Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207562
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122207562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
JUDr. Evy Vékonyovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpeného Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec
353, 951 73 Jelenec, IČO: 51 864 983, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu

škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 16. novembra 2023, č. k. 28C/66/2022-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu škody 1.600,- eur

a náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.600,-
eur od 03.11.2022 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,78 %.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého bolo
preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Trenčín,

ČVS:ORP-1002/1-VYS-TN-2015zodňa06.06.2016boložalobcovivznesenéobvinenieprenedovolené
ozbrojovanie. Sťažnosť žalobcu proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá. Po podaní obžaloby bol
žalobca v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 2T/128/2016-209 zo dňa
28.03.2019 oslobodený a odvolanie prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27.08.2019
(poznámka súdu v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nesprávne uviedol
dátum 27.08.2018), č. k. 2To/64/2019-231 zamietol. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody, ktorú žalovanej doručil dňa 09.08.2022 a žalovaná mu

písomne dňa 02.11.2022 oznámila, že jeho nárok neuspokojí ani čiastočne. Ďalej súd prvej inštancie
mal za preukázané, že voči žalobcovi po vznesení obvinenia pre nedovolené ozbrojovanie bolo
vedenéiďalšietrestnéstíhanie,atoprezločintýraniablízkejazverenejosoby,vecvedená naOkresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 5T/112/2017, v ktorom konaní bol žalobca rozsudkom zo dňa 11.08.2021
uznaný za vinného, bol mu uložený trest odňatia slobody na tri roky s podmienečným odkladom dva roky.
OdvolaniežalobcuaprokurátorkyprotitomutorozsudkubolouznesenímKrajskéhosúduvTrenčíne,č.k.

2To/101/2021-670 zo dňa 11.10.2022 zamietnuté. Manželstvo žalobcu bolo rozsudkom Okresného súdu
Trenčín, č. k. 31P/246/2015-840 zo dňa 04.11.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
č. k. 17CoP/82/2022-960 zo dňa 16.06.2022 rozvedené, dieťa pochádzajúce z manželstva, maloletáF., bola zverená matke a styk žalobcu s ňou nebol upravený. Uvedený skutkový stav medzi účastníkmi
konania nebol sporný.

3. Spornou skutočnosťou v konaní bolo, či v súvislosti s rozhodnutím o vznesení obvinenia žalobcovi
pre nedovolené ozbrojovanie a následným trestným stíhaním došlo u žalobcu ku vzniku škody, za ktorú
žalobca označil náklady na obhajobu v trestnom konaní vo výške 5.488,89 eur a k nemajetkovej ujme,
za ktorú žiadal priznať sumu 80.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
nezákonným rozhodnutím v danej veci je uznesenie zo dňa 06.06.2016, ktorým bolo žalobcovi vznesené
obvinenie pre nedovolené ozbrojovanie, keďže žalobca bol v konečnom dôsledku spod obžaloby
oslobodený. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú začatím a vedením
trestného stíhania, v ktorom prípade za splnenia ďalších podmienok stanovených zákonom č. 514/2003
Z. z. má poškodený – žalobca nárok na náhradu škody. Nesporným medzi účastníkmi konania

bolo nielen začatie trestného stíhania pre nedovolené ozbrojovanie a oslobodenie žalobcu súdom, ale
i podanie sťažnosti žalobcom proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia a tiež to, že žalobca pred
podaním žaloby na súd požiadal žalovanú o náhradu škody vo výške, ako je uplatnená touto žalobou.

5. Žalovaná v konaní zotrvala na dôvodoch, pre ktoré po predbežnom prerokovaní žiadosti žalobcovi

nepriznala náhradu škody, a to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi trestným stíhaním za
nedovolené ozbrojovanie a škodou, keďže bol súčasne stíhaný aj pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby, za ktorý skutok bol aj právoplatne odsúdený, ďalej z dôvodu, že uplatnená skutočná škoda
– náhrada za právne zastúpenie v trestnom konaní žalobcovi nepatrí z dôvodu množstva neúčelne
vykonaných úkonov a zároveň podľa názoru žalovanej, žalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody

s poukazom na § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., pretože žalobca prvýkrát vypovedal až pred
súdom,kedyuviedol,žeskutoknespáchal,pričommožnodôvodnepredpokladať,žeakbybolvypovedal
počas prípravného konania, navrhol svedkov a vysvetlil situáciu, nebolo by došlo k podaniu obžaloby.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu skutočnej škody a tiež nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože ujmu žalobcu vzniknutú trestným stíhaním v trvaní viac ako
tri roky nie je možné uspokojiť inak, ako priznaním nielen skutočnej škody, ale i nemajetkovej ujmy,
v tomto prípade ide o dokonanú skutočnosť, ktorej následky nie je možné dodatočne eliminovať, teda
vrátiť späť predošlý stav. Súd sa zaoberal i tým, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, pretože
premlčacia lehota v súvislosti so šírením COVIDU v presne stanovených dobách podľa príslušných

zákonov neplynula, a teda námietka premlčania vznesená žalovanou v konaní bola nedôvodná. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že už samotný fakt trestného stíhania je veľkou záťažou pre každého
obvineného,zasahujedojehoživotavovšetkýchoblastiach,dojehoctiadobrejpovesti.Vprávnomštáte
musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak týmto konaním zasiahol do práv
jednotlivca, pričom takýmto konaním a zásahom je nepochybne aj prípad žalobcu. Pri odškodňovaní

nemajetkovej ujmy súd prihliadol na osobu poškodeného, jeho doterajší život, na prostredie, v ktorom
žije a pracuje, na okolnosti, za ktorých došlo k ujme, na závažnosť následkov v súkromnom, pracovnom
a spoločenskom živote poškodeného, pričom vychádzal nielen z výpovede poškodeného, ale aj z
výpovedí svedkov vypočutých na pojednávaní pred súdom, z ktorých mal za preukázané, že následkom
trestného stíhania žalobcu sa vytvoril o ňom negatívny obraz v spoločnosti, došlo k zníženiu jeho

dôstojnosti a vážnosti. Trestné konanie, ktoré sa posudzuje ako celok, vo vzťahu k žalovanému trvalo
1177 dní, a to od 06.06.2016 do 27.08.2019, a teda negatívne zásahy trestného stíhania žalobcu
pre nedovolené ozbrojovanie sa prejavovali v jeho živote dlhšie časové obdobie. Súd zároveň zobral
do úvahy, že k zhoršeniu jeho povesti a postavenia v spoločnosti došlo následne i v súvislosti s
ďalším trestným stíhaním žalobcu (pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby) a tiež v súvislosti s

konaním o rozvod jeho manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z
manželstva.Súdprvejinštanciepoukázalnajmänaskutočnosť,žezvýpovedísvedkovbolopreukázané,
že žalobca bol vnímaný v spoločnosti ako „pištoľník“, že zhoršenie jeho povesti sa odzrkadlilo aj na
jeho obchodných vzťahoch s odberateľmi pri podnikateľskej činnosti. Po vyhodnotení dokazovania
súd dospel k záveru, že žalobca preukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom nemajetkovej ujmy a

nezákonným rozhodnutím, keď nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia žalobcovi pre nelegálne
ozbrojovanie malo za následok negatívny dopad na jeho osobný, rodinný a pracovný život. Vzhľadom
ku konkrétnym okolnostiam prípadu však súd uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 80.000,- eur
považoval za neprimeranú, pričom ako primeranú náhradu ku konkrétnym okolnostiam v danej veciurčil nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, ktorá suma podľa jeho názoru kompenzuje
následky nezákonného trestného stíhania žalobcu, ktoré trvalo 3 roky, 2 mesiace a 3 týždne, pričom
žalobca nebol stíhaný väzobne. Uvedená suma sa pritom nevymyká ani z bežnej rozhodovacej praxe

súdov v obdobných veciach, na ktoré poukázal. Námietku žalovanej, že s poukazom na § 8
ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nárok nevznikol, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
u žalobcu nedošlo k uloženiu trestu, ochranného opatrenia, ani k jeho väzbe. Vykonaným dokazovaním
tiež nebolo zistené, že by si žalobca privodil vznesenie obvinenia.

7. Pri rozhodovaní o náhrade škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby v trestnom konaní súd prvej
inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na to, že ide o trovy obhajoby v trestnom
konaní vedenom na základe nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia žalobcovi pre nedovolené
ozbrojovanie, je tým jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou, ktorá vznikla žalobcovi zaplatením trov obhajoby v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa
venoval aj námietke žalovanej, že ide o neúčelné trovy pri jednotlivých úkonoch, ktoré boli účtované 2-

krát, keďže žalobca mal v trestnom konaní dvoch obhajcov a dospel k záveru, že trovy konania z dôvodu
zastupovania žalobcu dvoma obhajcami v trestnom konaní, nemožno hodnotiť ako neúčelné, pretože
je to právo obžalovaného dať sa zastupovať dvomi právnymi zástupcami. Účelnosť jednotlivých úkonov
súd vždy posudzuje pri preskúmavaní a priznávaní odmeny obhajcom za jednotlivé úkony, pričom sa
zároveň vyjadril aj k jednotlivým úkonom právneho zastúpenia žalobcu, ktoré vykonali obaja

advokáti v trestnom konaní a k oprávnenej výške trov, avšak z dôvodu, že žalobca predložil dôkaz len
o zaplatení sumy 1.600,- eur G. H. I. titulom zálohy za právne zastúpenie, súd priznal žalobcovi titulom
skutočnej škody len uvedenú sumu 1.600,- eur, keďže len v tomto rozsahu došlo k zníženiu majetku
poškodeného, a teda ku skutočnej škode. Vo zvyšnej časti nárok na náhradu škody zamietol.

8. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi prisúdenú sumu s úrokom z omeškania podľa
§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. od 03.11.2022 (t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia
žalovanej, že žalobcu mimosúdne neodškodní), vo výške 5 % v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď vychádzal z toho, že v časti o
zaplatenie nemajetkovej ujmy mal žalobca plný úspech, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu, a
v časti skutočnej škody mal žalobca úspech len čiastočný. Úspech žalobcu bol potom v rozsahu 74,89
% a neúspech v rozsahu 25,11 %, čo v konečnom výsledku znamená, že mu patrí náhrada trov konania
v rozsahu 49,78 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj
žalovaná.

11. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá a proti výroku

o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanú
zaviaže zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 80.000,- eur do pätnástich dní od
právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi prizná proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Z obsahu odvolania, ako aj z navrhovaného petitu je zrejmé, že žalobca napadol rozsudok súdu
prvej inštancie len v časti výroku, ktorým súd jeho žalobu zamietol, týkajúcej sa nepriznania požadovanej

náhrady za nemajetkovú ujmu. Vo zvyšnej zamietajúcej časti výroku, týkajúcej sa náhrady skutočnej
škody nad priznanú sumu 1.600,- eur s príslušenstvom, odvolanie žalobca nepodal. Žalobca podal
odvolanie z dôvodov uvedených v § 363 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, t. j. z dôvodu nesprávneho
procesného postupu súdu, ďalej pre inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, pričom namietal nedostatky v skutkových zisteniach

pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy, nedostatočné zdôvodnenie okolností, ktoré súd nevzal do
úvahy. Žalobca vyslovil názor, že priznaná výška nemajetkovej ujmy nie je zodpovedajúca predstave
spravodlivosti, je neadekvátna a neprimeraná k okolnostiam daného prípadu, a to i s poukazom na dĺžku
trvania trestného stíhania a k zvýšeniu minimálnej mzdy v tomto období. Voľná úvaha súdu, ktorou mu
za 1177 dní trvania trestného stíhania priznal nemajetkovú ujmu v sume 10.000,- eur bez akéhokoľvek

výpočtu, resp. vzorca je nepreskúmateľná, tiež pokiaľ súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, nerozvinul, v čom sú tieto rozhodnutia aplikovateľné na prípad žalobcu. Žalobca poukázal na
obdobné rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých výška nároku nemajetkovej ujmy bola nesprávne určená
aj z hľadiska využitia komparatívnej metódy (napríklad rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/118/2016-296 zo dňa 03.05.2022, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2357/2010
z 11.01.2012 a iné), tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR a má za to, že navrhovaná výška
nemajetkovejujmyvsume80.000,-eurneporušujeprincípprimeranostikinýmodškodneniam.Súdprvej

inštancie tiež nesprávne právne posúdil otázku jeho úspechu v konaní, keď mu nepriznal plnú náhradu
trov konania. Podľa názoru žalobcu, súd nesprávne striktne gramaticky vyložil a aplikoval ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, pričom poukázal a citoval z dôvodovej správy k CSP a z ďalšej literatúry o trovách
konania, v zmysle ktorých mal plný úspech vo veci, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu.

12. Žalovaná podala odvolanie proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. proti výroku
rozsudku, ktorým súd žalobcovi priznal skutočnú škodu a nemajetkovú ujmu a proti výroku o trovách
konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaná namietala, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie nesprávne
identifikoval subjekt, ktorý spôsobil žalobcovi tvrdenú a uplatňovanú škodu a nemajetkovú ujmu, a tiež
nesprávne posúdil podmienky príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, za ktoré

žalobca označil uznesenie vyšetrovateľa ČVS:ORP-1002/1-VYS-TN-2015 zo dňa 06.06.2016. Konajúci
súd jednostranne a na prospech žalobcu vyhodnotil vykonané dokazovanie, splnenie podmienok na
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. posúdil nesprávne a nezákonne, v rozpore s princípom
rovnosti strán a z vykonaného dokazovania vyvodil aj nesprávne skutkové zistenia. Výpovede svedkov
do odôvodnenia rozsudku inkorporoval v rozsahu, ktorý mu umožnil žalobe vyhovieť, nevzal do úvahy,

že vypočutí svedkovia mali poznatky o uvedenej veci výhradne od žalobcu. Žalovaná namietala, že
svedkovia pred podaním svedeckej výpovede neboli poučení podľa § 196 ods. 2 CSP, súd neskúmal
a nevyporiadal sa s ich vierohodnosťou. Tiež pri vykonávaní dokazovania oboznamovaním listinných
dôkazov súd nepostupoval správne, keď odmietol vykonať dokazovanie čítaním listín, ktoré navrhla
žalovaná. Žalovaná trvala na svojom názore, že žalobca nepreukázal kauzalitu medzi trestným stíhaním

žalobcu a vzniknutou škodou. Ak by súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, musel by dospieť k
záveru, že opatrovateľské konania - konanie o rozvod manželstva, konanie o úpravu práv a povinností k
maloletej a tiež trestné stíhanie žalobcu pre zločin podľa § 208 Trestného zákona, kde poškodenou bola
manželka žalobcu, vylučujú dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu, keďže vecne negujú akýkoľvek
vzťah kauzality v súdnom konaní žalobcom tvrdenej škody pre trestné stíhanie za zločin nedovoleného

ozbrojovania, ktoré je len minoritnou časťou skutkových okolností, ktoré sa zbiehali v osobnej sfére
žalobcu. Poukázala tiež na to, že začatiu trestného stíhania žalobcu predchádzalo konfliktné jednoročné
obdobie v jeho živote, kedy odišla od neho manželka zo spoločnej domácnosti, bol vystavovaný atakom
zo strany príslušníkov jej rodiny, zhoršili sa jeho vzťahy s maloletou dcérou a až v mesiaci jún 2016 k
tomu pristúpilo predmetné trestné stíhanie, ktorého titulom uplatňuje žalobca náhradu škody. Žalovaná

má za to, že vzhľadom k týmto skutočnostiam prichádza do úvahy viacero osôb zodpovedných za
vznik tvrdenej škody a ujmy na osobnostných právach žalobcu. Poukázala na to, že aj z výpovedí
žalobcu v konaní vyplýva, že je presvedčený, že jeho manželka ho chcela zničiť a pomstiť sa mu.
Tým, že žalobca voči nej nepodnikol žiadne kroky, vzniká dôvodné podozrenie, že sledoval pričítanie
škodlivých následkov štátu pri odôvodňovaní svojho nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala

a citovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako napríklad 7 Cdo/22/2019, 6 Cdo/103/2011 a iné,
v zmysle ktorých mal súd zohľadniť uvedené okolnosti pri posudzovaní kauzality medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody na strane žalobcu. K povesti žalobcu ako „pištoľníka“ žalovaná poukázala
na to, že takéto vnímanie žalobcu svedkovia odvodzujú od okamihu nájdenia zbrane dňa 16.12.2015
pri policajnom zásahu v dome žalobcu a žalobcom označené nezákonné rozhodnutie bolo vydané až

dňa 06.06.2016. V uvedený deň, kedy sa našla zbraň, odišla od žalobcu aj jeho manželka s dcérou
a následne bolo voči žalobcovi vedené aj trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
pre skutok páchaný od roku 2014, pre ktorý bol žalobca aj právoplatne odsúdený. Žalovaná má za to,
že momentom vzniku ujmy je deň 16.12.2015, kedy bolo začaté trestné konanie dobrovoľným vydaním
veci – zbrane manželkou žalobcu J. B., teda takmer pol roka pred nezákonným rozhodnutím, za ktoré

žalobca označil uznesenie o vznesení obvinenia. Potenciálnym nezákonným rozhodnutím pre účely zák.
č. 514/2003 Z. z. je teda uznesenie o začatí trestného konania, ČVS:ORP-1002/1-VYS-TN-2015 zo dňa
16.12.2015, pričom z uvedeného titulu žalobca vzniknutú škodu neodvodzuje, ani ju z tohto titulu v rámci
predbežného prerokovania náhrady škody neuplatnil. K zhoršeniu vzťahu žalobcu s maloletou dcérou
žalovaná poukázala na súdne konania o úpravu styku s maloletou a na vplyv matky na dieťa, ich odchod

zo spoločnej domácnosti a stíhanie žalobcu vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré bránili tomu,
aby sa žalobca s dcérou mohol pravidelne stretávať. K priznaniu výšky odškodnenia žalovaná uviedla,
že rozhodnutie je v tejto časti arbitrárne, nepreskúmateľné a zmätočné.13. Pokiaľ sa týka náhrady skutočnej škody, žalovaná zotrvala na námietke účelnosti trov právneho
zastúpenia s tým, že konajúci súd nesprávne vyriešil otázku zvolenia si dvoch obhajcov žalobcom a z
toho dôvodu neúčelnosti nimi uplatnených trov v trestnom konaní, keďže obaja robili úkony spoločne a

žiadali úhradu totožných úkonov.

14. K priznanej nemajetkovej ujme žalobcovi súdom prvej inštancie žalovaná namietala aj to, že súd
zohľadňoval i lokalitu miesta bydliska žalobcu, čo nemá oporu v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
Žalovaná zdôraznila, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať priamy vzťah nezákonného rozhodnutia

so vznikom nároku na nemajetkovú ujmu. Namietala tiež to, že len samotné skonštatovanie porušenia
práv žalobcu nie je postačujúce na to, aby bola odškodnená aj nemajetková ujma žalobcu. Výpovede
svedkov v danom prípade podľa žalovanej nemôžu poskytnúť objektívny pohľad na následky trestného
stíhania pre nedovolené ozbrojovanie na život žalobcu, nakoľko o ďalšej zbiehajúcej
sa príčinnej súvislosti v podobe trestného stíhania žalobcu pre trestný čin týrania blízkej a zverenej
osoby svedkovia spravidla nevedeli. Nemajetková ujma 10.000,- eur je neprimerane vysoká a priznaná

nedôvodne, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia NS SR v obdobných veciach.

15. Žalovaná v odvolaní súčasne nesúhlasila ani s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách
konania, keďže súd primárne vo veci nesprávne rozhodol, a preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok zmenil tak, že

žalobu ako celok zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

17. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v relevantných súvislostiach

odkazuje na ňou podané odvolanie, nakoľko nesúhlasí s námietkami žalobcu. Pokiaľ žalobca poukázal
na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 754/2016 - 42 uviedla, že skutkové okolnosti vo veci
žalobcu sú podstatne odlišné ako v uvedenej veci, a preto tento nález nie je použiteľný pri rozhodovaní
vo veci žalobcu, tiež ostatné rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, predstavujú jeho selektívny výber.
Sumu 80.000,- eur, ktorú žalobca uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy, žalovaná považuje za zjavne

neprimeranú a nedôvodnú. K odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania žalovaná uviedla, že
súd dôvodne aplikoval zásadu úspechu vo veci, a keďže žalobca nebol v plnom rozsahu úspešný, a to
včastináhradyškodyzatrovyobhajobyvtrestnomkonaní,súnámietkyvodvolanínedôvodné.Žalovaná
navrhla odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celosti zamietnuť.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranami sporu proti tej ktorej časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnuté v ich
neprospech (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1, ods. 2 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza:

19. Predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na odškodnenie podľa Zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, pričom žalobca žiada od žalovanej nielen skutočnú škodu vzniknutú zaplatením za obhajobu v
trestnom konaní, ale i zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- eur, všetko s úrokom z omeškania
vo výške 5 %.

20. Súd prvej inštancie žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť náhradu škody vo výške 1.600,- eur
anáhradunemajetkovejujmyvovýške10.000,-eur,súrokomzomeškania vovýške5%ročnezo
sumy 11.600,- eur od 03.11.2022 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže
odvolaním strán sporu nebol rozsudok napadnutý v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o náhradu

škody nad sumu 1.600,- eur s prísl., v tejto často ostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.21. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcovi bolo uznesením
vyšetrovateľa ORPZ, odbor kriminálnej polície Trenčín číslo ORP-1002/1-VYS-TN-2015 zo dňa
06.06.2016 vznesené obvinenie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania, sťažnosť žalobcu voči

tomuto uzneseniu bola dozorujúcim prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. Po podaní
obžaloby Okresný súd Trenčín žalobcu rozsudkom zo dňa 28.03.2019 pod sp. zn. 2T 128/2016 spod
obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa skutok, pre ktorý bol stíhaný, stal. Odvolanie
prokurátora proti tomuto rozsudku Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 27.08.2019 pod sp. zn. 2 To
64/2019zamietol.Žalobcasižiadosťouopredbežnéprerokovanienáhradyškodypodľazák.č.514/2003

Z. z. uplatnil u žalovanej škodu vo výške 5.488,89 eur za obhajobu v trestnom konaní a náhradu
nemajetkovej ujmy 80.000,- eur, pričom za nezákonné rozhodnutie označil rozhodnutie vyšetrovateľa o
vznesení obvinenia zo dňa 06.06.2016. Žalovaná po predbežnom prerokovaní jeho nároku mu listom
doručeným dňa 02.11.2022 oznámila, že jeho nárok neuspokojí ani čiastočne.

22. Súd prvej inštancie správne nárok žalobcu posudzoval podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a

dospel k správnemu záveru, že žalovaná je zodpovedná voči žalobcovi ako poškodenému za škodu,
ktorá mu vznikla v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia (§ 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.
z.), ktorým je uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície,
ČVS:ORP-1002/1-VYS-TN-2015 zo dňa 06.06.2016, ktorým bolo začaté trestné stíhanie žalobcu za
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Obvinenie bolo žalobcovi vznesené

na tom základe, že dňa 16.12.2015 vyšetrovateľ OKP OR PZ v Trenčíne pod ČVS:ORP-1002/1-
VYS-TN-2015 začal trestné stíhanie pre uvedený zločin dobrovoľným vydaním veci J. B., v tom
čase manželkou žalobcu, ktorá zbraň našla v nehnuteľnosti, ktorú vlastnila spolu so žalobcom, v jej
kancelárskych priestoroch, ktoré užívala spoločnosť TEMPO móda plus s.r.o., ktorej konateľom bol
žalobca. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, trestné konanie je potrebné posudzovať ako celok,

teda už od prípravného konania, avšak nezákonným rozhodnutím v danej veci je až uznesenie o
vzneseníobvineniažalobcovianiezačatietrestnéhostíhania povydanízbrane, akonesprávnenamieta
žalovanávodvolaní.Úkonyorgánovčinnýchvtrestnomkonanípredvznesenímobvineniavtrestnejveci,
tvoria podklad pre rozhodnutie, či dôjde ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, ako v danom prípade
došlo ku vzneseniu obvinenia žalobcovi. Až toto rozhodnutie môže byť nezákonným rozhodnutím, na

základektoréhodochádzakuvznikuškody.Žalobcasplnilpodmienkystanovenév§6zák.č.514/2003Z.
z. na vznik práva na náhradu škody, keďže v následnom trestnom konaní bol spod obžaloby oslobodený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č. k. 2T/218/2016-209 zo dňa 28.03.2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 2To/64/2019-23 zo dňa 27.08.2019 a tiež v zmysle § 6 ods. 2 uvedeného
zákona podal proti nezákonnému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Z dôvodu oslobodenia

žalobcu spod obžaloby je v zmysle už konštantnej judikatúry ustálené, že trestné stíhanie takéhoto
obžalovaného bolo nezákonné a má preto ako poškodený po splnení ďalších zákonom stanovených
podmienok právo na náhradu škody.

23. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. Podľa súdnej judikatúry zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe),
bola odčinená. Judikatúra súdov systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím

na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
opodstatnenosti trestného stíhania je jeho neskorší výsledok (4 Cdo /183/2009).

24. V časti žaloby týkajúcej sa náhrady škody vzniknutej za obhajobu žalobcu v trestnom konaní bolo
preukázané a medzi stranami sporu i nesporné, že v trestnom konaní žalobcu zastupovali dvaja ním
zvolení obhajcovia – advokáti. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je
právom obvineného dať sa zastupovať v trestnom konaní dvoma právnymi zástupcami. Náhrada škody
zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie. Trovy konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta
(§ 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.). Keďže podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa len
skutočná škoda, súd prvej inštancie správne pri náhrade škody vychádzal z dôkazov, ktoré predložilžalobca o tom, aká škoda mu skutočne vznikla, t. j. akú sumu zaplatil za právne zastúpenie v trestnom
konaní. Žalobca predložil dôkaz len o zaplatení sumy 1.600,- eur titulom právneho zastúpenia v trestnom
konaní, a preto súd prvej inštancie mu správne priznal len uvedenú škodu a vo zvyšnej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala priznanie tejto škody, jej námietky sú v
plnom rozsahu nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom
na zistený skutkový stav a na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodoval, pričom tieto
ustanoveniazákonasprávneaplikoval. Súdprvejinštanciešpecifikovalvodôvodnenírozhodnutiaúkony
právnej služby, ktoré boli poskytnuté oboma obhajcami žalobcu a zároveň skonštatoval, že hodnota

účelne vynaložených trov obhajoby bola vyššia ako suma 1.600,- eur ktorú ako jedinú zdokladoval
žalobca titulom zaplatenia trov obhajoby. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal úhradu ním uplatnených
trov obhajoby, predložil dôkaz len o zaplatení sumy 1.600,- eur, vznikla mu škoda len v sume 1.600,- eur,
ktorú sumu súd správne zaviazal zaplatiť žalovanú. Odvolanie žalovanej je preto nedôvodné a žalobca
odvolanie proti zamietnutiu žaloby v tejto časti nepodal.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy, podali odvolanie
obe strany sporu, keď žalobcovi sa priznaná suma 10.000,- eur javí ako neprimerane nízka a
neodškodňujúca nemajetkovú ujmu, nespravodlivá vzhľadom k dĺžke trestného stíhania žalobcu a
tiež k následkom v jeho živote. Žalovaná zase zastáva názor, že žalobcovi nepatrí žiadna náhrada
nemajetkovej ujmy, nakoľko súd nesprávne právne posúdil kauzalitu medzi skutkovými okolnosťami,

ktoré sa zbiehali v osobnej sfére žalobcu a trestným stíhaním žalobcu za nedovolené ozbrojovanie,
nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, čím nesprávne zistil skutkový stav a to aj v dôsledku
procesných pochybení súdu pri vykonávaní dokazovania, tiež namietala nedostatočné odôvodnenie
rozsudku a tým jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd po oboznámení sa nielen s obsahom spisu
a s pripojenými spismi, ale aj so zvukovou nahrávkou z pojednávaní, dospel k záveru, že námietky

odvolateľov sú nedôvodné.

26. K rozhodnutiu súdu o priznaní nemajetkovej ujmy a k jej výške je potrebné uviesť, že táto vychádza
zo skutkových okolností v konkrétnej veci, ktoré majú dopad na život poškodeného v jeho jednotlivých
sférach. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry subjektu a jej zmyslom

je zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu a poskytnutie účinnej ochrany osobnosti,
najmä jej dôstojnosti, dobrej povesti, súkromia a rodinného života. Vychádzajúc zo súdnej praxe za
závažnú ujmu je možno považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
došlo k porušeniu práva, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu
značnú, a kedy rozhodujúcim je objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Inak povedané, je potrebné zvážiť, či vzhľadom ku
konkrétnym okolnostiam prípadu by sa aj iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť byť dotknutá v
zložkách tvoriacich v ich súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca. Nemajetková ujma je ujmou morálnou.
Ide teda o zásah a ujmu na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú morálnej integrity poškodenej
osoby, predovšetkým jej dôstojnosti, cti, dobrej povesti. Ak ktorákoľvek z týchto zložiek je negatívne

dotknutá, je namieste záver o tom, že k spôsobeniu nemajetkovej (morálnej) ujmy došlo. Intenzita
zásahu do týchto hodnôt priamo ovplyvňuje výšku poskytnutého zadosťučinenia. V prejednávanej veci
je nesporné, že na život žalobcu mali dopad okrem nezákonného trestného stíhania pre trestný čin
nedovoleného ozbrojovania aj ďalšie skutočnosti, a to neusporiadaný rodinný život a ďalšie trestné
stíhanie, za ktoré bol žalobca aj odsúdený. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že tieto

skutočnosti súd prvej inštancie náležite pri rozhodovaní zohľadnil, v úvahe o výške nemajetkovej ujmy
sa s nimi riadne vysporiadal.

27. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd nesprávne posúdil podmienky príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou žalobcu, je potrebné uviesť, že zo svedeckých

výpovedí bolo preukázané, že povesť žalobcu sa po začatí trestného stíhania pre nedovolené
ozbrojovanie podstatne zhoršila, v mieste bydliska ho označujú za ,,pištoľníka“. Takéto hanlivé
označenie logicky nesúvisí s neusporiadaným rodinným životom žalobcu, ktoré viedlo do začatia
jeho ďalšieho trestného stíhania, ale súvisí so zbraňou a so začatím trestného stíhania žalobcu
pre nedovolené ozbrojovanie. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy správne

zohľadnil aj dĺžku trestného stíhania žalobcu, ktorá presahovala 3 roky, pričom aj podľa názoru
odvolacieho súdu, z dôvodu takto dlho trvajúceho nezákonného trestného stíhania žalobcu iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie
či zmiernenie vzniknutej ujmy. Odškodnenie vo výške 10. 000,- eur, čo predstavuje 3.000,- eur zakaždý rok nezákonného trestného stíhania a tisíc eur za necelé ďalšie 3 mesiace, je i podľa názoru
odvolacieho súdu primeraná suma, keďže povesť žalobcu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť,
bola vážne narušená. Súd prvej inštancie zároveň správne zohľadnil aj to, že pokiaľ sa týka jeho

rodinného života či vzťahu s maloletou dcérou, pochádzajúcou z manželstva, v týchto sférach osobného
života žalobcu nezákonné trestné stíhanie nezohralo podstatnú úlohu a preto výška nemajetkovej ujmy
80.000,- eur, uplatňovaná žalobcom, bola nedôvodná. Z výsluchu svedkov či z ostatných dôkazov
nebolo preukázané, že na zhoršení života žalobcu v týchto oblastiach sa podieľalo výlučne nezákonné
trestné stíhanie, práve naopak, z pripojených súdnych spisov o úprave práv a povinností k maloletému

dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva žalobcu, ako aj z rozhodnutia o právoplatnom odsúdení žalobcu
za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, bolo preukázané, že k narušeniu osobného života žalobcu
došločiastočneeštepredzačatímtrestnéhostíhaniaprenedovolenéozbrojovanieanáslednezdôvodov
neusporiadaného rodinného života sa zhoršenie osobného života žalobcu ešte prehlbovalo.

28. Námietky žalovanej, týkajúce sa procesných pochybení súdu prvej inštancie sú neopodstatnené.

Zo zvukovej nahrávky, rovnako ako aj zo zápisníc z pojednávania, odvolací súd zistil, že svedkovia
na pojednávaní pred podaním svedeckej výpovede boli riadne podľa zákona poučení, bol zisťovaný
a zaprotokolovaný ich vzťah k žalobcovi, súd do zápisníc protokoloval podstatné časti svedeckých
výpovedí, ktoré riadne pred rozhodovaním vyhodnotil. Odvolací súd pripomína, že nie je úlohou súdu
do odôvodnenia rozhodnutia opisovať celú svedeckú výpoveď, tiež pokiaľ súd svedeckú výpoveď

nevyhodnotí podľa predstáv strán sporu, nejde o pochybenie súdu a nesprávne zistený skutkový stav,
ako sa domnieva žalovaná. Je pravdou, že súd prvej inštancie pri oboznamovaní listinných dôkazov
neprečítal celý obsah tej-ktorej listiny, riadne však uviedol a zaprotokoloval, že listinné dôkazy
boli stranám sporu doručené a teda boli s nimi oboznámené a preto ich obsah nebude čítať. Žiadna
zo strán sporu tento postup súdu nenamietala a nežiadala prečítať obsah listinných dôkazov. Námietky

žalovanej preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

29. Pokiaľ strany sporu zhodne namietali nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd sa s ich názorom nestotožnil, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil
s poukazom na zistený skutkový stav, dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil v ich vzájomných

súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a uviedol svoje
právne posúdenie veci s poukazom na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorého vo veci rozhodol.
Je pravdou, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v
zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené

uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii, prípadne rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, je potrebné
považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné. Tiež pokiaľ strany sporu namietali nesprávne
hodnotenie dôkazov, to by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v

konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Takéto pochybenie odvolací súd vo veci nezistil a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán

sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané
a vyšli počas konania najavo.

30. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci použil správny právny predpis, jeho ustanovenia správne
vyložil a správne ho aplikoval na daný skutkový stav. Pokiaľ strany sporu poukazujú na odlišné obdobné

súdne rozhodnutia na podporu svojej argumentácie, je potrebné uviesť, že súd posudzuje každú vec
jednotlivo, podľa konkrétnych skutkových okolností a preto každá vec je jedinečná a nedá sa presne
rozhodnúť ako v obdobnom prípade. Odvolací súd nezistil, že výška priznanej nemajetkovej ujmy
by sa vymykala priznávanej výške odškodnenia v obdobných prípadoch a že by súd prvej inštancie
nerešpektoval ustálenú súdnu prax. Priznaná nemajetková ujma 10.000,- eur vzhľadom k závažnosti

obvinenia žalobcu a k dĺžke nezákonného trestného stíhania žalobcu, je i podľa názoru odvolacieho
súdu primeraná k následkom na povesti žalobcu, na jeho pracovnom živote ako podnikateľa.31. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol o úroku z omeškania
i o trovách konania podľa zásady úspechu strán v konaní. Súd prvej inštancie správne vychádzal z

ustálenej súdnej praxe, že pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, má žalobca vo veci plný úspech, ak mu
súd nemajetkovú ujmu prizná a nie je podstatná výška uplatňovanej a súdom priznanej sumy, nakoľko
táto závisí od úvahy súdu. Pokiaľ sa však týka uplatnenej náhrady skutočnej škody, v tejto časti výška
plnenia nezávisí od úvahy súdu, ale od toho, či žalobca preukáže vznik škody a jej výšku. Súd prvej
inštancie správne pri rozhodovaní o priznanej výške trov konania zohľadnil neúspech žalobcu v nároku

na zaplatenie skutočnej škody a priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov v rozsahu 49,78%, čo
predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobcu v konaní.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mali v
odvolacom konaní čiastočný úspech, a to v rozsahu odvolania podaného druhou stranou sporu.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).