Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Melicher

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/162/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8112209231.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. N., G. B. P. XXX, zastúpeného advokátkou
JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, Prešov, Slovenská 69, IČO: 42 086 698, 2/ T. U., G. B. P. XXX, 3/ T.
Y., G. XXX, 4/ H. U., G. B. P. XXX, 5/ L. Š., G. B. P. XX, 6/ L. L., G. B. P. XX, 7/ C. J., G. B. P. XXX, 8/ U. J.,
G. B. P. XXX, 9/ T. W., P. U., T. XX, proti žalovanému Združenie urbaristov a pasienkového hospodárstva
Ruská Nová Ves - pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Prešove, J. Borodáča 13, o určenie neplatnosti

uznesenia z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 4. septembra 2011, vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 29C/72/2012, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 21. októbra 2020, č. k. 2Co/48/2019-1232, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. októbra 2020, č. k. 2Co/48/2019-1232 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. OkresnýsúdPrešovrozsudkomč.k.29C/72/2012-1087z28.novembra2018vspojenísopravným
uznesením č. k. 29C/72/2012-1250 z 8. decembra 2020 zamietol žalobu, priznal žalovanému voči
žalobcom1/až4/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%avovzťahumedzižalobcami5/až7/a
žalovanýmnároknanáhradutrovkonanianepriznal.Žalobcoviasažaloboudomáhaliurčenianeplatnosti
uzneseniaprijatéhonamimoriadnomvalnomzhromaždenížalovanéhodňa4.septembra2011zdôvodu,
žepodľaichnázoruneboloschválenépodľaplatnéhopočtupodielovčlenovspoločenstvaanivsúladeso

stanovami spoločenstva pre platné rozhodovanie valného zhromaždenia. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný je vedený v registri pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného
úradu v Prešove ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou s dňom zápisu 8. septembra
1999. Vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení platnom k 4. septembru 2011 (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“) a poukazom
na § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd prvej

inštancie poukázal na závery vyjadrené odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí (uznesení
č. k. 2Co/112/2015-848 z 29. decembra 2015) a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžo/231/2008. Zdôraznil, že podľa § 139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podielov podľa veľkosti podielov a pri rovnosti hlasov alebo
ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a

nerozdielne. Nie je rozhodujúce, či tento právny úkon vybavoval niektorý zo spoluvlastníkov z vlastnej
vôle alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali spoluvlastníci spoločne. Vo vzájomnom vzťahu medzi
spoluvlastníkmi je všeobecne rozhodujúci pomer ich podielov a ak má byť prijaté určité rozhodnutie
týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určená podľa podielov.
Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie preto akceptoval hlasy dedičov neprededených spoluvlastníckych podielov ich právnych

predchodcov v prípade, ak sa valného zhromaždenia zúčastnili do úvahy prichádzajúci dedičia a v
prípade viacerých dedičov aj hlasovanie tohto dediča, ktorý bol ostatnými spoludedičmi splnomocnenýna hlasovanie za spoluvlastnícky podiel ich právneho predchodcu alebo sa hlasovania zúčastnil na
základe predchádzajúcej dohody s ostatnými spoludedičmi. V súvislosti s námietkou žalobcu 1/, že
nebola splnená podmienka zvolania zhromaždenia na žiadosť najmenej 1/3 členov súd prvej inštancie

poukázal na predložený zoznam členov pozemkového spoločenstva v priebehu konania, z ktorého
vyplynulo, že žiadosť o mimoriadne valné zhromaždenie požiadalo 171 členov. Ak by súd vychádzal z
najväčšieho počtu spoluvlastníkov uvedených na jednotlivých LV nehnuteľností v predmete spoločného
hospodárenia žalovaným, najvyšší počet podielov je uvedený na LV č. XXX v celkovom počte 304, a
mal za to, že bola tak splnená podmienka pre zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na žiadosť

1/3 členov. V nadväznosti na námietku žalobcu 1/, že valné zhromaždenie nebolo zvolané oprávnenou
osobou, súd prvej inštancie konštatoval, že na platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia nemala vplyv
skutočnosť, či bolo valné zhromaždenie zvolané oprávnenou osobou, ale to, či prijalo rozhodnutie podľa
§ 19 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. Keďže rozhodnutie prijaté na zasadnutí mimoriadneho valného
zhromaždenia pozemkového spoločenstva dňa 4. septembra 2011 bolo prijaté v súlade so zákonom č.
181/1995 Z. z., námietky žalobcu 1/ vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné.

1.1. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu neúspešných žalobcov 1/ až 4/ voči úspešnému
žalovanému súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému voči
neúspešným žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže vo
vzťahu neúspešných žalobcov 5/ až 7/ a úspešného žalovaného súd prvej inštancie videl dôvod hodný

osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, vo vzťahu žalobcov 5/ až 7/ a žalovaného nárok na
náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom v spojení s
uznesenímč.k.2Co/48/2019-1380z17.februára2021,rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilastranám

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie v konaní
dostatočnezistilskutkovýstav,vecsprávneprávneposúdil,ovecináslednesprávnerozhodolaskutkové
zisteniaprvoinštančnéhosúdumajúoporuvovykonanomdokazovaní.Keďžeanivpriebehuodvolacieho
konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal.

2.1. Vzhľadom na odvolacie námietky odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne akcentoval
zákonnú úpravu práv a povinností spoluvlastníkov pri nakladaní so spoločnou vecou, predstavujúcou
predmet ich podielového spoluvlastníctva s tým, že vo vzájomných vzťahoch medzi spoluvlastníkmi je
rozhodujúci pomer ich podielov. Rovnako správne akceptoval aj hlasovanie dedičov spoluvlastníckych
podielov poručiteľov, u ktorých v dobe konania namietaného valného zhromaždenia dedičské konanie

právoplatne ukončené nebolo. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom preskúmal a vyhodnotil
hlasovanie jednotlivých spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, prípadne ich právnych nástupcov,
podľa výšky spoluvlastníckych podielov a správne dospel k záveru, že valného zhromaždenia sa v
percentuálnom vyjadrení v priemere zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva, resp. ich dedičia,
disponujúci rozsahom 53,67 % hlasov. Prvoinštančný súd po oboznámení sa s listami vlastníctva

spoločných nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. B. P. (LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX) v ich obsahu danom ku dňu 4. septembra 2011 a ustálení
počtu členov žalovaného pozemkového spoločenstva, ktorí sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali,
podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil, že Valné zhromaždenie bolo preto uznášaniaschopné a
rozhodnutia, ktoré boli jeho predmetom sa prijali nadpolovičnou väčšinou, ako to predpokladá ust. § 19

ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. Zároveň odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
veci zohľadňoval nehnuteľnosti, ktoré netvorili podielové spoluvlastníctvo členov žalovaného, resp. ich
právnych nástupcov.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/ (ďalej len „dovolateľ“) z dôvodu podľa §

420 písm. f) CSP. Napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
je podľa neho potrebné považovať za rozhodnutie porušujúce právo na spravodlivý proces, keďže ani
odvolací a ani súd prvej inštancie nereflektovali a neriešili základnú otázku, a to otázku vlastníckeho
práva členov pozemkového spoločenstva k parcelám zapísaným na LV č. XXXX (parcely č. 2013/1,
2013/2, 2015/1 a 2015/2), 1012 (parcela č. 2015/3), na LV č. XXXX (parcela č. 2013/4) a na LV č.

XXXX (parcela č. 2013/3), k. ú G. B. P., ktorá je podstatná pre rozhodnutie, keďže hlasy na valnom
zhromaždení nemožno počítať zo spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré nie sú vo
vlastníctve členov spoločenstva. Súd prvej inštancie spolu s odvolacím súdom nebrali do úvahy fakt,
že spomenuté nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. G. B. P. niesú vo vlastníctve pozemkového spoločenstva a že zápis v katastri nehnuteľností na týchto listoch
vlastníctva v prospech členov pozemkového spoločenstva nie je správny a bol dôvodne spochybnený.
S poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. je nepochybné, že zodpovedanie otázky

vlastníctva nehnuteľností, teda aké nehnuteľnosti sú vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva,
je podstatnou otázkou, keďže od jej zodpovedania následne závisí aj počet hlasov, ktorými disponujú
jednotliví členovia pozemkového spoločenstva. Napriek námietkam dovolateľa sa súd prvej inštancie a
aniodvolacísúdstoutootázkounezaoberalianedalinaňurelevantnúodpoveď,pritomsúčasťouobsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 195/03). Keďže hlasy na valnom zhromaždení nemožno počítať zo spoluvlastníckych podielov
na nehnuteľnostiach, ktoré nie sú vo vlastníctve členov spoločenstva, ale len zo spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach patriacich členom spoločenstva, na valnom zhromaždení je možné počítať
len hlasy vlastníkov nehnuteľností z LV č. XXX (podľa záverov súdu prvej inštancie a odvolacieho

súdu sa zúčastnilo 44,7 %), z LV č. XXX (zúčastnilo sa 49,2 %), z LV č. XXX (zúčastnilo sa 42,6
%), priemerne sa predmetného valného zhromaždenia zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva
vlastniaci 45,5 % hlasov. Mimoriadne valné zhromaždenie uskutočnené dňa 4. septembra 2011 tak
nebolo uznášaniaschopné.

4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací(§35CSP)uznesenímz
27. júna 2023 sp. zn. 1Cdo/143/2021 dovolanie žalobcu 1/ odmietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Najvyšší súd vo vzťahu k dovolacej námietke arbitrárnosti rozhodnutia, ktorej sa mali všeobecné
súdy dopustiť tým, že neriešili otázku vlastníckeho práva členov pozemkového spoločenstva k
nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXXX (parcely č. 2013/1, 2013/2, 2015/1 a 2015/2), č. XXXX
(parcela č. 2015/3), č. XXXX (parcela č. 2013/4) a č. XXXX (parcela č. 2013/3), k. ú. G. B. P., a to, že

nie sú vo vlastníctve pozemkového spoločenstva a že zápis v katastri nehnuteľností na týchto listoch
vlastníctva v prospech členov pozemkového spoločenstva nie je správny a bol dôvodne spochybnený,
dovolací súd uvádza, že rozhodnutia nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Z rozhodnutí prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu vyplýva, že žaloba žalobcov bola zamietnutá z dôvodu, že prvostupňový súd
mal po oboznámení sa s listami vlastníctva spoločných nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G.

B. P. (LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX) v ich obsahu
danom ku dňu 4. septembra 2011 a ustálení počtu členov žalovaného pozemkového spoločenstva, ktorí
sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali, za to, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rozhodnutia,
ktoré boli jeho predmetom, sa prijali nadpolovičnou väčšinou, ako to predpokladá citované ust. § 19
ods. 2 vtedy platného zákona č. 181/1995 Z. z., pričom prvostupňový súd preskúmal a vyhodnotil

hlasovanie jednotlivých spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, prípadne ich právnych nástupcov,
podľa výšky spoluvlastníckych podielov a správne dospel k záveru, že tohto valného zhromaždenia sa
v percentuálnom vyjadrení v priemere zúčastnili členovia pozemkového spoločenstva, resp. ich dedičia,
disponujúci rozsahom 53,67 % hlasov. Zhodne so súdmi nižších inštancií dovolací súd konštatuje, že
pokiaľ žalobca 1/ trval na tom, že neboli splnené podmienky na uznášaniaschopnosť mimoriadneho

valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, tak nepredložil žiadne argumenty alebo dôkazy
preukazujúce opak zisteného skutkového stavu a skutočnosť, že sa s názorom súdov nižších inštancií
nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej arbitrárnosti, uvedené je riadne
odôvodnené v rozhodnutí odvolacieho súdu (bod 19. a 21.). Pokiaľ žalobca 1/ namietal dokazovanie, v
dovolacom konaní súd nie je oprávnený prehodnocovať dôkazy a vykonávať dokazovanie.

7. Na základe sťažnosti žalobcu 1/ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) nálezom
z 23. novembra 2023 č. k. III. ÚS 525/2023-21 rozhodol, že najvyšší súd uznesením z 27. júna 2023
sp. zn. 1Cdo/143/2021 porušil základné právo žalobcu 1/ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyššiemu súdu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania v sume 442,38 eura a zaplatiť
ich právnej zástupkyni žalobcu 1/ do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.7.1. Ústavný súd konštatoval, že k námietke nedostatočného odôvodnenia v rozhodnutí všeobecných
súdov v relevantnej otázke súvisiacej so žalobou najvyšší súd adresne nereagoval, keď len všeobecne
uviedol, že krajský súd dostatočne a správne vysvetlil, prečo považoval valné zhromaždenie za

uznášaniaschopné. Okrem toho túto námietku nesprávne označil ako snahu žalobcu 1/ namietať
vykonané dokazovanie a formulovať nové skutkové závery, pričom žalobca 1/ nesprávnosť, či neúplnosť
skutkového stavu netvrdil.
7.2. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na právny záver okresného a krajského súdu, že rozhodnutia
boli prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 a 2 zákona

o pozemkových spoločenstvách, z ktorého je zrejmé, že na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia
bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov určených podľa veľkosti podielov členov na spoločných
nehnuteľnostiach. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že podiely jednotlivých členov boli určené nesprávne z
viacerých listov vlastníctva, na ktorých boli nesprávne zapísané, keďže členovia nie sú podielovými
spoluvlastníkmi týchto pozemkov, namietal tým, že rozhodnutia neboli prijaté potrebným počtom hlasov
a všeobecné súdy sa k tejto otázke vôbec nevyjadrili, hoci od jej vyriešenia záviselo rozhodnutie o

žalobe. V dôvodoch svojho rozhodnutia ústavný súd poukázal na odvolaciu námietku žalobcu 1/, že
uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia nemala byť okresným súdom určovaná podľa podielov
členov spoločenstva zapísaných na štyroch zo siedmich listov vlastníctva (spochybňoval podiely členov
spoločenstva zapísané na štyroch listoch vlastníctva, nakoľko tieto nie sú výsledkom reštitučného
konania, ale nesprávneho osvedčenia notárskej zápisnice z roku 1997), ale len z podielov členov

spoločenstva na troch listoch vlastníctva. K tejto námietke okresný súd neuviedol žiadnu argumentáciu
a krajský súd len vo všeobecnosti, že nebolo zistené, že by okresný súd pri rozhodovaní zohľadňoval
nehnuteľnosti, ktoré netvorili podielové spoluvlastníctvo členov spoločenstva. Preto záver najvyššieho
súdu pri posúdení prípustnosti dovolania z dôvodu námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí
nižších súdov, že ide o námietku skutkového stavu, je nesprávny.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý vyslovil v náleze z 23. novembra 2023 č. k. III. ÚS 525/2023-21 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).
9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1CSP), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý
vyslovil v náleze (§ 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.) dospel k záveru, že dovolanie
je dôvodné.

10. So zreteľom na povahu a účel dovolacieho konania dospel najvyšší súd k záveru, že v danej
procesnej situácii, ktorá nastala po náleze ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty jeho
nálezu z 23. novembra 2023 č. k. III. ÚS 525/2023-21 prichádza v dovolacom konaní do úvahy len
zrušeniedovolanímnapadnutéhorozhodnutiaodvolaciehosúduzdôvoduporušeniaprávažalobcu1/na

spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP konaním odvolacieho súdu, pre arbitrárnosť rozhodnutia,
v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia. Za danej situácie bude potrebné vysporiadať sa s
podstatnou argumentáciou žalobcu 1/, že rozhodnutia Valného zhromaždenia neboli prijaté potrebným
počtom hlasov (nadpolovičnou väčšinou) z dôvodu, že podiely jednotlivých členov neboli správne
určené na štyroch zo siedmych listoch vlastníctva, na ktorých boli nesprávne zapísané, a preto Valné

zhromaždenie nemohlo byť uznášaniaschopné; pozri bod 3., 12. a 13. nálezu.

11.Vyššieuvedenévedienajvyššísúdkzáveru,ževdanejprocesnejsituácii,ktoránastalaporozhodnutí
ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu prichádza v dovolacom konaní do úvahy
len zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

13. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.