Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010302.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C. - D., E. XXX/XX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 30. júla 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. apríla 2024, sp. zn. 4T/14/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. apríla 2024, sp. zn. 4T/14/2024, bol obžalovaný A. B.
uznanývinnýmzospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa §157ods.1,ods.2písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

„dňa 5. júna 2023 v čase o 09.09 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira,
evidenčného čísla C., po parkovisku pri predajni SEKO v Trenčíne, smerom k ulici Duklianskych hrdinov
s tým, že pri vychádzaný z tohto parkoviska - vedľajšej cesty na hlavnú cestu smerom vľavo, nedal
prednosť v jazde zľava po hlavnej ceste pohybujúcemu sa cyklistovi F. B., ktorý viedol bicykel značky
MayosmeromkpredajniSEKO,vdôsledkučohonarazilpravouprednouapravoubočnoučasťouvozidla

do pravej bočnej časti bicykla, poškodený následne dopadol na vozovku a utrpel zlomeninu čelovej kosti,
zmliaždenie mozgu v čelovej oblasti vľavo, zakrvácanie do postranných komôr, odreniny v čelovej oblasti
vľavo a zakrvácanie pod cievnatku a tvrdú plenu mozgovú v čelovo temennej oblasti vľavo, pričom došlo
k poškodeniu dôležitého orgánu - mozgu, čím obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 20 odsek
1 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov.“

Zatobolokresnýmsúdomodsúdenýpodľa§157ods.2 Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.j),písm.
k), písm. l), písm. n), § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov6.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej
lehote odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo proti výrokom o uloženom treste v neprospech

obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Okresný súd Trenčín vykonal dňa 18.04.2024 hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný A. B. urobil v
zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku vyhlásenie, kedy uviedol, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal. Následne bolo vykonané

dokazovanie k ukladaniu druhu trestu a jeho výmere, a to výsluchom samotného obžalovaného k
jeho osobným pomerom, výsluchom poškodeného a oboznámením sa so správami na obžalovaného,odpisom z registra trestov, evidenčnou kartou vodiča, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov,
správou z Mestského úradu Trenčín, s dohodou o náhrade škody, so živnostenským listom, s rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/109/2020, ako aj potvrdeniami rôznych subjektov k spolupráci

s obžalovaným a na základe takto vykonaného dokazovania okrem iného zistil, že obžalovaný bol v
minulosti opakovane postihnutý za rôzne priestupky v oblasti dopravy.

Súd uložil obžalovanému podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno k), písmeno I), písmeno n) Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 12 (slovom: dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného
zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Výrok o treste, ktorým súd obžalovanému A. B. neuložil prokurátorom navrhovaný trest zákazu vedenia
motorových vozidiel každého druhu, však nezohľadňuje jednak osobu páchateľa, ani jeho osobné a
majetkové pomery a taktiež nezohľadňuje ustanovenie § 61 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého

súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát
uznaný vinným z rôznych dopravných priestupkov.

Aj z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predošlé postihy sa celkom zjavne minuli účinku a
neviedli k náprave obžalovaného.
Mám za to, že v prípade obžalovaného A. B. sú splnené všetky podmienky pre uloženie trestu činnosti
- zákazu vedenia motorových vozidiel každého druhu.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s
vedením motorového vozidla, pričom inému síce z nedbanlivosti, ale spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s
tým, že táto skutočnosť môže aj s prihliadnutím na jeho priestupkovú minulosť, v budúcnosti spôsobiť
závažné následky.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľomtým,žesamuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajehovýchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie §
34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému A.
B. dôsledne neriadil.

S prihliadnutím na osobou páchateľa, ktorý bol doposiaľ opakovane priestupkovo riešený, je zrejmé,
že neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, nezohľadňuje dostatočne

individuálnu a generálnu prevenciu trestu, a teda absencia aj takéhoto druhu trestu môže spôsobiť
nesplnenie účelu v zmysle § 34 Trestného zákona. Tieto funkcie trestu by mohol splniť trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní najmenej 18 mesiacov. Jedine trest aj v takejto
forme zohľadňuje všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd zrušil predmetný
rozsudok Okresného súdu v Trenčíne pod spisovou značkou 4T/14/2024 vyhlásený dňa 18.04.2024
v časti výroku o treste voči obžalovanému A. B. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý
trest.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol
nasledovné:

„Vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Trenčín ako súdom I. stupňa bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný A. B. dňa 5. júna 2023
v čase p 09.09h viedol ako vodiť osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, evidenčného čísla C., po
parkovisku pri predajni SEKO v Trenčíne, smerom k ulici Duklianskych hrdinov s tým, že pri vychádzaní z
tohto parkoviska vedľajšej cesty na hlavnú cestu smerom vľavo, nedal prednosť vjazde zľava po hlavnej
ceste pohybujúcemu sa cyklistovi F. B., ktorý viedol bicykel značky; May o smerom z predajni SEKO. v
dôsledku čoho narazil pravou prednou a pravou bočnou časťou vozidla do pravej bočnej časti bicykla,

poškodený následne dopadol na vozovku a utrpel zlomeninu čelovej kosti, zmliaždenie mozgu v čelovej
oblasti vľavo, zakrvácanie do postranných komôr, odreniny čelovej oblasti vľavo a zakrvácanie pod
cievnatku a tvrdú plenu mozgovú v čelovo temennej oblasti vľavo, pričom došlo k poškodeniu dôležitého
orgánu - mozgu, čím obvinený svojím konaním porušil ustanovenie §20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, v znení neskorších predpisov,

Na základe toho bol potom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona. § 38 ods. 2. ods.
3 Tr. zákona. § 36 písm. j), písm. k), písm. 1) a písm. n) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody bol súčasne obžalovanému podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Trenčín podal odvolanie prokurátor Okresnej

prokuratúry Trenčín, ktorý v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa neuloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, ktorý trest prokurátor navrhuje uložiť vo výške
18 mesiacov. V podanom odvolaní prokurátor argumentuje registrom priestupkov obžalovaného a
spôsobeným následkom. Ostatným okolnostiam prípadu prokurátor v podanom odvolaní pozornosť
nevenuje.

Obžalovaný A. B. považuje odvolaním prokurátora napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín za
správny a zákonný v celom jeho rozsahu a odvolacie námietky prokurátora za nedôvodné.
V danom prípade sa nie je možné stotožniť s názorom prokurátora okresnej prokuratúry o nevyhnutnej
potrebe ukladania, vedľa už uloženého podmienečného trestu odňatia slobody ešte, aj trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, pretože pre neuloženie tohto trestu sú dané veľmi vážne

a konkrétne dôvody prípadu.
Obžalovaný A. B. je jednoznačne toho názoru, že súd I. stupňa dostatočne uvážil všetky na vec
sa sťahujúce skutočnosti, ktoré vyšli v trestnom konaní najavo, a tieto riadne zohľadnil pri svojom
rozhodovaní o druhu a výške trestu a v konečnom dôsledku postupoval náležíte podľa Zásad ukladania
trestov zakotvených v ustanovení § 34 Tr. zákona pokiaľ sa v danom konkrétnom prípade rozhodol trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidla každého druhu neuložiť. Obžalovaný A. B. poukazuje na to, že
súd prvého stupňa dostatočne zdôvodnil skutočnosť, prečo nevyhovel návrhu prokurátora na uloženie
trestu zákazu činnosti a s týmto zdôvodnením sa obžalovaný A. B. stotožňuje.
Okresný súd Trenčín pri svojom rozhodovaní o druhu a výške sankcie za daný prečin zohľadnil a ustálil
v prípade obžalovaného A. B. až štyri poľahčujúce okolnosť, a to podľa § 36 písm. j), písm. k) písm. 1) a

písm.n)Tr.zákonaasíce,žepredspáchanímskutkuviedolobžalovanýriadnyživot,žeobžalovanýsaku
skutku priznal a tento úprimne oľutoval, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov a
napomáhal objasňovaniu trestnej činnosti. Tieto poľahčujúce okolnosti v konečnom dôsledku v podanom
odvolaní nerozporuje ani prokurátor a hoci akcentuje priestupkovú minulosť obžalovaného, opomína
iné viaceré rozhodné okolnosti svedčiace pre správne neuloženie trestu zákazu činnosti súdom prvého

stupňa.
V prvom rade je to tá skutočnosť, že obžalovaný si prakticky hneď po skutku priznal svoju vinu
a okamžite poskytol poškodenému potrebnú pomoc. Napriek počiatočnému odmietaniu ošetrenia
samotným poškodeným, tohto obžalovaný sám zaviezol do nemocnice na ošetrenie a zostal pri ňom
až do vyhodnotenia vyšetrení lekármi. Následne obžalovaný poškodeného niekoľko krát navštívil a za

skutok sa mu ospravedlnil a v rámci svojich možností mu ponúkol opäť potrebnú pomoc(napr. nákupy do
domácnosti). Túto pomoc mu obžalovaný poskytuje doposiaľ. Všetky tieto okolnosti potvrdil poškodený
aj vo svojom výsluchu pred súdom prvého stupňa, na ktorý výsluch sa poškodený osobne dostavil,
hoci nebol povinný, avšak mal potrebu objasniť celkovú situáciu skutku a vyjadriť sa k jeho okolnostiama osobe obžalovaného. Teda aj postoj obžalovaného k poškodenému má nepochybne vplyv na to,
že v danom prípade nie je dôvod ukladať obžalovanému A. B. trest zákazu činnosť, nakoľko postup
obžalovaného a prístup ku skutku jednoznačne preukazuje, že obžalovaný je dostatočne uvedomelý

a zodpovedný občan, ktorému pokiaľ sa aj strane nešťastná udalosť túto rieši s plnou vážnosťou a
zodpovednosťou, a teda nie je potrebné na neho pôsobiť trestom za každú cenu.
Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá bola správne súdom prvého stupňa zobraná do úvahy pri určení
výmery a druhu trestu, a ktorú prokurátor okresnej prokuratúry opäť nedôvodné opomínam, je okolnosť
pracovného zamerania obžalovaného a výkone jeho práce. Obžalovaný pracuje ako servisný technik

zväčša priemyselných pračiek a sušičiek, ktoré sú umiestnené v prevádzkach sociálnej starostlivosti
ako sú domovy seniorov, centrá sociálnych služieb a pod. Zároveň vykonáva obžalovaný aj záručný a
pozáručný servis a poistné opravy pračiek a sušičiek v domácnostiach občanov. Všetky tieto činnosti
vyžadujú, aby obžalovaný dochádzal k svojim zákazníkom a v prípade potreby domáce spotrebiče
aj odniesol do svojej dielne. Priemyselné pračky a sušičky samozrejme odniesť nemôže a tieto musí
servisovať v danom domove alebo zariadení sociálnych služieb. Je úplne jasné, že bez vodičského

oprávnenia nemôže obžalovaný túto činnosť vykonávať a tým by stratil svoje dlhoročné zamestnanie
a príjem. Nie je predsa účelom trestného konania a trestu obžalovaného zničiť ekonomicky, sociálne i
rodinne, ale najmä vytvoriť podmienky preto, aby viedol riadny život a sa mu zabránilo v páchaní trestnej
činnosti. Uložený podmienečný trest odňatia slobody je pre obžalovaného dostatočným ponaučením a
dostatočne odstrašujúcim opatrením, aby sa v budúcnosti vyvaroval trestnoprávneho konania, pretože

inak môže nasledovať výkon trestu odňatia slobody. Nieje tak potrebné, aby obžalovaný prišiel ešte aj
o vodičské oprávnenie a tým o prácu a príjem jeho rodiny.
Zároveň prokurátor v podanom odvolaní nepochopiteľne opomína tiež tú skutočnosť, že obžalovanému
boli ako otcovi zverené dve maloleté deti. Pre zabezpečovanie príjmu rodiny, ako aj starostlivosť o
tieto deti, obžalovaný nevyhnutne potrebuje požívanie motorového vozidla. Nemožnosť používania

motorového vozidla obžalovaným by tak zásadným spôsobom postihla ostatných členov rodiny, a to
nielen na príjme a životnej úrovni (ekonomicky), ale aj v sociálnej situácii a naplňovaní ich potrieb ako
rodiny.Takýtozásahtrestudoživotaostatnýchčlenovrodinyobžalovanéhovšakniejevsúladesúčelom
testu, ktorý má v prvom rade postihovať páchateľa trestnej činnosti. Nie je účelom testu postihovať
ostatných členov rodiny za činnosť páchateľa a už vôbec nie pri nedbanlivostnom trestnom čine.

V danom prípade netreba tiež opomínať ani tú skutočnosť, že obžalovaný na samotnom hlavnom
pojednávaní pred Okresným súdom Trenčín urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku, čím významným spôsobom uľahčil vo veci dokazovanie, odbremenil súd od dokazovania viny
a zjednodušil tak súdne konanie. Uvedené je tak výsledkom plne konzistentného postoja obžalovaného
k spáchaniu prečinu a výrazom jeho zodpovednosti za svoje konanie.

Okrem toho, obhajoba poukazuje aj na to, že v prípade obžalovaného A. B. sa jedná o bezúhonnú
osobu, ktorá je riadne zamestnaná s dosahovaním pravidelného príjmu a ktorý sa riadne stará o dve
nezaopatrené deti, ktoré mu boli zverené. Obžalovaný si tak riadne a poctivo v zamestnaní zabezpečuje
prostriedky na svoje potreby a potreby jeho rodiny, pričom dosahuje v práci výborné výsledky a je
spoľahlivým spolupracovníkom. Svedčia o tom aj pozitívne ohlasy a referencie jeho zákazníkov na jeho

prácu doložené v spise.
Obhajoba tiež poukazuje na to. že za danej situácie skutku je potrebné stret motorového vozidla
obžalovaného s cyklistom hodnotiť z pohľadu nešťastnej zhody okolností, ktorá nie je výsledkom
nejakého nezodpovedného a bezohľadného konania obžalovaného. Ako už bolo uvedené vyššie
obžalovaný A. B. sa od počiatku spôsobenia nehody svojej zodpovednosti nevyhýbal a vinu si hneď

priznal a poškodenému poskytol všetku potrebnú pomoc. Na druhej strane je však obžalovaný toho
názoru, že v jeho prípade sa nejedná o nejaké nezodpovedné konanie vybočujúce z rámca správania
sa zodpovedného vodiča (nejedná sa o prechod na červenú, predbiehanie cez plnú čiaru, neprimeraná
rýchlosť v obci a pod.). Takáto dopravná nehoda sa môže prihodiť hociktorému inému zodpovednému
vodičovi motorového vozidla, a to bez ohľadu na jeho znalosť predpisov cestnej premávky alebo

skúsenosti v doprave a je to v zásade len otázka následku, ktorá rozhoduje medzi tým, či sa jedná o
trestný čin alebo priestupok. Spôsobený následok daného nedbanlivostného trestného činu našiel svoj
výraz práve v uloženom treste odňatia slobody a tento už nie je potrebné sprísňovať trestom zákazu
činnosti. Takáto kumulácia trestov je už v danom prípad neprimerane prísna.
V danom prípade tak nie je daný žiadny rozumný dôvod na uloženie trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu, ako to v podanom odvolaní navrhuje prokurátor a ním navrhované
uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 mesiacov považuje
obžalovaný za neprimerane prísne a neodrážajúce ani špecifické okolnosti skutku, ani osobu a pomery
obžalovaného. V danom prípade je zrejmé, že zo strany obžalovaného sa nejednalo o žiadne flagrantnéporušeniu predpisov cestnej premávky, ani nezodpovedné či agresívne správanie sa vodiča v cestnej
premávke. Nejedná sa teda typicky o skutok, ktorý by bol akýmsi vyvrcholením nezodpovednej či
agresívne rýchlej jazdy obžalovaného, kedy spôsobenie dopravnej nehody by bolo len otázkou času. Ani

skutok nebol spáchaný pod vplyvom alkoholu, či v spojitosti s ním, a preto automatické ukladanie trestu
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu je v danom prípade len prílišným formalizmom,
ktorý nemá u obžalovaného A. B. praktické opodstatnenie a žiadnym spôsobom nemôže prispieť
či už k generálnej alebo individuálnej prevencii. Aj napriek spôsobenej dopravnej nehode je možné
obžalovaného považovať za zodpovedného vodiča, čoho odrazom je aj skutočnosti, že od dopravnej

nehody dňa 05.06.2023 aj naďalej dennodenne používa motorové vozidlo do práce a pri prevoze detí
a doposiaľ nespôsobil žiadnu inú nehodu alebo škodu. Obžalovaný tak aj 12 mesiacov od dopravnej
nehody denne zodpovedne riadi motorové vozidlo, a teda uloženie zákazu činnosti nemá v jeho prípade
skutočne racionálne ani praktické opodstatnenie.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. st, je
vecnesprávny,zákonnýaajspravodlivý.Nazákladetohoobžalovanýprostredníctvomsvojhozvoleného

obhajcu navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku súdu I. st.
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol, nakoľko ním navrhovaný trest zákazu činnosti v
danom prípade nemá praktické ani racionálne opodstatnenie a nemôže svoj účel splniť nielen z pohľadu
individuálnej, ale ani generálnej prevencie.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch podľa § 321 ods. 1 písm.
e) ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.) a aby odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému
uloží podmienečný trest odňatia slobody tak ako bol uložený napadnutým rozsudkom a aj trest zákazu
činnosti v dolnej polovici trestnej sadzby. Obžalovaný sa nezúčastnil verejného zasadnutia, pričom boli

splnené zákonné podmienky na jeho konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania prokurátora
a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb,
v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr.

por.

Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe
preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na

základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré
rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa
v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta správnosť neuloženia trestu
zákazu činnosti a neuloženie takéhoto trestu je podľa jeho názoru v rozpore so zásadami ukladania
trestu podľa § 34 Tr. zák., v čom prokurátor videl vady napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanému v
dôsledku neuloženia aj trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora
nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktoromokresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody,
ktoré ho viedli k neuloženiu trestu zákazu činnosti obžalovanému. Odvolací súd v súvislosti s takýmto
odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor v dôvodoch odvolania nenamieta.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o
osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle §
34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods.

1 Tr. por. by bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho aj výkonom trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie trestu zákazu činnosti v prípade
stíhaného trestného činu nie je v zmysle § 61 ods. 1 Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť
súdu uložiť tento druh trestu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene
pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanému nutné ukladať aj prokurátorom navrhovaný tento
druh trestu. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu nevysiela ani z hľadiska generálnej

prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu a poznatky o
osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému jednotlivému
prípadu. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému
okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky prokurátorom namietanej
neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade okresný súd správne, citlivo a v súlade s
ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal pri ukladaní trestu na spôsob spáchania činu, mieru zavinenia
a prevahu poľahčujúcich okolností. Ak teda okresný súd rozhodol na základe uvedených skutočností o
uložení trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, pri súčasnom neuložení trestu

zákazu činnosti, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného zákona
a všetkými zásadami pre ukladanie trestov v § 34 Tr. zák.

S poukazom na uvedené a s poukazom na správnosť úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na obsah ktorého odôvodnenia odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa, ktoré úvahy okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, odvolací súd na podklade dôvodov odvolania prokurátora nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. k odôvodnenému záveru o neprimeranej miernosti
trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.