Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 83Vyd/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208595
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208595.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX
XX F. proti tým, ktorí majú zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo: 1/ A. B. a 2/ A. F., za účasti:
1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO
36 038 351 a 2/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO 17 335 345
o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd potvrdil, že nadobudla vlastnícke právo

k parcele KNE č. XXX, k. ú. F. vydržaním. Navrhovateľka tvrdila, že:
- predmetnú parcelu využívala celý svoj život v dobrej viere, že patrí jej a jej rodine
- vyššie uvedená parcela je súčasťou dvora, na ktorom sa nachádza rodinný dom, ktorého sa stala
výhradnou majiteľkou po dedičskom konaní v roku 2017
- do roku 2017 bola táto stavba v podielovom vlastníctve jej a jej brata G.
- v tomto rodinnom dome sa XX.X.XXXX narodila, žila v ňom so svojimi rodičmi a súrodencami, využívala

dvor na rekreačné a poľnohospodárske účely a zveľaďovala pozemok až dodnes
- o tom, že na liste nie je uvedená ako majiteľka pozemku, sa dozvedela prednedávnom
- na LV je uvedený jej nebohý otec a A. F.
- v rokoch 1934 - 1935 jej rodičia tento pozemok odkúpili, no vlastnícke právo nikdy nebolo zapísané
v katastri
- kúpnu zmluvu nie je možné dohľadať, lebo bola pravdepodobne dojednaná len ústne

- po smrti vlastníkov nebola parcela zahrnutá v dedičskom konaní
- prístup k predmetnej parcele je obmedzený a vedie k nej len jedna prístupová cesta z nádvoria
rodinného domu, ktorý na parcele stojí, a nie je teda možné, aby pozemok za domom využíval niekto
iný ako ona a jej rodina
- za 84 rokov o pozemok neprejavil nikto iný záujem (č.l. 2).

2. Súd považuje za preukázané, že v roku 1931 nadobudli A. B. a A. F. pkn. parcelu č. XXX, k.ú. F.,
každý v podiele 1/2-ica (č.l. 12).
Súd považuje za osvedčené aj to, že navrhovateľka parcelu KNE č. XXX, k.ú. F. užíva od roku 1976
(č.l. 3 - 8).
Súd považuje za preukázané aj to, že A. B., nar. X.X.XXXX, zomrel v roku XXXX, že po sebe zanechal
11 dedičov a že pkn. parcela č. XXX nebola v dedičskom konaní po ňom prejednaná.3. Podľa § 359e ods. 1, 2 C.m.p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie
vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

4. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v konaní o potvrdení vydržania súd v prvom rade skúma, či
navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním.

5. Z § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti možno vydržať, ak sú
kumulatívne splnené nasledovné predpoklady:

- ten, kto má určitú nehnuteľnosť v držbe, je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
- ten, kto má určitú nehnuteľnosť v držbe, ju nepretržite drží po dobu desať rokov.

6. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel A. B., žiada sa uviesť, že navrhovateľka vo vzťahu k tomuto podielu
netvrdí, že by jej otec A. po tom, ako tento podiel v roku XXXX nadobudol, tento následne previedol na

navrhovateľku, resp. na inú osobu; potom ale treba vychádzať z toho, že jej otec A. B. bol majiteľom
tohto podielu až do svojej smrti v roku XXXX.
Predmetný podiel tak mal byť prejednaný v dedičskom konaní po A. B., pričom práve v tomto dedičskom
konaní sa malo rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny dedič, resp. dedičia tento podiel nadobudnú.
Z obsahu spisu sp. zn. D 544/1990 však vyplýva, že podiel poručiteľa na pkn. parcele č. XXX nebol v

tomto dedičskom konaní prejednaný.
Neprejednanie tohto podielu v dedičskom konaní však nemá za následok, že sa jeho majiteľkou titulom
vydržania stala práve navrhovateľka.
Na vydržanie totiž nestačí splniť iba predpoklad nepretržitej 10-ročnej držby pozemku, ale je nutné aj
to, aby táto držba bola oprávnená.

Pokiaľ ide o oprávnenosť držby, táto je daná vtedy, ak je držiteľ dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke
právo patrí.
Dobromyseľnosť je pritom vnútorné presvedčenie držiteľa práva, že nekoná bezprávne. Takéto vnútorné
presvedčenie môže byť pritom u držiteľa práva vyvolané jeho vedomosťou, že niekedy v minulosti
nastala taká právna skutočnosť, ktorá mala spôsobiť, že vec nadobudol práve jej držiteľ.

Vsúdenejvecivšaknavrhovateľkanetvrdilaaneosvedčila,žeA.B.predtým,akozomrel,naňupreviedol
predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po smrti jej otca nastala nejaká taká skutočnosť, v dôsledku
ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať, že jej predmetná polovica parcely patrí, a súd
preto návrh v časti vydržania podielu A. B. zamietol.
V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že keďže v dedičskom rozhodnutí po otcovi navrhovateľky nie

je pkn. parcela č. XXX uvedená, toto dedičské rozhodnutie zjavne nemohlo navodiť dobromyseľnosť
navrhovateľky.

7. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel A. F., žiada sa uviesť, že pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie
navrhovateľky, že jej rodičia tento podiel od A. F. kúpili v roku XXXX, resp. XXXX, vydržacia doby by

uplynula XX.XX.XXXX (viď § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. v spojení s R 65/1972 ).
Keďže však ku dňu XX.XX.XXXX boli rodičia navrhovateľky nažive, v prípade splnenia aj ostatných
predpokladov by dňa XX.XX.XXXX podiel A. F. vydržaním nadobudli rodičia navrhovateľky – nie však
navrhovateľka.
Pretože v konaní nebolo osvedčené, že by po XX.XX.XXXX rodičia navrhovateľky ešte za ich života

tento podiel previedli na navrhovateľku, je treba vychádzať z toho, že v prípade splnenia aj ostatných
predpokladov vydržania by jej rodičia boli majiteľmi tohto podielu až do ich smrti.
Keďže však ani vo vzťahu k tomuto spoluvlastníckemu podielu nebolo osvedčené, že rodičia
navrhovateľky pred tým, ako zomreli, na ňu previedli predmetný spoluvlastnícky podiel, resp. že po ich
smrti nastala nejaká iná skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa navrhovateľka mohla dôvodne nazdávať,

že je táto polovica parcely patrí, súd zamietol návrh aj v časti vydržania spoluvlastníckeho podielu A. F..

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia cestou
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).