká iná skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať,
že jej táto polovica parcely patrí, súd zamietol návrh aj v časti vydržania spoluvlastníckeho podielu A.

F.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, v ktorom namietala odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
a návrhu vyhovel v celom rozsahu. Uviedla, že držba pozemku za rodinným domom je oprávnená,

pretože po smrti rodičov bola dobromyseľná, vnútorne presvedčená o tom, že je držiteľkou práva, a že
nekoná bezprávne. O tom, že parcela nebola zahrnutá v dedičskom konaní, sa dozvedela nedávno, ako
aj o tom, že na LV nie je vedená ako majiteľ parcely. V dedičskom konaní verila v správnosť konania
notára. Po dedičskom konaní bola vnútorne presvedčená, že nadobudla vlastníctvo spomínanej parcely.
Pred smrťou rodičov bolo medzi súrodencami a rodičmi dohodnuté, že celý majetok, teda rodinný dom

spoluspozemkomzadomom,zdediasúrodenciG.B.aA.B.,pretožesúbezdetníazaviazalisapostarať
o rodičov až do ich smrti. Tak isto bolo dohodnuté, že po smrti jej brata, G. B., zdedí jeho podiel na
majetku navrhovateľka, nakoľko sa
o brata postarala do smrti. Podiel na parcele po A. F. patril jej rodičom od roku 1934, vlastnícke právo
nadobudli odkúpením podielu od A. F., celý pozemok sa oplotil a oddelil sa od majetku A. F., ktorý žil

v susedstve. To, že vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri, vysvetliť nevie, pretože vtedy nežila.
Keďže celý život bola dobromyseľná v tom, že celá parcela č. XXX patrila rodičom a po ich smrti bola
prejednaná
v dedičskom konaní, čím sa stala vlastníčkou ona a jej brat G., po ktorého smrti sa stala výhradnou
vlastníčkou ona, podľa dohody medzi súrodencami a rodičmi, držba majetku je oprávnená. Dedičské

konanie vykonáva súdom poverený notár. Ako dôverčiví ľudia po smrti rodičov dedičské konanie
neskontrolovali, nazdávali sa, že bolo prejednané správne. Je dedič v priamom vertikálnom rade, na
základe priameho dedičského vzťahu a dohody medzi súrodencami a rodičmi sa nazdávala, že je
výhradným vlastníkom parcely.3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania navrhovateľky
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

5. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

8. Navrhovateľka v odvolaní síce výslovne deklarovala uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, avšak z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že namieta odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

12. Navrhovateľka svoj návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva podľa § 359a a nasl. CMP
odôvodnila tým, že predmetnú parcelu využívala celý svoj život v dobrej viere, že patrí jej a jej
rodine. Parcela je súčasťou dvora, na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorého sa stala výhradnou

majiteľkou po dedičskom konaní v roku 2017. Do roku 2017 bola táto stavba v podielovom vlastníctve
jej a jej brata G.; v tomto rodinnom dome sa XX.XX.XXXX narodila, žila v ňom so svojimi rodičmi
a súrodencami, využívala dvor na rekreačné a poľnohospodárske účely a zveľaďovala pozemok až
dodnes. Na príslušnom LV sú ako spoluvlastníci pozemku uvedení jej nebohý otec A. B. a A. F., ale
niekedy v rokoch 1934 - 1935 jej rodičia podiel A. F. na pozemku odkúpili. Vlastnícke právo nikdy nebolo

zapísané v katastri a kúpnu zmluvu nie je možné dohľadať.
Otom,ženaLVniejeuvedenáakomajiteľkapozemku,sadozvedelaprednedávnom.Posmrtivlastníkov
nebola parcela zahrnutá v dedičskom konaní. Za 84 rokov o pozemok neprejavil nikto iný záujem.

13. Súd prvej inštancie návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľke sa nepodarilo v konaní

osvedčiť, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. B., otca
navrhovateľky, keďže navrhovateľka vo vzťahu k tomuto podielu netvrdila, že by jej otec A. po tom, ako
tento podiel v roku 1931 nadobudol, tento následne previedol na navrhovateľku alebo inú osobu, A. B.bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti v roku 1986 a mal byť prejednaný v dedičskom konaní
po ňom.
V tomto dedičskom konaní sa malo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia tento

podiel nadobudnú. Z obsahu spisu sp. zn. D 544/1990 však vyplýva, že podiel poručiteľa na pkn.
parcele č. XXX nebol v tomto dedičskom konaní prejednaný. Neprejednanie tohto podielu v dedičskom
konaní však nemá za následok, že sa jeho majiteľkou titulom vydržania stala práve navrhovateľka. V
súdenej veci navrhovateľka netvrdila a neosvedčila, že A. B. pred tým, ako zomrel, na ňu previedol
predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po smrti jej otca nastala nejaká taká skutočnosť, v dôsledku

ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej predmetná polovica parcely patrí. Pokiaľ
ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., na A. F., uzavrel, že pokiaľ
by aj bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v roku 1934,
resp. 1935, vydržacia doba by uplynula 31.12.1960. Keďže však ku dňu 31.12.1960 boli rodičia
navrhovateľky nažive, v prípade splnenia aj ostatných predpokladov by dňa 31.12.1960 podiel A. F.
vydržaním nadobudli rodičia navrhovateľky - nie však navrhovateľka. Keďže ani vo vzťahu k tomuto

spoluvlastníckemu podielu nebolo osvedčené, že rodičia navrhovateľky pred tým, ako zomreli, na ňu
previedli predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po ich smrti nastala nejaká iná skutočnosť,
v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej táto polovica parcely patrí, súd
zamietol návrh aj v časti vydržania spoluvlastníckeho podielu A. F..

14. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
15. Podľa § 359e ods. 1, 2 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania
o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie

vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

16. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľka osvedčila, že
nadobudla vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o mimosporové
konanie, ktorého účelom nie je určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ako je tomu v prípade sporového konania vyvolaného žalobou o určenie vlastníckeho

práva podľa CSP. Povinnosťou navrhovateľky v tomto nesporovom konaní
bolo osvedčiť skutočnosti o tvrdenom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
vydržaním podľa ust. § 359d ods. 2 CMP a povinnosťou súdu následne skúmať, či navrhovateľka
uvedené bez pochybností osvedčila.

18. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na potvrdenie vydržania je ten, kto tvrdí, že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Táto podmienka splnená v tomto konaní bola, pretože
navrhovateľka tvrdila, že k pozemku, ktorý užíva nepretržite celý svoj život, nadobudla vlastníctvo
vydržaním.

19. Ďalšou podmienkou úspešnosti návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
v konaní podľa § 359a a nasl. CMP je osvedčenie skutočnosti, že ide
práve o navrhovateľa, ktorý v slede časových súvislostí nadobudol vlastníctvo vydržaním. V súdenej
veci navrhovateľka tvrdila a osvedčovala držbu za obdobie dlhšie ako niekoľko desaťročí, vo vzťahu
k jej otcovi, resp. bratovi, a následne k nej (čo malo viesť k vydržaniu u týchto osôb), pričom v tomto

smere možno považovať za rozporné jej ďalšie tvrdenie, že vlastnícke právo vydržaním nadobudla
práve navrhovateľka. Konanie o potvrdenie vydržania však nie je konaním potvrdzujúcim vydržanie
právnych predchodcov v minulosti. Ak právny predchodca nadobudol vlastnícke právo nehnuteľnosti
vydržaním v minulosti, potom jeho právny nástupca mohol nadobudnúť vlastníctvo dedením, ale užnie vydržaním. Konanie o potvrdenie vydržania síce umožňuje započítať oprávnenú držbu právneho
predchodcu navrhovateľa, podmienkou však je, že samotné originárne nadobudnutie nehnuteľnosti je
spojené s navrhovateľom, čo v tomto prípade osvedčené nebolo.

20. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica k spornému pozemku, zapísaný na
LV č. XXX, k.ú. F., na A. B., otca navrhovateľky, z tvrdení navrhovateľky, produkovaných v konaní, je
zrejmé, že A. B. bol majiteľom tohto podielu až do svojej smrti v roku 1986 a teda mal byť prejednaný
v dedičskom konaní po ňom. Keďže ale prejednaný nebol, o čom navrhovateľka ako účastníčka

dedičského konania (jedna z dedičov) musela a mala vedieť, nemohla byť vnútorne presvedčená, že
nadobudla vlastníctvo k príslušnému podielu parcely a podmienka dobromyseľnosti držiteľa tak nie je
splnená.Uvedenéplatíotoviac,ženavrhovateľkasamavodvolaníuvádza,žepodľadohodysostatnými
dedičmi mala nehnuteľnosti, vrátane sporného pozemku zdediť spoločne s bratom, ktorý zomrel a po
jeho smrti mala ona zdediť podiel, pripadajúci na brata. Pozemok však nesporne v žiadnom dedičskom
konaní prejednaný nebol (ani po otcovi A. B. ani po zomr. bratovi G. B.). Z uvedeného potom nemožno

vyvodiť subjektívne presvedčenie navrhovateľky o tom, že jej pozemok vlastnícky patrí, založené na
relevantnom právnom titule nadobudnutia.

21. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1-ica k spornému pozemku, zapísaný na LV
č. XXX, k.ú. F., na A. F., ak by aj súd vychádzal z argumentácie navrhovateľky, že - pri absencii zápisu

v príslušnej evidencii a pri absencii písomnej kúpnej zmluvy - jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v
roku 1934, resp. 1935, vydržacia doba by uplynula 31.12.1960, ku ktorému dňu by nadobudli vlastnícke
právo k podielu na pozemku jej rodičia, ale nie navrhovateľka. Po ich smrti potom mala byť i táto časť
nehnuteľnosti prejednaná v dedičskom konaní a navrhovateľka mohla vlastníctvo k nej nadobudnúť
dedením, ale už nie vydržaním v rámci tohto konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva podľa

§ 359a CMP.
22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
navrhovateľka už v prvej fáze konania neosvedčila splnenie všetkých predpokladov na vydržanie, a to
predovšetkým právny titul, od ktorého odvodzuje dobromyseľnosť pri vstupe do držby svojich právnych
predchodcov ako aj neosvedčenie tvrdenia, že samotná navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo

vydržaním.

23. Neúspech navrhovateľky v tomto súdnom konaní jej však nebráni v domáhaní sa svojich tvrdených
práv inou právnou formou, resp. vhodne zvolenou žalobou v sporovom súdnom konaní.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách konania § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).