Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010158.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c), písmeno d)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/ 399/23/4404 zo dňa 14.03.2024, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nových Zámkoch dňa 25.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., E., bytom F. G.,
H. D., E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV
a ÚVTOS Nitra,

je vinný, že

dňa 14.10.2023, v presne nezistenej dobe, medzi 20.00 h a 22.00 h, na bližšie nezistenom mieste, na

území E., na pokyn doteraz nezistenej osoby, ako šofér osobného motorového vozidla značky C., I. I.,
evidenčné číslo E. E.: E., sivo-zelenej farby, VIN: J., neuspôsobené na prevoz toľkých osôb, v úmysle
získať finančnú odmenu vo výške minimálne 1.000,00 eur za úspešný prevoz osôb z územia E. až na
územie F. a nedovolene prepraviť z územia E. na F., umožnil nastúpiť do predmetného vozidla deviatim
osobám, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, menovite:

1. K. F., nar. XX.XX.XXXX v L., F., bez CD;
2. D. M., nar. XX.XX.XXXX v D., F., bez CD;
3. L. F., nar. XX.XX.XXXX v N., F., bez CD;
4. L. E., nar. XX.XX.XXXX v D., F., bez CD;
5. E. L. F. L. O., nar. XX.XX.XXXX v D., F., bez CD;
6. L. L., nar. XX.XX.XXXX v D., F., bez CD;

7. E. L., nar. XX.XX.XXXX v N., F., bez CD;
8. P. L., nar. XX.XX.XXXX v N., F., bez CD;
9. L. L., G. XX.XX.XXXX v L., F., bez CD;
štátni príslušníci F. L. M., bez platných cestovných dokladov, pričom členovia spoločnej maďarskej
policajnej hliadky a člen slovenskej policajnej hliadky ho prenasledovali za použitia výstražného
a zvukového znamenia z obce F. C. E., cez hraničný priechod Q. – F. až na územie Slovenskej republiky,

do mesta R., kde dňa 15.10.2023 v čase o 01.20 h bolo predmetné motorové vozidlo zastavované
hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Nitra aj za použitia varovných výstrelov a neskôr tiež
mierených výstrelov za účelom zastavenia vozidla, pričom vodič vozidla aj po prestrelení pneumatík
pokračoval v bezohľadnej a riskantnej jazde až na S. H. C. R., B. XXXXX´XX´´ F.R. XXXXX´XX´´ V.D.,
kdevodič vozidlanezvládolriadenie,dostalšmykanarazildopriekopy, načozvozidlaušiel,pričombolo
zistené, že okrem vodiča sa vo vozidle nachádzalo spolu ďalších deväť osôb bez platných cestovných
dokladov, pričom vodič vozidla ich mal vyzdvihnúť na bližšie neupresnenom mieste v E., za čo mu bola

prisľúbená finančná odmena za úspešný prevoz od jemu neznámej osoby vo výške minimálne 1.000,00eur spolu za všetky prevážané osoby a bola mu dopredu vyplatená suma vo výške 250,00 eur na účel
zakúpenia pohonných hmôt do vozidla, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že žiadna z deviatich
osôb vo vozidle nie je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, ani osobou s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky a ani nedisponovala cestovným dokladom, ktorý by ju oprávňoval vstúpiť na
územie Slovenskej republiky a ani nemala udelené platné víza,

t e d a

spoločnýmkonanímsinouosobouvúmyslezískaťpresebapriamofinančnúvýhodupreosobu,ktoránie
je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
nedovolenéprekročenieštátnejhraniceSlovenskejrepublikyaprechodcezjejúzemieumožnilaspáchal
čin spôsobom, ktorý mohol ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb a závažnejším spôsobom
konania (na viacerých osobách),

č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c), písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno d), písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia
žiadnejpriťažujúcejokolnostipodľa§37Trestnéhozákona),§39odsek1,odsek3písmenod)Trestného
zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. Apple iPhone model 11, bielej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX C. čiernom obale,
ktorá vec sa nachádza v úschove Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky

boja proti nelegálnej migrácii, Oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred, Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.03.2024 pod sp.zn. 2Pv/399/23/4404
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený aj v spojení s opravou
obžaloby, vykonanou oznámením prokurátora z 24.04.2024 ako zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek

2 písmeno a), odsek 3 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),

písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku. Keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky
odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek
8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná, keďže nezistil
ani iné prekážky pre prijatie vyhlásenia obžalovaného o jeho vine.Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky

formálne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno
a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno j) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu
i subjektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu,
chráneného Trestným zákonom (záujmu štátu na tom, aby jeho hranice osoby prekračovali v súlade so

zákonom a medzinárodnými dohovormi) tým, že spoločným konaním s inou osobou v úmysle získať pre
seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani osobou
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej
republiky a prechod cez jej územie umožnil a spáchal čin spôsobom, ktorý mohol ohroziť životy a zdravie
prevádzaných osôb a aj závažným spôsobom konania (na viacerých osobách).
Súd na rozdiel od obžaloby nevzhliadol dôvody pre konštatovanie naplnenie aj ďalšej alternatívy

objektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného zločinu – organizovanie prekračovania štátnej
hranice Slovenskej republiky a prechodu cez jej územie, nakoľko skutková veta obžaloby okrem opisu
konaniaobžalovanéhovpodobeprevozumigrantovnímriadenýmmotorovýmvozidlom(ktorékonanieje
plne subsumovateľné pod konanie ako znak objektívnej stránky, vyjadrené pojmom „umožnenie“ takého
nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prechodu cez územie Slovenskej republiky), neobsahovala

žiadny opis iného, resp. aj iného konania obžalovaného a teda takého, ktoré by bolo možné podradiť
pod pojmový znak „organizovania“ takej činnosti.
Súd súčasne nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným
protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným
zavinením na strane druhej. Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to listinnými dôkazmi, prečítaním správ a charakteristík
k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov.

Obžalovaný po jeho zadržaní dňa 15.10.2023 dobrovoľne vydal na účely trestného konania
mobilný telefón zn. Apple iPhone model 11, bielej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX v čiernom obale, ku ktorému sa obžalovaný vyjadril tak, že je jeho vlastníctvom
a súčasne bol ním používaný za účelom navigácie pri trestnom čine, čo vyplýva aj z listinných dôkazov,

zadokumentovaných v spise.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že pri tomto úkone bolo zaistené ako vecná stopa osobné
motorové C. C. I., sivo – zelenej farby, imatrikulované v E., MPZ E.: E., VIN: J., použité obžalovaným
na prevoz migrantov.

Z listinných dôkazov, zadovážených v prípravnom konaní, súd zistil, že osoba, ktorá je v evidencii
Maďarskaevidovanáakovlastníktohtomotorovéhovozidla,uvedenémotorovévozidloužnemávlastniť,
ale vlastníkom má byť obchodná spoločnosť T. U. H., H. je aktuálne v likvidácii. Spoločnosť P. C., K.
V. W. C. H.. X., ktorá podľa oznámenia maďarskej strany má vykonávať likvidáciu spoločnosti T. U. H..
a ktorá bola v súvislosti s týmto motorovým vozidlom kontaktovaná maďarským kontaktným centrom

Europolu, zostala vo vzťahu k nemu v prípravnom konaní nečinná. Táto spoločnosť až písomným
podaním, doručeným súdu dňa 24.04.2024, požiadala o vrátenie tohto vozidla s tým, že je súčasťou
likvidačného majetku.

Obžalovaný A. B. je štátnym občanom Moldavska, slobodný a bezdetný. Obžalovaný v odpise z registra

trestov, vedenom Generálnou prokuratúrou SR, nemá žiadny záznam a na území Slovenskej republiky
nebol postihnutý za spáchanie priestupku. Súd u obžalovaného z predloženého spisu nemal preukázané
žiadne odsúdenie ani postih za protiprávne konanie ani v ostatných dostupných evidenciách v rámci
štátov Európskej únie.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), keďže súd

nemal preukázané, že by sa obžalovaný dosiaľ dostal do rozporu so zákonom. Súčasne súd u tohto
obžalovaného mal splnené podmienky aj pre priznanie mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno
d) Trestného zákona (spáchal čin vo veku blízkom veku mladistvých, pričom táto skutočnosť mala
vplyv na jeho rozumovú a mravnú vyspelosť). Obžalovaný sa totiž skutku dopustil vo veku 19 rokov
(čím je splnená podmienka posúdenia jeho osoby ako blízkej veku mladistvých podľa § 127 odsek

2 Trestného zákona), keď zo svojej domovskej krajiny vycestoval sám do Maďarska preto, aby svoje
finančné problémy riešil prijatím ponuky práce cez inzerát, bez pracovnej zmluvy a od osôb, ktoré
ani nevedel označiť menom a priezviskom, za podmienok, ktoré zjavne podcenil a to za sľúbenú
odmenu 1.000,- Eur, ktorá mu mala byť vyplatená až po úspešnom splnení tejto úlohy. Obžalovaný sám
uviedol, že si neuvedomil možné následky svojho konania a dal sa zlákať vidinou ľahko zarobených
peňazí, ktoré nezodpovedné konanie podľa názoru súdu možno pričítať práve jeho nízkemu veku ako

človeku bez dostatočných životných skúseností. Priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona súd
u obžalovaného nezistil žiadnu.
Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba
trestu odňatia slobody 7 až 10 rokov, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru
závažnostiuobžalovanéhozistenýchpoľahčujúcichokolnostíapriabsenciipriťažujúcichokolnostípodľa

§ 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 9 rokov, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala nezmenená.

Súd však u obžalovaného zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1
Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby

ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany
spoločnostipostačujeajtrestodňatiaslobodykratšiehotrvanianež7rokov. Vtomtosmeresúdzohľadnil
predovšetkým postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu v prejednávanej veci, kedy
tento na hlavnom pojednávaní priznal bez výhrad, urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal
všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie

súdu o druhu a výške uloženého trestu (čo súd zohľadňoval podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017). Obžalovaný si pritom uvedomil nesprávnosť svojho konania
a trestný čin súčasne i úprimne oľutoval. Súd ale predovšetkým prihliadal na nízky vek obžalovaného,
ktorý sa skutku dopustil vo veku blízkom mladistvých, keď v čase jeho spáchania nedovŕšil ani 20 rokov.
Tak, ako súd uviedol vyššie, neuvedomenie si následkov svojho konania zo strany obžalovaného, ktorý

sa ako mladý človek bez dostatočných životných skúseností nechal zlákať vidnou ľahkého zárobku,
ktorý však ani svojou výškou nezodpovedal veľkému riziku s tým spojeným, reflektuje jeho vek, v ktorom
napriek dosiahnutej plnoletosti a plnej trestnej zodpovednosti, majú mladí ľudia všeobecne menej
schopností životné situácie správne vyhodnocovať. Práve preto aj Trestný zákon svojimi zákonnými
ustanoveniami vytvára osobitnú kategóriu osôb, blízkych veku mladistvých, u ktorých je nevyhnutné

zohľadňovať špecifiká účelu ukladaných im trestov, pretože u nich je prognóza nápravy stále vyššia ako
u starších osôb, u ktorých už došlo k úplnému dovŕšeniu mravnej a rozumovej vyspelosti. Súd tak dospel
k záveru, že je možné aj vzhľadom na vyššie uvedený kritický postoj obžalovaného k ním spáchanému
trestnému činu, súčasne mu ukladané aj iné druhy trestov (predovšetkým trest vyhostenia) a aj, a to
predovšetkým, s poukazom na jeho osobu o veku 20 rokov, bez dostatočných životných skúseností a

zručností, ktorá dosiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody a neodstala sa do rozporu so zákonom,
dôvodneočakávať,ženápravnýúčinoknajehoosobuatiežúčeltrestuzhľadiskaindividuálnejprevencie
(výchova obžalovaného a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj nepodmienečný
trest odňatia slobody v nižšej výmere než 7 rokov. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri
dodržaní limitu podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

2 roky a 10 mesiacov, ktorý súčasne dostatočne ochráni spoločnosť a aj iných odradí od páchania
trestnejčinnosti(generálnaprevencia).Súdukladanímtrestupoddolnúhranicutrestnejsadzbyvovyššie
uvedenej výmere, takmer na samej dolnej hranici zákonného limitu (2 roky) sledoval prevažne výchovný
účinok, snahu na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby jeho aktuálne prezentovaný kritický postoj
k páchaniu trestnej činnosti u neho pretrvával a boli tak vytvorené podmienky preto, aby obžalovaný po

výkone trestu odňatia slobody v budúcnosti už viedol riadny život, a to aj v spojení s ukladaným trestom
vyhostenia s cieľom zabezpečiť ochranu spoločnosti dovŕšením nápravy obžalovaného a eliminácie
akéhokoľvek jeho kriminogénneho správania aj týmto osobitným spôsobom, zameraným na konkrétnu
osobu obžalovaného vo veku blízkom veku mladistvých. Podľa názoru súdu trest odňatia slobodyv uvedenej výmere ako trest nepodmienečný, ktorý tak na obžalovaného bude pôsobiť represívne
obmedzením jeho osobnej slobody, súčasne reflektuje okolnosti obžalovaným spáchaného skutku, jeho
rozsah a spôsob spáchania a tiež aj charakter tejto trestnej činnosti, ktorá koristí z nelegálnej migrácie

ľudí, opúšťajúcich svoje domovské štáty s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi alebo z ekonomických
dôvodov a ktorá trestná činnosť, majúca cezhraničný a vysoko organizovaný charakter, zaznamenala
zvýšený trend.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska

vonkajšej diferenciácie súd postupoval podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže nemal preukázané, že by obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súd mal u obžalovaného (ktorý nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený

azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana) splnené všetky zákonné podmienky na uloženie aj
trestu vyhostenia podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaného vzhľadom na charakter
ním spáchanej cezhraničnej závažnej organizovanej trestnej činnosti je možné dôvodne považovať
za hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky. U obžalovaného neboli zistené žiadne prekážky pre
uloženie tohto druhu trestu podľa § 65 odsek 2 Trestného zákona a preto mu súd uložil trest vyhostenia

z územia Slovenskej republiky na 7 rokov, ktorú výmeru súd považuje za dostatočnú na splnenie jeho
účelu, predovšetkým v záujme ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky.

Súd u obžalovaného vyslovil aj trest prepadnutia veci – ním vydaného mobilného telefónu za splnenia
podmienok podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže tento patrí obžalovanému a bol

ním použitý na spáchanie trestného činu.

Rozhodnutie o návrhu prokurátora na zhabanie zaisteného motorového vozidla zn. VW Touareg
zúčastnenej osobe si súd podľa § 289 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku osobitným uznesením
vyhradil na verejné zasadnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).