Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121211163
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121211163.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C., D. XXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Jana Rojčeková, advokátka, 080 01 Prešov,
Levočská 4, IČO: 41 066 359, proti žalovaným: 1. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., H.
XXX/X, 2. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., H. XXX/X, 3. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C., H. XXX/X a 4. F. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., H. XXX/X, všetci právne zastúpení: JUDr.
Vladimír Milas, advokát, 080 01 Prešov, Masarykova 13, IČO: 37 944 851, o vykonanie opatrení na
odvrátenie hroziacej škody a príslušenstva, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaných v 1. až 4. rade

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/105/2021 - 404 zo dňa 04.10.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/105/2021-478 zo dňa 12.04.2024.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

11C/105/2021
23

66Co/21/2024

1. Žalobkyňa žalobou z 22.12.2021 sa domáhala voči žalovaným odstránenia ich betónového plota
nachádzajúceho sa na hranici parciel J. XXX/X I. J. XXXXXXXXXXXX na LV č. XXX k.ú. C. a
presahujúceho do parcely CKN XXX zapísanej na LV č. XXX k.ú. C., tiež odstránenia základov terasy
z parcely CKN XXX a na základe výzvy súdu podaním z 31.1.2022 (ešte pred doručením žaloby
žalovaným) upresnila ďalšie žalobné petity tak, že žiadala zaviazať žalovaných odviesť dažďovú vodu zo
svojich pozemkov CKN XXX I. XXX/X a to osadením drenážnej rúry na hranici s pozemkom žalobkyne
a žiadala tiež, aby žalovaní boli zaviazaní zdržať sa obťažovania žalobkyne odtokom dažďovej vody

zo strechy rodinného domu žalovaných súp. č. XXX zvedenom na pozemky žalovaných na hranici s
parcelou žalobkyne tak, aby dažďová voda nevnikala na pozemok a základy rodinného domu žalobkyne.
V rozsiahlej žalobe podrobne popísala situáciu, ktorá nastala po vydaní stavebného povolenia žalovanej
v 1.rade a jej, teraz už nebohému, manželovi E. I. G. na stavbu ich rodinného domu okrem iného za
podmienky, že dažďová voda sa nesmie odviesť cez susedný pozemok, čo podľa nej splnené nebolo
a navyše postavili aj betónové oplotenie v rozpore s ohlásením tejto drobnej stavby, podľa ktorého
mal mať výšku do dvoch metrov a mal obsahovať drevenú výplň. Od roku 1998 opakovane bol na

jej žiadosť vykonávaný štátny stavebný dohľad, keďže dochádzalo k zamákaniu jej rodinného domu,
čo konštatoval aj projektant E. K. vo svojom statickom vyjadrení z augusta 2017 a ktorý nevylúčil ako
príčinu nedostatočné odvádzanie vody z okolitého pozemku spôsobené terénnymi úpravami susedov
G.. Mala preto za to, že žalovaní vykonali rekonštrukciu domu v rozpore so stavebným povolením zroku 1995, podľa ktorého dažďová voda sa nesmela odviesť cez susedný pozemok, keď najprv ju
zo strechy rodinného domu zviedli do kovového suda, z ktorého sa prelievala k základom rodinného
domu žalobkyne a neskôr vykopali jamu s trativodom, ktorý prepúšťal vodu priamo na základy a steny

jej rodinného domu. Vo vzťahu k betónového plotu uviedla, že tento má miestami výšku až 2,75 m,
keďže pri jeho výstavbe prisypali k oploteniu zeminu, takže z ich pozemku plot nepresahuje výšku 2m.
Nachádza sa však blízko plynovej prípojky a plynového potrubia (0,45 m), dážď a sneh sa z betónového
plota odráža na stenu rodinného domu žalobkyne a tým ohrozuje obvodové múry, ale aj plynové
potrubie, úzky priestor nevyhovuje vykonávaniu údržby alebo odstráneniu poruchy plynového potrubia.

Zatekanie dažďovej vody spôsobuje moknutie stien, ktoré z dôvodu blízkosti oplotenia žalovaných
má obmedzené pôsobenie slnka na vysušenie muriva, stena domu je tak v neustálom tieni. Kvôli
úzkemu priestoru medzi domom žalobkyne a oplotením žalovaných je sťažený tiež prístup elektrikárov
pri výmene elektrického výmenníka na streche rodinného domu žalobkyne, ale aj požiarnikov v prípade
požiaru a navyše betónový plot zasahuje aj do rozhľadového poľa výjazdu z pozemku žalobkyne na
pozemnúkomunikáciu,čojevrozpores§2ods.2písm.b/vyhláškyč.532/2002Z.z.Vyslovilaajobavuz

možnéhokolapsuoplotenianadomžalobkyne,keďžepodľanejzákladysúplytké,majúhĺbku30-50cm,
navyše sú na svahu a oplotenie je mokré. Tým hrozí žalobkyni bezprostredne v budúcnosti vážna škoda
na jej živote a majetku. V žalobe tvrdila aj to, že časť betónového oplotenia stojí na jej pozemku - parcele
CKN XXX, preto nárok na odstránenie oplotenia odôvodnila § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
prípadne § 135c Občianskeho zákonníka a zvyšok nároku § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 415, § 417 ods. 1, § 417 ods. 2 a § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieskutkovoodôvodniltým,žesúdvykonaldokazovaniepísomnými
vyjadreniami strán, ich výsluchom, výsluchom svedka F. I., E. L. M., zápisnicou z obhliadky, výpismi
z LV č. XXX I. XXX k.ú. C., stavebným povolením zo dňa 09.05.1995, zápisnicou z výkonu štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 21.05.1998, ohlásením drobnej stavby zo dňa 28.10.2016, záznamom z

vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 05.08.2016 zo dňa 11.04.2017, zo dňa 07.11.2017,
zo dňa 21. 9.2018, 25.05.2019, odpoveďami A. C. zo dňa 14.02.2017, 06.03.2017, listom N. O. H.
zo dňa 07.06.2017, vyjadrením N. H. H. zo dňa 09.01.2018, správou o odbornej prehliadke a skúške
plynového zariadenia zo dňa 18.06.2018, zo dňa 12.06.2019 a zo dňa 21.12.2021, statickým vyjadrením
E. L. K. z augusta 2017, vyhotovením kontrolného merania zo dňa 30.11.2022, znaleckým posudkom

E. P., výsluchom znalca, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. - parciel CKN XXX/X, XXX, XXX
a rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na parcele CKN XXX a to na základe darovacej zmluvy B.
XXXX/XX. Vlastníkmi susedných nehnuteľností - parciel CKN XXX, XXX/X, XXX/X a rodinného domu
súp. č. XXX stojaceho na parcele CKN XXX/X sú žalovaní v 1. až 4. rade, žalovaná v 1.rade v podiele

1/2 a ostatní žalovaní vlastnia podiel po 1/6. Žalovaná v 1.rade nadobudla podiely kúpou L. - XXXX/
XX, L. - XXX/XX a dedením po manželovi XXX/XXX/XX, ostatní žalovaní sú deti žalovanej v 1.rade a
svoje podiely nadobudli tým istým dedičským rozhodnutím po svojom otcovi E. I. G.. Dňa 09.05.1995
N. O. Q. H. C. L. H. R. Q. - XXX/XXXX/XX stavebné povolenie žalovanej v 1.rade a jej manželovi E. I.
G. na výstavbu jednopodlažného rodinného domu, v ktorom pod bodom 12 bola stanovená podmienka,

že dažďová voda musí byť odvedená odkvapovými rúrami na vlastný pozemok a nesmie sa odviesť cez
susedný pozemok. Z podnetu žalobkyne bola vykonaná obhliadka stavby rodinného domu žalovaných
N. O. - N. Q. H. C. dňa 21.05.1998. V zápisnici sa konštatuje, že dažďové vody, ktoré by mali podmáčať
dom žalobkyne z pozemku G. nie sú podstatné a hlavnou príčinou je horný susedný objekt, ktorý
nemá dažďové žľaby a zvody a tým dochádza v zásadnej miere k podmáčaniu domu žalobkyne. Štátny

stavebný dohľad navrhol E. G. urobiť v zadnej časti rodinného domu žalobkyne betónový žľab na
zvedenie nadbytočnej vody z jeho pozemku. Tento betónový žľab bol aj urobený, avšak žalobkyňa
uviedla, že ústil v polovici jej domu. Dňa 15.06.2016 podala žalobkyňa znovu podnet na výkon štátneho
stavebného dohľadu pre obavy zo stavby prístrešku žalovanej v 1.rade a následného poškodenia jejrodinného domu dažďovou vodou. A. O. C. vypracoval 05.08.2016 záznam za prítomnosti žalobkyne
a žalovanej v 1.rade, pričom zistil, že prístrešok bol odstránený. Dňa 28.10.2016 A. O. C. sa vyjadril k
ohláseniu drobnej stavby - oplotenia na základe oznámenia žalovanej v 1.rade zo dňa 14.10.2016, v

ktorom uviedla, že plot bude z južnej časti parcely o dĺžke 35m a výške do 2m s tým, že podmurovka
a nosné stĺpiky budú z betónových tvárnic a výplň oplotenia z dreva. Mestský úrad oznámil žalovanej
v 1.rade, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení nemá námietky. Dňa
14.11.2016 žalobkyňa zaslala A. O. C. sťažnosť a nesúhlas s postavením oplotenia a keďže A. O. C.
reagoval neadekvátne listom zo 04.02.2017, v ktorom sa vyjadroval len k prístrešku, hoci ten bol už

demontovaný, opätovne žalobkyňa žiadala o odpoveď na jej sťažnosť listom z 03.03.2017. Odpoveď jej
bola zaslaná listom zo 06.03.2017, v ktorom bolo uvedené, že oznámenie k ohláseniu drobnej stavby
nie je rozhodnutím. Keďže stavebník prehlásil, že nepoužije susedný pozemok, nebol potrebný súhlas
suseda. Bolo konštatované, že vlastník pozemku má právo svoj pozemok oplotiť, keďže každý vlastník
má právo chrániť si vlastníctvo. Ďalší podnet podala žalobkyňa na A. O. C. dňa 07.03.2017 (ktorý
žalobkyňa nepredložila) doložený bol záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu z 11.04.2017,

v rámci ktorého bolo prečítané kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28.12.2001 na stavebné povolenie
zo dňa 09.05.1995. Žalobkyňa reagovala listom z 19.04.2007 označeným ako „odvolanie k štátnemu
stavebnému dohľadu zo dňa 11.04.2007", keďže nesúhlasila s kolaudáciou stavby, ktorá podľa nej bola
vykonaná v rozpore so stavebným povolením - bodom 12, v tomto liste uvádza aj to, že štátny stavebný
dohľad navrhol E. G. urobiť v zadnej časti jej domu betónový žľab na odvádzanie nadbytočnej vody

z jeho pozemku a tento žľab bol urobený na jej pozemku: D. A. C. v reakcii oznámilo žalobkyni, že
voči záverom štátneho stavebného dohľadu nie je možné sa odvolať, žalobkyňa sa obrátila na N. O.
- N. L. H., ktorý jej odpovedal listom zo 07.06.2017 tak, že K. O. A. C. sa jej podaniami zaoberal a
na základe zistených skutočností jej aj odpovedal. Ďalší záznam z obhliadky realizovanej A. O. C.
je zo dňa 04. a 06.09.2017, opäť na podnet žalobkyne, ktorá namietala výšku stavaného oplotenia

žalovanej v 1.rade a namietala aj podmáčanie jej rodinného domu. Konštatuje sa v ňom, že výška
oplotenia, ktoré bolo v tom čase realizované len čiastočne, od pozemku žalobkyne je premenlivá - 2
až 2,75m a zo strany žalovanej v 1.rade je maximálne 2m. Uvádza sa v ňom aj to, že realizáciou
kompaktného oplotenia bol vytvorený predpoklad, že dažďová voda zostane na pozemku pani G..
Zistené bolo aj to, že dažďová voda steká aj z hospodárskej budovy ľavého horného suseda p. J., na

ktorej nie sú osadené dažďové žľaby a zvody a malé množstvo vody môže stekať aj zo stodoly p. G.,
ktorá ich taktiež nemá. Susedia nad žalobkyňou (J., S.) nemajú za domom, resp. hospodárskou budovou
upravený terén na likvidáciu zrážkových vôd a preto je predpoklad, že táto voda môže nepriaznivo
pôsobiť na základy rodinného domu žalobkyne. Na objednávku žalobkyne vypracoval statik E. L. K. v
auguste 2017 statické vyjadrenie, podľa ktorého zistil, že na murive rodinného domu žalobkyne sa z

vnútornej strany od pozemku G. objavila menšia zvislá trhlina, okolité murivo je zavlhnuté, miestami s
poškodenou omietkou a prejavmi plesne. Konštatoval, že porucha nie je závažná, stabilita objektu nie
je ohrozená, obavy sú z hygienických dôvodov a doporučoval sledovať trhlinu dlhodobejšie. Poruchu
s najväčšou pravdepodobnosťou podľa neho spôsobuje nedostatočne odvádzaná povrchová alebo
spodná voda. Jednoznačný dôvod podmáčania však nevedel určiť, keďže to si vyžaduje dlhodobejšie

sledovanie. Za možné dôvody však podľa neho možno považovať dlhodobejší únik vody z vodovodu,
kanalizácie, okapovej rúry alebo žľabu, ako aj nedostatočne či nevhodne odvádzaná voda z okolitého
povrchu spôsobená novými terénnymi úpravami suseda E. G. alebo môže ísť aj o iné nezistené dôvody.
Dňa 07.11.2017 bol vypracovaný ďalší záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu na podnet
žalobkyne, v ktorom sa konštatuje, že nie je možné pri obhliadke zistiť pravý dôvod podmáčania

rodinného domu žalobkyne, pričom stavebný úrad sa stotožnil s vyjadrením statika E. K., ktoré mal k
dispozícii. Žalobkyňa následne podala podnet aj na N. H. L. H., ktorá reagovala listom z 09.01.2018. V
ňom uviedla, že oplotenie je považované za drobnú stavbu podľa § 139b ods. 7 písm. b/ stavebného
zákona, pre ktorú zákon vyžaduje len jej ohlásenie. Prokurátor uviedol aj to, že oplotenie nie je v rozpore
ani s § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorého stavbu možno umiestniť na hranici pozemku

lenakjejumiestnenímnebudetrvaloobmedzenéužívaniesusednéhopozemkunaurčenýúčel.Najužšia
vzdialenosť medzi plotom a domom je 0,80m, najširšia 1,3m, čo vedie k miernemu sťaženiu prístupu,
nie však k jeho nemožnosti. K namietanému tieneniu na severnej strane domu prokurátor uviedol, že
nebol predložený posudok, ktorý by to preukazoval, navyše na tejto strane domu sú len maličké okná,
ktoré nie sú súčasťou obytných miestností. Napokon k poškodzovaniu domu dažďovou vodou poukázal

na odporúčanie statika E. L., ktorý odporučil účinnejšie odvádzanie vody od severnej fasády, napríklad
drenážou, rigolom alebo inými spôsobmi a preto bolo odporúčané žalobkyni realizovať tieto opatrenia v
rámci ochrany svojho majetku, ktorý si chráni aj žalovaná v 1.rade a to oplotením svojich pozemkov. Dňa
18.06.2018 spracoval revízny technik plynových zariadení M. A. správu o odbornej prehliadke plynovoduv rodinnom dome žalobkyne. Technik v nej skonštatoval, že potrubie je zavesené na obvodovom
murive domu a priestor medzi ním a betónovým plotom nepostačuje pre vykonávanie bežnej údržby
alebo pri odstránení prípadnej poruchy. Navyše v daždivom a snehovom počasí z betónového plota

sa zrážky odrážajú na múr domu a plynové potrubie, čo ho môže poškodiť. Žalobkyňa argumentujúc
touto správou znovu požiadala stavebný úrad o štátny stavebný dohľad, ktorý vypracoval záznam z
21.09.2018, v ktorom odporúčal stavebný úrad žalovanej v 1.rade vykonať ňou navrhnuté opatrenia
- úchytky pod plynovod žalobkyne a malú rinvu na striešku plota. Opakovaný dohľad bol vykonaný
25.05.2019, v ktorom sa konštatuje, že došlo k úprave múru u žalovanej v 1.rade a uvoľneniu prístupu

k plynovému potrubiu žalobkyne s tým, že je potrebné ešte realizovať rinvu na striešku plota. Ďalšia
odborná prehliadka plynového zariadenia žalobkyne bola vykonaná 12.06.2019 revíznym technikom E.
P..Ajtentotechnikkonštatovalzistenénedostatkyvsúvislostisbetónovýmplotomakovpredchádzajúcej
správe. V priebehu tohto súdneho sporu žalobkyňa predložila ďalšiu správu revízneho technika F. I.
o odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 21.12.2021. V nej pod nedostatkami je uvedené, že
múr od suseda je blízko na servis potrubia a kondenzácia pri skrini NTP, voda nemá kde odtekať.

Záver je taký, že plynové odberné zariadenie je ako celok schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.
F. I. bol vypočutý na pojednávaní ako svedok. Vysvetlil dôvod uvedenia blízkosti múru k plynovému
potrubiu ako nedostatku vo svojej správe, keďže v prípade, ak by došlo k poškodeniu plota, mohlo
by vzhľadom na malú vzdialenosť dôjsť aj k poškodeniu plynového potrubia. Svedok uviedol aj to, že
podľa neho je dostatočne voľný priestor medzi betónovým plotom a plynovým potrubím na údržbu a

uvedený priestor je aj dostatočne odvetrávaný. Potvrdil, že plynová prípojka žalobkyne nevykazovala
žiadne vady, problémom by bolo, ak by dažďová voda stála v oblasti okolo nej a pod ňou, v čase
jeho obhliadky, ktorá sa uskutočnila v zime, však žiadne zavodnenie nezistil. Žalobkyňa v priebehu
sporu predložila aj tzv. vyhotovenie kontrolného merania, ktoré na jej objednávku zhotovila geodetická
kancelária E. A. D. K. dňa 30.11.2022. Aj keď v sprievodnom liste žalobkyňa uviedla, že sa týka

priebehu katastrálnej hranice medzi parcelami CKN XXX I. XXX, XXX/X, z predloženého grafického
náčrtu to nevyplýva, sú na ňom zakreslené stavby - rodinný dom žalobkyne a betónové oplotenie, ktoré
je predmetom sporu, sú z neho zrejmé vzdialenosti medzi domom žalobkyne a betónovým plotom a to
od 0,75m pod 1,21m. Neznázorňuje však priebeh katastrálnej hranice. Žalobkyňa vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedla, že rodinný dom, ktorý je jej výlučným vlastníctvom, obýva už 63 rokov a

postavený bol ešte jej svokrovcami niekedy pred 2. svetovou vojnou. K jeho zamákaniu začalo podľa
nej dochádzať v roku 1997, kedy žalovaní urobili na svojom pozemku terasu a prístrešok. Pôvodne
začali terasu stavať na jej pozemku, po zameraní hranica E. D. v roku 2016, ktoré to potvrdilo, žalovaní
posunuli terasu na svoj pozemok, avšak po pôvodnej výstavbe časť základov terasy zostala na jej
pozemku. Pôvodnú príčinu zamákania videla v tom, že v súvislosti so stavebnými prácami žalovaní

odpojilidažďovéžľabyzdomu,uznalavšak,ževsúčasnostiichnadomemajú,avšaktvrdila,žedažďovú
vodu z nich odvádzajú trativodom, ktorý je nasmerovaný k jej pozemku. Potvrdila, že betónový plot
postavili žalovaní v roku 2017 - 2018. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že od začiatku mali
problémy s komunikáciou so žalobkyňou. Keď nehnuteľnosť kúpili v roku 1995, žiadne oplotenie medzi
ich pozemkami a pozemkami žalobkyne nebolo. Na pôvodnom dome neboli ani dažďové zvody. Tie

osadili až oni a vyústili ich do piatich trativodov, ani jeden z nich však nie je nasmerovaný k pozemku
žalobkyne. Potvrdila, že pri stavbe pôvodnej terasy zašli do pozemku žalobkyne, po zameraní hranice
E. D., ktoré žalobkyňa odmietla podpísať, posunuli terasu a neskôr aj betónový plot postavili celý na
svojom pozemku a teda podľa nej tento plot nestojí ani len na hranici s pozemkom žalobkyne. Uviedla,
že plot je pevný, nie je vôbec poškodený a žiadny kolaps mu nehrozí. V ničom žalobkyňu neobmedzuje,

má základy hlboké 50 - 60 cm a postavili ho práve za účelom zabránenia prieniku dažďovej vody z
ich pozemku, ktorý sa nachádza vyššie ako pozemok žalobkyne. Súd vykonal obhliadku na mieste
samom. Zistil, že sporný betónový plot nejaví žiadne známky poškodenia. V niektorých častiach má pri
meraní od pozemku žalobkyne, ktorý je nižšie položený až 2,70m, pri meraní z pozemku žalovaných
však nikde nepresahuje 2m. V čase obhliadky výdatne pršalo, napriek tomu však vizuálne nebolo badať

na severnej strane domu žalobkyne, ktorá sa nachádza najbližšie k oploteniu, z vonkajšej strany žiadne
zamákanie a vôbec nebolo zistené, že by dažďová voda prenikala po povrchu z pozemku žalovaných
na pozemok žalobkyne. Je pravdou, že súd vo vnútri domu zistil v jednej miestnosti - spálni zavlhnutie
vnútornej steny s miestami opadanej omietky. Na severnej strane domu sú osadené tri malé okienka
z troch malých miestností - kúpeľne, špajze a miestnosti, kde je zariadenie na kúrenie a súd zistil, že

do výhľadu z týchto okienok zasahuje betónový plot asi do 2/3. Na strechách stavieb žalovaných sú
osadené odkvapové žľaby, ktoré ústia do trativodov a tie sú na iných stranách ako je dom žalobkyne
a betónový plot okrem jedného, ktorý je zavedený do zeme vo vzdialenosti asi 2m od betónového
plota. Súd nezistil, že by výhľad pri výjazde z pozemku žalobkyne na verejnú komunikáciu bol sťaženýkvôli betónovému plotu. Napokon súd zistil v jednej časti úzkeho priestoru medzi domom žalobkyne
a betónovým plotom pozostatky po základoch pôvodnej trasy, ktoré splývajú s okolitým povrchom.
Žalobkyňa po vykonaní obhliadky súdom navrhla znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva

a výsluch svedka F. I. - revízneho technika, ktorý súd aj realizoval a uviedla tiež, že predloží súdu
dôkaz o priebehu katastrálnej hranice medzi parcelami strán so znázornením stavby sporného plotu,
predložila však len už spomínané „vyhotovenie kontrolného merania", ktoré pre súd nemá žiadnu
výpovednú hodnotu. Ďalším podaním z 3.2.2023 navrhla výsluch ďalšieho svedka E. L. M. - H. A.
C., ktorého súd vypočul na pojednávaní 15.2.2023, ktorý však k príčine zamákania rodinného domu

žalobkyne sa nevedel vyjadriť. Na tomto pojednávaní žalovaná v 1.rade uviedla aj to, že stavebníkom
betónového plota bola len ona, s jeho výstavbou začala až po smrti manžela, ktorý zomrel X.X.XXXX,
uvedený plot nebol ani predmetom dedičského konania, keďže objednávku na jeho výstavbu dávala
len ona a za zhotovené dielo aj zaplatila. Súd následne dal vyhotoviť znalecký posudok znalcom z
odboru stavebníctva E. A. P., ktorý posudok podrobne spracoval pod č. XX/XXXX a dospel k záveru, že
zamákanie rodinného domu žalobkyne nie je spôsobené odvádzaním dažďovej vody z nehnuteľností

žalovaných, pretože tá je zachytávaná na ich pozemku, na ktorom je zemina dostatočne priepustná a
voda do nej vsiaka. Podľa znalca betónový plot dokonca prispel k menšiemu vlhnutiu rodinného domu
žalobkyne, pretože zabraňuje prieniku povrchovej vody z pozemku žalovaných na pozemok žalobkyne.
Vlhkostné pomery v blízkosti rodinného domu žalobkyne sa zlepšili aj vybudovaním terasy žalovaných,
keďže dažďové zrážky zo strechy nad terasou sú odvedené do vzdialenosti 5-7 metrov od domu

žalobkyne. Znalec jednoznačne ustálil, že príčinou zamákania domu žalobkyne nie sú terénne úpravy na
pozemku žalovaných, ani zvedenie dažďovej vody do zeme pri betónovom plote a jeho neodizolovanie
od vlhkosti. Primárnou príčinou zamákania je podľa znalca, že dom žalobkyne nemá vodorovnú ani
zvislú izoláciu proti vode a zemná vlhkosť vzlína bez prekážky do muriva. Na vlhnutie však negatívne
vplývajú aj ďalšie skutočnosti. Konkrétne, že dom je postavený tak, že na povrchu obalových konštrukcií

v interiéri môže dochádzať ku kondenzácii; severná fasáda domu je z hrubej vápenej omietky, ktorá
nemôže dlhodobo odolávať pôsobeniu negatívnych poveternostných podmienok; v priebehu životnosti
domu bola zanedbaná nevyhnutná údržba omietky na severnej fasáde, ktorá je na viacerých miestach
opadaná, obnažené je tehelné murivo a v murive sú trhliny; dažďové zrážky prenikajú do domu a muriva
aj cez nevyužívaný komín medzi obývacou izbou a spálňou; v dome boli vykonané stavebné úpravy,

ktoré prispeli k jeho vlhnutiu (výmena okien za plastové bez toho, aby bola zateplená fasáda, zmena
spôsobu vykurovania, zakrytie drevenej podlahovinou z PVC, obklad fasády kameňom); dodatočne
vyhotovená hydroizolácia sokla na severnej stene; voda sa do muriva môže dostávať aj medzerou medzi
dodatočne vyhotovenou zvislou hydroizoláciou a murivom; voda zo západnej a južnej časti strechy
rodinného domu žalobkyne aj z garáže je zvedená na terén blízko základov; voda z priestoru za domom

žalobkyne nie je v prednej časti domu spoľahlivo odvádzaná smerom od domu a voda stekajúca zo
strechy drobnej stavby suseda Cvancigera a z priestoru za domu s.č. 158. Znalec skonštatoval, že
betónový plot nevykazuje žiadne známky poškodenia a ani hroziaceho kolapsu. Pokiaľ ide o to, či
narúša svetelnosť podľa vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a v zmysle STN 734301 hladina denného svetla je
predpísaná iba u obytných miestností, čo nie je tento prípad. Primárnou funkciou okien v komore, kúpeľni

a kotolni je vetranie týchto miestností a to betónový plot žiadnym spôsobom neohrozuje. Podľa znalca
plot nezabraňuje ani prirodzenému vysúšaniu stien domu žalobkyne, v priestore medzi plotom a jej
domom môže voľne prúdiť vzduch a keďže sa nachádza severne od domu žalobkyne nemôže brániť ani
prenikaniu slnečných lúčov na severnú fasádu rodinného domu žalobkyne. Znalec tiež dospel k záveru,
že betónový plot nezasahuje do rozhľadového poľa výjazdu z pozemku žalobkyne na hlavnú cestu. V

miestevýjazduješírkakomunikácie7,2mavodičautavychádzajúcehozpozemkužalobkynenamiestnu
komunikáciu má pri pohľade vpravo voľný výhľad popred plot žalovaných na cestu do vzdialenosti
cca 25m, čo je dostatočná vzdialenosť na jeho reakciu. Znalec sa napokon vyjadril k pozostatkom
základov terasy, ktoré sa nachádzajú medzi plotom žalovaných a rodinným domom žalobkyne, ide o
betón, ktorý vyčnieva nad terén od 0 do 150mm a nie je viditeľný. Nepredstavuje žiadnu prekážku

pri odvádzaní vody, nijakým spôsobom nezhoršuje využívanie daného priestoru a preto nie je účelné,
aby bol odstránený. Po vypracovaní znaleckého posudku žalobkyňa predložila súdu statické posúdenie
vypracovanéspoločnosťouK.K.K.F.31.5.2023,ktoréhopredmetombolozhodnoteniepríčinzamákania
zadnej steny rodinného domu žalobkyne. V ňom sa uvádza, že pravdepodobnou príčinou poškodenia
je vplyv dažďovej vody a zemnej vlhkosti na daný objekt. Konštatuje sa, že podľa informácií majiteľky

domu problém s vlhkosťou muriva nastal po postavení plotu na susednej parcele. Jeho výstavbou sa
do istej miery zmenilo prúdenie vzduchu v danom priestore a tým dochádza k spomaleniu vysušenia
namoknutej zeminy. Statik okrem rôznych stavebných úprav na nehnuteľnosti žalobkyne navrhol v rámci
technického riešenia aj zníženie výšky betónového plotu v zmysle technického popisu tejto stavbya následne doplnenie dreveného plotu s medzerami resp. z pletiva. Voči znaleckému posudku mala
pripomienky len žalobkyňa, na jej žiadosť bol znalec vypočutý, pričom súd musí skonštatovať, že
vypovedal presvedčivo, takže súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti daného znaleckého posudku.

Pri výpovedi a v písomne spracovanom stanovisku znalec uviedol, že ak v určitom krátkom období
roka slnko svieti aj na severnú fasádu rodinného domu žalobkyne, je veľmi nízko nad horizontom a
zároveň túto časť domu už zacláňa aj dom žalovaných a tiež terén a okolité budovy, takže čas aj plocha
neclonenejfasádypredvýstavbouplotabolizanedbateľné.Betónovávýplňplotažalovanýchvporovnaní
s drevenou výplňou s medzerami nemá vplyv na intenzitu oslnenia severnej fasády. Slnečné lúče by

boli takmer rovnobežné s plotom, takže by nemohli preniknúť cez neho na fasádu. A čo sa týka výšky
plota, tá nie je obmedzená žiadnym predpisom. Znalec uviedol, že rozdiel v prenikaní denného svetla
cez betónový plot alebo drevený s malými medzerami do maličkých okien je zanedbateľný. Nesúhlasil
s tým, že by betónový plot zabraňoval prúdeniu vzduchu v priestore medzi ním a domom žalobkyne.
Uvedený priestor nie je uzavretý, je otvorený z východnej a západnej strany, ale tiež od terénu hore a
takýto priestor umožňuje prúdenie vzduchu. Znalec uviedol, že od rodinného domu postaveného pred

rokom 1939 nie je možné očakávať, že bude spĺňať všetky požiadavky kladené na rodinný dom, zvlášť
vtedy, ak je užívaný inak ako pôvodní vlastníci a ak sú na ňom vykonané nevhodné zásahy, čo bolo aj
v prípade rodinného domu žalobkyne. Znalec preto zhrnul základné príčiny vlhnutia jej rodinného domu
a skonštatoval, že dom žalobkyne nemá vodorovnú hydroizoláciu, preto dochádza zákonite k vlhnutiu
stien, voda z prevažnej časti strechy domu je zvádzaná priamo k obvodovému múru, čím napomáha

vlhnutiu muriva, voda zo severnej časti strechy je zvedená pred dom, odkiaľ nemá kam odtekať,
predzáhradka je nižšie ako cesta, preto voda nemá odtiaľ kam odtekať, omietka na severnej fasáde je
nesprávne vyhotovená a poškodená, čo umožňuje do muriva voľne prenikať dažďovej vode, dodatočná
hydroizolácia z roku 1997 bola vykonaná nevhodne a namiesto prínosu situáciu s vlhnutím zhoršuje,
voda zo strechy suseda Cvancigera steká voľne na terén za domom žalobkyne, čo zvyšuje množstvo

vody atakujúcej jej dom, murivo nemá vhodné tepelnoizolačné vlastnosti a v dôsledku toho dochádza k
povrchovej kondenzácii v interiéri domu, v dome žalobkyne došlo k zmene spôsobu vykurovania, ktoré
má priamy vplyv na vlhnutie muriva, pôvodné okná boli vymenené za tesné okná z pvc profilov, čím
sa zvýšila relatívna vlhkosť v dome, súčasne s výmenou okien nebol dom zateplený, čo je najčastejšia
chybaapríčinavznikuplesní,časťsokladomubolaobloženákameňom,čozhoršilomožnosťvysychania

muriva, časť podlahy bola zakrytá PVC podlahovinou, čo zamedzilo vysychanie priestoru pod podlahou
a napokon to, že do domu zateká cez komín. Znalec preto uviedol, že aj keby v blízkosti rodinného domu
žalobkyne nestáli žiadne domy ani ploty, k vlhnutiu muriva by dochádzalo aj vtedy. Znalec sa vyjadril aj k
statickémuposudku,ktorýpredložilažalobkyňaaktorýspracovalautorizovanýinžiniervkategórii„statika
stavieb" (ide o statický posudok spoločnosti K. K. K. K. E. M. H.), pričom znalec citoval § 5 ods. 4 zákona

č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, podľa ktorého
inžinier pre statiku stavieb je oprávnený na poskytovanie služieb vyhradených statikovi stavby podľa
všeobecných predpisov najmä na vyhotovenie projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb,
overovanie projektov z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb, vykonávanie prieskumov,
stavebných meraní a stavebnej diagnostiky a technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky

nosných konštrukcií stavieb. Podľa znalca preto nie je statik stavieb oprávnený posudzovať a vyjadrovať
sa k príčinám vlhnutia muriva.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že základným zákonným predpokladom
pre priznanie nároku v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je porušenie prevenčnej povinnosti,

v tomto prípade zo strany vlastníkov stavby betónového oplotenia - jej stavebníkov. Stavebníkom a
teda výlučným vlastníkom betónového oplotenia je však len žalovaná v 1.rade. Uvedenú stavbu totiž
realizovala až po smrti manžela len ona, len ona ohlásila túto drobnú stavbu A. O. C. 14.10.2016, čo
vyplýva z už citovaného oznámenia stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby z 28.10.2016, ktorý
úrad adresoval len žalovanej v 1.rade. Oplotenie nie je súčasťou rodinného domu, ani pozemku, je len

jeho príslušenstvom a preto nezdieľa vlastníctvo hlavnej veci, ale jeho vlastníctvo je potrebné posúdiť
samostatne. Keďže nepochybne vlastníkom betónového oplotenia je len žalovaná v 1. rade, ktorá bola
jeho jediným stavebníkom, oplotenie nebolo ani predmetom dedičského konania po smrti jej manžela,
preto len žalovaná v 1.rade je vecne pasívne legitimovanou stranou v spore o jeho odstránenie a teda
ostatným žalovaným chýba pri tomto nároku vecná legitimácia a preto z toho dôvodu súd žalobu v tejto

časti voči žalovaným v 2. až 4.rade zamietol. Z vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že má výhrady voči tomu,
že žalovaná v 1.rade postavila betónový plot v rozpore s ohlásením tejto stavby stavebnému úradu,
keďže výplňová konštrukcia mala byť z dreva a nie z betónu ako aj to, že plot mal byť do výšky 2m,
čo z pohľadu z jej pozemku v niektorých častiach dodržané nie je. Posudzovanie týchto námietok vkontexte so žiadosťou o odstránenie stavby, keďže tieto námietky sa týkali nedodržania stavebného
povolenia, resp. oznámenia k drobnej stavbe však nespadá do právomoci súdu, ale stavebného úradu.
V právomoci súdu je len posúdenie, či sporný betónový plot ohrozuje žalobkyňu - jej majetok vážnym

spôsobom a teda riešenie zmeny výplne plota alebo jeho výšky sú pre tento spor irelevantné, navyše
výška plotu dodržaná bola, keďže posudzuje sa z pohľadu jeho stavebníka, z pozemku ktorého výška
plotu nepresahuje 2m. Ako už súd uviedol, bolo potrebné zaoberať sa tým akú právnu povinnosť
porušila žalovaná v 1.rade výstavbou betónového plota. Podľa vyjadrení žalobkyne by malo ísť o
porušenie prevenčnej povinnosti, keďže má ním byť ohrozenie plynového potrubia pre malú vzdialenosť

medzi plotom a potrubím, ktoré má žalobkyňa pripojené na vonkajšej strane jej domu vrátane odrazu
vodných a snehových zrážok z plotu na potrubie. Žalobkyňa si však musí uvedomiť, že žalovaná ako
spoluvlastníčka nehnuteľností má právo pozemok si oplotiť a okolnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa,
či už pri ohrození plynového potrubia, ale aj pri sťažení prístupu požiarnikov a elektrikárov by nastali
aj pri inom prevedení oplotenia než betónovom. Navyše súd z vykonaných dôkazov predovšetkým
ohliadkou na mieste samom, výpoveďou svedka I. - revízneho technika, ale predovšetkým znaleckým

posudkom znalca z odboru stavebníctva toto ohrozenie nezistil. Betónový plot nezasahuje ani do
rozhľadového poľa pri výjazde z pozemku žalobkyne na verejnú komunikáciu, čo súd taktiež zistil pri
obhliadke. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že by betónový plot ovplyvnil prirodzené odtokové pomery
dažďovej vody v jej neprospech, súd pritom považuje za logické, že výstavba oplotenia so základmi
práve opačne zabraňuje prenikaniu dažďovej vody z pozemku žalovaných, ktorý je položený vyššie než

pozemok žalobkyne, čo napokon súd konštatoval aj pri obhliadke vykonanej za výdatného dažďa a k
tomu istému záveru dospel aj znalec. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že by tento plot bol narušený a
že by hrozil jeho kolaps. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalobkyne ohľadom dôvodu pre
odstránenie betónového plota bolo len žalobkyni, tá však toto dôkazné bremeno neuniesla. Žalobkyňa
poukázala na konkrétne ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z., ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Konkrétne poukázala
na § 6 ods. 2, § 12 ods. 2 písm. b/, § 39 ods. 3. Podľa súdu však použitie citovaných ustanovení v danom
prípade nie je možné. Sporný plot neobmedzuje trvalo užívanie susedného pozemku žalobkyne (teda
nie stavby), navyše v prípade, ak by sa preukázalo tvrdenie žalovaných, že plot ani nie je postavený
na hranici, ale celý je na ich pozemku by ani neprichádzala do úvahy aplikáciu tohto ustanovenia.

Súd už konštatoval vyššie, že plot nezasahuje ani do rozhľadového poľa pri výjazde na komunikáciu
a neadekvátny je aj odkaz na § 39 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktorý práve opačne stanovuje povinnosť
pre žalobkyňu v súvislosti so zákazom vedenia rozvodu plynu v únikovej ceste. Navyše rozvod plynu
žalobkyne nezasahuje do únikovej cesty jej domu. Žalobkyňa uplatnila nárok na zbúranie oplotenia
aj titulom stavby na cudzom pozemku. Ide o nárok v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa citovaného ustanovenia ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto
stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby"). Základným zákonným predpokladom pre úspešné uplatnenie
nároku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je preukázanie, že hoci len časť oplotenia stojí
na pozemku žalobkyne. Dôkazné bremeno v tomto smere je opäť na žalobkyni. Žalobkyňa si však

znovu svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnila, nepredložila a ani nenavrhla jediný dôkaz
na preukázanie toho, že hoci len časť betónového plota stojí na jej pozemku. Nároky uplatnené
žalobkyňou v súvislosti so zamákaním jej rodinného domu súd posúdil podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej

pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Pri posudzovaní
sporov z imisií je stále potrebné mať na zreteli, že výkon vlastníckeho práva musí byť vzájomne
medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Vždy by malo ísť o určitú
vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich
nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo vykonajú a

to tak, aby predišli vzniku rozporov. Takzvaná reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú
hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému. V § 127 ods. 1 vete prvej
Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník musí zdržať
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím byvážne ohrozoval výkon jeho práv. Žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa možno
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť,

premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva - rozhodnutie R45/1986).
Na rozdiel od obťažovania na naplnenie skutkovej podstaty vážneho ohrozenia výkonu práv iného
sa nevyžaduje splnenie podmienky zásahu prekračujúceho mieru primeranú pomerom. Imisiami sa
spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť druhú.
Samovoľnéodtekaniedažďovejvody,kuktorémudochádzaprirodzenýmspôsobombeztoho,abysused

zmenil prirodzené odtokové pomery nie je imisiou (napr. Ochrana vlastníctva a držby v Občanském
zákonníku, J. Spáčil, vydavateľstvo C.H. Beck, str. 157). V tejto súvislosti možno tiež poukázať na
rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/68/2008 zo dňa 30.11.2009. Imisie možno charakterizovať ako
obťažovanie iných osôb vlastníckymi účinkami v dôsledku užívania (výnimočne neužívania) vlastnej
veci. Imisie sú objektívnymi kategóriami a nezávisia na zavinení vlastníka. Potrebné je rozlišovať
priame a nepriame imisie. Pri priamych ide o priame zásahy do vlastníckeho práva, medzi ktoré patria

prípady odvedenia vody, či už podzemnej alebo povrchovej na pozemok suseda a to aktívnou činnosťou
(napr. zavedením potrubia na susedov pozemok). Pri týchto priamych imisiách sa neposkytuje ochrana
negatórnou žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale negatórnou žalobou podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/68/2008). Pri imisiách, ktoré
sa riešia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí ísť o nepriame zásahy do vlastníckeho

práva. Ochrana proti imisiám nie je preventívna, ale represívna, teda žalobou podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa možno brániť len vtedy, ak už nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu
možnoposkytnúťinoužalobousinýmžalobnýmpetitomatopodľa§417ods.2Občianskehozákonníka.
Teda žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ukladá, aby ohrozujúci niečo konal,
kým žalobou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (prípadne podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) sa ukladá ohrozujúcemu vlastníkovi, aby sa zdržal ohrozujúcej činnosti (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1733/2004, 25Cdo/259/2001). Aj v prípade negatórnej žaloby žalobný petit
musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný, teda musí byť v ňom uvedené ktorého konkrétneho
rušivého konania sa má žalovaný zdržať, aby žalobkyňu neobťažovali prenikaním zrážkovej vody, teda
musí byť z neho zjavná príčina odkiaľ tento zásah vychádza, čo je síce obtiažne, ale nič to nemení na

tom, že pre materiálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia je to nevyhnutné (už spomínaná publikácia
Ochrana vlastníctva a držby v Občanském zákonníku, strana 172). Žalobkyňa uplatnila nárok aj podľa
§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či už vo vzťahu k požadovanému odstráneniu betónového plota,
ale aj vzhľadom na to, že žiadala, aby žalovaní osadili drenážnu rúru na svojom pozemku, teda žiadala,
aby boli zaviazaní vykonať určitú konkrétnu aktívnu činnosť. V takom prípade by však žalobkyňa musela

preukázať porušenie právnej povinnosti žalovanými, v dôsledku ktorej jej hrozí škoda veľkého rozsahu
a zároveň uplatnila nárok formou negatórnej žaloby podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
to pokiaľ ide o žalobný petit, ktorým sa domáhala, aby žalovaní sa zdržali jej obťažovania odtokom
dažďovej vody. Pri tejto žalobe by však žalobkyňa musela preukázať, že žalovaní (resp. ich právny
predchodca) nejakými zásahmi na svojej nehnuteľnosti zmenili odtokové pomery dažďovej vody v

neprospech žalobkyne. Ako však už súd konštatoval vyššie, žalobkyňa vôbec nepreukázala porušenie
nejakej právnej povinnosti žalovanou v 1.rade, keďže len ona bola stavebníkom betónového plota pri
jeho výstavbe a nepreukázala ani zmenu odtokových pomerov povrchovej vody zásahmi žalovaných
v neprospech žalobkyne. Jej tvrdenie totiž nepreukázali ani ňou navrhnutí svedkovia, ale za zásadný
dôkaz je potrebné považovať znalecký posudok znalca z odboru stavebníctva, ktorý jednoznačne

vyvrátil tvrdenie žalobkyne ohľadom jej dôvodov na zbúranie betónového oplotenia a ohľadom príčiny
zamákania jej rodinného domu, ktoré je podľa znalca spôsobené predovšetkým jeho nedostatočnou
izoláciou proti vode a rozhodne ho nespôsobili žalovaní. Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti
záverov znaleckého posudku, ktoré napokon korešpondovali do určitej miery aj so zisteniami súdu pri
obhliadke na mieste samom. K príčine zamákania domu sa najhodnovernejšie môže vyjadriť len znalec,

ide totiž výslovne o odborné posúdenie danej problematiky a preto závery znalca nespochybnilo ani
statické posúdenie spracované na návrh žalobkyne spoločnosťou K. K. K.. Ako vyplýva už z názvu tejto
listiny ide o statické posúdenie objektu a z jeho obsahu je nepochybné, že spracovateľ sa vyjadroval
len k pravdepodobnej príčine poškodenia steny domu žalobkyne vplyvom dažďovej vody a zemnej
vlhkosti, pričom vychádzal z informácie žalobkyne o tom, že problém s vlhkosťou domu nastal po

postavení betónového oplotenia. To však nie je pravdou, keďže žalobkyňa sa sťažovala na zamákanie
domu už od roku 1997 a plot bol postavený až v rokoch 2017 - 2018. Navyše ako vyplýva z predmetu
činnosti spracovateľa predloženého posúdenia jeho oprávnenie spočíva predovšetkým v posudzovaní
statiky stavieb a teda v jeho kompetencii nie je posudzovanie príčin zamákania stavieb. Žalobkyňanavrhla výsluch ďalších svedkov - syna a synovca, ktorí bývali v jej dome v minulosti a mali by byť
vypočutí o časovom slede s problémami žalobkyne s vlhkosťou domu. Súd tomuto návrhu na doplnenie
dokazovania nevyhovel, pretože ho považoval za neúčelný a nehospodárny. Uvedení svedkovia sa

nemôžu hodnoverne vyjadriť k príčine zamákania domu žalobkyne, pretože ako už súd uviedol, ide o
vyslovene odbornú otázku, na ktorú môže dať odpoveď len súdny znalec a okolnosti zistenia časových
súvislostí sú pre súd úplne irelevantné. Žalobkyňa sa napokon domáhala aj odstránenia základov terasy
žalovaných nachádzajúcich sa na jej pozemku. Právna kvalifikácia tohto nároku vyplýva z § 135c
Občianskeho zákonníka. Každú žalobu je však potrebné posúdiť aj s poukazom na § 3 Občianskeho

zákonníka, teda či výkon práva nie je v rozpore so zásadou dobrých mravov a či sa nejedná o šikanózny
výkon práva. V tomto prípade pozostatky základov terasy, ktorá však patrila len žalovanej v l. rade,
keďže nešlo o stavbu, ktorú by realizovali ostatní žalovaní alebo by k nej nadobudli vlastníctvo dedením,
splývajú s okolitým terénom len miestami ho prevyšujú o 1,5cm. Ide o malú plochu, ktorú nie je možné
nijakým spôsobom účelne využívať - nachádza sa v úzkom priestore širokom okolo 1m medzi zadnou
stenou domu žalobkyne a sporným betónovým plotom. Spomínané pozostatky teda nijakým spôsobom

neovplyvňujú užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, neohrozujú ju, neovplyvňujú zamákanie rodinného
domu a práve opačne, pri odstránení betónu by sa vytvorila priehlbina bezprostredne pri severnej strane
domu žalobkyne, ktorá by zachytávala vodu a tá by cez priepustnú zeminu prenikala k domu žalobkyne.
Preto odstránenie pozostatkov základov terasy súd nepovažuje sa zmysluplné a žalobu v tomto smere
vyhodnotil ako šikanóznu. K obdobnému záveru dospel aj súdny znalec. Navyše ako už súd uviedol, vo

vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade absentuje vecná pasívna legitimácia pre tento spor. Súd preto žalobu
žalobkyne z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa pred
posledným pojednávaním písomným podaním z 18.9.2023 čiastočne zmenila žalobu a to pokiaľ ide o
prvý žalobný petit, ktorým sa domáhala odstránenia betónového plota v celosti, novým návrhom žiadala
o jeho odstránenie vo výšky 15cm a jeho nahradenie drevenou výplňou alebo pletivom, zároveň rozšírila

žalobu o uloženie povinnosti žalovaným zabrániť presakovaniu dažďovej vody osadením bublinkovej
fólie pri základoch betónového plotu a napokon sa domáhala odstránenia betónového múrika z jej
pozemku. Rozšírenie resp. zmena žaloby v záverečnom štádiu konania je neprípustná, keďže je v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania a zároveň v tomto prípade ju súd vyhodnotil aj ako neúčelnú,
pokiaľ ide o prvé 2 nové žalobné petity vzhľadom na právne závery uvedené v predchádzajúcej časti

rozsudku. Pokiaľ ide o odstránenie betónového múrika, doposiaľ toto nebolo predmetom žaloby, hoci
žalobkyni nič nebránilo tento nárok uplatniť už v pôvodnej žalobe. Uvedený nárok vôbec nesúvisí s
výsledkami dokazovania v tomto spore. Súd preto túto zmenu žaloby s poukazom na § 143 ods. 1 CSP
na pojednávaní uznesením nepripustil.

6.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysleustanovenia§262ods.1,§255ods.1a§257
CSP. K rozhodnutiu o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že ide síce o výnimočné ustanovenie
(§ 257 CSP), podľa názoru súdu sa však vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery strán sporu bolo
aplikovateľné pre tento prípad. Je totiž faktom, že dom žalobkyne zamáka, žalobkyňa pri podávaní
žaloby sa opierala o vyjadrenie statika E. K., ktorý ako jednu z možných príčin zamákania uviedol aj

terénne úpravy pozemku žalovaných a teda mohla sa domnievať a z jej správania aj v súčasnosti je
zrejmé, že je presvedčená o tom, že tento stav spôsobili žalovaní. Súd zároveň zohľadnil aj vyšší vek
žalobkyne a jej sociálnu situáciu, keďže jej jediným príjmom je len starobný dôchodok vo výške 442,-
eur mesačne. Z tohto dôvodu jej aj bola určená advokátka na zastupovanie rozhodnutím Centra právnej
pomoci z 31.10.2019.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie všetky sporové strany. Žalovaní v 1. až 4. rade
podali odvolanie voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol, že žalovaným
nárok na náhradu trov konania nepriznáva a zároveň voči rozhodnutiu podala odvolanie aj samotná
žalobkyňa, a to voči výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu

zamietol.

8. Odvolanie žalobkyne voči výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo dôvodnené ustanovením
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ a e/ Civilného sporového poriadku. V prvom rade žalobkyňa namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Súd nesprávne určil odkedy začala moknúť stena domu žalobkyne, ktorú žalobkyňa považuje za
kľúčový pre určenie možného dôvodu moknutia. Žalobkyňa od začiatku poukazovala na to, že žalovaná
v 1. rade s právnym predchodcom žalovaných v 2. až 4. rade nerešpektovala stavebné povolenie
k rekonštrukcii ich rodinného domu a z tohto dôvodu sa opakovane sťažovala na príslušnom stavebnomúrade v Lipanoch. Nakoľko žalovaná v 1. rade s nebohým manželom postupne porušovala povinnosti jej
dané, žalobkyňa sa však neúspešne bránila na stavebnom úrade. Žalobkyňa bránila svoj majetok pred
vznikomškody,abyzabránilamožnémuzamokaniusvojhodomunesprávnymprevedenímrekonštrukcie

žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom. Ak by sa žalobkyňa nedožadovala svojich práv,
doteraz by bola terasa žalovaných postavená až na jej pozemku. K momentu zamokania sa vyjadril
aj statik E. K. v statickom vyjadrení z augusta 2017, ktorý uviedol, že problém so zavlhnutím sa
predtým a ani doteraz prakticky nevyskytoval. Preto žalobkyňa považuje tento moment za dôležitý.
V druhom rade uvádzala žalobkyňa svoj odvolací dôvod, ktorý spočíval v tom, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa žiadala za
účelom zistenia momentu zamokaniu jej rodinného domu o výsluch svedka jej syna a synovca, a to
podaním zo dňa 13.06.2023. Súd tomuto návrhu nevyhovel s odôvodnením v rozsudku uvedeným.
S uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko súdny znalec tak usúdil len
na základe sťažnosti žalobkyne, ktorá v roku 1998 poukazovala na nesprávnu rekonštrukciu domu
žalovanej a tým spôsobené nesprávne odvodňovanie jej pozemku. Zároveň zo znaleckého dokazovania

vypracovaného znaleckého posudku nevyplýva, aby súdny znalec mal zodpovedať na otázku odkedy
dochádzakzamokaniudomužalobkyne.Žalobkyňanamietalanebezpečnosťmúrazviacerýchdôvodov.
Blízkosť múra žalovaných jej domu spôsobuje úzky priestor, ktorý neumožňuje prístup k plynovému
potrubiu umiestnenému na fasáde domu žalobkyne, čo môže spôsobiť nebezpečenstvo hroziacej škody
na plynovom potrubí. Zamáčanie domu žalobkyne bol iba jeden z dôvodov, prečo žalobkyňa žiadala

odstrániť múr. Žalobkyňa má za to, že súd sa zameral len na hodnotenie dôkazov k zamokaniu jej
domu a k tomu pri rozhodovaní vzal do úvahy len jediný dôkaz. Žalobkyňa predložila viacero dôkazov
svedčiacich o tom, že múr susedov spôsobuje problémy. Ako prvý dôkaz označila správu o odbornej
skúške a prehliadke vybraného plynového zariadenia zo dňa 21.12.2021 vypracovaného F. I., ktorý
vbodeCzistenévadyanedostatkypodč.2poukázalnato,žejeblízkomúrodsusedanaservispotrubia

a kondenzácia pri skrini NTP a voda nemá kde odtekať. Ako druhá skutočnosť je výpoveď uvedeného
revízneho technika F. I. zo dňa 16.11.2022, kde tento uvádza, že múr žalovaných je blízko k žalobkyni
a ak by v budúcnosti došlo k poškodeniu tohto betónového plota vzhľadom na malú vzdialenosť plota
od plynovej prípojky a potrubia by následne mohlo dôjsť aj k poškodeniu tohto plynového zariadenia
a za tretie statické vyjadrenie E. K. z augusta 2017, ktoré uvádza za možnú príčinu zamáčania domu

žalobkyne nedostatočné alebo nevhodné odvádzanie vody z okolitého povrchu spôsobenú možnými
terénnymi úpravami suseda E. G., ktorý podľa podmienok stavebného povolenia mal dažďovú vodu
odvádzať výhrade cez svoj pozemok. Ako tretí odvolací dôvod žalobkyňa uviedla, že má za to, že
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne považuje žalobkyňa to, že
súd zamietol odstránenie základov terasy s odôvodnením, že je to neúčelné a že ich odstránením by

vznikla priehlbina bezprostredne pri severnej stene domu žalobkyne, ktorá by zachytávala vodu a tá
by cez priepustnú zeminu prenikala k domu žalobkyne. Takéto tvrdenie súdu podľa žalobkyne nie je
ničím podložené a nevychádza ani z vykonaného dokazovania. Žalobkyňa má za to, že správnym
vykopaním základov by museli žalovaní správne túto priehlbinu zakopať. Nakoľko v priebehu konania
bolo jednoznačne dokázané, že základy terasy sú pozostatky pôvodnej terasy žalovaných siahajúcej

až na pozemok žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že pozostatky základov terasy jej bránia v užívaní
jej majetku. Bránia jej napríklad v zakopaní odvodňovacích rúr prípadne iných úprav, ktoré bude
nutné vykonať napríklad podkopať sa k základom jej domu. Konajúci súd sa v celom konaní zameral
iba na zamokanie domu žalobkyne a svoje rozhodnutie oprel iba o súdnoznalecký posudok ohľadne
zamáčania domu. Na iné závady sporného murovaného plota sa nezameral, hoci na to žalobkyňa

v priebehu konania upozorňovala a predkladala dôkazy. Ako štvrtý odvolací dôvod žalobkyňa uviedla,
že súd prvej inštancie nesprávne zamietol návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý súd prvej inštancie
rozoberá v odseku 53 svojho rozsudku, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd nepripustil zmenu žalobného petitu na základe
podania žalobkyne zo dňa 18.09.2023 s odôvodnením, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti

konaniaazároveňjusúdvyhodnotilajakoneúčelovú.Suvedenýmpostupomsúdužalobkyňanesúhlasí,
podľajej názoru predložená zmena žalobného petitu vychádza z vykonaného dokazovania a jeho zmenu
žalobkyňa avizovala v podaní na odpoveď na výzvu súdu zo dňa 30.05.2023. Žalobkyňa má za to, že
všetky zmeny petitu boli riadne odôvodnené a že vychádzajú z vykonaného dokazovania. V prvom rade
zmena žalobného petitu v bode 6 odstránenie betónového múrika z ulice nadväzuje na ohliadku zo dňa

29.09.2022, kde bolo zo strany súdu konštatované, hoci nezaznamenané, že betónový múrik postavený
na pozemku žalobkyne žalovanými bude musieť byť odstránený. O jeho existencie a závadnosti bolo
podaných viacero vyjadrení tak zo strany žalobkyne ako aj zo strany žalovaných. Bolo nesporné, že
ho stavali žalovaní a sťažuje prístup žalobkyne k svojmu domu zo severnej strany. Betónový múrikje stavbou na cudzom pozemku postavenou žalovanými. Preto žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu,
že nepripustil zmenu žalobného petitu z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko nie je pre žalobkyňu
hospodárne,abysamuseladomáhaťodstráneniauvedenéhomúrikavinomnáslednomkonaní,nakoľko

je zjavné, že žalobkyňa a žalovaní sa nevedia dohodnúť. Žalobkyňa pripustila, že k uvedenej zmene
žalobného petitu v tomto bode mohla žiadať konajúci súd skôr. Žalobkyňa sa však mylne domnievala, že
žalovaná v 1. rade splní to, čo povedala pred sudkyňou na ohliadke dňa 29.09.2022, a to, že ho odstráni.
Zároveň žalobkyňa majúc na vedomí zmenu žalobného petitu na základe znaleckého dokazovania
k spornému múru návrh na zmenu žalobného petitu plánovala urobiť v jednom procesnom úkone. Za

druhé zmena žalobného petitu v bode č. 1, a to odstránenie betónového múra do výšky 15 cm nad
prisypanú zeminu betónového plotu zo strany žalovaných v 1. až 4. rade a nahradenie plotom s nosnými
stĺpmi a drevenou výplňou alternatívne pletivom za účelom zabezpečenia prúdenia vzduchu a svetlosti
vychádza zo statického posúdenia E. M. H. zo dňa 31.05.2023 a zároveň by sa dosiahol výzor plota,
ktorý bol ohlásený na N. O. L. C.. Žalobkyňa má za to, že týmto podľa jej názoru nesprávnym procesným
postupom, a to nepripustením zmeny žalobného petitu znemožnil súd strane konania uplatniť jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V závere svojho
podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že žalovaní ako aj súdny znalec tvrdili, že zrážková voda steká
do domu žalobkyne aj cez komín. Zo znaleckého posudku však nie je jednoznačné ako k takémuto
záveru dospel súdny znalec. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť nenamietala, nakoľko nevedela reálne
vyliezť na strechu a komín odfotiť. Podarilo sa jej to až cez víkend medzi 14. a 15.10.2023, keď sa jej

vnukovi podarilo objednať plošinu na vykonanie kontroly komína. Žalobkyňa zistila, že komín bol zakrytý
betónovou časťou a plechom, čo preukazuje fotografiami, ktoré sú priložené ako dôkazy k podanému
odvolaniu, a to fotografia č. 1 a fotografia č. 2. Žalobkyňa nemohla tieto tvrdenia preukázať v pôvodnom
konaní, nakoľko nemala vedomosť o technickom prevedení zmeny kúrenia a tým aj prekrytia komínov.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby po vykonanom dokazovaní

podľa § 391 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

9. Proti výroku II., ktorým súd rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva,
podali odvolanie žalovaní v 1. až 4. rade. Odvolanie podali z dôvodu, že v predmetnom súdnom

spore nejde o prípad, pri ktorom by bolo zákonné a správne a rovnako nie je spravodlivé aplikovať
ustanovenie § 257 CSP. Žalobkyňa podala žalobu s tým, že pred podaním žaloby vedela respektíve
mohla vedieť, že mnohé iné orgány dozoru a ich kontroly, ktoré proti žalovaným iniciovala už poukázali
a zrozumiteľné uviedli, že príčina zamáčania jej domu nie je na strane žalovaných, ale má svoj základ
vinýchokolnostiach,zaktoréžalovanínenesúzodpovednosť.Žalovanípocelýčaspredpodanímžaloby

poslušne plnili všetky požiadavky žalobkyne, či už boli racionálne alebo nie. Zrezali stromy, vybudovali
precízne systém odvodu dažďovej vody zo striech a striešok ich domu a z pozemku. Tento je omnoho
dokonalejší ako má samotná žalobkyňa a aké majú stavby ich spoločných susedov. Postavili zároveň
plot, ktorý udržiava dažďovú vodu, ktorá spadne na ich pozemok na ich strane, jediný problém je, že cez
tento plot nie je vidieť do ich dvora. Po začatí sporu zároveň žalovaní úplne a pravdivo opísali všetko,

čo je pre posúdenie predmetu sporu dôležité. Nič nezamlčali. Poukázali na predchádzajúce kontroly
a výsledky zisťovania rôznych orgánov a úradov vo veci zamáčania domu žalobkyne. Navrhli aj ohliadku
na mieste samom. Na mieste samom v čase ohliadky súdom husto pršalo a bolo možné urobiť si jasný
obraz o tom, ako je zvedená dažďová voda z ich striech a pozemku a aké sú odtokové pomery. Konanie
žalovaní nepredlžovali návrhmi na vykonanie dôkazov výsluchmi svedkov nesúvisiacich s technickou

stránkou veci. Znalecký posudok zadaný súdom ozrejmil úplne jasne rozhodujúce príčiny zamáčania
domu žalobkyne avšak takmer všetky z týchto príčin už žalobkyňa poznala z predchádzajúcich kontrol,
ktoré ona sama voči nim iniciovala. Znalecký posudok dal žalobkyni návod čo robiť, aby sa stav v jej
obydlí zmenil a aj po znaleckom dokazovaní žalobkyňa zotrvala na žalobe, rozhodla sa petit žaloby
meniť,predkladalasúkromné,zabezpečenévyjadreniaapredvolávalaďalšíchsvedkov.Vprejednávanej

veci neexistujú zvláštne okolnosti prípadu ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Základom sporu sú
roky trvajúce obvinenia žalobkyne z toho, že žalovaní poškodzujú a ohrozujú jej majetok, ktoré sa nie
po prvýkrát ukázali ako nepravdivé. Vec ponechávajú na rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak podľa
názoru žalovaných s aplikáciou ustanovenia § 257 nesúhlasia a podávajú odvolanie. Jedná sa podľa ich
názoru o nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácií ustanovenia § 257 CSP a nesprávne posúdenie

veci z pohľadu hodných osobitného zreteľa v tomto spore. Obávajú sa totiž toho, že po jeho aplikácií
a úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane budú nasledovať ďalšie sťažnosti, odvolania a žaloby
zo strany žalobkyne, lebo k ospravedlneniu z jej strany voči ním doposiaľ nedošlo.10. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. až 4. rade, pričom navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol potvrdiť ako
rozhodnutie, ktoré je vo výroku vecne správne. V časti 3 odvolateľka podľa žalovaných uvádza, že súd

nesprávne určil odkedy začala moknúť stena domu žalobkyne, čo považuje za kľúčové pre určenie
možného dôvodu moknutia. Na liste 9/78 príloh žaloby je list s názvom prešetrenie postupov K. O. L. C. –
odpoveď, v ktorom je uvedené, že v podaní žalobkyne zo dňa 09.05.2017 vo veci podmáčania rodinného
domu, ktoré podľa nej vzniklo vybudovaním nadstavby a prístavby rodinného domu susedy F. G., kde
ona od roku 1995 bola účastníčkou stavebného konania a od začiatku stavebných prác bol jej dom

podmáčaný, čo spôsobuje škody na jej majetku. Na uvedené žalobkyňa po prvýkrát upozornila v roku
1997 N. Q. H. L. C. a dňa 21.05.1998 bol ohľadom tohto tvrdenia o podmáčaní domu vykonaný štátny
stavebný dohľad. Plot bol však postavený až v rokoch 2017 a 2018. Odvolateľka v odvolaní v rámci
dôvodov odvolania tvrdí, že statik E. K. sa mal k momentu zamákania vyjadriť v statickom vyjadrení
z augusta 2017, ktorý mal podľa žalobkyne a odvolateľky uviesť, že problém so zavlhnutím sa ani
predtým až doteraz prakticky nevyskytoval, preto žalobkyňa považuje tento moment za dôležitý. V liste

57/78 prílohy žaloby je predmetné statické vyjadrenie, kde je uvedené, že podkladom na vyjadrenie je
aj konzultácia s objednávateľom, teda žalobkyňou a v časti predpokladané príčiny vzniku vzhľadom na
obmedzený rozsah informácií a indícií napísané to, čo povedala žalobkyňa statikovi nie to, čo statik
zistil. Teda žalobkyňa povedala statikovi, že problém so zavlhnutím sa ani predtým až doteraz prakticky
nevyskytoval a nie, že toto statik zistil exaktne svojím meraním. Veta citovaná odvolateľkou ako odvolací

dôvod je teda vytrhnutá z kontextu. Nie je pravda, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd správne vyhodnotil všetky dôkazy, a to vo vzájomnej súvislosti.
Argument o nevykonaní dôkazom vypočutia navrhnutých svedkov v momente zamákania domu ako
odvolacom dôvode je zvláštny v tom, že odvolateľka namieta, že znalec pracoval iba s informáciou, že
žalobkyňa od roku 1998 poukazovala na nesprávnu rekonštrukciu domu žalovanej a tým spôsobené

nesprávne odvodňovanie jej pozemku. Týmto argumentom žalobkyňa potvrdzuje to, že veta prednesená
statikovi E. K. z jej strany alebo nie je pravdivá, alebo od roku 1998 zavádzala orgány verejnej moci
a strpčovala žalovaným život vymyslenými sťažnosťami ohľadne zamákania rodinného domu, ktorý sa
podľa nej od augusta 2017 prakticky nemal vyskytovať.

11. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobkyne sa následne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla,
že žalovaní v 1. až 4. rade nereflektujú svoj podiel viny na uvedenej skutočnosti a ich obchádzania
stavebných zákonov, ktoré spôsobili, že predmetný susedský spor vyústil až do súdneho sporu.
Žalobkyňa od začiatku upozorňuje na to, že spory so žalovanými začali porušovaním zákonov pri
rekonštrukcii ich domu v roku 1995, nakoľko žalovaná v 1. rade a právny predchodca žalovaných

v 2. až 4. rade začali stavať terasu na pozemku žalobkyne a stým nadväzujúcim nesprávnym
odvedením dažďovej vody. Predtým ako bol postavený múr lepšie prúdenie vzduchu spôsobovalo
to, že dom žalobkyne nemokol a akékoľvek náznaky moknutia mohli prirodzene vyschnúť. Odkedy
žalovaní postavili múr, dom žalobkyne nie je schopný prirodzene vyschnúť. Na uvedenú skutočnosť
nedostatočného prúdenia vzduchu upozorňuje aj statické posúdenie E. M. H., na základe ktorého

výstavbou plotu sa do istej miery zmenilo prúdenie vzduchu v danom priestore a tým došlo k spomaleniu
sušenia namoknutej zeminy. Nie je jasné akými meraniami dospel súdny znalec k záveru, že prúdenie
vzduchu je dostatočné a nespôsobuje zvýšené moknutie domu žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že
znalecký posudok a z neho vyplývajúce rozhodnutie súdu sa nedostatočne zaoberalo samotným
murovaným plotom ako takým, jeho neodizolovaním pred moknutím, čo spôsobuje takmer celoročné

moknutie, ktoré prechádza až na stranu k žalobkyni a vytvára priestor zvýšeného moknutia. Je
prirodzené, že múr v časti základov sa odizoluje pred jeho zakrytím zeminou a k nemu sa zakopávajú
aj drenážne rúry. Je nepochybné, že žalovaní pri stavbe múru opomenuli tieto dôležité skutočnosti, čo
spôsobuje celoročné moknutie plotu zo strany žalobkyne a tým zvýšenú vlhkosť. Žalobkyňa zároveň
priložila nové fotografie, ktoré nebolo možné doteraz predložiť, pričom na nich sa zobrazuje sneh a s ním

spojené väčšie množstvo zrážok spadnutých takmer k domu žalobkyne a tento sneh sa drží aj na
brečtane, ktorý žalovaní nestrihajú. O možnom narušení statiky plotu presahujúcim brečtanom svedčí
aj fotografia č. 2 predkladaná v tomto vyjadrení žalobkyňou.

12. K odvolaniu žalovaných v 1. až 4. rade voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie sa písomne

zároveň vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku II. sa
žalobkyňa plne stotožňuje. S námietkami uvedenými v odvolaní žalovaných sa žalobkyňa nestotožňuje
a žiada, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
Žalovaní v konaní uvádzali aj množstvo neprávd v odvolaní, pričom sa jedná o tieto skutočnosti: 1. nieje pravda, že celý spor je problémom žalobkyne, 2. nie je pravda, že žalovaní poslušne plnili všetky
požiadavky žalobkyne, 3. nie je pravda, že žalovaní vybudovali precízny odvod dažďovej vody, taktiež
nie je pravda, že plot začali žalovaní stavať podľa oznámenia drobnej stavby, pretože za výmenu

výplne plota bola žalovaným udelená pokuta, taktiež nie je pravda, že žalobkyňa ohrozuje žalovaných
azbestovou strechou a rovnako nie je pravda, že by žalobkyňa nemala nezakrytý komín. Žalobkyňa
sa pokúšala aj o pomoc mediátora a je veľmi sklamaná z prístupu žalovaných, ktorí bez akejkoľvek
sebareflexie čakajú ospravedlnenie z jej strany. Tým, že je žalobkyňa vysokého veku a dlhodobo sa
domáha spravodlivosti vo veci, pričom je zároveň dôchodkyňou s nízkym dôchodkom spĺňa všetky

predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu

v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že tak odvolanie žalobkyne
ako ani odvolanie žalovaných v 1. až 4. rade nie je dôvodné.

14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

17.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní

rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie,
ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami

žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolnostípreukázanéboliaktorénie.Odvolacísúdvtomtopoukazujenaskutočnosť,žedoodôvodnenia
súduprvejinštanciejepotrebnézahrnúťibarozhodnéskutkovéokolnostitak,abyrozsudokneobsahovalnadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej
situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie
úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie

má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne
uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd
podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd

považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

18. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý
a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na

riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie

odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred
súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného

práva odvolateľov, ktoré by odôvodňovalo záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

19. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný

však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných

dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, a z odôvodnenia samotného rozsudku sa
nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

20.Knámietkenestotožneniasastranysporusvyhodnotenímdôkazovsúdomprvejinštancierespektíve
nevykonaním navrhnutých dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súd poznamenáva,
že pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje samao sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj
stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových
strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý

následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový
stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svojnárokalebosabrániprotijehouplatneniu,prípadneštádiasamotnéhocivilnéhoprocesu.Predmetná
odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného
skutkového stavu. Nie je možné prisvedčiť odvolateľovi v námietke o opomenutom dôkaze a tom, že by
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentovalo vysporiadanie sa so všetkými predloženými
dôkazmi a rozhodnutie bolo postavené iba na jednom dôkaze v podobe súdnoznaleckého posudku.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za taký, ktorý by bol okrem iného aj
z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu. Vzhľadom na vyššie
uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolateľ, dostal v konaní pred všeobecným súdom (okresný súd)
odpoveď aj na túto námietku. ( pozri I. ÚS 343/2020 zo dňa 07.07.2020).

21. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecného súdu (v danom prípade súd
prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je

poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom požitých ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

22. K odvolaniu žalovaných v 1. až 4. rade voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom
rozhodol o nároku na náhradu trov konania kde aplikoval ustanovenie § 257 CSP odvolací súd
uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý výnimočnosť sporovej veci videl
jednak v skutočnostiach, ktoré predchádzali podaniu samotnej žaloby zo strany žalobkyne a zároveň
aj v sociálnej situácii žalobkyne. Skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby zo strany žalobkyne

boli najmä tie, že táto sa pred podaním žaloby opierala o vyjadrenie statika E. K. o možných príčinách
zamáčania rodinného domu, kde okrem iného znalec uvádzal ako možnú príčinu aj terénne úpravy na
pozemku žalovaných. Zároveň k rozhodnutiu podať žalobu viedla žalobkyňu aj správa o odbornej skúške
ohľadne problematiky plynového zariadenia. V jej presvedčení ju utvrdzovalo aj tvrdenie revízneho
technika. Možno tak konštatovať, že vzniku sporu zo strany žalobkyne nebol postavený číro na

subjektívnych presvedčeniach samotnej žalobkyne, ale k podaniu žaloby ju viedli vyjadrenia osôb
spatričnouodbornouzdatnosťou,atotakE.K.akoajrevíznehotechnikaplynovéhozariadeniaF.I.,ktoré
satýkalipotencionálnemožnýchdôvodovvznikužalobkyňouopisovanéhostavu.Zároveňvdruhomrade
jepotrebnépoukázaťnasociálnusituáciužalobkyne,ktorejjedinýmpríjmomjelenstarobnýdôchodokvovýške442,-eurmesačne.Zobochtýchtopohľadovavzájomnejsúvislostiobochskutočnostímáodvolací
súd za to, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval
ustanovenie § 257 CSP. K vyjadrenej obave žalovaných, že po jeho aplikácií a úplnom nepriznaní trov

konania úspešnej strane budú nasledovať ďalšie sťažnosti, odvolania a žaloby zo strany žalobkyne
odvolací súd uvádza, že pokiaľ by žalobkyňa opätovne podávala žalobu na podklade rovnakého
skutkového základu ako bol zistený v tomto spore, iba by požadovala odlišné uloženia povinností
voči žalovaným (tak ako sa o to pokúsila pri návrhu na zmenu žaloby) automaticky by pri zvažovaní
aplikovania § 257 CSP odpadol prvý podstatný dôvod na strane žalobkyne v podobe skutočností, ktoré

predchádzali podaniu samotnej žaloby (predchádzajúca nevedomosť žalobkyne o skutočných dôvodoch
a príčinách zamáčania, ktoré sa v tomto spore podarilo v procese dokazovania objasniť), tým by v novom
spore aplikácia uvedeného ustanovenia bola vylúčená a vznikal by pri trovách konania iba potencionálny
priestor pre moderáciu výšky nároku na náhradu trov konania z dôvodu sociálnej situácie žalobkyne.

23. Na základe žalobkyňou podaného odvolania voči výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie je

možné z obsahu podaného odvolania identifikovať štyri základné odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod
spočíva v skutočnosti, že podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne určil od kedy začala moknúť stena domu
žalobkyne, ktorú skutočnosť žalobkyňa považuje za kľúčový moment pre určenie možného dôvodu
moknutia. Druhý odvolací dôvod žalobkyne spočíval v skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to dôkazy výsluchom svedkov,
a to výsluchom jej syna a jej synovca. Tretí odvolací dôvod spočíval v skutočnosti, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zamietol odstránenie základov terasy
s odôvodnením, že je to neúčelné, pričom takéto tvrdenie súdu nie je ničím podložené a nevychádza
z vykonaného dokazovania. Štvrtým odvolacím dôvodom žalobkyne bola skutočnosť, že súd prvej

inštancie znemožnil uplatniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces z toho dôvodu, že zamietol návrh na zmenu žalobného petitu. Zmena petitu podľa
návrhu žalobkyne (č.l. 379 podanie datované dňom 18.09.2023) mala spočívať v troch skutočnostiach,
a to v odstránení betónového plotu do výšky 15cm nad prisypanú zeminu k betónovému plotu zo strany
žalovaných, v druhej časti mala spočívať v zabráneniu presakovania dažďovej vody a to osadením

bublinkovej fólie a v treťom rade mala spočívať v uložení povinnosti odstrániť betónový múrik z pozemku
žalobkyne.

24. K jednotlivým odvolacím dôvodom zo strany žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.

25. K prvému odvolaciemu dôvodu, ktorý u žalobkyne spočíval v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne určil od
kedy začala moknúť stena domu žalobkyne, odvolací súd uvádza, že predmetné skutkové zistenie
ohľadne momentu respektíve obdobia začatia moknutia stien domu žalobkyne v prvom rade nebolo
medzi sporovými stranami v zásadnom rozpore a v druhom rade je potrebné konštatovať, že samotný

moment začatia moknutia steny domu žalobkyne v kontexte ňou uplatňovaných štyroch nárokov
nepredstavoval natoľko relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla zmeniť závery rozhodnutia súdu prvej
inštancie aj vzhľadom na obsah odôvodnenia tohto rozhodnutia a výsledkov vykonaného dokazovania.
Uvedené vyplýva tak z výpovede samotnej žalobkyne ohľadne ňou uplatňovaných štyroch nárokov, ktorá
je uvedená v odstavci č. 22 rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde sa pri začatí zamáčania samotnou

žalobkyňou spomína rok 1997, ako aj vychádzajúc z tvrdenia samotných žalovaných, ktorí poukazujú
na list 9/78, ktorý je prílohou žaloby a ktorým je prešetrenie postupov Stavebného úradu v Lipanoch –
odpoveď. Možno tak konštatovať, že moment začatia zamáčania steny respektíve podmáčania domu
žalobkyne počas sporového konania nebol medzi sporovými stranami natoľko rozporný, aby sa v ňom
v zásade rozchádzali. Rozporným však boli skutočnosti respektíve okolnosti, ktoré mali viesť práve

k zamáčaniu steny domu žalobkyne. Z tohto pohľadu sa súd prvej inštancie neriadil nesprávnym
skutkovým zistením (určenie od kedy začala moknúť stena domu žalobkyne), ale riadil sa skutkovým
zistením, ktoré v zásade medzi sporovými stranami sporné nebolo a zároveň aj existencia tohto
skutkového zistenia nemala zásadný vplyv pre rozhodnutie o štyroch uplatnených nárokov zo strany
žalobkyne voči žalovaným v 1. až 4. rade.

26. Ohľadne druhého odvolacieho dôvodu definovaného žalobkyňou, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a teda zamietol návrh na dokazovanie
výsluchom dvom svedkov, a to syna a synovca žalobkyne, odvolací súd uvádza, že v prvom rade súdprvej inštancie procesne správne postupoval v tom zmysle, že so zamietnutím týchto návrhov sa riadne
a zrozumiteľne vysporiadal v konečnom rozhodnutí, pričom jedná sa o odstavec č. 51 rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý uviedol, že zamietnutie týchto návrhov vykonal z dôvodu, že tieto považoval za

neúčelné a nehospodárne a otázku riešenú súdom považoval za vyslovene odbornú otázku, na ktorú
mohol dať odpoveď iba súdny znalec. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie je jasné a zrozumiteľné,
pričom sa s ním plne stotožňuje aj odvolací súd z toho dôvodu, že títo svedkovia boli žalobkyňou
navrhovaní za účelom zistenia momentu zamáčania steny jej rodinného domu, pričom tak ako odvolací
súd vyššie uviedol predmetný moment nemal zásadný vplyv na posúdenie štyroch nárokov uplatnených

žalobkyňou, keď pre spor samotný bolo zásadné najmä zistenie dôvodov, ktoré k zamáčaniu steny domu
žalobkyne mali viesť. Samotné dôvody možno považovať za rýdzo odbornú otázku, ktorej zodpovedaniu
by navrhovaní svedkovia nemohli byť relevantne nápomocní.

27. K tretiemu odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci pokiaľ zamietol návrh žalobkyne na odstránenie základov terasy, tu odvolací

súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie, ktoré uvádza v odstavci
č. 52 svojho rozhodnutia, keď požadovaný nárok žalobkyne na odstránenie základov terasy správne
právne posúdil, keď uvedený nárok zaradil pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Zároveň
správne pre danú vec súd prvej inštancie použil aj hmotnoprávne ustanovenie § 3 Občianskeho
zákonníka pojednávajúci o zásade dobrých mravov a šikanóznom výkone práva. Vzhľadom na zistený

skutkový stav získaný na základe rozsiahleho dokazovania bolo zrejmé, že predmetné betónové základy
nachádzajúce sa na pozemku žalobkyne splývajú s okolitým terénom a len miestami ho prevyšovali
1,5cm. V tejto okolnosti je podstatné, že sa jedná o betónovú plochu minimálnych rozmerov, ktorá sa
nachádza v priestore medzi zadnou stenou domu žalobkyne a sporným betónovým plotom, pričom
účelné využitie takej plochy nedáva opodstatnenie pre potrebu odstránenia pozostatkov základov terasy.

Nie je tak preto zrejmý odvolací dôvod postavený žalobkyňou pri odstránení základov terasy na tom,
že pozostatky základov terasy by jej mali brániť v užívaní jej majetku. V konaní zároveň nebolo vedené
dokazovanie a teda ani nebolo preukázané, že by tieto základy terasy mali brániť, tak ako uvádza
žalobkyňa, uloženiu odvodňovacích rúr prípadne iných úprav. Ak by aj takéto úpravy žalobkyňa chcela
dobudúcnavykonávať,neprebehlopredsúdomprvejinštanciezjejpodnetužiadnedokazovanievedúce

k záveru, že by tieto základy terasy mali takýmto úpravám v zásade brániť alebo ich úplne znemožňovať.

28. K okrajovej odvolacej námietke žalobkyne, že konajúci súd sa v celom konaní zaoberal iba
zamokaním domu žalobkyne a svoje rozhodnutie oprel iba o súdnoznalecký posudok ohľadne
zamáčania domu hodnotí odvolací súd ako plne nedôvodné. Rovnako nie je pravdou, že by súd prvej

inštancie iné závady sporného murovaného plota neriešil a nezaoberal sa nimi, hoci na tom žalobkyňa
v priebehu konania upozorňovala a predkladala dôkazy. K tejto okrajovej odvolacej námietke odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie v rámci obsahu odôvodnenia svojho konečného rozhodnutia sa
komplexne zaoberal nielen všetkými štyrmi žalobnými požiadavkami žalobkyne, ktoré samostatne čo
do skutkového, právneho a dôkazného stavu podrobne posúdil, ale okrem iného sa zaoberal aj všetkými

podnetmi z obdobia pred podaním žaloby, na ktoré žalobkyňa upozorňovala a ktoré boli vykonávané z jej
iniciatívy.Rovnakosasúdprvejinštanciezaoberalvšetkýmilistinnýmidôkazmipredloženýmižalobkyňou
a tieto aj riadne v odôvodnení vyhodnotil v rámci voľného hodnotenia dôkazov. K stave a spôsobu
ochrany plynových zariadení sa súd prvej inštancie zaoberal nielen stanoviskom prokurátora, ale aj
stanoviskom revízneho plynového technika až do tej miery, že predmetný technik bol na súde vypočutý

ako svedok. Súd sa posudzovanou situáciou zaoberal dôsledne a komplexne aj z tohto pohľadu, že súd
zákonnou sudkyňou vykonal ohliadku na mieste samom, a to dokonca za stavu, keď vodné pomery na
susediacich pozemkoch boli veľmi dobré zistiteľné, pretože v čase vykonanie ohliadky na mieste samom
výdatne pršalo. Rovnako možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými možnými
príčinami zamáčania domu žalobkyne tak ako ich v rámci procesného útoku a procesnej obrany uvádzali

obe sporové strany, ale aj samotným plotom, čo je zrejmé aj z obsahu znaleckého posudku znalca
z odboru stavebníctva E. A. P., ktorý vo svojom posudku rieši nielen príčiny zamáčania domu žalobkyne,
ale zaoberal sa aj betónovým plotom z pohľadu vykazovania známok poškodenia respektíve hroziaceho
kolapsu. V rámci precízneho vykonania dokazovania súd prvej inštancie zvolil aj vypočutie znalca na
návrh žalobkyne, ktorý tak ako súd prvej inštancie konštatuje vo svojom rozhodnutí presvedčivo obhájil

závery uvedené v predmetnom znaleckom posudku č. XX/XXXX. Súd sa rovnako podrobne zaoberal
aj samotnou výškou či materiálom, z ktorého je sporný plot medzi sporovými stranami postavený, a to
v odstavci č. 34 svojho rozhodnutia a rovnako sa pri plynovom zariadení a rozhľadovom poli sporného
betónového plotu zaoberal vo svojom odôvodnení v odstavci č. 35 svojho rozhodnutia. Taktiež veľmipodrobne súd prvej inštancie posudzoval prirodzené a neprirodzené odtokové pomery dažďovej vody na
susediacich pozemkoch, pričom tento nárok hmotnoprávne identifikoval a riadne aj skutkovo a dôkazne
vyhodnotil v odstavci č. 44, 45, 46, 47, 49 svojho rozhodnutia. Zároveň možno konštatovať, že súd prvej

inštancievyhodnocovalajrozpornosťjednotlivýchdôkaznýchprostriedkov,pričomtútopodrobilvoľnému
hodnoteniu dôkazov, k čomu pripadá aj dostatočne jasná a zrozumiteľná úvaha súdu prvej inštancie,
ktorá je uvedená v odstavci č. 50 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

29. K štvrtému hlavnému odvolaciemu dôvodu uvedeného žalobkyňou týkajúceho sa zamietnutia

návrhu na zmenu žalobného petitu, kde žalobkyňa uviedla, že s uvedenými postupom súdu žalobkyňa
nesúhlasí a podľa jej názoru predložená zmena žalobného petitu vychádza z vykonaného dokazovania
a jeho zmenu žalobkyňa avizovala súdu prvej inštancie, pričom má za to, že všetky zmeny petitu
boli riadne odôvodnené a že vychádzajú z vykonaného dokazovania, odvolací súd uvádza, že sa
plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nepripustenia čiastočne zmenenej žaloby.
Čiastočné nepripustenie zmeny žaloby odvolací súd riadne a dostatočne rozsiahlo špecifikuje v odstavci

č. 53 svojho rozhodnutia. K uvedenému naviac odvolací súd uvádza, že v zásade sa jednalo
o nasledovné zmeny petitu: namiesto celého odstránenia betónového plotu v prvom rade žalobkyňa
žiadala zmenu tak, aby došlo k odstráneniu plotu do výšky 15cm nad prisypanú zeminu k betónovému
plotu zo strany žalovaných, druhá zmena mala spočívať k vykonaniu nového zabránenia presakovania
dažďovej vody na posudzovanej parcele, a to osadením bublinkovej fólie v časti prisypanej zeminy

základov betónového plotu do výšky 10 cm nad prisypanú zeminu v časti do konca pozemku žalovaných
na hranici s pozemkom so žalobkyňou a tretia zmena žaloby spočívala v uložení povinnosti odstrániť
betónový múrik z pozemku žalobkyne, a to z parcely C KN č. XXX na LV č. XXX pre k.ú. C.,
okres K., a to v časti od cesty D. T. do betónového múra žalovaných v 1. až 4. rade. Tu odvolací
súd konštatuje, že prvé dva pozmeňujúce žalobné návrhy v rámci úpravy žalobného petitu ohľadne

odstránenia betónového plota do výšky 15cm nad prisypanú zeminu a osadenie bublinkovej fólie v časti
prisypanej zeminy základov betónového plotu spočívajú na rovnakom skutkovom základe aký bol
predmetom predchádzajúceho súdneho sporu až do dňa podania návrhu na zmenu žalobného petitu.
Aj keď sa však na prvý pohľad jedná o podobný skutkový základ vo vykonanom dokazovaní, je možné
konštatovať, že účelnosť a účinnosť vykonania takýchto opatrení nevyplývali z doposiaľ vykonaného

dokazovania. Osadenie bublinkovej fólie ako aj odstránenie betónového plotu do výšky 15cm nad
prisypanú zeminu k betónovému plotu neboli predmetom odborného posúdenia ustanoveným znalcom
a k vykonaniu takto presne špecifikovaným zásahom do plota žalovanej v prvom rade sa znalec počas
konanianevyjadroval.Zuvedenéhojezrejmé,žepripustenietakejtozmenyžalobnéhopetitubyvzásade
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a uvedené skutočnosti by nebolo možné posudzovať

v nadväznosti na výsledky doteraz vykonaného dokazovania a účelnosť či účinnosť vykonania takýchto
opatrení by si vyžadovalo vykonanie ďalšieho rozsiahleho dokazovania v podobe odborných posúdení.
Tento záver možno vyvodiť najmä zo zistenia, že z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania
sa navrhovaná zmena petitu týkajúca sa zásahov do plota žalovanej javí aj ako neúčelná, ktorú
skutočnosť možno vyvodzovať zo samotných záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného

E. A. P. ako aj vzhľadom na obsah jeho výsluchu pred súdom prvej inštancie. Čo sa týka tretieho
návrhu na zmenu žalobného petitu ohľadne odstránenia betónového múrika z pozemku žalobkyne, tu
jednoznačne možno konštatovať, že ohľadne tejto skutočnosti neprebehlo pred súdom prvej inštancie
žiadne dokazovanie a uvedenú skutočnosť žalobkyňa pred súdom prvej inštancie pôvodne rozhodnúť
nežiadala. Z tohto dôvodu je zrejmé, že uvedený nárok nesúvisí za žiadnych okolností s akýmkoľvek

z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto spore. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne
v rámci argumentácie uvedenej v odstavci č. 53 svojho rozhodnutia nepripustil zmenu žaloby tak ako ju
dňa 18.09.2023 (č.l. 379 súdneho spisu) navrhla samotná žalobkyňa.

30. Judikatúra súdov, vrátane ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č.
21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III.).Odvolacísúdpretosozreteľomnavyššieuvedené
nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami (zastrešenie nepožívaného
komínu na dome žalobkyne).

31. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.32. V odvolacom konaní nebola úspešná tak žalobkyňa voči výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie
a rovnako neboli úspešní ani žalovaní v 1. až 4. rade voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie
pojednávajúcom o trovách konania. O trovách konania tak odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia

§ 396 ods. 1 spolu s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď rozhodol, že stranám
sporunáhradutrovodvolaciehokonanianepriznáva,keďžesporovéstranyvodvolacomkonaníúspešné
neboli a ich odvolacie dôvody boli vyhodnotené ako nedôvodné.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

11C/105/2021
1

66Co/21/2024
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).