Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202857
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8817202857.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: H. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX
XX E. F. G., zastúpený: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce,
IČO: 35540150, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.100,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11C/19/2017-335 zo dňa 27.7.2022, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 12.100,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že stavebná spoločnosť STELL
s.r.o., Dobrianského 1580, 093 01 Vranov n/Topľou, IČO: 36 500 771 pre žalobkyňu a jej strýka L. D.

v čase od septembra 2015 do konca decembra 2015 realizovala rekonštrukčné práce na rodinnom
dome na adrese C. XXX, E. F. G.. Za vykonané práce boli priebežne vystavené faktúry k úhradám,
ktoré boli následne v termínoch 5.10.2015, 6.10.2015, 11.11.2015, 13.11.2015, 18.11.2015, 19.11.2015,
23.11.2015, 7.12.2015, 10.12.2015, 11.12.2015, 14.12.2015 (2x), 17.12.2015 a 21.12.2015 žalobkyňou
vyplatené prevodom na účet prostredníctvom VÚB, a.s., pobočka E. F. G., v celkovej sume 12.100,-
eur. Platby boli VÚB zrealizované na účet č. C., ktorý žalobkyni uviedol konateľ firmy STELL s.r.o.
H. I. J. s tým, že ide o účet spoločnosti, ktorá rekonštrukčné práce realizuje. Vzhľadom na to, že

spoločnosť STELL s.r.o. nezrealizovala práce v požadovanej kvalite, žalobkyňa spolu s L. D. zažalovala
hore uvedenú spoločnosť k úhrade spôsobených škôd. Na uvedenú žalobu reagovala spoločnosť
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v tom zmysle, že tento účet, ktorý vyššie uviedli, nie je účtom
spoločnosti. V zmysle vyššie uvedeného čl. 111 peňažný ústav VÚB BANKA oznámil žalobkyni, že
majiteľom účtu C. je žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že so žalovaným nie je žalobkyňa v žiadnom
vzťahu, z ktorého by jej vyplývala povinnosť plnenia finančných prostriedkov v prospech neho, tento sa
na jej úkor neoprávnene obohatil o žalovanú sumu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal okrem iného, že k žiadnemu
bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo. Neskôr pri opätovnom prejednaní veci namietal
aktívnu legitimáciu žalobkyne, z dôvodu, že peniaze boli zaslané z účtu inej osoby, nie žalobkyne .4. Rozsudkom zo dňa 29.5.20219, č. k. 11C/19/2017-179 súd žalobu zamietol. Po podaní odvolania zo
strany žalobkyne KS Prešov uznesením zo dňa 10.12.2020, č. k.15Co/7/2020-236 rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. V odôvodnení rozhodnutia KS Prešov uviedol, že Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opísal vykonané dôkazy,
vykonané dôkazy nevyhodnotil samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ako to ukladá ustanovenie

§ 191 ods. 1 CSP. Odvolací súd predmetné rozhodnutie považuje zároveň aj za predčasné, pokiaľ
absentuje vyhodnotenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným podľa príslušných ustanovení
konkrétneho právneho predpisu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či pri závere o neexistencii
obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne, existoval medzi nimi iný záväzkový vzťah, z ktorého by
plynula povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je predmetnom konania a ktorej úhrada
bola v konaní nesporne preukázaná.

6. Odvolací súd uviedol, že pre spravodlivé usporiadanie pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, je
rozhodujúce aj posúdenie predmetu sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 4C/68/2016, ktoré konanie predchádzalo konaniu predmetnému. Bolo by krajne nespravodlivé,
aby sa konanie pod uvedenou spisovou značkou skončilo právoplatným zamietnutím žaloby žalobkyne

so záverom, že žalobkyňa si u spoločnosti STELL s.r.o. neobjednala žiadne rekonštrukčné práce, teda
že nevznikol medzi nimi akýkoľvek záväzkový vzťah a zároveň by bolo vyhovené žalobe v predmetnom
spore o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako fyzickou
osobou neexistoval taktiež žiaden záväzkový vzťah. Je preto namieste posúdenie záväzkového vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným aj v predmetnom spore vo vzťahu k vykonávaným stavebným, či

rekonštrukčným prácam. S poukazom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť
dokazovanie dôsledným oboznámením sa s ďalším prebiehajúcim konaním pod sp. zn. 4C/68/2016 a v
danom konaním vykonanými dôkazmi a následne vo veci, po vyhodnotení vzťahu medzi žalobkyňou a

spoločnosťou STELL s.r.o. a žalobkyňou a žalovaným, opakovane rozhodnúť.

7. Na základe uvedeného, súd vec opätovne v zmysle pokynu krajského súdu po novom rozhodnutí o
prerušení konania (prvé bolo zrušené) do skončenia veci sp. zn. 4C/68/2016 vec opätovne prejednal.

8. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 všetko
Občianskeho zákonníka, keď na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, ako aj
v súlade s navrhnutými dôkazmi stranami sporu, súd prvej inštancie predmetnú právnu vec opätovne
prejednal. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume
12.100,- eur, ktorá predstavovala sumu peňazí, ktoré zaplatila žalovanému v súvislosti s vykonaním

prác na rodinnom dome na základe jej objednávky z dôvodu, že mala uzavretú zmluvu so spoločnosťou
STEEL s.r.o. a že zistila, že účet na ktorý peniaze poslala, nie je účtom uvedenej spoločnosti, ako aj z
dôvodu, že so žalovaným nebola v žiadnom právnom vzťahu.

9. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že na rodinnom dome jej strýka, kde býva

žalobkyňa, v zmysle objednávky samotnej žalobkyne boli práce v mesiacoch 9-12/2015 skutočne
žalovaným, resp. ním zabezpečenými osobami vykonané, na stavbu bol dodaný nakúpený stavebný
materiál práve za vyplatené finančné prostriedky zaslané žalobkyňou na účet žalovaného konateľa
spoločnosti, ako to vyplýva z dokladov o nákupe stavebného materiálu a na stavbe boli aj skutočne
práce vykonané. Výsledná cena vykonaných prác nepochybne vyplýva z predložených súpisov prác.

To, že by práce vykonané neboli alebo, že by materiál nebol dodaný, žalobkyňa nikdy nespochybnila.

10. Z rozsudku a spisu vo veci 4C/68/2016 vyplýva, že samotná žalobkyňa vykonanie prác uviedla a
potvrdila a teda aj nepochybne aj dodanie materiálu, ktorý sa musel za finančné prostriedky zaslané
žalobkyňou kúpiť s tým, že pri vykonaní prác došlo k vadám, že práce neboli vykonané kvalitne, čo

je taktiež nepochybne. Práce preukázateľne vykonané boli. Preto tieto všetky skutočnosti potvrdzujú
to, že práce na stavbe strýka žalobkyne boli vykonané a materiál bol na stavbu dodaný, čo vyplýva
z dokazovania. Teda nedôvodnému ponechaniu si sumy 12.100,- eur žalovaným v žiadnom prípade
nedošlo.11. V konaní 4C/68/2016 ako je to vyššie uvedené bolo právoplatne ustálené, že medzi žalobkyňou a
spoločnosťou STEEL, s.r.o. vznikol zmluvný vzťah zo Zmluvy o dielo, teda že bola medzi nimi uzavretá

ústna Zmluva o dielo. Žalobkyňa si nárok z vád a zo zodpovednosti za škodu v súvislosti s touto
zmluvou dielo uplatnila v konaní v konaní 4C/68/2016. Ako uviedol Krajský súd v dôsledku tohto že tieto
nároky neboli uplatnené v súlade so zákonom , občianskym zákonníkom upravujúcim Zmluvu o dielo.
Preto bola žalobca Krajským súdom vo veci 4C 68/2016 zamietnutá. Pre nesplnenie podmienky pre
odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 OZ, neposkytnutie primeranej lehoty pre zjednanie nápravy,

žalobkyňa neplatne odstúpila od zmluvy, a preto nemôže žiadať od žalovaného nárok na náhradu škody
a ani vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Uplatnenie tohto istého nároku voči konateľovi je preto dôvodné. Suma vyplatená konateľovi
zo Zmluvy o dielo bola vyplatené dôvodne , suma bola použitá na nákup materiálu v súvislosti s
objednanými právami žalobkyňou v spoločnosti STEEL, s.r.o. ktorej konateľom bol žalovaný. V konaní

teda nebolo preukázané, že žalovaný si sumu nedôvodne ponechal. Za uvedenú sumu bol nakúpený
stavebný materiál a ten bol dodaný na stavbu a použitý na vykonanie stavebných prác na uvedenej
nehnuteľnosti, čo nesporne vyplýva jednak z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí strán sporu a
vypočutých svedkov.

13. Žalobkyňa pri podaní žaloby bližšie nešpecifikovala, pod ktorú skutkovú podstatu subsumovala ňou
žiadané bezdôvodné obohatenie. Uviedla, že so žalovaným nemala žiaden právny vzťah. Súd prvej
inštancie preto uvedené posúdil , že ide teda o bezdôvodné získané plnením bez právneho dôvodu.
No pre rozhodnutie bolo potrebné aj ustáliť vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou STEEL, s.r.o.,
čo sa stalo vo veci 4C/68/2016. Nárok na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalovanému, ako

konateľovi spoločnosti STEEL, s.r.o. je nedôvodný, nárok má smerovať voči samotnej spoločnosti a ten
bol uplatnený v konaní 4C/68/2016 spolu s nárokom z vád, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Na
strane žalovaného ako konateľa, preto nemôže byť daná pasívna legitimácia na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

14. Súd prvej inštancie má po opätovne vykonanom dokazovaní a s poukazom na výsledok konania
vo veci 4C/68/2016 aj na novú námietku žalovaného, za to, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby, pretože ako bolo preukázané nešlo o jej finančné prostriedky. Dokazovaním bolo
preukázané, že suma 12.100,- eur bola poslaná z účtu inej osoby, nie žalobkyne. Išlo o osobu A. A. D.,
jej advokáta a zároveň jej otca.

15. Súd prvej inštancie má preto po vykonanom dokazovaní za to, že žalobkyňa vykonaným
dokazovaním v konaní nepreukázala naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré musia byť splnené kumulatívne a že teda došlo
na jej úkor na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu ako aj to, že práve žalovaný sa na jej

úkor bezdôvodne obohatil.

16. Prvým predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľnej sumy
na strane obohateného. Žalobkyňa požaduje od žalovaného celú sumu, ktorú mu údajne zaslala
omylom, ako je to uvedené a preukázané, za sumu 12.100,- eur, ktorú na účet žalovaného zaslala v

zmysle uzavretej Zmluvy o dielo a za ňu, bol nakúpený stavebný materiál na jej rodinný dom resp. jej
strýka na základe jej objednávky a z týchto peňazí bola vyplácaná odmena robotníkom, ktorí práce
vykonávali. Žalovaný je konateľom spoločnosti ktorá práce vykonávala. To, že práce vykonané boli a
že za peniaze bol nakúpený materiál a ten bol dodaný nepochybne vyplýva z dokazovania a sama
žalobkyňa to ani nepoprela. Uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a spoločnosťou STEEL, s.r.o.

bolo potvrdené v konaní 4C/68/2016. Žalovaný je konateľom uvedenej spoločnosti. Bolo preukázané, že
peniaze si neponechal, ale boli použité na nákup materiálu pri vykonávaní stavebných prác objednaných
žalobkyňou v rodinnom dome, ako uviedla, jej strýka. V danom prípade ako je to vyššie uvedené
žalobkyňa nepreukázala to, že skutočne sa žalovaný obohatil o žalovanú sumu a že na strane žalobkyne
došlo k práve takému úbytku majetkovej ujmy, keďže ako je preukázané, za uvedenú sumu bol dodaný

materiál na stavbu žalobkyne na základe jej objednávky a práce boli vykonané.17. Zaslanie finančnej sumy z titulu uzavretej Zmluvy o dielo na účet konateľa je síce neštandardné, no
táto skutočnosť sama o sebe neznamená, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ako je to
vyššie uvedené, vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ako konateľa.

18. Je potrebné poukázať, že každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len
do tej výšky do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor, čo v danom prípade
určite preukázané nebolo. Navyše v danom prípade za peniaze bol nakúpený stavebný materiál a
preukázateľne bol spracovaný a použitý na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý žalobkyni ani navyše

nepatrí. Ak by aj k nejakému obohatenie došlo nemohlo by k nemu dôjsť na strane žalobkyne. Peniaze
boli použité na zhodnotenie nehnuteľnosti tretej osoby.

19. Je tiež potrebné uviesť, že ak by mal žalovaný vrátiť celú žalovanú sumu, práve žalobkyňa,
príp. vlastník nehnuteľnosti, žalobkyňa by bola tá, ktorá by sa bezdôvodne obohatila, nakoľko by
obdŕžala peniaze a mala by aj materiál, ktorý bol zakúpený na tieto peniaze a spotrebovaný pri

vykonávaní prác objednaných žalobkyňou. V dôsledku tohto by došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti,
ktorá žalobkyni nepatrila. Žalobkyňa v konaní neuviedla, nešpecifikovala svoj vzťah k nehnuteľnosti. Zo
spisu 4C/68/2016 vyplýva, že v dom patrí jej strýkovi, ktorý jej tam umožnil bývať.

20. K získaniu majetkového prospechu na strane obohateného je potrebné, aby okrem toho, že k

bezdôvodnému obohateniu dôjde na základe právnych skutočnosti, ktoré sú výslovne upravené v
zákone, preukázať to, aby vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú
osobu (oprávnený) zodpovedal zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, čo v
danom prípade ako je to vyššie uvedené nebolo preukázané.

21. Žalobkyňa uviedla, že plnila žalovanému bez právneho dôvodu, že s ním vlastne nebola v žiadnom
právnom vzťahu.

22. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný je konateľom spoločnosti, s ktorou mala mať, ako to tvrdí
žalobkyňa, uzavretú zmluvu. Je tiež nesporné, že právny dôvod na zasielanie peňazí bol, vykonávanie

prác na stavbe rodinného domu na základe objednávky žalobkyne. Ako to tiež vyplýva z uznesenia
vyšetrovateľa a prokurátora, žalovaný vypomáhal a organizoval práce na rodinnom dome žalobkyne a
práve v súvislosti s ich vykonávaniami boli peniaze žalobkyňou zasielané. Vyplýva to z vyšetrovacieho
spisu. Ani z pripojeného vyšetrovacieho spisu a vydaných rozhodnutí nevyplýva vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného.

23. Žalovaný pri opätovnom prejednaní veci okrem tohto, čo už uviedol a namietal v pôvodne, namietal
ešte aj aktívnu legitimáciu žalobkyňa z dôvodu, že podľa výpisov peniaze neposlala žalobkyňa a že
nejde o jej peniaze, ale ich poukázal A. A. D..

24. Súd prvej inštancie po opätovne vykonanom dokazovaní okrem vyššie uvedeného vzhľadom na
námietku nedostatku legitimácie žalobkyne zistil, že suma 12.100,- eur poukázaná na účet č. C.,
ktorého majiteľom bol podľa správy VÚB banky z 23.2.2017 žalovaný H. I. J. bola poslaná z účtu č. C.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý patril inej osobe ako žalobkyni, a to A. A. D..

25. Žalobkyňa v konaním ničím, žiadnym dôkazom nepreukázala že sa jednalo o jej finančné prostriedky.
Tvrdenie žalobkyne o tom, že išlo o jej finančné prostriedky nie je dôkaz. Žalobkyňa preto podľa
súdu prvej inštancie, tak ako je to vyššie uvedené, nenaplnenie predpokladov pri vznik bezdôvodného
obohatenia nepreukázala, neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, že peniaze, ktoré boli zaslané na
osobný účet žalovaného boli jej. Je logické, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účet niekoho

patria osobe na ktorej meno je účet vedený, opak nebol žalobkyňou v konaní preukázaný.

26. Žalobkyňa, na podnet ktorej začalo konanie, nepreukázala, že sa na jej úkor vzniklo bezdôvodné
obohatenie a že je nositeľkou hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný
žalobouuplatnenýnárokažežalovanýjeten,ktosanajejúkorbezdôvodneobohatil.Žalobkyňavkonaní

nepreukázala,žefinančnéprostriedkyvsume12.100,-eurzasielanéžalovanému,keďžebolipoukázané
z účtu inej osoby skutočne patrili jej. Žalobkyňa preto podľa súdu ako je to vyššie uvedené nepreukázala
naplnenie predpokladov pri vznik bezdôvodného obohatenia neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, žepeniaze ktoré boli zaslané na osobný účet žalovaného boli jej. Finančné prostriedky nachádzajúce sa na
účet niekoho patria osobe na ktorej meno je účet vedený, opak nebol žalobkyňou v konaní preukázaný.

27. Bezdôvodné obohatenie sa má vydať tomu na úkor koho sa získalo, čo nie je žalobkyňa, keďže
nebolo preukázané, že išlo o jej finančné prostriedky. Ani samotná skutočnosť že, žalobkyňa bola
objednávateľkou prác, ktorá uzatvorila zmluvu o dielo ústne neznamená sama o sebe že tieto peniaze sú
jej. Z obsahu oboch spisov je nesporné že A. A. D., bol jej právny zástupca, z ktorého účtu boli peniaze
posielané, bol jej otec, ktorý jej mohol v tomto smere finančne pomáhať. Keďže A. A. D. zomrel, nemôže

sa už k tomu bližšie vyjadriť.

28. Faktúry a doklady o vyplatení stravy firme K., ako aj správa Sociálnej poisťovne o menách
zamestnancov spol. STELL, s. r. o. svedčia o dodaní stravy pre zamestnancov uvedenej spoločnosti
a žiaden súvis s týmto konaním nemajú. Tieto doklady preukazujú skôr to, že práce boli vykonávané
pracovníkmi firmy STELL, s. r. o., a teda aj to, že práce boli vykonané. Uvedené dokumenty a dôkazy

majú význam skôr pre konanie pod sp. zn. 4C/68/2016, a nie pre toto konanie preto sa nimi súd nimi
bližšie nezaoberal.

29. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, úspešnejší bol žalovaný, preto má nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

30. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP.

31. Žalobkyňa mala za to, že v zmysle rozsudku okresného aj krajského súdu uzatvorila platný právny
vzťah so spoločnosťou STELL, s. r. o. a so žalovaným nebola v žiadnom právnom vzťahu a tak
neexistoval ani žiaden právny dôvod, aby žalovaný od nej požadoval zaplatenie finančných prostriedkov
za opravu a ani aby tieto finančné prostriedky žalovaný od nej prijal. Dôkaz o tom, že tieto finančné
prostriedky žalovaný od žalobkyne prijal bez akejkoľvek spojitosti so spoločnosťou STELL, s. r. o. je aj

daňové priznanie žalovaného za zdaňovacie obdobie roku 2015 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
zo dňa 25.2.2019, ktoré uvádza v rozsudku aj súd prvej inštancie.

32. Konštatácia súdu prvej inštancie, že suma vyplatená konateľovi bola vyplatená dôvodne a bola
použitá na nákup materiálu v súvislosti s objednanými prácami žalobkyňou v spoločnosti STELL, s. r. o.,

ktorej konateľom bol žalovaný, čím nebol preukázané, že žalovaný si sumu bezdôvodne ponechal podľa
žalobkyne neobstojí. Tento záver je podľa žalobkyne v rozpore s vyššie uvedeným daňovým priznaním
arozhodnutímdaňovéhoúraduovyrubenírozdieludane.Ktomunebolzostranyžalovanéhopredložený
žiaden dôkaz o tom, že medzi ním a spoločnosťou STELL, s. r. o. existoval právny vzťah, na základe
ktorého bol žalovaný oprávnený dodávať pre spoločnosť materiál zakúpený za finančné prostriedky,

ktoré mu boli poukázané na jeho účet.

33. Dôkaz o tom, že medzi žalovaným a spoločnosťou STELL, s. r. o. neexistoval žiaden právny dôvod
oprávňujúci žalovaného na prijímanie finančných prostriedkov na vlastný účet svedčí podľa žalobkyne
aj list, ktorý mu bol doručený doporučeným listom v deň posledného pojednávania na okresnom

súde, v ktorom spoločnosť STELL, s. r. o. oznamuje postúpenie pohľadávky 2.100,- eur žalovanému.
V čase uvedeného postúpenia 24.6.2022 je podľa žalobkyne potrebné túto pohľadávku považovať za
premlčanú.

34. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu, pretože ako bolo

preukázané nešlo o jej finančné prostriedky a táto suma 2.100,- eur bola poslaná z iného účtu ako
z účtu žalobkyne (A. A. D.), nemá podľa žalobkyne oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec žalobkyne
tak v žalobe ako aj vo svojich vyjadreniach potvrdil, že peniaze žalovanému vyplatila žalobkyňa. Nikdy
netvrdil, že peniazu boli jeho.

35. Rovnako tak mala žalobkyňa za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, preto aby
žalovanému súd trovy konania nepriznal s ohľadom na jednotlivé jeho rozporné vyjadrenia a podania,
ktorými účelovo maril zistenie skutkového stavu vo veci a účelovo interpretoval dôkazy a vyjadrenia
tak, aby zapadli do jeho koncepcie ním postavenej procesnej obrany, čoho dôkazom sú žalobkyninev odvolaní uvedené skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov. Za daného stavu preto podľa
žalobkyneexistovalidôvody,nazákladektorýchbynemalsúdnáhradutrovkonaniažalovanémupriznať.

36. Poukazujúc v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie.

37. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

38. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci dospel
krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre
rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie
náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto len na

zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

43. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

44. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

46. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.48. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
žalobcuažalovaného,akaždázostránnesieprocesnúzodpovednosťzato,žesvojimitvrdeniamivnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

50. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu

skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

51. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

52. Podľa ust. § 387 ods. 2, 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniam uvedenými v odvolaní.

53. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie správnosti k správnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že žalobkyňa nijako v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce svoje skutkové tvrdenia

spočívajúce v tom, že peňažné prostriedky, ktoré poukázala na účet žalovaného patrili jej a nie jej otcovi
A. A. D., ako aj to, že tieto peniaze boli poukázané na účet žalovaného bezdôvodne, t. j., že žalovaný
jej tieto bezdôvodné poukázané finančné prostriedky povinný žalobkyni vydať.

54. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd považuje za nutné dodať, že daňové priznanie

žalovaného za zdaňovacie obdobie roku 2015 je len dôkazom, že žalovaný tieto finančné prostriedky
obdŕžal. Nie je však žiadnym dôkazom, že ich žalovaný obdŕžal od žalobkyne, keď takáto skutočnosť
z tohto daňového priznania nijako nevyplýva.

55. Pokiaľ žalobkyňa namietala závery súdu prvej inštancie, že suma vyplatená konateľovi, spoločnosti

STELL, s. r. o. nebola vyplatená bezdôvodne, t. j. namietala závery súdu prvej inštancie, že nebolo
preukázané, že žalovaný si sumu bezdôvodné ponechal, tak k uvedenému odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že žalovaný bol konateľom spoločnosti STELL, s. r. o. ako aj spoločníkom, a preto
bol plne oprávnený rozhodovať na aký účet budú peňažné prostriedky pre žalovaného preukázané.
Napokon táto suma za dielo mohla byť vyplatená aj v hotovosti k rukám konateľa dodávateľa diela a bolo

by na ňom ako jedinej oprávnenej osoby konať za spoločnosť STELL, s. r. o., či túto ponechá v hotovosti
alebo zloží na podnikateľský, resp. súkromný účet.56. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
preukázať svoje tvrdenia vo vyššie naznačenom smere.

57. Rovnako tak pokiaľ žalobkyňa rozporovala závery súdu prvej inštancie ohľadom vlastníctva
vyplatených finančných prostriedkov je nepochybné, tak ako to vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu,
konkrétne z výpisov z účtov A. D., že majiteľom účtu, z ktorého boli poukázané dotknuté finančné
prostriedky bol A. A. D., preto jednoznačne aj v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu,
a to nielen v tom, že bola v postavení dominus litis - pána sporu, ale aj z toho dôvodu, že z listinných

dôkazov (výpisov z účtu) vyplývalo, že všetky finančné prostriedky boli poukázané z účtu, ktorého
majiteľom žalobkyňa nebola.

58.Pokiaľžalobkyňazáveromsvojhoodvolanianamietala,žeúdajne„rozporuplné“vyjadreniaapodania
žalovaného, ktorými „účelovo“ maril zistenie skutkového stavu, majú byť dôvodom pre nepriznanie
trov konania, tak k uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenia a podania

žalovaného môžu byť dôvodom pre nepriznanie trov konania iba v tom prípade, ak by sa s nimi súd
nestotožnil a mali by za následok neúspech žalovaného, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Ako
dôvod hodný osobitného zreteľa, aby v prípade procesného úspechu žalovaného nebola žalovanému
priznaná náhrada trov konania s poukazom na jeho vyjadrenia, mohlo byť zohľadnené iba to, ak by tieto
vyjadrenia boli hrubo urážlivé, nie však ak by tieto podania a vyjadrenia žalovaného boli zavádzajúce,

resp. klamlivé. V prípade, ak by tieto podania žalovaného neboli pravdivé, viedli by predsa k jeho
procesnému neúspechu v prípade, ak by sa s nimi súd nestotožnil z dôvodu, že by im neuveril a v tom
prípade by bola priznaná náhrada trov konania žalobkyni.

59. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,

2 CSP ako vecne správny potvrdil.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti v plnom rozsahu neúspešnej žalobkyni. O výške týchto trov konania rozhodne

súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka, postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

61. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).