Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Silvia Lesňáková
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010001
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624010001.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
4. marca 2024 v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý
A. B. C. D. C. E., nar. XX. XX. XXXX v D. F., trvale bytom G. H. X, I. D. F., SZČO,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 25. 5. 2023 asi o 17.00 hod. s vedomím a súhlasom jeho vlastníka C. J., nar. X. X. XXXX, trvale
bytom B. XXXX/X, D. F., pod vplyvom alkoholu viedol nákladné motorové vozidlo zn. Fiat Doblo Cargo
1.3 JTD, bielej farby, s prideleným evidenčným číslom D. XXX K., po ceste I. triedy č. 18, v smere od
mesta Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš na mesto Liptovský Mikuláš, ktoré odstavil na čerpacej
stanici pohonných hmôt obchodnej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., IČO: 31 322 832, so sídlom Vlčie
hrdlo 1, Bratislava, nachádzajúcej sa na Okoličianskej ulici v Liptovskom Mikuláši a vo vozidle zadriemal,
následne bol kontrolovaný privolanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš a zároveň
vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom použitím prístroja AlcoQuant 6020 plus, výrobného
čísla A409126, číslo merania 1133, bol u neho o 17.45 hod. zistený pozitívny výsledok 0,94 mg/l alkoholu
vo vydychovanom vzduchu, čo po prepočte predstavuje 1,96 promile alkoholu v krvi s tým, že v zmysle
záverov znaleckého dokazovania v čase, kedy nákladné motorové vozidlo viedol, mal v krvi najmenej
1,41 promile alkoholu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na p e ň a ž n ý trest vo výmere 800,- (osemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, mu súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona mu súd u k l a d á ústavné ochranné protialkoholické
liečenie.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 2. 1. 2024 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na A. B. podaná obžaloba pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku. Súd na
hlavnom pojednávaní preto prijal vyhlásenie obžalovaného A. B., že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože
predchádzajúce vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania a súd nezistil žiaden dôvod,
ktorý by bránil prijatiu vyhlásenia obžalovaného. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a o ochrannom liečení.
Zo správy o povesti k osobe obžalovaného súd zistil, že býva na trvalom pobyte v rodinnom dome so
svojou priateľkou, je súkromný podnikateľ v poľnohospodárskom odbore, vlastní kombajny na obilniny
a v letných mesiacoch vykonáva žatvu u domácich hospodárov v obci. Jeho správanie nikdy nebolo
predmetom prejednania na obecnom úrade ani komisiou verejného poriadku. Je aktívny občan, rád
sa zapája do obecných aktivít, brigád, podujatí, je nápomocný starostovi a miestnym hospodárom.
V minulosti bol aktívny dobrovoľný hasič, teraz je nápomocný pri podujatiach organizovaných hasičským
zborom obce. Zo strany susedov neboli na neho podané žiadne sťažnosti. Priestupkovo bol postihnutý
celkom deväť krát v rokoch 2019 až 2023, výlučne za priestupky na úseku cestnej premávky, dňa 18. 2.
2019 za prekročenie rýchlosti mu bola uložená bloková pokuta 20,- Eur, dňa 4. 3. 2019 za telefonovanie
počas vedenia vozidla mu bola uložená bloková pokuta 20,- Eur, za vedenie motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu dňa 7. 3. 2019 mu bola uložená pokuta 700,- Eur a zákaz činnosti na 14 mesiacov,
za porušenie povinnosti vodiča dňa 18. 2. 2019 mu bola dňa 13. 8. 2019 uložená pokuta 100,- Eur
v rozkaznom konaní, za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dňa 26. 6. 2020 mu bola
uloženápokuta600,-Eurazákazčinnostina4mesiace, dňa27.3.2022zatelefonovaniepočasvedenia
vozidla mu bola uložená bloková pokuta 20,- Eur, dňa 27. 5. 2022 za telefonovanie počas vedenia
vozidla mu bola uložená bloková pokuta 10,- Eur, dňa 22. 9. 2022 mu za prekročenie rýchlosti bola
uložená bloková pokuta 50,- Eur a dňa 23. 2. 2023 za telefonovanie počas vedenia vozidla mu bolauložená bloková pokuta 60,- Eur. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny
B mu bolo udelené dňa 10. 6. 1996, pričom evidované uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá
súvisia s priestupkovými konaniami vedenými v roku 2019 a 2020 pri vedení motorového vozidla po
požití alkoholu, v súvislosti s nimi absolvoval v roku 2019 a 2021 preskúmanie zdravotnej spôsobilosti
u psychiatra a podrobil sa odbornému poradenstvu u dopravného psychológa. Ďalšie priestupky za
obdobie posledných 5 rokov na úseku cestnej premávky sú evidované zhodne ako v centrálnej evidencii
priestupkov.
Z odpisu registra trestov mal súd preukázaný jeden záznam, podľa ktorého u obžalovaného uznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 303/19/5505 zo dňa 9. 8. 2019, právoplatným
dňa 15. 8. 2019, pre skutok páchaný dňa 8. 8. 2019, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, pričom rozhodnutím prokurátora zo dňa 26.
8. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 9. 2020, bolo vyslovené, že sa osvedčil v skúšobnej
dobe. Lustráciou GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR a lustrácie v databáze
súdov súd zistil, že proti obžalovanému sa aktuálne nevedie iné trestné konanie, ani konanie o uloženie
ochranného liečenia. Z listinných dôkazov predložených obžalovaným, zmlúv o úvere vyplýva, že
v rokoch 2020-2023 uzavrel s G. L. a H. M. služby zmluvy za účelom leasingu – strojov a zariadení
potrebných na výkon jeho živnostenskej činnosti, ktoré by mal splatiť v mesačných splátkach priebežne
do r. 2028.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd vyhodnotil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povahu spáchaného trestného činu, osobu
páchateľa a možnosti jeho prevýchovy, ako aj to, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní, aj
na hlavnom pojednávaní k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, na čo
bolo prihliadnuté ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona.
Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok, pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu,
t. j. na 8 mesiacov.
S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil,
že dostatočným a primeraným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je uloženie
peňažného trestu bližšie pri dolnej hranici sadzby určenej pre tento druh trestu a nie je potrebné naňho
vplývať iným druhom trestu, napríklad trestom odňatia slobody. Obžalovaný sa v minulosti dopustil
protiprávneho konania, pri ktorom bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe sa
osvedčil, je živnostníkom a pri svojich majetkových a príjmových pomeroch deklaruje jednak pravidelný
príjem mesačne v priemere 1.500,- Eur, tiež vlastníctvo viacerých motorových vozidiel, aj nehnuteľností,
ako aj úspory, z ktorých je schopný peňažný trest zaplatiť, teda je nepochybne v jeho možnostiach ho
zaplatiťajnapriekzáväzkom(leasingovýmsplátkamúverovnavozidláapoľnohospodárskestroje),ktoré
sú viazané na jeho podnikanie, pretože súdu deklaroval, že tieto mu nebránia v zaplatení peňažného
trestu. Zároveň súd obligatórne ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 4 mesiace pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t. j. ak peňažný trest nebude zo strany
obžalovaného zaplatený alebo obžalovaný vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu možností tento
peňažný trest zaplatiť).
Súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože obžalovaný spáchal
skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom nevzhliadol také dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by tento druh trestu neuložil, ani v osobných pomeroch obžalovaného (výkon pracovnejčinnosti, rodinné pomery), práve naopak, je zrejmé, že už v minulosti obžalovaný opakovane viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, hoci intenzita ovplyvnenia nepresiahla hranicu, pri ktorej by sa
dopustil trestného činu, preto bol postihnutý v priestupkovom konaní. Tento trest súd vymeral v prvej
polovici zákonom ustanovenej sadzby, v rozmedzí ktorej je možné ho ukladať (od 1 roka až do 10 rokov).
Pri určení výmery súd prihliadal na záznamy v evidenčnej karte vodiča obžalovaného, mieru ovplyvnenia
alkoholom, ale aj jeho postoj k spáchanému skutku a skutočnosť, že ho bude musieť vykonať v celej
výmere bez možnosti podmienečného upustenia od výkonu jeho zvyšku (§ 69 ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona). Vzhľadom na tieto okolnosti súd považuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 2 roky za výmeru primeranú okolnostiam spáchania skutku a spravodlivú
pri hodnotení osoby páchateľa skutku s tým, že nie sú dôvody na neho vplývať trestom zákazu činnosti
dlhšieho trvania.
Druh aj výmera uložených trestov v spojení s náhradným trestom zodpovedajú potrebám generálnej
prevencie, ako aj individuálnej prevencie za protiprávne konanie, pre ktoré bol obžalovaný uznaný
vinným a obžalovanému majú zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti (počas zákazu vedenia
motorového vozidla) a byť tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. Uložený trest musí
viesť k uvedomeniu si obžalovaného, že následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny trestný
postih a prevenciou v páchaní trestnej činnosti do budúcnosti.
V prípade obžalovaného A. B. však oveľa dôležitejším, než samotné potrestanie, bolo rozhodnutie
o uložení ochranného opatrenia. Zo záverov znaleckého posudku č. 129/2023, ako aj výpovede
znalkyne F. L. N., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní vyplýva,
že obžalovaný A. B. bol podľa spisového materiálu opakovane psychiatricky vyšetrený z dôvodu
preskúmania zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k závislosti od alkoholu, prípadne inej návykovej látky,
aj podrobený psychologickému poradenstvu po odobratí vodičského preukazu pre jazdu pod vplyvom
alkoholu. Znalkyňa stanovila diagnózu Poruchy psychiky a správania, zapríčinené požívaním alkoholu
- aktívna závislosť - syndróm závislosti od alkoholu v II. až III. vývojovom štádiu podľa Jelínka, ktorá
sa u neho prezentuje túžbou po požívaní alkoholu, pričom jeho schopnosť sebaovládania vo vzťahu
k alkoholu je podstatne znížená, nie je schopný redukovať, ani regulovať nadužívanie alkoholu aj napriek
nepriaznivým dopadom na zdravie, sociálny a spoločenský status. Jeho postoj k závislosti a nutnej
abstinenciijelennaformálnejúrovni,nadužívaniealkoholuracionalizuje,bagatelizuje,problémzávislosti
nadľahčuje. Vzhľadom na uvedené znalkyňa odporúčala uložiť ochranné ústavné protialkoholické
liečenie, ktoré by malo zmeniť jeho postoj a náhľad obžalovaného k závislosti a plnila by aj úlohu
prevencie recidív podobného protispoločenského správania.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k znakom závislosti na alkohole u obžalovaného, uviedla, že tieto
možno z vonkajšej stránky badať ako „facies etylika“, tvár je ružová, koža má iné prekrvenie. Trasenie
rúk nebolo pozorované, spotenie taktiež nebolo popísané v znaleckom posudku. Hoci obžalovaný
negoval abstinenčnú symptomatiku, znalkyňa ju nevylúčila, pretože abstinenčná symptomatológia sa
nemusí prejaviť, ak boli požité alkoholické nápoje pred 48 hodinami. Psychiatrické vyšetrenie spočíva
v štúdiu spisového materiálu, požaduje, aby vyšetrovaný priniesol svoju zdravotnú dokumentáciu, čo
sa v tomto prípade nestalo, a z pohovoru, teda rozhovoru a klinického pozorovania správania sa
a celého výzoru. Rozhovor trvá do 1 hodiny. Známky požitia alkoholu u obvineného v danom momente
neboli. Jednorazový odber krvi na vykonanie hepatálnych testov nemusí preukázať závislosť, dôležité je
porovnať odbery v rámci preventívnych prehliadok, ktoré mal v minulosti vykonané a podobné vyšetrenia
krvi, čo by bolo zistené zo zdravotnej dokumentácie. Psychickú závislosť odvodila od nekritickosti
k alkoholu a tento postoj vyplýva najmä z toho, že v minulosti mu bol 2-krát odobratý vodičský preukaz
z dôvodu vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu, a to dňa 7. 3. 2019 a 26. 6. 2020. Pri vyšetrení sa pýtala
obžalovaného na dopravné priestupky, avšak uvádzal, že má len priestupky za rýchlosť (poukázala na
str. 6 znaleckého posudku). Z toho vyplýva, že svoj problém nepriznáva, bagatelizuje ho. Taktiež nemá
motiváciu k abstinencii, opakovane odvolával termín vyšetrenia z dôvodu svojej práce, s tým, že jazdí na
kombajne a za závažné znalkyňa považuje to, že mu bol 2-krát odobratý vodičský preukaz pre alkohol,
aj napriek tomu, že vykonáva prácu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Aj ku skutku uvádzal,
že vystúpil, kúpil si vodku, vypil ju a už nejazdil, čo však nekorešpondovalo s obsahom spisového
materiálu, ktorý jej bol predložený. To všetko ukazuje na to, že závislosť tu je a túto bagatelizuje. Ústavnú
formu liečenia navrhla práve pre nekritickosť postoja, pri ústavnej forme sú intenzívnejšie psychoterapie
zamerané na závislosť a abstinenciu v budúcnosti. Vzhľadom na jeho prácu je žiaducejšie a malo
by významnejší efekt práve ústavné liečenie oproti ambulantnému. Ústavné liečenie nie je formalitoua taktiež už po druhom raze, kedy mu bol odobratý vodičský preukaz za alkohol, mohol sám dobrovoľne
vyhľadať odbornú pomoc a podstúpiť liečenie, čo neurobil. Psychická závislosť sa prejavuje bažením
po alkohole, nie je schopný si ho odoprieť, pokračuje v jeho požívaní, aj keď to ohrozuje jeho prácu.
Pokiaľ by zdravotnú dokumentáciu priniesol, bol by z nej výpis v znaleckom posudku. Zo záznamov
zo zdravotnej dokumentácie robí výpisy, zotrvala na tom, že ju nepriniesol. Nie je jej povinnosťou
zabezpečovať zdravotnú dokumentáciu vyšetrovaného. Ak by išlo o psychiatricky liečeného pacienta,
je povinnosťou si ju vyžiadať, prípadne navštíviť ošetrujúceho psychiatra. Nad ambulantnou formou
liečenia neuvažovala, napríklad aj kvôli tomu, že pri poslednom skutku, pri ktorom podávala znalecký
posudok, išlo o požitie alkoholu v poobedňajších hodinách, nameraná hodnota bola 2 promile, nejednalo
sa o požitie alkoholu napríklad v nočných hodinách.
Na podklade takto vykonaného znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru psychiatria v rámci
úvah o uložení ochranného opatrenia obžalovanému sa súd zaoberal najmä otázkou, či s poukazom
na osobu obžalovaného a spôsob jeho konania splní, okrem uloženia trestu, svoj účel aj uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Súd má za to, že boli splnené podmienky
na jeho uloženie z dôvodu, že je potrebné nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním
protispoločenských aktivít podobného charakteru obžalovaným, ale aj potrebu liečiť závislosť od
alkoholu, ktorou obžalovaný trpí a doposiaľ sa na ňu žiadnym spôsobom neliečil. Vplyv alkoholovej
závislosti na osobnosť obžalovaného a ním páchanú protiprávnu činnosť mal súd preukázané zo
znaleckého posudku a z výpovede znalkyne. Práve výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní
sa ešte viac objasnila potreba uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou,
pretože znalkyňa jasne popísala, ktoré skutočnosti vzala do úvahy pri posudzovaní psychického stavu
a závislosti obžalovaného, a ktoré vyústili do jej návrhu na uloženie ochranného liečenia, a to najmä
nekritickosť jeho postoja. Aj pre súd je viac než zrejmé, že obžalovaný si neuvedomuje, že nie je vôbec
bežné, ani normálne byť právoplatne dva krát priestupkovo postihnutý zákazom vedenia motorových
vozidiel v dôsledku ich vedenia po požití alkoholu a tretí krát byť obvinený z takého správania v trestnom
konaní za posledných 5 rokov (2019, 2020, 2023). Uvedené v spojení s okolnosťami, na ktoré poukázala
znalkyňa (nekritickosť, bagatelizovanie, stupňujúca tendencia konania - opakovaný postih za vedenie
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, požitie alkoholu v denných hodinách, psychická závislosť,
neriešenie svojho problému dobrovoľnou liečbou, využitie intenzívnejších mechanizmov terapie) viedli
súd k záveru, že boli splnené podmienky na postup podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, pričom
pri forme ochranného liečenia súd vychádzal zo znaleckého dokazovania, podľa ktorého je žiaducejšie
a bude mať významnejší efekt práve ústavné liečenie oproti ambulantnému. Z týchto dôvodov súd
rozhodol o uložení ochranného ústavného protialkoholického liečenia.
Pokiaľ sa týka návrhov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne O. P. a vyžiadaním správy
od všeobecnej lekárky obžalovaného, súd tieto návrhy odmietol, pretože mal za to, že skutkový stav
vo vzťahu k ukladanému liečeniu a spôsobu jeho výkonu bol dostatočným spôsobom preukázaný
znaleckýmdokazovaním,oktoromsúdnemápochybnosti.NepochybnesvedkyňaO.P.,ktorájedružkou
obžalovaného, mala potvrdiť tvrdenia obžalovaného o tom, že zdravotnú kartu znalkyni priniesol, čo
však ona poprela. Súd však nemá dôvod jednak neveriť znalkyni a taktiež zdravotná dokumentácia
nie je jediným podkladom, na základe ktorého znalkyňa vypracúva komplexný obraz o psychiatrickom
stave obžalovaného. Znalkyňa dostatočným spôsobom vysvetlila a odôvodnila, prečo je potrebné
obžalovanému uložiť práve ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou na uvedenom nič
nezmení ani výpoveď svedkyne O. P.. V kontexte uvedeného súd nepovažoval za relevantné ani žiadať
správu od všeobecnej lekárky, či obžalovanému bola alebo nebola poskytnutá zdravotná karta za týmto
účelom, pretože je bežnou praxou ambulancií pacientovi nevydávať túto kartu so sprievodným listom,
prípadne proti podpisu alebo viesť nejaký záznam o tom, odkedy dokedy ju mal pacient k dispozícii za
účelom nejakého odborného vyšetrenia, ktorým je aj vyšetrenie u psychiatra. Z uvedených dôvodov
okolnosti, ktoré sa týmito dôkazmi mali preukázať, nepovažoval súd za podstatné a ich vykonaním by
sa len zbytočne predĺžilo toto trestné konanie, preto ich vykonanie odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.