Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010162
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8224010162.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.07.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/28/2024 zo dňa 28.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zákona, ktorého sa dopustil tak, že

- dňa19.03.2024včaseokolo14.30hod.vspálnirodinnéhodomuvobciC.D.XX,E.F.,vstavepopožití
alkoholu pýtal od svojej matky G. B. cigarety, ktoré mu ona odmietla dať, načo jej začal vulgárne nadávať
slovami „piča, kurva jebnutá, daj mi cigaretu, lebo ti prijebem“, kde po týchto slovách matka odišla do
kuchyne, kde za ňou prišiel a tam do nej opakovane rukami strkal a následne ju oboma rukami chytil pod
krk a začal ju škrtiť, pričom počas toho sa jej vyhrážal slovami „zabijem ťa, ty nie si matka“ a následne
ju dvakrát udrel pravou rukou do oblasti ľavého líca, kedy týmto konaním jej nespôsobil zranenie, ktoré

by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a zároveň u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37
písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré dodatočne
písomne odôvodnil. Podané odvolanie obžalovaný doplnil aj písomným podaním, ktoré bolo súdu
doručené dňa 27.06.2024, v ktorom uviedol, že mu nebola okresným súdom uložená protialkoholická
liečba ústavnou alebo ambulantnou formou, nakoľko niekoľkokrát uviedol, že má problém s alkoholom
a jeho zdroj problémov, či jeho príčina páchania trestných činov spočíva v požívaní alkoholu, ktorý

nemá pod kontrolou. Uvedomuje si tento vážny problém so závislosťou, chce ho riešiť a liečiť, aby
predišiel možným problémom v budúcnosti. Taktiež si myslí, že ochranné protialkoholické liečenie
akoukoľvek formou bude mať určite podstatne väčší význam a vplyv na nápravu jeho osoby, správanie,
odstránenie príčiny páchania trestných činov, vyriešenie jeho problému s alkoholom, ako trest v takom
stupni stráženia, takého alebo dlhšieho trvania, bez ochranného protialkoholického liečenie akoukoľvek
formou, ktorý vôbec nevyrieši ani nevylieči zdroj, príčinu a jeho vážny problém s alkoholom. Preto

si myslí, že na nápravu jeho osoby a jeho správania, je potrebné a prvoradé uložiť a absolvovať
ochranné protialkoholické liečenie akoukoľvek formou. Myslí si, že by postačil trest kratšieho trvaniavmiernejšomstupnistráženiaalebotrestdomácehoväzeniavakomkoľvektrvanízasúčasnéhouloženia
a absolvovania ochranného protialkoholického liečenia akoukoľvek formou.

Ďalej obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že znalecké posudky z odboru psychológia
a psychiatria, ktoré sú súčasťou spisu, boli prebraté z iného trestného konania a boli doložené do tohto
trestnéhokonania,avšakniesúaktuálneasúprezistenieaktuálnehozdravotnéhostavuuobžalovaného
podstatné a dôležité. V tomto trestnom konaní nebol vypracovaný žiaden aktuálny znalecký posudok aj
napriek tomu, že obžalovaný poukazoval na svoj aktuálny zdravotný stav. Taktiež si počas výkonu väzby

plne uvedomuje problém so závislosťou od alkoholu a je rozhodnutý tento problém riešiť. Preto si myslí,
že je potrebné vypracovanie nových znaleckých posudkov z odboru psychológia a psychiatria, ktoré
budú aktuálne a preukážu jeho aktuálny zdravotný stav, potvrdia potrebu ochranného protialkoholického
liečenia akoukoľvek formou a bude to mať väčší význam, než trest takéhoto trvania, či dlhšieho
trvania v takom stupni stráženia bez ochranného protialkoholického liečenia. Namietal, že jemu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, nie je čo sa týka jeho druhu a výšky zákonný a primeraný,

nakoľko na nápravu jeho osoby je v prvom rade potrebné uložiť ochranné protialkoholické liečenie
akoukoľvek formou. Vzhľadom na vyššie uvedené bol obžalovaný názoru, že bolo porušené jeho právo
na spravodlivý súdny proces, je potrebné aj vypracovanie nových aktuálnych znaleckých posudkov
z odboru psychológia a psychiatria na zistenie, preukázanie jeho aktuálneho zdravotného, psychického,
psychologického, duševného stavu, ako aj na zistenie a preukázanie potreby uloženia a absolvovania

ochranného protialkoholického liečenia akoukoľvek formou. Úprimne ľutuje spáchanie trestného činu
nebezpečného vyhrážania voči svojej matke, bola to vyhrotená hádka kvôli alkoholu a kvôli tomu, že
zistila, že požil alkohol, ale nedošlo k žiadnemu fyzickému napadnutiu, ako tvrdí matka, čo potvrdzuje,
že nemala žiadne poranenia ani zranenia. Pod vplyvom alkoholu, nátlaku, hádke, teroru a všetkého
ďalšieho zo strany jeho matky si neuvedomoval, čo v tej chvíli vyhrotenej hádky a všetkého ďalšieho

povedal a vie, že takéto slová nemal povedať, ani nič podobné, bola to jeho chyba, ale nič z toho, čo
povedal by nikdy neurobil, pretože to nemyslel vážne, to vie určite. Chcel len, aby v tej chvíli dlhodobý,
každodenný psychický nátlak, osočovanie, obviňovanie, kontrolovanie, hádky, teror a hádka skončili
ako aj ďalšie veci zo strany jeho matky a dala mu pokoj, pretože to už bolo neznesiteľné, nedalo sa to
vydržať a bol to veľký nátlak na jeho osobu, ako aj psychiku, preto aj najprv začal užívať antidepresíva,

aby to vydržal zvládať a v ten deň aj alkohol, nakoľko ani spomínané lieky mu nepomáhali zvládať
konanie jeho matky voči jeho osobe, jeho psychike a je presvedčený, že každý človek by takéto konania
a veci nedokázal zvládať do nekonečna. O to viac ľutuje svoje spáchanie trestného činu nebezpečného
vyhrážania nakoľko sa vyhrážal svojej matke a tým, čo jej v tej chvíli povedal, veľmi jej citovo ublížil,
ale nemyslel to vážne a nič z toho by nikdy neurobil, len chcel, aby ten teror, nátlak a ďalšie veci

z jej strany voči nemu konečne prestali a skončili v tej chvíli. Taktiež si uvedomuje a veľmi ľutuje ako
veľmi jej svojím konaním ublížil, pretože matku má iba jednu, vždy sa o neho riadne starala, dala
mu všetko vždy čo potreboval a bolo potrebné, no hlavne, ktorá mu dala život a bez nej by dnes ani
nežil, taktiež mu dala vždy všetku jej materinskú lásku. Za svoje konania, skutok, slová, a čo v tej
chvíli povedal sa jej už niekoľkokrát ospravedlnil, že ho to veľmi mrzí, že to veľmi ľutuje, že si to bude

vždy vyčítať a že sa to už nikdy nestane, ani voči nej alebo niekomu inému, aj že takéto slová jej už
nikdy v živote nepovie ani nikomu inému, nikdy. Taktiež jej povedal a aj chce vyriešiť a napraviť ich
rozvrátený vzťah, všetko dať do poriadku, všetko napraviť, vyriešiť ale hlavne, že chce vyriešiť a liečiť
jeho veľmi vážny problém s alkoholom, s čím súhlasí, je rada za takéto rozhodnutie a akokoľvek ho v tom
podporí, bude podporovať, pretože nechce aby požíval alkohol, ničil seba alkoholom. Ďalšou podstatnou

zmenou a rozhodnutím, ktoré realizuje už teraz je, že po výkone trestu a absolvovaní ochranného
protialkoholického liečenia sa nevráti na adresu k rodičom, pretože tam už nebude mať trvalý pobyt, čiže
do spoločnej domácnosti k jeho matke a už teraz zariaďuje samostatné bývanie pre seba, nakoľko sa
chce osamostatniť úplne a nebývať už s rodičmi v spoločnej domácnosti, čím taktiež predíde možným
hádkamavšetkého,čosadialodoteraz,určitesataktiežchcevrátiťnaspäťajdoprácebuďnaSlovensku

alebo naspäť do zahraničia kde pracoval doteraz, viesť riadny, usporiadaný, bezproblémový a normálny
život. Žiadal odvolací súd, aby svojou prieskumnou povinnosťou v zmysle trestného poriadku odstránil
všetky vady napadnutého rozsudku, nakoľko súd pozná zákon.

V písomných dôvodoch odvolania doručeného krajskému súdu 01.07.2024 obžalovaný uviedol, že toto

smeruje voči časti výroku rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V prvom rade
namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom základnéhopráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom však všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (napr. IV. ÚS 115/03 a III. ÚS 209/04,1. ÚS 110/07). Ďalej odvolateľ uviedol, že samotný
súd aj prokurátor sa vyjadril, že má problém s alkoholom. Žiadal o liečbu, pretože si nevie pomôcť.
Domnieva sa, že v spise sa nachádzajú staré znalecké posudky jeho osoby, o ktoré sa súd opieral a
nie sú aktuálne, čím nebola dodržaná kontrabilita konania. Aj napriek tomu sa podľa jeho názoru súd

dostatočne nevysporiadal s celou skutkovou situáciou a dal mu príliš vysoký trest a dokonca v strednom
stupni stráženia, čo je pri jeho evidentnej závislosti neprimerané. Samotný trest nemá na neho žiadnu
represiu, pretože je závislý na alkohole a sám si nevie pomôcť (čo potvrdil aj súd). Opätovne žiadal
o liečenie a zníženie trestu, je chorý človek, ktorý potrebuje protialkoholickú liečbu a nie nebezpečná
osoba pre spoločnosť. Domnieva sa, že sa s tým súd nevysporiadal a opomenul to. Pojem trest je
nepochybne jedným z ústredných pojmov celého trestného práva. Tento pojem je však potrebné vnímať

medziodborovoanielenzpohľadutrestnoprávnejnáuky.Trestmôžetotižvrôznychodborochnadobúdať
rôzny význam. Ako jeden z najzaujímavejších medziodborových pohľadov sa javí pohľad na tento inštitút
z oblasti psychológie a to aj preto, že pre bežného čitateľa môže byť takýto výklad. Význam odôvodnenia
rozsudku pre jednotlivé subjekty trestného konania spočíva v tom, je tieto majú právo sa dozvedieť
nielen to, ako príslušný súd rozhodol o podanej obžalobe, ale aj prečo. Náležité odôvodnenie rozsudku

má význam nielen z hľadiska jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska naplnenia základných funkcii trestného
práva, medzi ktoré nepochybne patrí výchovné a preventívne pôsobenie rozhodovania trestných súdov
na jednotlivých členov spoločnosti. Odôvodnenie rozsudku umožňuje subjektom trestného konania
posúdiť, ako konajúci súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné a hmotno-právne predpisy
a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie každého rozsudku musí tak spĺňať

požiadavku jeho zákonnosti, presvedčivosti a preskúmateľnosti. Požiadavke riadneho odôvodnenia
rozsudku zodpovedá také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkové - relevantné otázky súvisiace s predmetom trestného konania. Povinnosťou konajúceho
súdu však nie je v odôvodnení rozsudku reagovať na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu trestného
konania(hlavnéhopojednávania)vyšlinajavo,aklentakéskutočnosti,ktorémajúvýznampreposúdenie

otázky viny, trestu, prípadne iných výrokov, ktoré sú súčasťou rozsudku (porov. rozpadnutia ESĽP vo
veci Geogidas v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, m. m., porov. rozsudok vo veci Rniz Torija v.
Španielsko, z 09. decembra 1994, Annuaine, č. 303 – B a rovnako porov. rozhodnutie III. ÚS 209/04, m.
m. IV ÚS 115/03). Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi obsahom vo veci vykonaných
dôkazov a deklarovanými skutkovými Zisteniami na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Deklarovanéskutkovézisteniamusiabyťvýsledkomlogickéhozhodnoteniavovecivykonanýchdôkazov
v súlade s procesnými pravidlami hodnotenia dôkazov normatívne ustanovených v § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor,
policajt alebo obvinený či jeho obhajca. Požiadavka riadneho odôvodnenia deklarovaných skutkových

zistení nezodpovedá procesnému postupu konajúceho súdu, keď tento vykonané dôkazy iba formálne
- mechanicky prezentuje (reprodukuje) ich obsah bez toho, aby k nemu zaujal hodnotiace stanovisko.
Konajúci súd by mal zaujať hodnotiace stanovisko k všetkým vo veci vykonaným dôkazom, a to aj v
prípade, ak tieto nemajú žiaden význam pre rozsudok jeho výrokovú časť, v takom prípade musí byť
zrejmé,prečonemajúžiadenvýznamprerelevantnéskutkovézistenia.Osobitnúpozornosťsizaslúžitzy.

problematika opomenutých dôkazov, teda dôkazov, ktoré vo veci boli vykonané a ktoré z hľadiska svojho
obsahu majú podstatný význam pre správnosť skutkových zistení, avšak konajúci súd ich v odôvodnení
rozsudku opomenul čo i len formálne reprodukovať. Obdobná procesná situácia nastáva v prípade,
keď konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia reprodukuje iba časti (určité sekvencie) výpovede
vyslúchaných osôb (resp. jednej z ich viacerých verzii), ktoré však nedávajú na dôkaznú situáciu

ucelený pohľad a nemôže byť smerodajnými z hľadiska zákonného hodnotenia takýchto dôkazov.
Odôvodnenie rozsudku, ktoré vykazuje prezentovanú procesnú neperfektnosť, znamená vo svojich
dôsledkoch nezákonnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť aj samotného rozsudku (porov. 3To
6/2008). Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k deklarovaným skutkovým zisteniam musí byť adresné,
t. j. musí byť zrejmé, ktorá konkrétna skutková okolnosť, na základe ktorého konkrétneho dôkazu je

objektivizovaná - preukázaná, pretože všetky dôkazy spravidla reprezentujú skutok ako celok, ale sa
viažu na jednotlivé časti skutku, ktoré v súhrne tvoria celok. Uvedené osobitne platí v procesnej situácii,
keď si jednotlivé dôkazy navzájom odporujú, preto z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, prečo v
prípaderozporovmedzijednotlivýmidôkazmisúduverillenniektorým.Zodôvodneniarozsudkumusíbyťzrejmé, ako sa konajúci súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Stanovisko k obhajobe obžalovaného
konajúci súd vyjadruje poukazom na skutkové zistenia súdu, na základe vykonaného dokazovania, ktoré
buď potvrdzujú obhajobné prednesy obžalovaného, alebo ich vyvracajú. Vo vykonaných dôkazoch, v

ich dôkaznej sile bude spravidla spočívať argumentácia súdu, prečo prípadne nevyhovel návrhu na
vykonanie ďalších dôkazov prednesených obžalovaným alebo jeho obhajcom, prokurátorom, prípadne
inou procesnou stranou v súdnom konaní. Obsahom povinnosti konajúceho súdu vyrovnať sa s
obhajobou obžalovaného korešponduje aj povinnosť súdu vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného, ktorá
je obsahom prednesu obžalovaného či jeho obhajcu v rámci ich záverečných rečí, a to aj napriek tomu,

že tieto nemajú charakter procesného dôkazu. Pojem „obhajoba“ je potrebné v uvedenom kontexte
interpretovať extenzívne aj vo vzťahu k prednesu záverečných rečí, teda neobmedzovať výlučne na
obsah výpovede obžalovaného a obsah iných procesných dôkazov, na vykonaní ktorých obžalovaný
participuje. Právne úvahy v odôvodnení rozsudku znamenajú podradenie skutkových zistení súdu pod
príslušné ustanovenia v jeho všeobecnej aj osobitnej časti. Nestačí preto iba paušálne citovať právne
vety skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú ich jednotlivé

znaky preukazované, a to v spojení so všeobecnými ustanoveniami o trestnej zodpovednosti. Vo vzťahu
k právnym záverom odôvodňujúcim výrok rozsudku o vine sa žiada osobitne akcentovať, že tento musí
byťvýrazomcelkomjednoznačného,žiadnedôvodnépochybnostinevzbudzujúcehozáveru,žesapráve
obžalovaný dopustil skutku uvedeného vo výroku rozsudku, že tento skutok vykazuje znaky niektorého
trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona, a to v spojení so znakmi všeobecnej časti

(porov. III. ÚS 25/06). Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku o treste, tento tvorí, napriek svojej autonómnej
povahe, logickú podmienenosť s výrokom o vine. Právne úvahy týkajúce sa odôvodnenia výroku o
treste musia vychádzať zo zásad pre ukladanie trestu ustanovených v § 34 Tr. zákona, pričom sa žiada
osobitne sa vyrovnať v odôvodnení rozsudku najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona.
Vzhľadom na význam poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo vzťahu k výroku o treste je potrebné

zvýšenú pozornosť venovať nielen ich zisťovaniu dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní,
ale pri odôvodňovaní výroku o treste nimi konkrétne argumentovať, a to z hľadísk uvedených v § 38 ods.
3 a nasl. Tr. zákona. Obdobne je potrebné argumentovať aj rozhodnutie o upustení od potrestania (§ 40
Tr. zákona), o mimoriadnom znížení trestu (§ 39 Tr. zákona), ako aj pri každom inom výroku o treste.
Riadne odôvodnenie rozsudku má význam aj z hľadiska preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Citoval ďalej R 6/1970: Ak je súd postavený pred úlohu vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť
iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu. II. ÚS 78/05: Odôvodnenie má presvedčiť
účastníkov konania, že súdne rozhodnutie boh výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných
faktov, že nebolo doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu

je preto potrebné trvať na logickej súladnosti a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede. R 68/2008-I.: Z kontextu § 168
ods. 1 TP vyplýva, že každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo a tak, aby rozhodnutie
súdu boh preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 TP, t. j.
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne. I. ÚS 712/2014: K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a výkladných slobôd dôjde, ak súd nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie a
vinu sťažovateľa založil iba na simplexnom zovšeobecňujúcom konštatovaní, bez odkazu na vykonané
dokazovanie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ má za to, že

odsudzujúci rozsudok absentuje jeho obligatórnu súčasť — úvahy súdu, preto nemôže relevantne
podrobiť tieto úvahy kritike a dôsledne vyhotoviť odvolanie/doplnenie odvolania. Rozsudok vo svojej
drvivej väčšine len poukazuje na vykonané dokazovanie (nie aktuálne) a na iné jeho skutky a to
sa opakuje, je však úlohou súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a tým umožniť strane podať
relevantné odôvodnenie. Aj toto právo mu bolo podľa jeho názoru konaním súdu upreté. Napadnuté

rozhodnutie považuje obžalovaný za arbitrárne, nedostatočne preskúmané a neodôvodnené, absentuje
obligatórne náležitosti odôvodnenia a preto nemôže podať dôsledné odvolanie, pretože mu konajúci
súd neuviedol obligatórne náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Súd
nemôže opomenúť zásadu in dubio pro reo stále totiž platí, že ak je možné v trestnej veci dospieť
k niekoľkým, čo do pravdepodobnosti rovnocenným skutkovým verziám, má súd povinnosť prikloniť

sa k tej z nich, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia. Ústavný súd SR uviedol, že táto ústavná
zásada in dubio pro reo je konkretizovaná v § 2 Tr. poriadku z ústavnej zásady prezumpcie neviny
vyplýva, že obvinenému sa musí vina dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej otázke významnej
pre rozhodnutie sa musí rozhodovať v prospech obvineného. Pričom obvinený nie je povinný dokázaťsvoju nevinu a nesmie byť donútený k výpovedi alebo priznaniu (PL. US 12/98). V nadväznosti na vyššie
uvedené žiadal, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené a navrhol, aby rozhodnutie
súdu prvého stupňa podľa

§ 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Taktiež zaviazal súd prvého stupňa na
vyhotovenie nových znaleckých posudkov na jeho osobu alebo rozhodol sám.

Obžalovanýnáslednedoplnilodvolaniepodaním,ktorébolodoručenésúdudňa19.07.2024,kdeuviedol,

že má problémy s alkoholom. Keď si vypije, nevie čo robí, nepamätá si nič po požití alkoholu (potvrdili
by to aj samotné znalecké posudky). Žiadal súd prvého stupňa o vypracovanie aktuálnych znaleckých
posudkov na jeho osobu. Celá situácia je nepríjemná a je mu to veľmi ľúto, nechce ubližovať svojej
rodine, poslal im ospravedlňujúci list. Sami rodičia mu vraveli, že sa má dať liečiť, lebo sa nezbaví
svojhoproblému.Samotnýtrestnevyriešijehoveľkýproblém,čosapotvrdiloajprijehopredchádzajúcich
trestoch. Chce byť platným a plnohodnotným členom spoločnosti a žiada o šancu. Obžalovaný je názoru,

že sa súd vôbec nezaoberal alternatívnymi trestami, ktoré uprednostňuje novela Trestného zákona.
Samotný trest nemá na neho žiadnu represiu, pretože je závislý na alkohole a sám si nevie pomôcť.
Opätovne žiadal o liečenie a zníženie trestu alebo o alternatívny trest. Je chorý človek, ktorý potrebuje
protialkoholickú liečbu a nie je nebezpečná osoba pre spoločnosť. Nie je zlý človek, agresor, násilník
alebo že by niekomu ubližoval niečo podobné, že by mal trestnú činnosť páchať cielene, zámerne a že

za to môže jeho závislosť s ktorou si nevie pomôcť, aj keď sa už o to niekoľko krát pokúšal. Nikdy
sa za triezveho stavu alebo predtým než začal mať problém s alkoholom nedopustil žiadnej trestnej
činnosti a bol normálnym človekom bez problémov. Verí, že po vyliečení sa zo závislosti od alkoholu
to dokáže a bude slušným človekom. Preto si myslí, že nemusí byť vo výkone trestu odňatia slobody
takú dlhú dobu, nakoľko to nebude mať žiaden vplyv na jeho nápravu a liečbu. Myslí si, že je potrebné,

aby čo najskôr nastúpil a podrobil sa odbornej protialkoholickej liečbe, ktorá by určite mala podstatný
a veľký vplyv na jeho závislosť, ako aj na páchanie trestnej činnosti, ktorej sa už nikdy nechce dopúšťať.
Domnieval sa, že sa s tým súd prvého stupňa nevysporiadal a opomenul to.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Z predloženého spisu krajský súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2024
po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý je uvedený v obžalobe a súd prijal toto vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku
a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu. Z tohto dôvodu potom neobsahuje ani

odôvodnenie rozsudku hodnotenie dôkazov vo vzťahu k výroku o vine, keďže je v súlade s ustanovením
§ 257 Tr. poriadku.

Podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho
práve urobiť niektoré z vyhlásení, že

a) je nevinný,
b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 2 Tr. poriadku predseda senátu súčasne obžalovaného poučí o následkoch vyhlásenia

podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8.

Podľa § 257 ods. 3 Tr. poriadku ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením podľa
odseku 1 radiť.

Podľa § 257 ods. 4 Tr. poriadku ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného,
môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať
za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.Podľa§257ods.5Tr.poriadkuakobžalovanýnahlavnompojednávanívyhlásil,žejevinnýzospáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd

v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného
poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4 súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením,

či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma lebo neprijíma. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný
v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja
v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,

zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.

Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa vyhlásenie
obžalovaného týka, vykonané dokazovanie tiež poskytovalo dostatočný podklad pre to, aby súd
vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, prijal. Krajský súd tiež nezistil ani skutočnosti nasvedčujúce
porušenie práva obžalovaného na obhajobu, čo je jediným prípustným dovolacím dôvodom v prípade
takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku). Vo vzťahu k tomuto postupu teda neboli zistené žiadne

pochybenia.

Odvolací súd teda preskúmaval iba výrok o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný bol v minulosti osemkrát súdne trestaný, trestným
rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/43/2016 bol uznaný vinným z prečinu ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere šiestich mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

jedného roka a zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na 2 roky, odsúdenie je zahladené. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/19/2018
zo dňa 09.07.2018 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, dňa 26.3.2019 bol nariadený

výkon trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu trestu bol
podmienečne prepustený 18.11.2019, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa následne
osvedčil. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/32/2018 zo dňa 26.10.2018 bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 01.06.2019. Trestným
rozkazomOkresnéhosúduSvidníksp.zn.2T/17/2019zodňa28.05.2019bolobžalovanýuznanývinným
z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pričom súd upustil od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Svidník
sp. zn. 0T/19/2018 a sp. zn. 0T/32/2018. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/4/2021 zo dňa

27.05.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal
07.07.2022. Rozhodnutím holandského súdu Rechtbank Zeeland-West-Brabant zo dňa 21.09.2021 sp.zn. 02-143231-21 bol obžalovanému uložený podmienečný trest vo výmere 7 dní so skúšobnou dobou
dva roky. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/10/2022 zo dňa 12.01.2023 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Tr. zákona,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 31PP/70/2023 zo dňa 07.11.2023 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu s tým, že mu bola
uložená skúšobná doba 30 mesiacov s probačným dohľadom na jeden rok, taktiež mu bol uložený zákaz
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Napokon trestným rozkazom Okresného

súdu Bardejov sp. zn. 11T/4/2023 zo dňa 13.07.2023 bol obžalovaným uznaný vinným z prečinu
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pričom súd upustil od uloženia
ďalšieho trestu.

VevidenciipriestupkovMinisterstvavnútraSRmáobžalovanýcelkovo11priestupkov,pričomvsiedmich
prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil buď voči svojej matke,

alebo voči obom rodičom alebo voči inej osobe (priestupky zo dňa 01.05.2018, 04.07.2018, 31.08.2018,
23.10.2018, 07.06.2020, 07.04.2021 a 18.03.2024).

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd prvého stupňa riadil základnými
zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so

spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona teda, že obžalovaný sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, keď na

hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím sa dokazovanie obmedzilo len na dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a v rámci záverečnej reči a posledného slova, skutok úprimne oľutoval, keď
uviedol, že si uvedomuje, že má vážny problém s alkoholom a je preto rozhodnutý liečiť sa a
absolvovať protialkoholické liečenie. Z priťažujúcich okolností prihliadol súd na § 37 písm. m) Tr. zákona,
teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd prihliadal najmä na odsúdenie rozsudkom

Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/10/2022 zo dňa 12.01.2023, právoplatným dňa 17.01.2023, ktorým
bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 31PP/70/2023 bol dňa 07.11.2023 podmienečne prepustený
z výkonu tohoto trestu odňatia slobody, s určením skúšobnej doby v trvaní 30 mesiacov a s nariadením
probačného dohľadu nad odsúdeným v trvaní jedného roka, s uložením obmedzenia spočívajúceho v

zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Vzhľadom na plynutie skúšobnej
doby odo dňa 07.11.2023 bolo zrejmé, že predmetného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Navyše zo zápisu
o dychovej skúške zo dňa 19.03.2024 o 15.47 hod. bolo zistené, že obžalovanému bola nameraná
hodnota 1,26 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedá 2,63 ‰.

Pretože konanie obžalovaného bolo posúdené ako úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania,
prihliadal súd pri rozhodovaní o treste aj na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovanému teda
vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo možné ukladať trest odňatia
slobody podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov.

Čo sa týka odvolacej námietky ohľadom uloženia ochranného protialkoholického liečenia akoukoľvek
formou obžalovanému, odvolací súd uvádza, že ochranné liečenie je obžalovanému aktuálne uložené
trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 11T/4/2023 zo dňa 13.07.2023, ktoré obžalovaný
doposiaľ neabsolvoval. Taktiež ako už to krajský súd uvádzal Okresný súd Prešov uznesením sp. zn.

31PP/70/2023 zo dňa 07.11.2023 okrem iného obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktoré obžalovaný nerešpektoval. Obžalovaný
v súčasnosti priznáva svoju závislosť na alkohole a má záujem svoju závislosť liečiť. Avšak z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný mal v minulosti šancu liečiť sa zo závislosti od alkoholu,
ktorú do vzatia do väzby v tejto veci neabsolvoval, navyše odvolanie v tejto veci podal len obžalovaný

a krajský súd nemohol uložiť len na podklade ním podaného odvolania ochranné liečenie, pretože by
tým zmenil rozsudok v neprospech obžalovaného.Ako to plynie z vyššie uvedeného obžalovaný sa v minulosti dopúšťal skutkov po požití alkoholických
nápojov, tak ako je to aj v tomto prípade. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti v danom prípade
neprichádza do úvahy uloženie iného druhu trestu, než nepodmienečného trestu odňatia slobody

a uloženie uvedeného druhu trestu najvýraznejšie odôvodňuje práve tá skutočnosť, že sa tohto
úmyselného trestného činu obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody.

Aplikujúc teda vyššie uvedené zákonné ustanovenia, v súlade so zásadami pre ukladanie trestov

v zmysle § 34 Tr. zákona, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, považoval krajský súd za zákonný a primeraný trest odňatia slobody v súlade
s § 38 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 18 mesiacov tak ako ho uložil okresný súd. Na výkon uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd prvého

stupňa správne zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin. Uložený trest je pritom v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, teda ide o mierny trest, ukladanie alternatívneho trestu by v prípade obžalovaného neplnilo
ani prevýchovný účel, keď tento ani pod hrozbou plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia

nielen že neviedol riadny život, ale nerešpektoval ani súdom nariadený zákaz požívania alkoholických
nápojov. Trest okrem individuálnej funkcie má plniť aj funkciu generálnej prevencie, teda iných odradiť
od páchania trestnej činnosti. Z týchto pohľadov spĺňa podľa názoru krajského súdu okresným súdom
uložený trest obe tieto funkcie.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného, aby súd nariadil vykonať dokazovanie vypracovaním znaleckého
posudkuzodvetviapsychiatriaazodborupsychológia,anikrajskýsúdnezistildôvody,pretakýtopostup,
keď nie v každej trestnej veci je nutné zakaždým skúmať či už psychický profil páchateľa, tobôž skúmať
jeho duševný stav. U obžalovaného nebola totiž ani v iných konaniach zistená duševná choroba ani
duševná porucha, bola u neho zistená závislosť na alkohole na III. vývojovom stupni podľa Jellineka

(znalecký posudok zo dňa 19.03.2023) ako aj emočne nestabilná porucha osobnosti. Obžalovaný má
aktuálne nariadené v inej trestnej veci ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, ktoré
ani napriek značnému časovému odstupu do vzatia do väzby neabsolvoval. Napokon obžalovanému
nič nebránilo a ani nič nebráni dobrovoľne sa podrobiť protialkoholickému liečeniu, pričom pri liečbe
závislosti na alkohole je prvoradá snaha obžalovaného, nie lekárov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac dôvody pre zmenu rozsudku v prospech
obžalovaného, krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.