Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6716010375.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B. C., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.07.2024
konajúc o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/90/2016

zo dňa 06.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/90/2016 zo dňa 06.12.2023 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že
ako predseda predstavenstva spol. Agrohont Dudince, a. s., Viničná 404, Dudince, IČO: 36 000 469
– ako zamestnávateľ, zanedbal dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení v ustanovení § 6 ods. 1 písm. e/, §
7 ods. 1 písm. a/ a v dôsledku toho dňa 12. 12. 2014 v čase cca o 18.50 hod. v Dudinciach, okres
Krupina v relaxačnej miestnosti Penziónu U Mlynárky, ktorý je v správe spol. Agrohont Dudince, a.

s., Viničná 404, Dudince, IČO: 36 000469, došlo k pracovnému úrazu zamestnanca A. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, kde pri neodbornej manipulácii pri plnení nádobiek umiestnených v biokrbe bioalkoholom
z originálnej umelohmotnej nádoby objemu 5 litrov došlo k vznieteniu od horúceho povrchu – horákov
v biokrbe, pričom došlo k prešľahu plameňa do bandasky a následne z bandasky pri sprevádzaní
určitého zvukového efektu a plameň zasiahol A. C. D., čím A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F.
XXX boli spôsobené popáleniny viacerých oblastí tela II – III. stupňa v celkovom rozsahu 62 % TBSA,

psychotraumatický šok ťažkého stupňa, tracheostómiu a popálenie sliznice priedušnice a priedušiek
s respiračnou insuficienciou, obojstranný zápal pľúc a výpotky v pohrudničných dutinách, na následky
ktorých bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Bratislave od 12.12.2014 do 11.03.2015, uvedené
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia viac ako 40 dní, pričom táto trvala od
12. 12. 2014 do 31. 01. 2017.

Za toto konanie okresný súd odsúdil obžalovaného podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j) a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodených A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E., F. G. XXX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., Mamateyova 17, P.O.Box 41, 850 05Bratislava 55, IČO: 35 937 874 a H. I., J. XX. K. X K. XX, XXX XX L., s nárokom na náhradu nimi
uplatnenej škody na civilný proces.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd, v rozsiahlom odôvodnení rozhodnutia, oprel najmä o skutočnosti,
že obžalovaný, ako predseda predstavenstva spoločnosti Agrohont Dudince a. s. zanedbal dôležitú
povinnosť uloženú mu zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom
znení, v dôsledku ktorého došlo k pracovnému úrazu zamestnanca A. C. D., ktorému pri neodbornej
manipulácii pri plnení nádobiek umiestnených v biokrbe s bioalkoholom z originálnej umelohmotnej

nádoby objemu 5 litrov, došlo k vznieteniu od horúceho povrchu – horáku v biokrbe, pričom došlo
k prešľahu plameňa do bandasky a následne z bandasky pri sprevádzaní určitého zvukového efektu
plameň zasiahol A. C. D..

Okresný súd dospel k záveru, že boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpoveď
obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel, pričom sa obhajoval najmä tým, že v uvedený deň nedal

poškodenému súhlas na výkon prác vo wellness, pričom poukazoval aj na skutočnosť, že poškodený
pracoval v penzióne na pozícii recepčného. Okrem toho svoju obhajobu postavil na tvrdeniach, že
riadenie uvedenej prevádzky zabezpečovali jeho dve zamestnankyne, a to pani Lipnická a Strhárska,
pričom pani M. mala dať v uvedený deň poškodenému bez jeho vedomia súhlas, aby práce vo wellness
vykonával.

Zároveň opieral svoju obhajobu na doloženom súkromnom znaleckom posudku, ktorý vypracoval A.
C., z ktorého vyplývalo, že požiar vznikol ako následok vznietenia nahromadených ľahko horľavých
plynov bioalkoholu potom, ako poškodený nadmieru prelial zásobníky bioalkoholom, ktorý zatiekol do
častí biokrbu, tiež nechal otvorenú plastovú nádobu, kde po chvíli odvetrania došlo k nasýteniu priestoru

biokrbu a priestoru pred ním ľahko horľavými plynmi. Príčinu vzniku požiaru znalec určil ako nedbalosť
a neopatrnosť pri používaní horľavej kvapaliny.

Na druhej strane súd vzhliadol viacero dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali.
Išlo najmä o výpovede svedkov, bývalých aj súčasných zamestnancov obžalovaného, ktorí zhodne

potvrdili, že obžalovaný im niekoľkokrát zdôraznil, že musia zabezpečiť chod penziónu, pričom mu
bolo jedno, ako to urobia a kto bude na akej pozícii pracovať. Z výpovede pani M. tiež vyplynulo, že
obžalovaného v uvedený deň telefonicky informovala o tom, že poškodený bude vykonávať prácu vo
wellness, s čím obžalovaný súhlasil. Zároveň obžalovaný musel mať vedomosť o tom, že poškodený
túto prácu vykonáva opakovane a nijakým spôsobom mu v ďalšom výkone uvedených prác nezabránil

a táto skutočnosť vyplývala aj z dochádzkových listov, ktoré si obžalovaný pravidelne prezeral pred
parafovaním výplatných listín.

Okresný súd zároveň konštatoval, že Mgr. Rastislav Hrčka, ktorý vypracoval posudok za KEÚ PZ na
hlavnom pojednávaní, po tom, čo bol oboznámený so závermi posudku Ing. Karola Moráveka, absolútne

vylúčil verziu vzniku požiaru uvedenú v tomto posudku. Znalec dôvodil, že biokrb bol umiestnený
v miestnosti o veľkých rozmerov a konštrukcia biokrbu bola otvorená, t. j. prestup vzduchu medzi
biokrbom a miestnosťou nebol ničím prerušený. Bolo by potrebné veľké množstvo alkoholu a dlhý
čas, pretože v takomto prípade dochádza k difúzii pár etanolu do celého priestoru a nielen v okolí
biokrbu. Za druhý dôvod vylúčenia verzie vzniku bola označená skutočnosť, že pri zapálení preliatej

hladiny bioalkoholu by došlo len k vznieteniu tejto kvapaliny a nedošlo by k požiaru na tele samotného
poškodeného. Rovnako znalec Mgr. Hrčka v tejto súvislosti vyvrátil tvrdenia obžalovaného, že oheň
z biokrbu prešľahol do bandasky s bioalkoholom stojacej na zemi.

V súvislosti s uložením trestu prvostupňový súd vzal do úvahy spôsob spáchania činu a jeho následky

tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho
pomeryamožnosťjehonápravy.Obžalovanýkonalvtzv.vedomejnedbanlivosti,t.j.nemalúmyselinému
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom ale vedel, že môže byť ohrozený záujem chránený Tr. zákonom
( zdravie, život, majetok ), a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie, ohrozenie
nespôsobí ( tzv. vedomá nedbanlivosť ).

Obžalovanému pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti ( § 36 písm. j) Tr. zákona ) a neexistencii
priťažujúcej okolnosti mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere od jedného do troch rokov
a ôsmych mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného ( doposiaľ nebol súdom potrestaný ),jeho postoj k danej trestnej veci, s poukazom na okolnosti prípadu ( došlo k ťažnej ujme na zdraví
poškodeného konaním obžalovaného ), súd mu ukladal trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov,
ktorého výkon podmienečne odložil so stanovením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov. Takto uložený

trest súd považoval už s poukazom na vyššie uvedené ( okolnosti prípadu, osobu obžalovaného,
následky ) za primeraný, zákonný a aj spravodlivý.

Pokiaľ sa jedná o rozhodovanie súdu o uplatnených nárokoch na náhradu škody, súd poškodených
s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces s poukazom na skutočnosť,

že obžalovaný je konateľom spoločnosti, t.j. je potrebné pri nároku na náhradu škody poškodenými
postupovať nielen podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, ale
aj podľa osobitnej úpravy v zmysle Obchodného zákonníka, čo by už presahovalo rámec potrebného
dokazovania v danom trestnom konaní. Rovnako rozhodovanie a najmä dokazovanie ohľadom
uplatnenej náhrady škody poškodeným A. D. z titulu nemajetkovej ujmy, by už presahovalo potrebu
vykonávaného dokazovania v tejto trestnej veci. Nároky poškodených týmto výrokom súdu nie sú však

ukrátené. V tomto smere poukazuje súd aj na už prebiehajúce civilné konanie ( sp. zn. 12C/5/2022 –
predtým sp. zn. 15C/138/2016 Okresného súdu Zvolen ), kde si poškodený Sociálna poisťovňa uplatňuje
nárok na náhradu škody od zamestnávateľa spoločnosti Agrohont Dudince a.s.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného, a to najskôr

zahlásením do zápisnice pri vyhlásením rozsudku a následne podrobne písomne zdôvodnené. Obhajca
obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania poukazoval na chyby pôvodného konania, týkajúce sa
prvého rozhodnutia okresného súdu v predmetnej veci, ktoré bolo krajským súdom zrušené a následne
sa venoval okolnostiam týkajúcim sa konania po zrušujúcom uznesení krajského súdu, kedy okresný
súd po vrátení veci na viacerých pojednávaniach vykonal dokazovanie. V prvom rade poukazoval na

mechanizmus zapálenia biokrbu bioalkoholom poškodeným A. C. D. a zároveň aj skutočnosťou, že
obžalovaný nemal vedomosť o excese poškodeného, ktorý bez jeho vedomia a súhlasu vykonával
činnosťvrozporesosvojoupracovnouzmluvou.Zároveňpoukázalnaakceptovateľnýznaleckýposudok
Ing. Karola Moráveka, ktorý mal byť použitý ako objektívny dôkaz ohľadne toho, akým spôsobom vznikla
škoda. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý

deklarovať,žeobžalovanýA.B.C.znedbanlivostispôsobilA.C.D.ťažkúujmunazdraví,atoporušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia a zamestnania alebo funkcie, alebo uloženej mu
podľa zákona. Teda, ak súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný je vinný na základe preukázania
súhrnom nepriamych dôkazov, logickým vyústením deja, ako aj následkov tohto konania, musel by
zanedbať svoje povinnosti, čo nebolo preukázané a zároveň nebolo preukázané, prečo sa A. C. D.

v inkriminovaný čas pustil do vykonávania funkcie pracovníka vo wellnesse, keď bol zaradený ako
recepčný.

Obhajoba v ďalšom odôvodnení svojho odvolania poukázala na Zákonník práce, a to ustanovenie §
82, kde okrem základných povinností zamestnanca vymedzuje tento aj ďalšie povinnosti, ktoré vedúcim

zamestnancom vyplývajú priamo z povahy ich riadiacej práce. Zároveň poukázal na zásadu prezumpcie
neviny a náležitosti riadneho zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 9, ods. 10 Trestného poriadku,
s poukazom na pravidlo in dubio pro reo, pravidlo nedokázanej viny, ktorá má rovnaký význam ako
dokázaná nevina a pravidla, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu. V neposlednom rade
obhajoba poukázala, že na preukázanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý

musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje ho z jeho spáchania, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Z tohto dôvodu mala obhajoba za to, že zo strany obžaloby nebolo preukázané, že by sa obžalovaný

dopustil nedbanlivostnej trestnej činnosti vo vzťahu k poškodenému. Okrem týchto skutočností obhajoba
poukázala na hodnotenie jednotlivých výpovedí svedkov, ako aj na znalecké dokazovanie, pričom
v neposlednom rade poukázala aj na skutočnosti, že zo spisového materiálu nie je zrejmé, či sa
okresný súd oboznámil s prílohou spisu, a to je CD nosič s nahrávkou Redat a zároveň v zmysle § 168
Trestného poriadku rozhodnutie prvostupňového súdu nepovažoval za dostatočné v časti týkajúcej sa

odôvodnenia.Na základe podaného odvolania nariadil krajský súd vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorý sa
riadne a včas dostavil obžalovaný, obhajca a krajský prokurátor. Nikto z upovedomených poškodených
sa na verejné zasadnutie nedostavil.

Obhajca na verejnom zasadnutí mal za to, že sa krajský súd po čiastočnej zmene senátu v dostatočnej
miere oboznámil so spisovým materiálom. Poukázal na skutočnosť, že základným problémom
v predmetnej veci je mechanizmus vzniku požiaru, pričom poukázal na to, že ak niečo nemôže horieť,
tak nehorí. V predmetnej veci boli produkované dva typy dôkazov, ktoré v prípade, ak jednoznačne

nepreukazujú vinu obžalovaného, nemusíme aplikovať zásadu in dubio pro reo. V podanom odvolaní
navrhovali rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, avšak vzhľadom
k tomu, že krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, mal za to, že tento chce meritórne ukončiť
10 rokov trvajúce konanie a vzhľadom na nimi uvádzané skutočnosti v podanom odvolaní navrhol, aby
krajský súd obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

Krajský prokurátor mal za to, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol zákonne a správne, dôkazy
vyhodnotil správne a vykonal všetky možné a dostupné dôkazy, preto navrhol, aby krajský súd odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa v tejto veci cíti nevinný, jednak v čase skutku nebol

prítomný, ani nevedel o prítomnosti poškodeného na mieste nehody, nakoľko mu táto povinnosť
nevyplývala ani z pracovnej zmluvy, ani zo žiadnej inej okolnosti, o ktorej by vedel, a preto ani nemal
povinnosť ho poučovať v zmysle BP. Súhlasil s vyjadreniami svojho obhajcu a zhodne s ním navrhol,
aby ho krajský súd spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
A. B. C. nie je dôvodné.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného

poriadku podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne
odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona k otázke viny a trestu. Tiež
zdôvodnil závery k otázke náhrady škody. Z pohľadu krajského súdu možno považovať za marginálnu

otázku skutočnosť, či a akým spôsobom došlo k zraneniu poškodeného a zároveň, či a akým spôsobom
bol poverený na vykonávanie činnosti v súvislosti s týmto zranením.

V predmetnej veci je zrejmé, že k nehode došlo nesprávnou manipuláciou s nádobou s bioalkoholom,
avšak zároveň je vzhľadom na jednotlivé zranenia (napr. nepopálené dlane) nepochybné, že poškodený

nebol vo veci adekvátne poučený v zmysle BOZP. Je zrejmé, že poškodený bol poučený len z hľadiska
všeobecnej bezpečnosti pri ochrane zdravia pri práci.

Ako vyplýva z obsahu pracovnej zmluvy, činnosť, ktorú vykonával a pri ktorej došlo k jeho zraneniu,
nemal v predmete pracovnej náplne, avšak z jednotlivých svedeckých výpovedí, ako aj z písomných

materiálov vyplýva, že túto činnosť vykonával opakovane a je zrejmé, že o tejto skutočnosti jeho
zamestnávateľ mal vedomosť.

Krajský súd mal za to, že z dochádzkových listov, ako aj z výpovedí poškodeného a svedkov
vyplýva, že túto činnosť vykonával poškodený opakovane, a to nielen v priestoroch wellnessu. Zároveň

z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obdobné postupy zamestnávateľ aplikoval aj pri ostatných
zamestnancochdanéhozariadenia,nakoľkotítoopakovanevykonávaličinnosti,ktorénemalivpredmete
pracovnej zmluvy, pričom je zrejmé z vykonaného dokazovania, že bolo v záujme zamestnávateľa, aby
sa dokázali za každých okolností vzájomne zastupovať.Argument obhajoby, že v čase nehody nebol obžalovaný o tejto práci poškodeného upovedomený, nie
je pravdivá, nakoľko obžalovaný si bol vedomý toho, že predmetná prevádzka fungovala na základe

ústnych dohovorov o vzájomnom zastupovaní a je zrejmé, že viacerí zamestnanci vykonávali činnosti,
ktoré neboli upravené v ich pracovných zmluvách a zároveň neexistoval ani žiadny interný predpis,
ktorý by upravoval ich vzájomné postavenie z hľadiska hierarchie. Z tohto dôvodu mal krajský súd za
jednoznačne preukázané, že jediným zodpovedným pracovníkom, ktorý rozdeľoval práce a určoval ich
vykonávanie bol obžalovaný.

Ak teda obhajoba poukazuje na nesprávnu argumentáciu a vyhodnotenie dôkaznej situácie zo strany
okresného súdu, s týmto krajský súd nesúhlasí, nakoľko práve z vyhodnotenia dôkazov jednotlivo,
ale najmä vo vzájomnej súvislosti poukazuje na nedbanlivostné konanie na strane obžalovaného. Je
zrejmé, že len adekvátnym vyhodnotením jednotlivých skutočností týkajúcich sa fungovania prevádzky,
vzájomného zastupovania, ako aj všeobecného poučenia o bezpečnosti pri vykonávaní práce je možné

dostatočne preukázať pochybenia na strane obžalovaného.

Krajský súd má nepochybne za to, že poškodený zo strany obžalovaného nebol správne poučený
a poukazovanie na to, že poškodený sa mal sám oboznámiť s obsahom návodu k predmetnému
zariadeniu, t. j. biokrbu a sám sa mal poučiť, akým spôsobom má nakladať s bioalkoholom v zmysle

poučenia na nádobe, by bolo relevantné, ak by tento konal ako fyzická osoba, t. j. samostatná súkromná
osoba a nie ako fyzická osoba – zamestnanec.

Zároveň mal krajský súd za preukázané, že v prevádzke nebola určená žiadna zodpovedná osoba, a to
že pre obžalovaného niektorí zamestnanci vykonávali činnosti, ktoré neboli predmetom ich pracovnej

zmluvy, nemožno považovať za liberačný dôvod k vzniku zodpovednosti zo strany obžalovaného.
V neposlednom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil znalecké posudky vo
veci produkované, ako aj samotné výpovede znalcov s tým, že títo zrozumiteľne a adekvátne uviedli
závery svojich znaleckých posudkov a okresný súd zrozumiteľne a adekvátne uviedol, ktorým z hľadiska
správnosti prikladal väčšiu váhu.

Je zrejmé, že v prípade, ak sú vytvorené dve skupiny dôkazov, pričom sa okresný súd prikloní k určitej
verzii z hľadiska dôveryhodnosti, nejde zo strany okresného súdu o pochybenie, a to aj v tom prípade,
ak takéto hodnotenie je v rozpore so subjektívnym pocitom obžalovaného. Tvrdenie o nesprávnosti
skutkových zistení bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávne, resp. rozporné so zákonom.

Tvrdenia obhajoby vyhodnotil krajský súd len ako tvrdenia, ktoré neboli v dostatočne miere podložené
relevantnými skutočnosťami zo strany obhajoby.

Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že prvostupňový súd teda správne kvalifikoval konanie
obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 1578 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním jednoznačne
porušil povinnosti uložené mu podľa zákona, a to v zmysle tak Zákonníka práce, ako aj zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici dopustil

tohto konania tzv. vedomou nedbanlivosťou, to znamená obžalovaný vedel, že môže spôsobiť následok,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že sa takýto následok nespôsobí. Jeho celkové konanie ako
vedúceho prevádzky toto nepochybne preukazuje.

Čo sa týka uloženého trestu, krajský súd má za to, že okresný súd tento uložil zákonne a správne, pričom

zohľadnil všetky okolnosti prípadu, a to najmä dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku. Zároveň v časti
odkázaniapoškodenýchnacivilnýprocesmákrajskýsúdzato,ževdanomprípadejeskutočnepotrebné
postupovať nielen podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, ale
aj podľa osobitnej úpravy v zmysle Obchodného zákonníka, čo by už presahovalo rámec potrebného
dokazovania v danom trestnom konaní.

S poukazom na horeuvedené dôvody preto považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za
nedôvodné a toto v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Predmetné uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.