Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205096
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6620205096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna

a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka v právnej veci žalobcov: 1/ A.
A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., A. XXX/XX, 2/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.,
E. F. G. XXXX/XX a 3/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Rajec, Námestie SNP 17, proti žalovanej: H. I. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. XXX, zast. JUDr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29,
o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 6C/38/2020 zo dňa 20. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. 6C/38/2020 zo dňa 20. 03. 2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalobcom
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku (II. výrok).

1.1 Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 10. 2020 domáhali nahradenia
prejavu vôle žalovanej uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX I. K. XXXX pre katastrálne územie H.. Tieto nehnuteľnosti nadobudla na
základe Darovacej zmluvy zo dňa 30. 01. 2019, ktorú uzavrela s C. L. I.. Vklad bol povolený pod č. M..
Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností. K uzavretiu Darovacej zmluvy medzi

žalovanou a C. L. I. došlo bez toho, aby darca písomnou formou ponúkal svoje spoluvlastnícke podiely
na predmetných nehnuteľnostiach ostatným podielovým spoluvlastníkom, tak, ako to vyžaduje § 140
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobcovia tvrdili, že medzi
žalovanou a darcom neexistoval taký vzťah, ktorý by umožňoval vylúčenie aplikácie § 140 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovia tak mali zákonné predkupné právo pri prevode spoluvlastníckych podielov
nehnuteľností z darcu na žalovanú. Vzhľadom na fakt, že v rámci procesu uzatvárania Darovacej zmluvy
nebol dodržaný zákonný postup v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 605 Občianskeho

zákonníka, došlo uzatvorením Darovacej zmluvy k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcov.
Nakoľko z povahy darovacej zmluvy vyplýva, že ide o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, pri určení
výšky kúpnej ceny žalobcovia vychádzali z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda z ceny, za ktorú
sa porovnateľné nehnuteľnosti v danom čase v danom mieste ponúkali na predaj.Za takúto cenu žalobcovia považujú kúpnu cenu vo výške 0,25 Eur/m2.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav

veci. Medzi stranami nebolo sporné, že k darovaniu spoluvlastníckeho podielu právnym predchodcom
žalovanej došlo bez uplatnenia predkupného práva. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že darca
spadá do kategórie iných osôb, ktoré môžu byť považované za blízke osoby. Keďže žalovaná neuviedla
rozhodujúce skutočnosti ohľadom blízkej osoby,
súd prvej inštancie nemal za preukázanú existenciu blízkeho vzťahu. V konaní nebolo sporné, že

darovaním došlo k porušeniu zákonného predkupného práva, keď právny predchodca žalovanej
neponúkol ostatným spoluvlastníkom svoj podiel na nehnuteľnostiach.

2.1 Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
v katastrálnom území H., zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX orná pôda o výmere
3.173 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 840 m2, parcely č. XXX/X orná pôda

o výmere 1.890 m2, parcely č. XXX/X orná pôda o výmere 2.490 m2, parcely č. XXX/X orná pôda
o výmere 316 m2, parcely č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.805 m2, parcely
č. XXX/XX orná pôda o výmere 16.280 m2, parcely č. XXX/XX orná pôda o výmere 2.168 m2, parcely
č. XXX/XX orná pôda o výmere 109 m2, parcely č. XXXX orná pôda o výmere 625 m2, parcely č. XXXX
ostatná plocha o výmere 380 m2, parcely č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 94 m2, parcely č. XXXX

trvalý trávny porast o výmere 562 m2, parcely č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 638 m2.

2.2 Taktiež sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H.,
zapísané ako parcela registra „E“, parcelové číslo XXX/X lesný pozemok o výmere 5.811 m2, parcely č.
XXX/X lesný pozemok o výmere 228 m2, parcely č. XXX/X lesný pozemok o výmere 42.048 m2, parcely

č. XXX/X lesný pozemok o výmere 6.123 m2, parcely
č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 9.195 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere
208 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 8.331 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o
výmere 4.538 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 8.632 m2, parcely č. XXX/XX lesný
pozemok o výmere 156 m2, parcely č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 7.854 m2, parcely

č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 71 m2. Zároveň sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX pre katastrálne územie H. zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/XX lesný
pozemok o výmere 10.558 m2.

2.3 Súčasne sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H.,

zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/X orná pôda o výmere 235.131 m2.

2.4 Zároveň sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H.
zapísané ako parcela registra „E“ parcelové číslo XXX/XX lesný pozemok o výmere 10.558 m2.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 116, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a §
255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že obsahom rozsudku, ktorý
nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového

spoluvlastníka z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je
povinnosť urobiť konkrétnu ponuku – návrh na uzavretie zmluvy
(§ 43a Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie
oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť
rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového

spoluvlastníka, resp. za cenu porovnateľnú, za ktorú sa v danej lokalite nehnuteľnosti predávajú. Tento
dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy
meniť,dopĺňaťčiupresňovať,jevylúčené,abyneurčité,prípadnevzmluvechýbajúceúdajeoidentifikácii
vecí, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o

budúcej zmluve. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného
v navrhovanom petite môže súd rozhodnúť len tak, že žalobe úplne vyhovie alebo žalobu zamietne,
pričomsúdniejeoprávnenýobsahzmluvymodifikovaťanidopĺňaťobsahzmluvydopĺňanímchýbajúcich
podstatných náležitostí.4.1 Sud prvej inštancie ďalej uviedol, že ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého
z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku,

prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného vyhotovenia kúpnej zmluvy,
ktorásatakstávasúčasťouvýrokurozsudku.Akvovýrokurozsudkuniejeprevádzanýpozemoknáležite
individualizovaný (údajom o obci, parcelovým číslom, katastrálnym územím, prípadne údajom o druhu
a výmere), ak tento výrok neobsahuje ani údaje o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť nedostatok
prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy. Určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom

listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo
je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou
kategóriou, a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani v prípade
osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. To platí pre vymedzenie predmetu prevodu,
ako aj cenu. Zmluva o prevode nehnuteľností musí preto obsahovať náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon), (ďalej len „katastrálny zákon“). Súd prvej inštancie preskúmaním petitu zmluvy
dospel
k záveru, že tento neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, ktorej uzavretia sa žalobcovia domáhajú, t.
j. neobsahuje veľkosť podielov, ktorá má pripadnúť jednotlivým žalobcom,
nie je v nej jasne určená kúpna cena a zároveň mal súd prvej inštancie za to, že došlo aj k rozporu v

označení osôb, ktorej má tá-ktorá konkrétna časť nehnuteľnosti pripadnúť.

4.2 K predmetu kúpnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali podielov, ktoré
pripadajú ich podielom zapísaných na liste vlastníctva. Takúto formuláciu vyhodnotil ako nejasnú, nebolo
z nej zrejmé, aká veľkosť podielu má pripadnúť tomu-ktorému žalobcovi, t. j. nebolo z nej zrejmé, aká

časť spoluvlastníckeho podielu patriaca žalovanej pripadne jednotlivým žalobcom. Pokiaľ tak žalobca
v petite žaloby neučinil, nie je povinnosťou súdu nahrádzať obsah jeho žaloby a právneho úkonu, vo
vzťahu,kuktorémusažalobcadomáhanahradeniaprejavuvôležalovanej.Týmbysavpodstatečinnosť
súdu rovnala nahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné pre priamy rozpor
takéhoto postupu s pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku i s ústavnou

zásadou rovnosti účastníkov. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcov, ktorá mala byť už
obsahomsamotnéhonavrhovanéhopetitu.Rovnakotaknemôžeučiniťanipríslušnýokresnýúrad,odbor
katastrálny pri zázname takéhoto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti podotkol, že aj napriek tomu, že do konania bol pred pojednávaním predložený návrh kúpnej
zmluvy, ktorý už obsahoval jednotlivý podiel pripadajúci žalobcom, tento nebol označený ako dôkaz,

a aj keby ho súd ako dôkaz pripustil, nenahrádzal žalobný návrh. Súd je povinný vychádzať z petitu
navrhovaným žalobcami, resp. zo zmien petitov povolených v konaní. Pokiaľ strana sporu nenavrhla
zmenu petitu, a samotná žaloba neobsahuje daný podiel, súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcov tým,
že prevezme časť návrhu kúpnej zmluvy, keďže dispozičný úkon je vždy vecou strany sporu.

4.3 Čo sa týka kúpnej ceny, v petite žalobcovia žiadali o odpredaj podielu za sumu 0,25 Eur za m2.
Súd prvej inštancie poznamenal, že kúpna cena musí byť predovšetkým skutočná, spravodlivá a určitá.
Súd prvej inštancie kúpnu cenu uvedenú v zmluve, ktorá bola určená ako podiel kúpnej ceny a celkovej
výmery nehnuteľností nepovažoval za dostatočne určitú, keďže nie je zrejmé, akú výšku kúpnej ceny
majú žalobcovia zaplatiť žalovanej za ten ktorý podiel. Zmluva síce obsahuje cenu za m2, avšak

vzhľadom na to, že zmluva neobsahovala presný podiel, ktorý má pripadnúť jednotlivým žalobcom,
nebolo možné ani matematickým výpočtom stanoviť konkrétnu sumu, ktorú by mali žalobcovia zaplatiť
žalovanej. Z uvedeného bolo pre súd prvej inštancie zjavné, že cena nebola vyjadrená určito pevnou
čiastkou, resp. nebol v nej vymedzený ani spôsob jej výpočtu. Išlo preto o absenciu podstatnej náležitostí
kúpnej zmluvy.

4.4 Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovaná zmluva obsahuje chybu v označení
subjektu,ktorémumábyťprevedenýspoluvlastníckypodiel(K.C..N.Xzmluvy).Predmetompredajamal
byťvsúladespetitomspoluvlastníckypodielžalovanej,ktorýodkupuježalobca3/,avšakvnasledujúcom
texte sa kupujúci 2/ zaväzuje kúpiť od predávajúcej časť podielu za stanovenú cenu. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že znenie zmluvy v tejto časti je neurčité čo do subjektu, ktorému má byť nehnuteľnosť
odpredaná, t. j. nebolo zrejmé, či vlastníkom spoluvlastníckeho podielu sa má stať žalobkyňa 2/, resp.
žalobca 3/. Pri zápise do katastra nehnuteľností by vyvstali problémy so zápisom nadobúdateľa, ktoré bynebolo možné odstrániť, čo by spôsobilo nevykonateľnosť petitu v tejto časti. Z daných dôvodov musel
súd prvej inštancie žalobu na nahradenie prejavu vôle zamietnuť.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu (ďalej len „odvolatelia“) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhli, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, a prizná odvolateľom právo na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

5.1 Odvolatelia sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnili. Namietali, že súd prvej inštancie
prostredníctvom neprípustného formalizmu a svojvoľnosťou napadnutého rozhodnutia porušil ich právo
na spravodlivý proces.

5.2 Uviedli, že podľa ich názoru súd nie je viazaný doslovnou formuláciou petitu žaloby. Súd je viazaný
žalobou ako takou a tým, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú. Tvrdili, že zo žaloby, ďalších ich

vyjadrení, a aj z návrhu kúpnej zmluvy predloženej súdu dňa 16. 02. 2023 je zrejmé a nespochybniteľné,
čoho sa v konaní domáhali. Súd podľa nich presne poznal, aký podiel chceli nadobudnúť jednotliví
žalobcovia, a za akú kúpnu cenu.

5.3 Vo vzťahu ku kúpnej cene poukázali na to, že kúpna cena nemusí byť vôbec určená presným číslom,

ale postačuje len spôsob jej určenia. Táto podmienka bola v prejednávanej veci podľa nich nepochybne
splnená. Dňa 16. 02. 2023 odvolatelia zaslali súdu prvej inštancie dôkaz, návrh kúpnej zmluvy, v ktorom
boli podľa ich názoru vyšpecifikované všetky náležitosti, ktoré im súd prvej inštancie vytýkal. Údaje
uvedené v návrhu kúpnej zmluvy sú podľa nich dostatočné nielen pre rozhodnutie súdu, ale aj pre
vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

5.4 Záverom poukázali na skutočnosť, že pokiaľ aj v petite žaloby došlo k chybe v písaní pri označení
žalobcu 3/, tak podľa nich táto skutočnosť nemohla byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z kontextu
žaloby i ďalších dôkazov je zrejmé, že ak mal spoluvlastnícky podiel nadobudnúť žalobca 3/, tak mal
zaň on aj zaplatiť, a nie žalobkyňa 2/.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu (okrem iného) uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozsudkom súdu prvej inštancie. Odvolanie považovala za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia na základe vykonaného
dokazovania.

7. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací
(§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario), len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov
vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

9. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

9.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval

skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, a
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutiasúdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že
odvolatelia neuviedli v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu
prvoinštančného konania,

a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadali
doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné
skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto
prirozhodovanívychádzalzosúdomprvejinštanciezistenéhoskutkovéhostavu,pričomnebolinaplnené
procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať

odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2, 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP). Odvolací súd po
preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (prvom), a v závislom výroku
o trovách konania (druhom), ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k relevantným námietkam
odvolateľov v podanom odvolaní uvádza nasledovné:

11.Vpreskúmavanejvecisaodvolateliadomáhalinahradeniaprejavuvôleuzavrieťkúpnuzmluvuztitulu
porušenia predkupného práva. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobnom petite, uzavretia
ktorej sa odvolatelia domáhali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie

žalobu zamietol z dôvodu, že formulácia predmetu kúpnej zmluvy, ako aj kúpnej ceny neboli v kúpnej
zmluve dostatočne určito vymedzené, z jej textu nebolo zrejmé, aká veľkosť podielu má pripadnúť tomu-
ktorému odvolateľovi a ani to, akú mal zaplatiť kúpnu cenu. Súd prvej inštancie skonštatoval aj neurčitosť
kúpnej zmluvy v časti subjektov, a to v dôsledku chyby nachádzajúcej sa v K.. C..
N. X navrhovanej kúpnej zmluvy.

11.1 Odvolatelia závery súdu prvej inštancie rozporovali. Namietali neprípustný formalizmus súdu prvej
inštancie a svojvoľnosť napadnutého rozsudku, čím súd prvej inštancie podľa nich porušil ich právo na
spravodlivý proces. Uviedli, že súd nie je formálne viazaný žalobným petitom, ale žalobou a tým, čoho
sa odvolatelia domáhajú. Poukázali na podanie zo dňa 16. 02. 2023, ku ktorému pripojili návrh kúpnej

zmluvy, ako výsledok neúspešného mimosúdneho vyporiadania, v ktorom boli podľa nich dostatočne
vyšpecifikované všetky náležitosti kúpnej zmluvy, ktorých absenciu im súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku vytýkal. Súd prvej inštancie teda podľa názoru odvolateľov presne vedel, aký podiel chceli
jednotliví odvolatelia nadobudnúť od žalovanej, a za akú kúpnu cenu. Tvrdili, že ani formálna (písomná)
chyba v petite žaloby spočívajúca v nesprávnom označení osôb neodôvodňovala zamietnutie žaloby.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v
súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo
všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých
procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich
práv a právom chránených záujmov.

12.1 Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie svojvoľnosťou zasiahol do ich procesných práv,
tak sa odvolací súd s ich odvolacou námietkou nestotožnil. Právo na istú kvalitu súdneho konania,
ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aj z rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,
že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov.

12.2 Odvolací súd dospel po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku k záveru, že tento
spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovaťza nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvejinštanciejedostatočnezrejmé,zktorýchskutočnostíadôkazovvychádzal,akýmiúvahamisariadil,
ako ich posudzoval a aké závery prijal z hľadiska právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi
skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane
druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd
prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre jeho
rozhodnutie.

13. Vo vzťahu k odvolateľmi namietanému neprípustnému formalizmu odvolací súd uvádza, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 15/2014 konštatoval, že prílišný právny formalizmus a
prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať. Ústavný súd
zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k
platnostizmluvypredtakýmvýkladom,ktorývediekneplatnosti,akdoúvahyprichádzajúobidvavýklady.

Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. V Náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 Ústavný súd
Slovenskej republiky uviedol, že určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je
považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah
nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie
platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností

o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky
nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka.

13.1 Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky. Právny úkon je
neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky
spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť, ani prostredníctvom interpretačného
pravidla vyjadreného v § 35 Občianskeho zákonníka.

13.2 Kúpna zmluva musí po obsahovej stránke vyhovovať aj požiadavkám vyžadovaným podľa § 42
ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona, v zmysle ktorého zmluva o prevode nehnuteľností musí, ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov obsahovať i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí tiež obsahovať označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam.
Vprípadefyzickýchosôbjepotrebnéichoznačeniemenom,priezviskom,rodnýmpriezviskom,dátumom

narodenia, rodným číslom a miestom trvalého pobytu (§ 42 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona).

13.3 Odvolací súd sa zhoduje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom
rozhodnutí ohľadne neurčitosti predmetu kúpnej zmluvy, uzavretia ktorej sa odvolatelia domáhali, (bod
22. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a poukazuje na skutočnosť, že odvolatelia tento záver súdu

prvej inštancie v podanom odvolaní nerozporovali.

13.4 Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolatelia správne uviedli, že v zmysle právnej teórie a praxe, pre
určitosť kúpnej ceny, ako obligatórnej náležitosti kúpnej zmluvy postačuje, aby kúpna cena bola určiteľná
(vypočítateľná). Odvolací súd však nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že vyjadrenie kúpnej ceny tak,

ako je uvedené v petite žaloby, je určiteľné. V danej veci spôsob určenia kúpnej ceny závisí od určitosti
predmetu kúpnej zmluvy, resp. od výmery (v m2), predmetu kúpnej zmluvy pripadajúcej na jednotlivých
odvolateľov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V žalobnom petite je totiž kúpna cena určená
na 0,25 Eur za m2. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že takto stanovená
kúpna cena nie je určitá (fixná), ani určiteľná (vypočítateľná), a to v dôsledku už konštatovanej neurčitosti

predmetu kúpnej zmluvy. Keďže zo žalobného petitu nie je možné vypočítať územnú výmeru sporných
nehnuteľností pripadajúcu na jednotlivých spoluvlastníkov, nie je možné ani vypočítať kúpnu cenu, ktorú
majú jednotliví spoluvlastníci žalovanej zaplatiť.

13.5 Nad rámec uvedených nedostatkov obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy, uzavretia ktorej sa

odvolatelia domáhajú, odvolací súd poukazuje na nedostatok, ktorý súvisí s označením účastníkov
práv k nehnuteľnostiam vyžadovaným katastrálnym zákonom, spočívajúci v absencii rodných čísel
žalovanej a odvolateľov. Prevzatie takto koncipovaného, nedostatkami postihnutého petitu žaloby do
výrokusúdnehorozhodnutia,bynevyhnutneviedlokmateriálnejnevykonateľnostisúdnehorozhodnutia.14. Odvolatelia v odvolaní argumentovali, že súd prvej inštancie nie je v predmetom konaní viazaný
doslovnou formuláciou petitu žaloby, ale žalobou samotnou a tým, čoho sa v konaní domáhajú. Odvolací

súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že súd môže práva a povinnosti, ktorých priznanie sa žalobcovia
domáhajú vyjadriť vo výroku rozhodnutia aj inými slovami, ak je zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú.
Podmienkou je presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť petitu (k tomu pozri bližšie uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1733/2017). Odvolací súd uvedenú skutočnosť nespochybňuje.

14.1 Uvedené pravidlo však neplatí v konaní o nahradení prejavu vôle. V takomto konaní súd nie
je oprávnený zasahovať do obligatórnych náležitostí kúpnej zmluvy, v súvislosti s uzatvorením ktorej
sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (body 20. až 22.).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci postupoval v zmysle
judikatúry najvyšších súdnych autorít. Do textu svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zapracoval

podstatný obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 445/2016) a stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. R 53/1991). Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil aj
relevantné závery právnej teórie (Nahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre , prof. JUDr.
Peter Vojčík, Csc. a JUDr. Jana Bajánková, Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2013, Pezinok).
Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/109/2004 (ZSP 33/2005), z ktorého vyplýva, že súd pri rozhodovaní
o nahradení prejavu vôle nesmie neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy
napravovať výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 35 Občianskeho
zákonníka.

14.2 O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu
(kúpnu zmluvu) uvedeného v žalobnom petite (návrhu), môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne
vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže z vlastnej iniciatívy modifikovať obligatórne náležitosti právneho
úkonu vyjadreného v petite žaloby. Výnimku z uvedeného pravidla tvorí návrh na zmenu žaloby ako
dispozičný úkon žalobcu. Súd prvej inštancie by konal v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a v rozpore s

vyššieuvedenoujudikatúrounajvyššíchsúdnychautorít,akbybezpripusteniazmenyžalobymodifikoval
obligatórne náležitosti kúpnej zmluvy obsiahnutej v žalobnom petite, a takto modifikovaný žalobný petit
následne prevzal do výroku svojho rozhodnutia.

14.3 Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom sporového konania je formulácia petitu

žaloby, ktorým žalobcovia požadujú ochranu ich práv. Je výlučne na nich, aby na účely úspešného
uplatnenia žalovaného nároku prezentovali konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporia
sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132, § 150 CSP). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe, a vo vyjadreniach žalovanej. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti

je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné spočíva
na strane sporu.

14.4 Nadväzujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že nie je úlohou, ani povinnosťou civilného
súdu snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe

a vykonávať dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazné. Treba zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej určité
skutočnosti túto aj preukázať, a ako aj zásada ukladajúca strane povinnosť uviesť, čo predloženým
dôkazom mieni preukázať. Súd je síce povinný interpretovať podania sporových strán konania v zmysle
§ 124 ods. 1 CSP, t. j. podľa ich obsahu, ale nesmie nahrádzať aktivitu strán sporu. Odvolací súd preto

vzhodesosúdomprvejinštancieuzavrel,žepodanieodvolateľovzodňa16.02.2023podľajehoobsahu
nesmerovalo k zmene žaloby postupom podľa § 139 a nasl. CSP.

14.5 Zároveň odvolací súd konštatuje, že hoci odvolatelia návrh textu kúpnej zmluvy tvoriaci prílohu
podania zo dňa 16. 02. 2023 v odvolaní označili ako dôkaz, z uvedeného podania nie je možné vyvodiť,

aké skutočnosti chceli žalobcovia predmetným dôkazom preukazovať, pričom podľa § 132 ods. 2 CSP
platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (k tomu
pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 1 Cdo/188/2021). Navyše z podania zo dňa 16. 02. 2023, ani konania pred súdom prvej inštancie
tiež nie je zrejmé, či sa prejav vôle odvolateľov vyjadrený v pripojenom návrhu kúpnej zmluvy, o uzavretie
ktorého sa odvolatelia so žalovanou pokúsili mimosúdne, je po prípadných zmenách v dôsledku

mimosúdnych rokovaní, zhoduje s kúpnou zmluvou, v súvislosti s uzatvorením ktorej sa žalobcovia
podanou žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej.

15.Aninámietkaodvolateľov,vktorejnamietali,žeformálna(písomná)chybavpetitežalobyspočívajúca
v nesprávnom označení odvolateľov (odvolateľa 2/ namiesto odvolateľa 3/) neodôvodňuje zamietnutie

žaloby, pretože z kontextu žaloby i dôkazov je zrejmé, že ak mal spoluvlastnícky podiel nadobudnúť
odvolateľ 3/, tak mal aj zaň zaplatiť, nie je podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené
nedostatky žalobného petitu v podstatných náležitostiach požadovanej kúpnej zmluvy spôsobilá vyvolať
zrušeniealebozmenunapadnutéhorozsudkuvprospechžalobcov.Ajuvedenánepresnosťpriformulácii
petitu zo strany žalobcov dosvedčuje, že navrhovaná kúpna zmluva, ktorú žalobcovia navrhovali pojať
do výroku rozsudku, by nebola spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností, a navrhovaný rozsudok by

nebol materiálne vykonateľný.

16. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je vo výroku (prvom), a v
závislom výroku (druhom) o trovách prvoinštančného konania vecne správny, odvolací súd postupom

podľa § 387 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcov títo neboli úspešní
ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanej, ktorá sa k odvolaniu i
vyjadrila, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalovanej trovy
preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil odvolateľom
ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.