Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222766
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8117222766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci
žalobcov 1. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení A. A. E., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie C. X, F.,
proti žalovanej C. E. F., G. H. D. XX, XXX XX I., právne zastúpenej J. K. C., F. C. F. XX, XXX XX I., o
plnenie z povinného zmluvného poistenia - náhrada škody, o odvolaní žalobcov v prvom a druhom rade
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/40/2017-169 z 08.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 13.277 Eur spolu s

9,25% úrokom z omeškania od 28.11.2013 do zaplatenia žalobcovi v 2/ rade sumu 13.227 Eur, spolu s
9,25% úrokom z omeškania od 28.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k
žalovanej, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol.Žalovanejnároknanáhradutrovkonania
nepriznal a žalobcom v prvom a druhom rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100, § 101, § 106 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a § 4 ods.
1,2 a § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Vychádzal z nároku uplatneného žalobcami v prvom a
druhom rade, ktorý bol peňažnou satisfakciou ( základom bola nemajetková ujma ) a podlieha režimu
premlčania vo všeobecnej premlčacej trojročnej lehote. Podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka táto
začína plynúť od dňa, kedy oprávnený subjekt svoj nárok mohol prvýkrát uplatniť. V danom prípade
okamihommožnostiuplatniťnárokžalobcovv1.a2.rade,sastaladopravnánehodaaodtohtomomentu

mohli uplatňovať svoje nároky voči vodičke motorového vozidla, z prevádzky ktorého dopravná nehoda
vznikla t.z. počnúc 01.02.2006 a premlčacia lehota uplynula 01. februárom 2009. Žaloba bola podaná
na súde 29.01.2014 a to znamená, že uplatnený nárok žalobcov v 1. a 2. rade je premlčaný. Rovnaká
právnaúpravaplatíajvovzťahukpremlčaniuajnazákladezákonač.381/2001Z.b.(§15ods.1,2).Súd
prvej inštancie citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS/176/2011 vo vzťahu k zrušujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde v záverečných ustanoveniach tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie
obdŕžal pokyn k zamysleniu sa nad premlčacou dobou, z pohľadu zásady dobrých mravov. Nezistil, že

by námietka premlčania, vznesená žalovaným, bola v rozpore z dobrými mravmi, preto žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods.1 CSP.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1.
a 2. rade. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať
im nárok na náhradu trov konania. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci vo vzťahu vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného. Súd prvej
inštancie rozhodol opakovane, avšak z tých istých dôvodov ako vo svojom predošlom rozhodnutí,
zamietol žalobu a nedospel k záveru, aby vznesená námietka premlčania bola v rozpore s dobrými
mravmi. V tejto súvislosti poukázali na text svojho odvolania zo 04.06.2014 a aj na obsah dovolania
z 02.12.2014, ktoré sú obsahom súdneho spisu a na ich obsahu a dôvodoch tam uvedených v celom

rozsahu zotrvávajú. Žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že nárok na nemajetkovú ujmu uplatňovali na
všeobecnom súde, a preto bolo dôležité, či súd vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy a vo vzťahu
k zodpovednosti vodičky motorového vozidla dospeje ku kladnému záveru. Nárok na nemajetkovú
ujmu žalobcovia uplatnili priamo proti vodičke motorového vozidla, ktorá bola uznaná vinnou z prečinu
usmrtenia a ublíženia na zdraví, nebohej matky a manželky žalobcov. Po ustálení tohto nároku a po
zmene judikatúry Súdneho dvora EÚ rozsudkom sp. zn. C – 22 /12 Katarína Haasová proti Rastislavovi

Petríkovi a Blanke Holingovej (ďalej len „vec Haasová“), podali žalobu priamo proti žalovanému. Táto
možnosť bola zavŕšená nálezom Ústavného súdu SR III. US/666/2016, ktorý bol pripojený žalobcami
do súdneho spisu. Žalobcovia v prvom a v druhom rade sa domnievajú, že až po rozhodnutí vo veci
Haasová bolo možné podať žalobu priamo voči poisťovni. Zistenie, že nie je objektívne možné plnenie
zo strany vodičky, následne ustálená judikatúra v obdobných právnych veciach znamenala posun v

rozhodovaní všeobecných súdov a táto skutočnosť ich viedla k podaniu predmetnej žaloby. Žalobcovia
tvrdia, že žaloba bola podaná dôvodne a v lehote.

4. K odvolaniu žalobcov v prvom a v druhom rade sa vyjadrila žalovaná strana, ktorá s odvolaním
žalobcov nesúhlasila. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa vyporiadal s otázkou možnosti

uplatnenia nároku podľa zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Ďalej uviedol, že žalobcovia
nevystupujú v tomto konaní ako poškodení voči žalovanému ako škodcovi, ale ako prijímatelia plnenia z
poisteného. V danom prípade neprichádza do úvahy, aby bol uplatnený nárok podľa zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení, keďže uvedené vozidlo nemalo uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti. Z tohto
dôvodu nebolo možné uplatňovať si takéto nároky voči poisťovni. Súd prvej inštancie veľmi správne,

rýchlo a hospodárne vo veci rozhodol tým, že sa vyporiadal s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným, opakovane tak v prvom rozhodnutí v roku 2014, ako aj druhom rozhodnutí v roku 2018.
Žalovaný odmieta, aby námietka premlčania vznesená žalovaným mohla byť posudzovaná v rozpore z
dobrými mravmi. Rozhodovacia prax vo vzťahu k tejto námietke najvyšších súdnych inštancii prichádza
do úvahy iba výnimočne, a to v prípade ak výkon práva je výrazom zneužitia tohto práva na úkor

druhej strany sporu. V tomto prípade však žalovaný žiadnym spôsobom plynutie premlčacej doby
nezavinil, naopak k uplynutiu premlčacej doby došlo zavinením žalobcov a argumentáciou žalobcov
v tom, že nároku uplatneného touto žalobou sa nemohli domáhať voči žalovanému skôr, z dôvodu
vtedajšej rozhodovacej praxe súdov, neobstoja. Od začiatku žalobcovia v 1. a 2. rade boli zastúpení
advokátom a v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 8C/33/2008 si uplatnili

škodu voči osobe, ktorá bola zodpovedná za túto škodu. Ak boli toho názoru, že nárok je možné
uplatniť aj voči žalovanému, nič im nebránilo v rámci plynutia premlčacej doby podať takúto žalobu.
Žalovaný však naďalej zotrváva na tom, že z platnej právnej úpravy t.j. Občianskeho zákonníka a
zak.č. 381/2001 Z.z. nevyplýva zodpovednosť žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy osoby blízkej
obetiam usmrtenými pri dopravnej nehode. Tento právny názor potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 8Cdo/219/2016. Preto žalovaný navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a
priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust . § 34 CSP, rozhodol o odvolaní žalobcov v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/40/2017 – 169 zo dňa 08.01.2018 rozsudkom č.k.

18Co/67/2018 – 202 zo dňa 11.09.2019. Odvolací súd rozhodol tak, že: zmenil rozsudok a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 13 277 Eur a žalobcovi v 2/ rade sumu 13.277,- eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením žalovaného na základe tohto rozsudku ,
zaniká povinnosť plnení žalovanej titulom rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/33/2008 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/26/2010 a plnením žalovanej na základe

rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/33/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp.zn. 12Co/26/2010 zaniká povinnosť plnenia žalovaného na základe tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznáva žalobcom v 1/ rade a 2/ rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanej.“6. V dôsledku dovolania žalovaného, Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp.zn. 2Cdo/314/2020 –
247 zo dňa 21.12.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. septembra 2019 sp.zn.

18Co/67/2018 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

7. V dôvodoch rozhodnutia okrem iného Najvyšší súd SR uviedol, že odvolací súd síce reagoval na
vznesenú námietku premlčania, keď posudzoval okamih začatia plynutia premlčacej doby, ale nedal na
ňu konštruktívnu a presvedčivú odpoveď, v ktorej by sa s ňou vysporiadal jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom, z hľadiska jej relevancie jednak k rozhodnutiam, na ktoré poukazovala
dovolateľka, ako aj k príslušným ustanoveniam upravujúcich premlčanie v zmysle § 100 a nasl. OZ.
Zo zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každému
žalobcovi sumu 13.277 eur s príslušenstvom vyplynulo, že zaujal opačný názor ako bol názor okresného
súduPokiaľodvolacísúdpočítalzačiatokplynutiapremlčacejlehotyoddátumupublikovaniarozhodnutia
ESD (24.10.2013), nie je zrejmé, z ktorých ustanovení zákona vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia ne/podriadil zistený skutkový stav. Podľa názoru dovolacieho súdu išlo o zásadné
argumenty, ktoré by dali náležitú a jednoznačnú odpoveď na to, z akého dôvodu nebolo námietke
premlčania vyhovené a žalobcom bolo priznané finančné plnenie.

8. Keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ako odvolacieho súdu podľa § 34

CSP, vo veci prejednania odvolania žalobcov, odvolací súd nanovo prejednal odvolanie žalobcov v 1.
a 2. rade, podľa § 378, 379 a 380 CSP, keďže vo veci už bol pred rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa
11.09.2019 vytýčený termín pojednávania na odvolacom súde, kde odvolací súd vyjadril svoj názor na
vec a oboznámil obsah súdneho spisu, v tomto prípade odvolací súd postupoval podľa ust. § 385 ods.
1 CSP (a contrario) a vyhlásil svoje rozhodnutie na verejnom vyhlásení rozhodnutia.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

11. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že dňa 31.1.2006 viedla K. L. motorové vozidlo značky F. XXX, na
priamom úseku, rýchlosť jazdy neprispôsobila stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, prešla
do protismeru a narazila do protiidúceho motorového vozidla, ktoré viedla J. B., nar. XX.X.XXXX, pričom

táto utrpela zraneniam, ktorým podľahla. Trestným rozkazom zo dňa 27.10.2006, č.k. XX XX/XX - XXX
bola K. L. uznaná vinnou z prečinu usmrtenia a ublíženia na zdraví.

12.Rozsudkomtunajšiehosúduzodňa09.03.2010,sp.zn.8C/33/2008vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove zo dňa 16.11.2010, sp.zn. 12Co 26/2010 súd zaviazal K. L. uhradiť žalobcom v 1/ a 2/

rade po 13 277 Eur titulom nemajetkovej ujmy pre pozostalých.

13. Z oznámenia o postúpení vysporiadania nároku vyplýva, že žalovaná v zmysle § 24 ods. 9 zákona
č. 381/2001 Z.z. poverila žalovaná na vybavenie poistnej udalosti M. - C. F., M.. Z listu zo dňa 3.12.2007
vyplýva, že časť škody bola žalobcom uhradená, nie však škoda priznaná právoplatným rozsudkom č.k.

8C/33/2008 - 160 zo dňa 9.3.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 12Co/26/2010 –
228 zo dňa 16. 11. 2010 (právoplatnosť nastala 04.03.2011 a vykonateľnosť dňa 08.03.2011). Žalovaná
K. L. priznanú škodu žalobcom v 1. a 2. rade neuhradila.

14. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa listom z 27.11.2013 obrátili na žalovaného s požiadavkou

náhrady priznanej nemajetkovej ujmy, ktorú má skutkový základ v dopravnej nehode z 31.01.2006
a v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku citovanom v bode 18. tohto rozsudku.15. Žalovaná na výzvu žalobcov reagovala odpoveďou zo dňa 03.12.2013 tak, že nebola stranou sporu
vovyššieuvedenousúdnomkonaní,neexistujetitulnaplneniezichstrany.Vposlednýchtrochodsekoch
odpovede žalovaný uviedol, citujem : „ Vaše tvrdenie, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode nemá oporu v Zákone č. 381/2001 Z.z., ani
v Občianskom zákonníku. Rozsudok európskeho súdneho dvora, ktorý ste nám na podporu svojho
tvrdenia poslali, jasne hovorí, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí

usmrtenýchpridopravnejnehode,akjejnáhradunazákladezodpovednostipoistnéhozaškoduupravuje
vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej. Odporúčame preto do Vašej pozornosti našu vnútroštátnu
úpravu obsiahnutú v § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa nej
škodou na zdraví nie je nemajetková ujma pozostalých a preto nie je krytá ustanovením § 4 ods. 2 písm.
a) uvedeného zákona. Plnenie, na ktoré nás vyzývate odmietame teraz aj v budúcnosti .“

16. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve citovaného zákona).

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

19. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Nárok žalobcov v 1/ a 2/ rade vznikol v roku 2006, kedy nároky na náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalýmobetedopravnejnehodypriamovovzťahukpoisťovnivšeobecnýmisúdminebolipriznávané
(nienáhradyškodypodľavust.§4ods.2zákonač.381/2001Z.z.). Otomsvedčístanoviskožalovaného

vo svojej odpovedi na výzvu žalobcov k pristúpeniu plnenia priznaného nároku zo dňa 03.12.2013,
vyjadrenie žalovaného k žalobe z 17.03.2014 a postoj v priebehu celého konania (okrem vznesenej
námietky premlčania) bol nemenný v tom zmysle, že nárok na plnenie nemajetkovej ujmy pozostalých
nie je kryté poistením z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa
vnútroštátnej úpravy.

22. V súvislosti s právnou otázkou (ne)možnosti eurokonformného výkladu nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 381/2001 Z. z., ktorú nastolila žalovaná, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie nálezu
sp. zn. II. ÚS 695/2017, v ktorom sa touto otázkou podrobne zaoberal, pričom dospel k záveru, že
aplikáciu práva Európskej únie všeobecným súdom v obdobných prípadoch nemožno považovať za

aplikáciu ,,contra legem“.

23. Výklad pojmu „škoda na zdraví“ v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. nesmie byť totiž popretím
ústavného princípu, podľa ktorého majú byť vnútroštátne právne predpisy interpretované v súlades princípmi európskej spolupráce a integrácie. Ústavný súd tiež konštatoval, že prísne formalistické
odlíšenie ,,nemateriálnej ujmy“ spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej
osoby od škody v materiálnom zmysle podporené prípadným systematickým zaradením ustanovení

vnútroštátneho práva, ktoré regulujú ochranu osobnosti (na jednej strane) a náhradu škody (na
druhej strane), nezodpovedá autonómnemu charakteru zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel, ako to zdôraznil aj Rozsudok. Dodal, že Najvyšším súdom prijatý judikát R 61/2018
je výsledkom ustálenia právneho názor (NS SR sp. zn. 4Cdo/134/2022).

24. Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. V tomto rozhodnutí dovolací súd vysvetlil, že pri výklade
pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z., je potrebné vychádzať z chápania tohto pojmu v

komunitárnom práve, pretože zákon, o ktorom je reč, bol výsledkom transpozície smerníc Európskej
únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo
16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda,
ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa

slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé ... (NS SR sp. zn. 8Cdo/202/2020).

25. Obrana žalovaného konzistentne spočívala na štyroch námietkach : a) jeho neúčastí v konaní pred
Okresným súdom v Prešove sp. zn. 8C/33/2008, b) neexistencie titulu na plnenie, ktorý by zaväzoval

samotného žalovaného, c) neexistencie nároku žalobcov pre absenciu vnútroštátnej právnej úpravy na
uplatnený nárok, d) premlčanie nároku žalobcov.

26. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení vytýkal odvolaciemu súdu, že hoci uviedol v rozhodnutí
okamih začatia plynutia premlčacej doby, neuviedol prípadné spočívanie tejto lehoty , jej uplynutie a jej

skončenie. Rovnako bude potrebné uviesť argumenty k publikovanému rozhodnutiu ESD z 24.10.2013
a ustanovenia zákona, podľa ktorých sa odvolací súd vyporiadal s vznesenou námietkou premlčania
žalovaným.

27. Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti

(retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.
Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú
istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno
obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať
nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať

aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši
od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.
marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017).

28. Všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov EÚ de facto možno vyvodiť zo všeobecnej zásady

zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobí porušením práva EÚ (napr. Kobler,C. – 224/01,
30.9.2023)

29. Potom polemika žalovaného o uznaní nároku žalobcov v 1. a 2. rade na nemajetkovú ujmu, ktorá má
byť uhradené z povinného zmluvného poistenia, vo svetle vyššie uvedených rozhodnutí nie je na mieste

a nárok žalobcov je evidentne legitímny. Poisťovne, všeobecne, plnia na základe povinného zmluvného
poistenia oprávneným osobám, aj za situácie, že nie sú stranou sporu a povinná osoba sa preukáže
právoplatným rozsudkom poistné plnenie ( §4 ods. 1,2 z.č. 381/2001 Z.z.. V prípade, že motorové
vozidlo, ktorého prevádzkou vznikla škoda, nemalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v súlade s ust. § 24 ods. 1,2 z.č. 381/2001 Z.z. ( body 22 –

24 rozsudku ), nastupuje povinnosť zo zákona na žalovaného, ktorý prostredníctvom garančného fondu
disponuje finančným prostriedkami, medzi iným, aj na tento účel. Z vykonaného dokazovania dokonca
vyplýva, že v priebehu konania pred Okresným súdom v Prešove, sp. zn.8C/33/2008 žalovaný oznámil
žalobcovi v 1. rade, že poveruje vybavením škodovej udalosti M. – C. F., M. ( list z 5.10.2006 na č.l.6 súdneho spisu ). Na to oznámenie nadväzuje list povereného subjektu, že uhradí časť nákladov za
výdavky spojené s zariadením pohrebu nebohej a sčasti náklady za pomník – bez toho, aby boli stranou
sporu. To znamená, že obrana žalovaného v konaní, že nebola stranou pôvodného súdneho sporu a voči

nemu neexistuje titul na úhradu nároku žalobcov v 1. a 2. rade je účelová. Inak povedané, odvolací
súd považuje za neprípustné , aby povinný subjekt zo zákona si „vyberal“, ktoré nároky vyplývajúce
z poistného krytia zaplatí a ktoré nie.

30. Vo vzťahu k začatiu plynutia, priebehu a skončenia premlčacej lehoty odvolací súd ustálil, že začiatok

plynutia premlčacej lehoty je spojený s škodovou udalosťou, ktorá nastala dňa 31.01.2006 a táto začala
plynúťdňomnasledujúcim,podopravnejnehode,t.j.01.02.2006.Žalobcoviav1.a2.radeuplatnilinárok
na náhradu nemajetkovej ujmy proti vodičke motorového vozidla, ktorá dopravnú nehodu spôsobila
( bola právoplatne odsúdená za prečin usmrtenia a ublíženia na zdraví ) dňa 31.01.2008. Rozsudok
Okresného súdu v Prešove, ktorým bola nemajetková ujma priznaná vo vzťahu k vodičke, ktorá bola
zodpovedná za dopravnú nehodu, nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2011. Žaloba v predmetnej

právnej veci bola uplatnená voči žalovanému na konajúcom súde dňa 29.01.2014. Nárok žalobcov na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu, ako každé majetkové právo v trojročnej
všeobecnej

31. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť

posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis,
prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch.

32. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných

noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám
zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

33. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa
tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto

subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v
rozpore s dobrými mravmi.

34. Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť
konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej

doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť
druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto
nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný,

inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré
existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko
výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie
práva uplatniť námietku premlčania (NS SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014 zo dňa 30. júla 2015).

35. Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu, ktorý objektívne prihliada
predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená, za akých okolností
k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne samotnú ujmu,
ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou
premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku

vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto
okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (NS
SR sp. zn. 5 Cdo 151/2012).36. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi
môže byť však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom
zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania
môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila
a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre

posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do
úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 176/2011).

37. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výklad právnej normy Únie, ktorý
podá Súdny dvor, objasňuje a spresňuje význam a dosah tejto právnej normy tak, ako sa musí alebo by

sa mala chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudla účinnosť. Z toho vyplýva, že takto vykladaná
právnanormamôžeamusíbyťuplatňovanásúdomajnaprávnevzťahy,ktorévznikliabolizaloženépred
vydanímrozsudkutýkajúcehosažiadostiovýklad,aksúokremtohosplnenépodmienky,ktoréumožňujú
predložiť príslušnému súdu spor týkajúci sa uplatňovania tejto právnej normy ( rozsudok z 5. septembra
2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 53).

38. Vnútroštátny súd nemôže vo veci samej platne zastávať názor, že sa nachádza v situácii, keď nie
je možné vykladať vnútroštátne ustanovenie v súlade s právom Únie iba preto, že toto ustanovenie
slovenské súdy v minulosti vykladali spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmto právom (rozsudky
z 5. septembra 2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, body 54 a 55, ako aj z 5. marca 2020,

OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, body 42 a 44).

39. Hoci je táto povinnosť konformného výkladu obmedzená všeobecnými právnymi zásadami, a to
osobitne zásadou právnej istoty, v tom zmysle, že nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho
práva contra legem, vnútroštátne súdy vrátane tých, ktoré rozhodujú v poslednom stupni, musia

v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, pokiaľ táto judikatúra vychádza z výkladu
vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi smernice (rozsudky z 5. septembra 2019,
Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 56, ako aj z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18,
EU:C:2020:167, body 43 a 45).

40. Žalovaný síce nevystupoval v pôvodnom konaní ako strana sporu respektíve v tom čase vedľajší
účastník. Plnenie, ktoré je predmetom tohto konania vychádza z právnej úpravy , ktorá ukladá povinnosť
poisťovniam, v danom prípade žalovanému, plniť na základe poistnej udalosti poškodenej strane
vzniknutú škodu, ktorou je aj nemajetková ujma. Žalobcovia v 1. a 2. rade postupovali v súlade
so zákonom a nárok včas uplatnili priamo proti škodcovi. Žalovaný nárok na nemajetkovú ujmu od

počiatku neuznal (niektoré nároky žalobcov uhradil), vychádzajúc z odmietavého postoja , napriek
existencii Rozsudku Haasová. Žalobcovia po definitívnom odmietnutí plnenia žalovaným (na základe
právoplatného rozsudku sp. zn. 8C/33/2008) boli nútení podať žalobu priamo proti žalovanému. Z bodu
30. tohto rozsudku vyplýva, že rozhodnutím SD EÚ došlo len k nanovo vyjadrenému obsahu existujúcej
právnej normy.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou úlohou súdneho konania je nastolenie spravodlivej
rovnováhy vzťahov. A uvedený spor nie je výnimkou. Uplatnenie nemajetkovej ujmy proti poisťovni z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
totiž nebolo priznávané v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít nielen do prijatia Rozsudku

Haasová ( rok 2013 ), ale ešte aj v období po prijatí Rozsudku ( napr. rozsudok NS SR sp. zn.
8Cdo/219/2016 ). Žalobcovia tak nemohli úspešne uplatniť svoj nárok priamo proti žalovanému, ktorý
aj v tomto konaní nezmenil svoj postoj k nároku, ako takému ( bez ohľadu na vznesenú námietku
premlčania ).

42. Tak ako je uvedené v rozhodnutí ESĽP je potrebné primerane konštatovať, so zreteľom na konkrétne
okolnosti tejto veci aj danom prípade striktným výkladom momentu začiatku plynutia premlčacej lehoty
pre uplatnenie práva na nemajetkovú ujmu by došlo k zabráneniu meritórneho posúdenia veci a na
žalobcov v 1. a 2. rade by bolo uvalené neprimerané bremeno, čím by došlo k zásahu do samotnejpodstatyichprávanaprístupksúduatýmbydošlokporušeniuichprávapodľačlánku6ods.1Dohovoru
oochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd (rozsudokESĽPz17.septembra2013vovecič.59601/09
– Eşim proti Turecku ).

43. Najvyšší súd SR následne v konaní sp. zn. 7Cdo/252/2021 prijal záver : „ Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným
z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho
uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).

44. Lehota na plnenie pre žalovaného, ktorý mal vo veci plnenia všetkých nárokov žalobcov ( vrátane
nemajetkovej ujmy ) titulom povinného zmluvného poistenia identické postavenie ako poisťovňa , v ktorej
by bolo motorové vozidlo poistené, plynula rok po poistnej udalosti a následne začala plynúť všeobecná

trojročná premlčacia lehota. To znamená, že deň po poistnej udalosti nastal dňa 2.1.2006 ( dopravná
nehoda sa stala 31.1.2006 ) a ročná lehota na plnenie poistného žalovanému uplynula dňa 1.2.2007.
Následne by začala plynúť trojročná všeobecná lehota pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
by skončila do 1.2 2010. Žalobcovia si nárok na nemajetkovú ujmu uplatnili v konaní na Okresnom súde
v Prešove pod sp. zn.8C/ 33/2008, v ktorom rozsudok o priznanom nároku nadobudol právoplatnosť dňa

04.03.2011. Vzhľadom na negatívne stanovisko žalovaného boli žalobcovia nútení podať ďalšiu žalobu
dňa 29.1.2014, teda po lehote stanovej Občianskym zákonníkom a z.č. 381/2001 Z.z.

45. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít vyplynulo, že nárok na nemajetkovú ujmu z
povinného zmluvného poistenia nevyplýva z novej právnej úpravy. Vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z.,

ktorý platil aj v čase dopravnej nehody a nárokov žalobcov z neho vychádzajúcej. Skutočnosť, že obsah
právnej normy, aj po prijatí rozsudku ESD Rozsudok Haasová vykladal žalovaný, ale aj všeobecné súdy,
vrátene NS SR, v neprospech oprávnených, nemôže byť v tomto konaní, z dôvodu vznesenej námietke
premlčania, posúdené tak, že žaloba žalobcov bude zamietnutá. Práve odmietanie plnenia v prospech
žalobcov žalovaným, na základe právoplatného rozsudku namiesto priameho škodcu, v zmysle platnej

právnej úpravy a vynútenie si podania novej žaloby, je v rozpore s požiadavkou nastolenia spravodlivej
rovnováhyvzťahovkonajúcimsúdom.Pretoodvolacísúddospelkzáveru,žetaktozistenéhoskutkového
stavu, ide o osobitnú právnu vec, ktorá spĺňa vyššie citované kritéria pre priznanie nároku žalobcov cez
prizmu dobrých mravov a neprihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.

46. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre
vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

47. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu
súdneho rozhodnutia podľa ust. § 388 CSP, ktorý bude výsledkom spravodlivého uznania oprávnených

nárokov žalobcov v 1. a 2. rade a žalobe žalobcov vyhovel.

48. O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu v súlade s ust. § 396 ods.2
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom voči žalovanému
v rozsahu 100 %

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).