Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200871
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4418200871.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XXX, C., zast. Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom
Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 50 876 686, proti žalovaným: 1. Blackside, a. s., so sídlom Mlynské
nivy 48, Bratislava, IČO: 48 191 515, zast. JUDr. Andrejom Balážikom, advokátom, so sídlom Lachova
1609/32, Bratislava – Petržalka, IČO: 54 429 021, 2. Auctioneer s. r. o., so sídlom Špitálska 61,
Bratislava, IČO: 45 881 014, zast. JUDr. Marianom Hrbáňom, advokátom, so sídlom Jelačičova 1,
Bratislava, IČO: 42 179 777, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. januára 2020 č. k. 5C/12/2018-392
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade m
e n í takto:

Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1kUZ číslo: 019/3019/08SU zo dňa 22. 09. 2008 vo vzťahu

k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec C., kat. úz. C. ako byt
číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu D. E. XXX B. F. B. E. XXXX/XX F. G. B.,
vchod číslo XXX, parcely reg. „C“ č. 3413/13 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 764 m2,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6070/433164, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému v 1. rade priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100% a žalovanému v 2. rade priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami

§ 34, § 36 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa ako dlžník a OTP Banka
Slovensko, a. s., IČO: 31 318 916 uzavreli dňa 22. 09. 2008 Zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere
pre obyvateľstvo zabezpečeného nehnuteľnosťou č. 019/3019/08SU. Na základe tejto zmluvy banka
poskytla žalobkyni spotrebný úver 600.000 Sk (19.916,35 eura) za zmluvne dohodnutých podmienok.Dňa 22. 09. 2008 bola uzavretá medzi týmito zmluvnými stranami záložná zmluva, ktorou bolo zriadené
záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa OTP Banka Slovensko, a. s., a to
na zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebnom úvere č. 019/3019/08SU. V

konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila vyššie uvedenú zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o
úvere, pričom s prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné úverovú zmluvu
posudzovať aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval jednak
podľa§497anasl.Obchodnéhozákonníka,alevzhľadomnacharakteržalobkyne-dlžníčkyzúverového
vzťahu a súčasne spotrebiteľky túto zmluvu posudzoval aj s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej
dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom z úverového vzťahu a žalobkyňou ako dlžníčkou a
záložcom, bola dňa 22. 09. 2008 platne, v súlade s ustanovením § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
uzavretá uvedená záložná zmluva za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalobkyňa
do roku 2010 úver splácala. Potom úver v dohodnutých splátkach splácať prestala. Z upomienok súd
zistil, že veriteľ z úverového vzťahu žalobkyňu opakovane vyzýval na úhradu dlžných splátok. Nakoľko

si žalobkyňa svoju povinnosť napriek opakovaným výzvam nesplnila a dlžné splátky úveru riadne
nedoplatila,veriteľzúverovéhovzťahuvyužilvzmluvedohodnutéprávo(čl.VIIzmluvyospotrebiteľskom
úvere) a listom zo dňa 26. 08. 2010, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 06. 09. 2010 tejto oznámil,
že vyhlasuje úver za predčasne splatný a k uvedenému dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
t. j. ku dňu 26. 08. 2010 tento vyčíslil sumou 20.635,29 eura. Žalobkyňa túto skutočnosť, t. j. že z

dôvoduporušeniajejpovinnostídošlozostranyveriteľakoprávnenémuvyhláseniupredčasnejsplatnosti
úveru v konaní nijakým spôsobom nespochybnila. Naopak, tvrdila, že nasledujúcim dňom, t. j. 27. 08.
2010 začala veriteľovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho práva, a keďže si veriteľ
z úverového vzťahu v tejto lehote svoje právo relevantným spôsobom neuplatnil, došlo k premlčaniu
jeho peňažného nároku voči žalobkyni, a teda aj k premlčaniu záložného práva. Žalobkyňa sa teda

domáhala v tomto konaní vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade
zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného záložnou zmluvou zo dňa 22. 09. 2008 na zabezpečenie
pohľadávky z úverovej zmluvy z tohto istého dňa. Medzi stranami sporu nie je sporné, že dlh z úverovej
zmluvy bol zosplatnený ku dňu 26. 08. 2010. Z obsahu výzvy - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
vyplýva, že žalobkyňa bola veriteľom súčasne oboznámená s tým, že pokiaľ zosplatnenú pohľadávku

v stanovenej lehote neuhradí, pristúpi veriteľ k výkonu záložného práva. V spore nebolo sporné, že
napriek zosplatneniu úveru a výzve k úhrade zosplatneného úveru, žalobkyňa zosplatnenú úverovú
pohľadávku nezaplatila. Naopak, z jej písomnej žiadosti zo dňa 03. 05. 2012 súd zistil, že požiadala
veriteľa o splátkový kalendár. Z písomnej Dohody o splátkach zo dňa 16. 05. 2012 súd zistil, že veriteľ
a žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorili písomnú dohodu, podľa ktorej bolo žalobkyni umožnené splatiť

zosplatnený úver v dohodnutých splátkach. Podľa tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala dlh splatiť do
25. 01. 2013. Súčasťou tejto dohody bolo aj uznanie záväzku žalobkyňou. Ani v takto dohodnutých
splátkach žalobkyňa zosplatnený úver veriteľovi nezaplatila, ale naopak, listom zo dňa 11. 03. 2013
opätovne písomne požiadala veriteľa o splátkový kalendár. Z písomnej Dohody o splátkach zo dňa
21. 01. 2013 súd zistil, že veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorili písomnú dohodu, podľa ktorej

bolo žalobkyni umožnené splatiť zosplatnený úver v dohodnutých splátkach a podľa tejto dohody sa
žalobkyňa zaviazala dlh splatiť do 25. 01. 2014. Súčasťou aj tejto písomnej dohody bolo uznanie dlhu
zo strany žalobkyne. Súd mal týmto spôsobom za preukázané, že aj v roku 2012 a aj v roku 2013
žalobkyňa svoj dlh voči veriteľovi z úverového vzťahu písomne uznala. Obe tieto uznania dlhu boli
zo strany žalobkyne ako dlžníčky vykonané začiatkom rokov 2012 a 2013, t. j. v riadnej trojročnej

premlčacej lehote (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá veriteľovi začala plynúť nasledujúcim dňom po
zosplatnení pohľadávky z úverovej zmluvy, t. j. 27. 08. 2010. V čase, kedy žalobkyňa svojim právnym
úkonom dlh uznala, dlh premlčaný ešte nebol. Jej písomným uznaním dlhu v Dohode o splátkach zo
dňa 16. 05. 2012 došlo v zmysle § 100 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka k začatiu plynutia 10-
ročnej premlčacej doby, ktorá ale do podania žaloby 19. 02. 2018 v tejto veci a ani doposiaľ neuplynula.

Následne uznala dlh aj druhýkrát a to v rámci písomnej Dohody o splátkach zo dňa 21. 01. 2013.
Keďže doposiaľ nedošlo k premlčaniu zosplatnenej pohľadávky z úverového vzťahu, t. j. nedošlo k
premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nedošlo potom v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ani k premlčaniu záložného práva. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že záložné právo, ktoré je
predmetom tohto konania, premlčané nie je. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené ani to, že

záložné právo zaniklo niektorým z právne relevantných spôsobov. Žalobkyňa tiež tvrdila, že nedošlo k
riadnemu postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na ďalší subjekt, lebo nebol dodržaný zákonný
postup podľa Zákona o bankách. Súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil. Je síce pravda,
že zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom: OTP Banka Slovensko, a. s. akopostupcom a OTP Faktoring Követeléskezelö Zrt, so sídlom Mozsár utca 8, 1066 Budapest, Maďarská
republika, IČO: 01-10-043876 ako postupníkom bola uzatvorená už 30. 07. 2010, t. j. pred zosplatnením
pohľadávky z úverového vzťahu (pohľadávka bola zosplatnená 26. 08. 2010). Podľa obsahu tejto zmluvy

o postúpení pohľadávok však boli predmetom postúpenia dva balíky pohľadávok. Balík č. 2 obsahoval
pohľadávky v lehote splatnosti s tým, že v prípade týchto ďalšou podmienkou ich účinného postúpenia
bolo to, aby ich postupca vyhlásil za pohľadávky po lehote splatnosti, a preto vlastnícke právo k týmto
pohľadávkam podľa zmluvy prešlo na postupníka až doručením oznámenia postupníkovi o tom, že sú
tieto pohľadávky splatné. Je zrejmé, že v prípade tohto 2. balíka postupovaných pohľadávok k tomu,

aby účinky postúpenia nastali, musela byť splnená tzv. odkladacia podmienka (vyhlásenie ich splatnosti
a oznámenie postupníkovi). Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru poskytnutého žalobkyni ku dňu 26. 08. 2010. Keďže sa jednalo o pohľadávku
z tzv. 2. balíka podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, k účinnému postúpeniu tejto pohľadávky (k vzniku
právnych následkov právneho úkonu) podľa zmluvy o postúpení malo dôjsť až splnením odkladacej
podmienky (§ 36 Občianskeho zákonníka) a to doručením oznámenia postupníkovi o tom, že sú tieto

pohľadávky splatné (článok III bod 4. zmluvy o postúpení pohľadávky z 30. 07. 2010). Z predložených
listinných dôkazov súd zistil, že oznámenie o splatnosti pohľadávky bolo doručené postupníkovi dňa 25.
11. 2010 (osobné prevzatie podpísané vpravo hore na č. l. 166), čo žalobkyňa relevantným spôsobom
nerozporovala. Preto podľa zmluvy o postúpení pohľadávok až k tomuto dňu došlo k postúpeniu aj
druhého balíka, t. j. aj pohľadávky voči žalobkyni, ktorá bola zabezpečená vyššie uvedeným záložným

právom. Takéto postúpenie pohľadávky, ktorého účinky v zmysle dohodnutej odkladacej podmienky
nastali až po zosplatnení pohľadávky, preto je v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Ku dňu účinného postúpenia pohľadávky (25. 11. 2010) bola žalobkyňa nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnychdnívomeškanísoplnenímzosplatnenejpohľadávky(zosplatnenák30.07.2010),resp.jej
časti a to napriek písomnej výzve. Súd dospel k záveru, že pohľadávka zabezpečená záložným právom

premlčaná nie je, a preto nie je premlčané ani záložné právo. K postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa: OTP Banka Slovensko, a. s. ako postupcu na postupníka OTP Faktoring Követeléskezelö Zrt.
zmluvou o postúpení pohľadávky došlo v súlade so Zákonom o bankách a postupom podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Čo sa týka ďalších námietok žalobkyne, že konanie veriteľa, či už pri
postupovaní pohľadávky alebo aj pri uzatváraní dohody o splátkach a to najmä požadovania uznania

dlhu zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky, vykazuje znaky nekalého správania sa veriteľa ako silnejšej
strany záväzkového vzťahu, tak ani s týmito sa súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania súd nezistil
žiadne také konanie zo strany veriteľa úverového vzťahu, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako nekalé
alebo v rozpore s dobrými mravmi, či v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Naopak, po tom, ako sa
žalobkyňa dostala do finančných problémov, veriteľ jej vyšiel v ústrety, uzavrel s ňou opakovane dohodu

o splátkach a to napriek tomu, že mohol začať s výkonom záložného práva, keďže jeho pohľadávka bola
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. T. j. namiesto toho, aby už v
tom čase realizovali výkon záložného práva, vyšiel žalobkyni v ústrety, povolil jej splatnú pohľadávku
splácať a je len prirodzené a akceptovateľné, že sa veriteľ snažil, resp. že sa v tom čase ako správny
hospodár zabezpečil, chránil pred možnosťou premlčania a oslabeniu vymožiteľnosti pohľadávky a to v

právnom systéme plne akceptovateľným inštitútom - uznaním dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka). Ide
ojasné,určité,zrozumiteľnéanekomplikovanézmluvnédojednanie,apretoakékoľveksúčasnétvrdenia
žalobkyne o tom, že tomu nerozumie a že všetky tie úkony, ktoré urobila v tom čase, sú z uvedeného
dôvodu neplatné len preto, že je ona spotrebiteľka, považuje súd za účelové. K dohode o splátkach,
súčasťou ktorej bolo aj uznanie dlhu, došlo v čase, keď mal veriteľ aj inú možnosť uspokojenia svojej

pohľadávky a to cestou výkonu záložného práva, čím by v tom čase výrazne zasiahol do existenčného
práva žalobkyne, do práva na obydlie a práve tým, že akceptoval jej žiadosť o splátky, len rešpektoval jej
finančnú situáciu. To, že sa len sám chránil tzv. uznaním dlhu zo strany dlžníka, tak toto jeho konanie nie
je možné vyhodnotiť ako nekalé. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, tak voči nemu bola žaloba zamietnutá
aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu, že tento od počiatku nebol vecne pasívne legitimovaný v konaní.

Žalovaný v 2. rade je dražobná spoločnosť, ktorá na základe objednávky realizuje dražby. Sám však
nie je účastníkom ani úverovej a ani záložnej zmluvy. V prípade konania dobrovoľnej dražby by preto
nemal žiaden právny vzťah ani k samotnej úverovej zmluve, ale ani k záložnej zmluve. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP a čo sa týka nároku na náhradu trov konania,

súd vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, preto majú nárok na náhradu
trov v konaní úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí si tento nárok aj uplatnili voči v konaní neúspešnej
žalobkyni a to v zmysle § 255 odsek 1 CSP. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd dospel k zamietavému rozhodnutiu na podklade toho,
že uznanie dlhu obsiahnuté v uzavretých dohodách o splátkach je potrebné považovať za platné, na

základe čoho tak nemohlo dôjsť k premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky ani k premlčaniu záložného
práva. S uvedenými závermi súdu však nemožno súhlasiť. Uznaniu dlhu nie je možné považovať
za individuálne dojednané, keď takéto uznanie bolo zo strany veriteľa autoritatívne inkorporované do
textu dohody o splátkach. Ak žalobkyňa mala záujem riešiť svoje finančné ťažkosti formou postupného
splácania záväzku, automaticky musela v zmysle predložených dohôd o splátkach uznať svoj záväzok,
čo do dôvodu a výšky. Zástupca žalovaného pri uzatváraní predmetných dohôd o splátkach dostatočne

neozrejmil žalobkyni následky ich uzavretia, neoboznámil ju s tým, akým spôsobom takéto dohody
menia ich zmluvný vzťah. Uzatváranie dohôd o splátkach, súčasťou ktorých boli aj účelové uznania
dlhu, je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako
neinformovaného spotrebiteľa. Nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je potrebné ju považovať

za neplatnú. Uvedené potvrdzujú aj mnohé rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Dohody o splátkach
sú vypracované v štandardnej formulárovej predtlači, kde podstata základného textu je naformulovaná
bez možnosti dlžníka meniť ich obsah. Uznanie dlhu v bode 2.2 a 2.3 znamená predĺženie premlčacej
lehoty. V záujme veriteľa však nebolo poskytnutie splátkového kalendára, ale docieliť predĺženie
premlčacej doby na 10 rokov. Naviac, túto dohodu žalobkyňa uzavrela v tiesni, nakoľko veriteľ v tom

čase hrozil žalobkyni dobrovoľnou dražbou, ktorou by žalobkyňa prišla o svoje jediné obydlie. A práve
uvedeným konaním došlo k nepomeru medzi právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa, resp.
k nekalému konaniu na strane dodávateľa, v dôsledku čoho len predmetné uznania dlhu je potrebné
považovať za neplatné. Dohoda o splátkach je neplatná aj z toho dôvodu, že v bode 2.1 a 2.2 mala
žalobkyňa uznať svoj dlh aj v rozsahu zmluvných úrokov, ktoré však veriteľ vyčíslil po zosplatnení úveru,

pričom riadny – zmluvný úrok veriteľovi patril len do zosplatnenia úveru (potom má nárok len na úrok z
omeškania). Žalobkyňa nemohla platne uznať svoj dlh v rozsahu istiny úveru, pretože súčasťou istiny
bol aj poplatok za spracovanie úveru a poplatky spojené s vedením úverového účtu, ktoré vyplývajú z
neprijateľných zmluvných podmienok, a teda i samotná dôvodnosť sumy uplatňovanej ako istina úveru
je sporná. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetné dohody o splátkach je potrebné považovať za

neplatné, plynutie premlčacej doby je potrebné v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka
rátať odo dňa splatnosti prvej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru, teda odo dňa 20. 12.
2009. K premlčaniu pohľadávky, k uspokojeniu ktorej malo výkonom záložného práva dôjsť, tak v celom
rozsahu došlo dňa 20. 12. 2012. Nakoľko záložné právo sa vo vzťahu k hlavnému záväzku vyznačuje
akcesorickým charakterom, premlčaním uspokojovanej pohľadávky došlo aj k premlčaniu záložného

práva. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval začiatok plynutia premlčacej lehoty, kedy podľa názoru súdu prvej inštancie mala
premlčacia lehota plynúť nasledujúcim dňom po zosplatnení pohľadávky z úverovej zmluvy, t. j. dňa 27.
08. 2010.

2.2. Podľa ustanovenia § 103 OZ plynie premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba
celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Preto premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih
využitia práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti
tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo

podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou
splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Poukázala na to, že námietku
premlčania záložného práva možno uplatniť len v konaní pred súdom, ktorým dražobník nie je. Záložca
teda v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani
v konaní o zaplatenie úverovej pohľadávky, a preto je v oprávnení záložcu podať v tomto smere žalobu

o zákaz jeho výkonu, keďže ide o jedinú prípustnú obranu záložcu pred zrealizovaním premlčaného
záložného práva.2.3. V súvislosti s nesprávnosťou napádaného rozhodnutia tiež poukázala na to, že vo veci konajúci
súd v predmetnom konaní nedostatočne skúmal všetky nároky strán vyplývajúce z predmetnej úverovej
zmluvy. Veriteľ sa výkonom záložného práva domáha uspokojenia svojich nárokov aj v rozsahu plnení,

na ktoré z hmotnoprávneho hľadiska nemá právny nárok. Podľa čl. 5 bodu 1 úverovej zmluvy bol
pri uzatvorení úverovej zmluvy z istiny poskytnutého úveru zrazený spracovateľský poplatok vo výške
199,16 eura. Z uvedeného vyplýva, že OTP Banka Slovensko, a. s. tak poskytla žalobkyni finančné
prostriedky len v sume 19.916,35 eura. V prípade dojednaní o takomto spracovateľskom poplatku teda
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože na jej podklade veriteľ požaduje od spotrebiteľa plnenie

za službu, ktorej poskytnutie bankou v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Na základe
uvedeného je tak zrejmé, že zmluvné podmienky, na základe ktorých veriteľ zrazil žalobkyni z istiny
poskytnutého úveru spracovateľský poplatok, sú neprijateľné, v dôsledku čoho za sumu istiny úveru je
potrebné považovať len celkovú sumu prijatú žalobcom zo strany veriteľa (19.916,35 eura). Veriteľ sa
však výkonom záložného práva domáha i uspokojenia svojich nárokov v rozsahu plnení vyplývajúcich
z neprijateľných zmluvných podmienok.

2.4. Poukázala tiež na to, že samotnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neurčitý právny úkon,
v dôsledku čoho nemá veriteľ nárok na akékoľvek plnenie nad rámec skutočnej istiny poskytnutého
úveru. Celkové náklady spojené s úverom, tak ako sú uvedené v úverovej zmluve 1.247.760,- Sk, tak
neodzrkadľujúskutočnosť,keďvskutočnostimalažalobkyňavzmysleuvedenéhonaúhradupredmetnej

úverovej zmluvy zaplatiť veriteľovi sumu 1.247.638,04 Sk. Takáto nesprávna celková výška nákladov
uvedená v predmetnej úverovej zmluve je tak neurčitá a nejasná, a preto je potrebné na predmetnú
úverovú zmluvu minimálne v rozsahu jej článku I. bod 4) považovať za absolútne neplatnú. Žalobkyňa
tak objektívne nemohla platne uznať dlh v rozsahu, v ktorom tento neexistoval. Samotná Zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 019/3019/08SU, uzavretá medzi OTP Bankou

Slovensko, a. s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom dňa 22. 09. 2008 je absolútne
neplatným právnym úkonom. Predmetná záložná zmluva neobsahuje dostatočnú, jasnú, presnú a
zrozumiteľnú špecifikáciu zabezpečovanej pohľadávky, čím priamo odporuje zákonu. Záložné právo
tiež zabezpečuje pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty a všetky náklady spojené s vymáhaním
pohľadávok s príslušenstvom. Ide však len o všeobecnú formuláciu, v zmluve chýba presné určenie

pohľadávky, a keďže chýba presné určenie pohľadávky, s poukazom na § 151b ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa mala v tejto zmluve určiť najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Okrem toho je nesprávne uvedená aj výška úveru 600.000,- Sk, ktorá mala byť uvedená len vo výške
594.000,- Sk. Predmetná záložná zmluva nemá všetky podstatné náležitosti, ktoré podľa zákona má
mať a podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor svojho obsahu so zákonom je

absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemá žiadny právny účinok. Záložný veriteľ tak na základe
tejto zmluvy o zriadení záložného práva nemá záložné právo k nehnuteľnostiam uvedeným v záložnej
zmluve, a teda nie je oprávnený byť navrhovateľom dobrovoľnej dražby. Z uvedených dôvodov navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania voči žalovanému v 1. a v 2. rade v plnom rozsahu.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé
a účelové. S uvedeným sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Uznanie záväzku je jednostranným právnym
úkonom a tým, že došlo 16. 05. 2012 a následne 22. 01. 2013 k podpisu dohody, ktorej súčasťou
bolo aj uznanie dlhu, nadobudol platnosť a účinnosť. Podpisom dohody žalobkyňa uznala, čo do

základu, dôvodu a výšky tento záväzok a tento právny nárok, preto nie je premlčaným nárokom, ako
uvádza žalobkyňa. Podpisom dohody zo strany žalobkyne si žalobkyňa musela byť vedomá aj jej
obsahu a záväznosti. Aj keď v uvedenom prípade ide o spotrebiteľa, ochrana spotrebiteľa nemôže
byť bezbrehá a neobmedzená. Tvrdenie žalobkyne, že jej nebol vysvetlený dopad a význam uznania
záväzku, nepoznala obsah tejto dohody a uzavrela ju v tiesni, neobstojí a je nedôvodné. K uznaniu

záväzku došlo v trojročnej premlčacej lehote, keď ešte nebol premlčaný. K tvrdeniu žalobkyne, že sa
domáhauspokojenianárokovvrozsahuplnení,naktorézhmotnoprávnehohľadiskanemáprávnynárok,
uviedol, že uvedené nie je predmetom tohto konania, preto sa k tomu vyjadrovať nebude. K absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že záložná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti
v zmysle § 151b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, t. j. určenie pohľadávky, ktorá sa záložným právom

zabezpečuje, resp. určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva
o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a určenie zálohu. Záložná
zmluva v čl. I bod 1 špecifikuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, a to sumou vo výške 600.000,-
Sk. V čl. I bod 2 je zároveň uvedené, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka záložnéhoveriteľa spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami
a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. V čl. II záložnej zmluvy je jasne a presne
špecifikovaný záloh, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. Žalovaný je preto toho názoru, že tvrdenie

žalobkyne o absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy je nedôvodné a nesprávne. Napadnuté rozhodnutie
navrhol potvrdiť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v
jeho vyjadrení žalobkyňa absolútne nesúhlasí a aj naďalej trvá na podanom odvolaní, ako i na všetkých

svojich doterajších tvrdeniach prednesených ústne na pojednávaní, v ktorých sa danou problematikou
zaoberal. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle odvolania
žalobkyne a priznal jej plný nárok na náhradu trov konania.

5. Rozsudkom zo dňa 18. marca 2021 č. k. 9Co/87/2020-541 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobkyni v rozsahu 100%. Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/186/2021 zo dňa 26. septembra 2023 tak, že rozsudok Krajského

súdu v Nitre sp. zn. 9Co/87/2020 z 18. marca 2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu (na rozdiel od súdu prvej inštancie)
prioritne z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktoré rozhodnutie
odôvodil tým, že žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva nepatrí do žiadnej z kategórii žalôb
vymedzených v § 137 CSP, ani do kategórie iných žalôb, ktoré predpokladá hmotné právo. S vysloveným

právnym názorom odvolacieho súdu sa však dovolací súd nestotožnil. Uviedol, že súdna prax akceptuje
žalobný návrh o určenie neexistencie záložného práva a považuje ho za vhodný procesný prostriedok
ochrany práva záložcu, za účelom dosiahnutia odstránenia spornosti práva v súvislosti s uplatnením
námietky premlčania výkonu záložného práva, jeho evidenciou v katastri nehnuteľností. Z okolností
preskúmavanej veci je nepochybné, že vlastnícke právo dovolateľky je realizáciou výkonu záložného

práva ohrozené, neisté, preto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, spočívajúcim v
posúdení procesnej (ne)prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, došlo k odopretiu jej
práva domáhať sa súdnej ochrany. Na základe uvedeného dovolací súd, preto napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP).

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalobkyňou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného

odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k žalovanému v 1. rade podľa § 388
CSP zmeniť a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. rade OTP Faktoring Slovensko s. r. o. a voči
žalovanému v 2. rade Auctioneer, s. r. o. domáhala určenia, že nehnuteľnosť - stavba-obytný dom súp.
č. 11, vchod č. 102, 5. poschodie, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 6070/433164, vlastník: B. A., H. B., nar. XX. XX. XXXX, B.

XXX/XXX, C., 943 01, spoluvlastnícky podiel: 1/1, nachádzajúca sa v katastrálnom území C., obec C.,
okres Nové Zámky, evidovaný Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, nie
je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade a určenia, že na LV č. XXXX neviaznu
ťarchy: zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo ZZ1 k ÚZ č. 019/3019/08SU zo dňa
22. 09. 2008 v prospech OTP Banky Slovensko, a. s. Bratislava, IČO: 31 318 916 na byt č. XX, X.

poschodie, vchod XXX v bytovom dome súp. č. XXX na parcele č. 3413/13 a na parcelu č. 3413/13
na spoluvlastnícky podiel vlastníka A. B., H. B. – V 6705/08; zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2010
zo dňa 30. 07. 2010 z OTP Banky Slovensko, a. s. Bratislava, IČO: 31 318 916 na OTP Faktoring
Kőveteléskezelő Zrt., Budapest, záložnej zmluvy V 6705/08, Z 4355/11, Zmluva o postúpení pohľadávkyč. 51/2011-053 zo dňa 20. 05. 2011 z OTP Faktoring Kőveteléskezelő Zrt., Budapest na OTP Faktoring
Slovensko s. r. o., Špitálska 61, Bratislava, Z 6724/11.

9. Žalobkyňa v priebehu konania žalobný petit viac krát menila, pričom poslednou zmenou petitu,
uskutočnenou na pojednávaní dňa 21. 03. 2019 (č. l. 255) sa domáhala určenia, že žalovaní v 1. a 2.
rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti ZZ1kUZ číslo: 019/3019/08SU zo dňa 22. 09. 2008 vo vzťahu k nehnuteľnostiam: bytu č.
XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 3413/13

na ulici B., vchod č. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6070/433164, zapísané
na LV č. XXXX pre obec C., katastrálne územie C., I. F. J. a zastavané plochy a nádvoria vo výmere 764
m2 pod poradovým číslom XXXX/XX, zapísané na LV, č. XXXX na parc. registra „C“, nachádzajúci sa
v kat. území C., obec C., okres Nové Zámky, nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Súd
prvej inštancie túto zmenu petitu na tomto pojednávaní pripustil a následne vypracoval aj uznesenie zo

dňa 21. marca 2019 č. k. 5C/12/2018-259 o pripustení zmeny petitu.

10. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky bola vyriešená
prípustnosť žaloby žalobkyne a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola vecná správnosť záverov
súdu prvej inštancie z dôvodov, uvádzaných žalobkyňou v odvolaní.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd po zrušení jeho rozhodnutia NS SR vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval
dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie a keďže vec mienil odôvodniť aj ustanoveniami, ktoré súd
prvej inštancie na vec neaplikoval, vyzval strany na odvolacom pojednávaní, aby sa vyjadrili k možnému

použitiu týchto zákonných ustanovení, ktoré odvolací súd na vec mienil aplikovať.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a záložnej zmluvy (22. 09. 2008) citovaného zákona spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19.Podľa §54ods.2citovanéhozákonavpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.20. Podľa čl. 14 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I) vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky
voči inej osobe (ďalej len dlžník) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia

spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.

21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase postúpenia pohľadávky (30. 07. 2010)
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 citovaného zákona s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1 citovaného zákona postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

24. Podľa § 526 ods. 2 citovaného zákona ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je
dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 151a citovaného zákona záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo
pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania dohody o splátkach (účinného
od 01. 03. 2012 do 30. 09. 2013) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 100 ods. 2 citovaného zákona premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

33. Keďže v danej veci bola pohľadávka banky postúpená na nebankový subjekt, odvolací súd sa
v prvom rade zaoberal tým, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a teda či sa stal žalovaný
v 1. rade veriteľom pohľadávky voči žalobkyni a záložným veriteľom, teda subjektom, ktorý sa môže
domáhať výkonu záložného práva.

34. Dňa 22. 09. 2008 uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka s veriteľom - OTP Banka Slovensko a.s. zmluvu
o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 019/3019/08SU,
v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebný úver
v sume 600.000,- Sk. V ten istý deň došlo medzi žalobkyňou a OTP Banka, a.s. aj k uzavretiu
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 019/2019/08SU. Predmetom zálohu

bola nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. C., okres Nové Zámky, obec C., správa
katastra Nové Zámky, byt – vchod XXX, X. poschodie, číslo bytu XX, v bytovom dome súp. č. XXX,
na parcele č. 3413/13, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zriadeniach domu
6070/433164, parcely registra „C“, pozemok - číslo parcely 3413/13, výmera 764m2, druh zastavané
plochy a nádvoria, podiel na pozemku 6070/433164, parcely registra „C“. Listom zo dňa 26. 08. 2010

OTP Banka Slovensko, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný a žiadala o uhradenie celého záväzku
zo zmluvy, ktorý predstavuje k 26. 08. 2010 sumu 20.635,29 eura. Zároveň uviedla, že v prípade
nevyrovnania záväzku do stanoveného termínu má byť táto výzva považovaná za oznámenie o začatí
výkonu záložného práva podľa § 151l Občianskeho zákonníka.

35. Dňa 30. 07. 2010 bola medzi veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. ako postupcom a
OTP Faktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest ako postupníkom
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2010, pričom podľa článku I. tejto zmluvy bol
predmetom postúpenia Balík pohľadávok č. 1 a Balík pohľadávok č. 2, ktoré sú uvedené v prílohe
zmluvy, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka žalobkyne zo zmluvy č. 019/3019/08SU. Podľa článku III.

Bod 4 Zmluvy si zmluvné strany zakotvili, že Balík pohľadávok číslo 2. obsahuje pohľadávky v lehote
splatnosti, v prípade ktorých ďalšou podmienkou postúpenia je, aby ich postupca vyhlásil za pohľadávky
po lehote splatnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že postupca zašle postupníkovi oznámenie, keď všetky
pohľadávky v Balíku pohľadávok č. 2 budú po lehote splatnosti, pričom v oznámení je potrebné uviesť aj
aktuálnu celkovú výšku Balíku pohľadávok č. 2. Postupník zaplatí kúpnu cenu za Balík pohľadávok číslo

2. Podľa článku V. bod 1. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že bezprostredne po prevode vlastníckeho
práva k pohľadávkam nebudú zasielať dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky (tiché postúpenie).
Podľa článku V. bod 3. Zmluvy postupca sa zaviazal, že aj po prevode vlastníckych práv k pohľadávkam
bude postupníka zastupovať pri vymáhaní pohľadávok. Vzájomné vzťahy pri vymáhaní pohľadávok
upraviazmluvnéstranypodobnejšieosobitnouzmluvou,ktorúuzatvorianajneskôrdo60dníoduzavretia

tejto Zmluvy. Zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka Maďarskej republiky (článok X. bod 4.
Zmluvy). V článku X. bod 2. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade všetkých právnych sporov
vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo vzniknutých v súvislosti s touto zmluvou sa podriadia právomoci
súdov Maďarskej republiky. Listom zo dňa 18. 03. 2011 oznámil postupca – OTP Banka Slovensko
a.s., že postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 019/3019/08SU na obchodnú spoločnosť

OTP Faktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest. Žalobkyňa toto
oznámenie prevzala dňa 28. 03. 2011.

36. Následne bola uzavretá medzi veriteľom – OTP Faktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő
Részvénytársaság, Budapest ako postupcom a obchodnou spoločnosťou OTP Faktor Slovensko s.r.o.,

IČO: 45 730 008, so sídlom Tallerova 10, Bratislava ako postupníkom dňa 20. 04. 2011 zmluva
o postúpení pohľadávky č. 51/2011-053. Podľa článku III. Zmluvy postupca postupuje postupníkovi
pohľadávky spolu s ich príslušenstvom. Právne vzťahy vzniknuté touto zmluvou sa budú riadiť
právnym poriadkom Maďarskej republiky. Plnou mocou zo dňa 20. 04. 2011 splnomocnil OTP Faktoring
Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest obchodnú spoločnosť OTP Faktor

Slovensko s.r.o. na všetky právne úkony súvisiace s podpisovaním odosielaním a doručovaním
oznámení o postúpení pohľadávok všetkým dlžníkom, osobám poskytujúcim zabezpečenie pohľadávok,
osobám, orgánom a inštitúciám vedúcim konanie o pohľadávkach alebo ich zabezpečení či
registrujúce práva zabezpečujúce pohľadávky. Listom zo dňa 08. 06. 2011 oznámil postupca OTPFaktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest, že postúpil pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 019/3019/08SU na obchodnú spoločnosť OTP Factor Slovensko, s.r.o.
(neskôr OTP Faktoring Slovensko s.r.o.), so sídlom Tallerova 10, Bratislava.

37. Dňa15.02.2019bolauzavretátretiaZmluvaopostúpenípohľadávkyč.OFS_SK_01_2019uzavretá
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky medzi veriteľom OTP Faktoring
Slovensko s.r.o. (pred tým OTP Faktor Slovensko s.r.o.), IČO: 45 730 008 so sídlom Špitálska 61,
Bratislava a postupníkom Blackside, a.s. Plynárenská 7/A, Bratislava. Podľa článku I. zmluvy boli

predmetom postúpenia úverové pohľadávky vzniknuté z právneho dôvodu Zmlúv o úvere uzavretých
medzi tretími osobami - dlžníkmi postupcu a pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava,
ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1. Z obsahu časti prílohy k zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia má
byť aj pohľadávka voči žalobkyni z úverovej zmluvy č. 019/3019/08SU.

38. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku

namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať

voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia
v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom
i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto
postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú
zmenu v osobe veriteľa, Občiansky zákonník ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu

a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy
môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať
osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

39. Záväzok žalobkyne voči pôvodnému veriteľovi OTP Banka Slovensko, a.s. vznikol zo zmluvy

o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou. Predmetnú zmluvu
preto správne súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah založený
touto zmluvou je potom potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), nakoľko tzv. spotrebiteľské zmluvy predstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,

či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.

40.Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomzmluvyopostúpenípohľadávkyč.1/2010zodňa30.07.2010,
ktorou pôvodný veriteľ - OTP Banka Slovensko a s., postúpil pohľadávku na postupníka OTP Faktoring
KöveteléskezelőZártkőrüenMüködőRészvénytársaság,Budapest,pričomzistil,žetátobolauzatvorená

podľa maďarského právneho poriadku, ktorý postup je v rozpore so záujmami spotrebiteľa, ktorému bol
týmto spôsobom sťažený prístup k spravodlivosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je neprípustné, aby
sa do zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý bol uzavretý podľa slovenského právneho
poriadku, vnášala právna úprava cudzieho štátu, za situácie, keď podľa zmluvy o postúpení pohľadávky
č. 1/2010 išlo o tzv. tiché postúpenie t. j. nemalo byť oznamované žalobkyni. Žalobkyni ako spotrebiteľke

sa týmto postupom zhoršilo jej postavenie vo vzťahu k dlžníkovi ako obchodnej spoločnosti so sídlom
v Maďarsku podľa maďarských právnych predpisov. Jej právne postavenie ako dlžníka zo záväzkového
právneho vzťahu sa tak výrazne sťažilo vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi (subjekt viažuci sa na
Maďarsko) v súvislosti s možnosťou plnenia, dohody o splátkach, omeškania a i. Žalovaný v 1. rade
predložil súdu oznámenie, z ktorého vyplýva, že postúpenie pohľadávky zo dňa 30. 07. 2010 bolo

napriek dohode o tichom postúpení, žalobkyni oznámené. Toto oznámenie je datované dňom 18. 03.
2011 t. j. s odstupom takmer 8 mesiacov od postúpenia pohľadávky však nemožno považovať za
oznámenie o postúpení bez zbytočného odkladu v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takéto
postúpenie pohľadávky je aj v rozpore s čl. 14 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v zmysle ktorého sa vzťah medzi

postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe sa spravuje právnym poriadkom,
ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom, preto je podľa §
39 Občianskeho zákonníka neplatné.41. V prejednávanej veci vzťah medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom OTP Banka, a.s. vznikol
zo zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, ktorý je
regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku predpisom s charakterom lex specialis. Keďže k prvému postúpeniu pohľadávky v danej
veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky
podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia
pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Toto
ustanoveniesprísňujezákonnépredpokladypostúpeniabankovejpohľadávkyzdôvodu,žepopostúpení

pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu
centrálnejbanky,ktorájedôležitávpriebehutrvaniaúverovéhovzťahu.Totoustanovenieupravujeďalšie
špeciálne podmienky (popri všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej
časť) postúpená, a to: ak je pohľadávka 1/ splatná, a to až po predchádzajúcej 2/ písomnej výzve a
kumulatívne, ak je splnené 3/ omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšieako90kalendárnychdní.Uvedenéskutočnosti súzákonnýmipredpokladmipreplatnépostúpenie

pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Následkom postúpenia
pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená,
je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením
zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť

nemožno zhojiť. Touto otázkou sa už vo svojom rozhodnutí vyporiadal aj NS SR v rozhodnutí sp. zn.
7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom rozobral ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
a z ktorého odvolací súd vychádzal.

42. V danej veci pritom bola dňa 30. 07. 2010 medzi veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. ako

postupcom a OTP Faktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest ako
postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2010, pričom podľa článku I. tejto zmluvy
bol predmetom postúpenia Balík pohľadávok č. 1 a Balík pohľadávok č. 2, ktoré sú uvedené v prílohe
zmluvy, ktorých súčasťou bola aj pohľadávka žalobkyne zo zmluvy č. 019/3019/08SU. Podľa článku III.
Bod 4 Zmluvy si zmluvné strany zakotvili, že Balík pohľadávok číslo 2. obsahuje pohľadávky v lehote

splatnosti, v prípade ktorých ďalšou podmienkou postúpenia je, aby ich postupca vyhlásil za pohľadávky
po lehote splatnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že postupca zašle postupníkovi oznámenie, keď všetky
pohľadávky v Balíku pohľadávok č. 2 budú po lehote splatnosti, pričom v oznámení je potrebné uviesť aj
aktuálnu celkovú výšku Balíku pohľadávok č. 2. Postupník zaplatí kúpnu cenu za Balík pohľadávok číslo
2. Podľa článku V. bod 1. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že bezprostredne po prevode vlastníckeho

práva k pohľadávkam nebudú zasielať dlžníkovi oznámenie o postúpení pohľadávky (tiché postúpenie).
Podľa článku V. bod 3. Zmluvy postupca sa zaviazal, že aj po prevode vlastníckych práv k pohľadávkam
bude postupníka zastupovať pri vymáhaní pohľadávok. Z tejto zmluvy o postúpení pohľadávok teda
vyplýva, že pohľadávky Balíka č. 2, do ktorého patrila aj pohľadávka žalobkyne, v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok neboli ešte splatné. Aj keď v tejto zmluve bola dohodnutá odkladacia

podmienka, ktorou bolo, že pre ich postúpenie je potrebné, aby ich veriteľ vyhlásil za splatné, odvolací
súd v takejto dohode videl obchádzanie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa Zákona
o bankách, čo je v rozpore so zákonom a spôsobuje neplatnosť takéhoto postúpenia. Rovnaký dôsledok
mohol pôvodný veriteľ dosiahnuť tým, že by u Balíku pohľadávok č. 2 vyhlásil splatnosť a až následne
ich postúpil na nového veriteľa. V uvedenom videl odvolací súd ďalší dôvod pre záver, že OTP Faktoring

Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest sa nestal veriteľom pohľadávky
žalobkyne, a preto aj ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávok, teda zmluva o postúpení pohľadávky č.
51/2011-053 medzi OTP Faktoring Követeléskezelö Zártkőrüen Müködő Részvénytársaság, Budapest
ako postupcom a obchodnou spoločnosťou OTP Faktor Slovensko s.r.o., IČO: 45 730 008, so sídlom
Tallerova 10, Bratislava ako postupníkom, ako aj Zmluva o postúpení pohľadávky č. OFS_SK_01_2019

uzavretá medzi veriteľom OTP Faktoring Slovensko s.r.o. (pred tým OTP Faktor Slovensko s.r.o.),
IČO: 45 730 008 so sídlom Špitálska 61, Bratislava a postupníkom Blackside, a.s. Plynárenská 7/A,
Bratislava, žalovaným v 1. rade je neplatná. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že neboli dodržané podmienky postúpenia pohľadávky podľa Zákona
o bankách (doručovaním výziev a vyhlásenia zosplatnenia pohľadávky sa súd prvej inštancie ani

nezaoberal), žalovaný v 1. rade sa nestal veriteľom pohľadávky žalobkyne.

43. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2010
zo dňa 30. 07. 2010 uzatvorenej medzi OTP Bankou Slovensko, a.s., a OTP Faktoring Budapešť dospelk záveru, že táto zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre jej rozpor
sustanovením§92ods.8 zák.č.483/2001Z.z.obankách.Akjeabsolútneneplatnázmluvaopostúpení
pohľadávky zo dňa 30. 07. 2010, sú neplatné aj následne zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.

04. 2011 a následne aj zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 02. 2019, na základe ktorých sa jej
veriteľom stal až žalovaný v 1. rade. Ak sa táto spoločnosť nestala veriteľom pohľadávky voči žalobkyni,
nestala sa ani záložným veriteľom, preto sa nemôže domáhať ani výkonu záložného práva. Odvolací
súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že žalovaný

v 1. rade je povinný sa zdržať výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti ZZ1kUZ číslo: 019/3019/08SU zo dňa 22. 09. 2008 vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam.

44. Čo sa týka zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, k tomu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní voči tomuto záveru súdu prvej

inštancie neuviedla žiadne dôvody. Keďže odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1
CSP) a žalobkyňa napadla rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, záver súdu prvej inštancie
nebolo z akých dôvodov preskúmavať, čo malo za následok potvrdenie tohto výroku vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

45.Vzhľadomkuvedenýmzáveromodvolaciehosúdupovažovalodvolacísúdďalšieodvolacienámietky
žalobkynezabezpredmetné,pretosasnimi vrozhodnutínevyporiadal,pretoženemohlispôsobiťzmenu
na uvedenom závere odvolacieho súdu, pričom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na

všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)
podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.
ÚS 78/05).

46. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobkyňa
mala vo vzťahu k žalovanému v 1. rade plný úspech, odvolací súd jej priznal voči žalovanému v 1.
rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil, preto rozhodoval len o odvolacích trovách konania, a keďže žalovaný v 2.
rade mal v odvolacom konaní úspech, odvolací súd priznal žalovanému v 2. rade voči žalobkyni nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).