Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225502
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6115225502.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne A.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária,
s.r.o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47249587 proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s.
ViennaInsuranceGroup,Štefánikova17,81105Bratislava,IČO:31595545,zast.Advokátskakancelária
Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36858299, o zaplatenie 22.403,00
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
9C/483/2015 zo dňa 20. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 20. októbra 2021 v znení
uznesenia sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 01. júla 2022 a uznesenia sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 04.
septembra 2023 vo výrokoch I., II., IV., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 20. októbra 2021 Okresný súd

Banská Bystrica (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 12.607,20 € z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal spolu s úrokom z omeškania 5,05
% ročne od 6. 02. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (I.
výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.151,80 € z titulu zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 155,00 € z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok), v prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol (III. výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne
o ich výške (IV. výrok), štát priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník
rozhodne o ich výške (V. výrok), znalcovi C. E. priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov
znalečného v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia,
ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (VI. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 933,00 €, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, pripojeným príkazom na úhradu (VII. výrok).1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
odžalovanéhonáhradyškodyvcelkovejvýške22.403,00€súrokomzomeškania5,05%ročnezosumy
14.987,00 € od 16. 11. 2015 až do zaplatenia a zo sumy 7.416,00 € od 16. 12. 2015 až do zaplatenia.

Žalovaná suma predstavovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 900 bodov po 16,48 €,
spolu 14.832,00 €, za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.416,00 € a za poplatok
za vyhotovenie posudku na sťaženie spoločenského uplatnenia za účelom podania žaloby155,00€.
Sťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhala v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“)
za zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení znaleckým posudkom C. D. F. zo dňa
27. 12. 2005 nepredpokladal. K žalobe pripojila posudok C. E. zo dňa 12. 10. 2015, ktorý k tomuto
dátumu ohodnotil zhoršenie trvalých následkov u položiek číslo 304 a číslo 309. Rozdiel v bodovom

ohodnotení týchto položiek v posudku C. D. F. a C. E. predstavuje 900 bodov, čo v prepočte je žalovaná
suma 14.832,00 €. Zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhala podľa § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. o 50 % z tejto sumy. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a vzniesol
námietku premlčania nároku z dôvodu márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty.

1.2 Okresný súd rozsudkom zo dňa 19. 12. 2018 žalobu zamietol, keď nárok žalobkyne považoval za
premlčaný v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 13Co/144/2019 zo dňa 19. 12. 2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania,
argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav a
na vec aplikoval ustanovenia § 106 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 4, § 5 ods. 1 až 5, § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a § 4 ods. 4, § 15 ods. 1, 2 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 381/2001 Z. z.“).

1.4 Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví predstavujúci náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 4 ods. 4 a § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj nárok

na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením tohto nároku na súd . Žalobkyňa sa domáhala v tomto
konaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej
nehode z titulu zhoršených následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení v posudku C. F. zo
dňa 27. 12. 2005 nepredpokladal v zmysle § 4 ods. 4 a § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. Doložila
o tom ako dôkaz lekársky posudok C. E. zo dňa 12. 10. 2015. Z porovnania týchto posudkov mal súd

prvej inštancie za preukázané zhoršenie zdravotných následkov úrazu u žalobkyne, keď C. F. ku dňu
27. 12. 2005 ohodnotil u nej poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ako ľahké pod položkou 304a na
100 bodov, zatiaľ čo C. E. ohodnotil poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ako stredne ťažké pod
položkou 304d na 520 bodov. C. F. ohodnotil poúrazovú hemiparézu ľavej hornej končatiny žalobkyne
pod položkou 309 na 520 bodov, C. E. jej stredne ťažký stupeň na 1000 bodov. Rozdiel v ohodnoteniach

predstavoval 900 bodov.

1.5 Analýzou lekárskych vyšetrení súd prvej inštancie dospel k záveru, že míľnikom vývoja zdravotných
ťažkostí u žalobkyne bol prelom rokov 2013 a 2014, kedy sa uskutočnila aj jej hospitalizácia
na algeziologickej klinike. Súd prvej inštancie vzhľadom k záverom znaleckého posudku č. 2/2021

vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo - neurológia C. G. dospel k záveru, že námietka
premlčania nároku žalobkyne žalovaným nebola dôvodná. Žaloba bola súdu doručená dňa 21. 12. 2015
v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, odkedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o rozsahu škody
a túto dať bodovo ohodnotiť, keďže jej počiatok ustálil znalec C. G. dňom 31. 12. 2013.

1.6 Pre účely stanovenia výšky škody vo vzťahu ku náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd prvej inštancie vychádzal zo znenia § 5 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého je pre určenie
výšky náhrady rozhodujúci okamih vzniku nároku na náhradu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 146/11 skonštatoval, že nárok na sťaženie spoločenskéhouplatnenia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je samostatným nárokom, ktorý vznikne v dôsledku
takého zhoršenia následkov, ktoré nebolo pri pôvodnom hodnotení predpokladané. Zákonodarca pritom
vyžaduje vyhotovenie nového lekárskeho posudku v zmysle § 10 ods. 7 citovaného zákona, ktorým sa

ohodnotí zhoršený zdravotný stav ku dňu ohodnotenia (t. j. nie v čase dopravnej nehody). Za okamih
vzniku tohto nároku možno považovať až okamih ustálenia zhoršenia zdravotného stavu od kedy je
možné zistiť, či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného nastali. Ku sťaženiu spoločenského
uplatnenia môže dôjsť až v tej dobe, a preto nie je žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná v čase, keď tento nárok ešte nevznikol.

K ustáleniu zhoršeného stavu žalobkyne vo vzťahu k jej nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 malo dôjsť podľa znalca C. G. na prelome rokov 2013 a 2014
dňom 31. 12. 2013. Prvýkrát si z tohto dôvodu mohla tento nárok uplatniť na súde dňom 01. 01. 2014.
K tomuto dátumu bolo preto potrebné vyčísliť hodnotu jedného bodu podľa § 5 ods. 2 zákona č.
437/2004Z.z.,t.j.určiťjusumou2%zpriemernejmesačnejmzdyzamestnancavhospodárstvezistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok v predchádzajúcom roku, v ktorom vznikol

nároknanáhradu,t.j.zarok2013.Súdprvejinštancieustálil,žeztitulunáhradysťaženiaspoločenského
uplatnenia za 900 bodov v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. by potom prináležala žalobkyni
náhrada v sume 14.832,00 € (900 x 16,48 €).

1.7 Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia súdom v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Námietku
žalovaného, že počiatok behu premlčacej subjektívnej lehoty pre uplatnenie tohto nároku je potrebné
počítať odo dňa priznania invalidného dôchodku nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že tento nárok je
subsidiárnym k nároku podľa ustanovenia § 4 ods. 4 citovaného zákona a teda rovnako ako u tohto
nároku môže začať bežať dvojročná premlčacia doba až od ustálenia zhoršeného zdravotného stavu

žalobkyne, t. j. od 31. 12. 2013, a to bez ohľadu okamih priznania invalidity. Priznanie invalidity je len
jedným z kritérií pre úspešné uplatnenie tohto nároku, ako to vyplýva z textu cit. ust. § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. Z posudku k invalidite bolo zistené, že v dôsledku zdravotných problémov, žalobkyňa,
ktorá má ukončené stredné odborné vzdelanie, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50
% a prácu môže vykonávať obmedzene len v prostredí bez zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže (napr.

prevádzkarku, informátorku). Tvrdenia žalobkyne ohľadom zásahu následkov úrazu do jej osobného
rodinného života boli len všeobecné a ničím nepreukázané. Sama žalobkyňa sa pojednávaní v konaní
nezúčastnila. Jej tvrdenia, že sa nedokáže sama o seba postarať, obliecť, navariť a vykonávať domáce
práce, neboli ničím preukázané. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola uznaná
invalidnou v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode v rozsahu 50 %, jej priznal nárok na mimoriadne

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v rozsahu 50
% z maximálnej výšky 50 % zo základného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle §
4 ods. 4 citovaného zákona, t. j. v rozsahu 25 % z tejto sumy. Z uvedených dôvodov vznikol žalobkyni
nárok v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 3 708,00 €.

1.8Súdprvejinštanciesaďalejzaoberalotázkouspoluzavineniažalobkyninavzniknutejškode,vzmysle
§ 441 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola
pripútaná. V dôsledku tejto skutočnosti sama považovala za adekvátne krátenie jej nároku na náhradu
škody maximálne v rozsahu 10 %. Žalovaný žiadal jej spoluzavinenie na vzniknutej škode posúdiť

v podiele 50 %. Aj keď sa jedná o právnu otázku, súd prvej inštancie sa pri jej riešení nezaobišiel bez
odborného stanoviska. Podľa názoru znalca C. G., aj keby bola žalobkyňa v čase jazdy pripútaná,
jej krčná chrbtica by bola voľná a došlo by aj tak k jej poškodeniu, keďže celý vektor sily sa zacielil
pri náraze na krčnú chrbticu. Rozsah poškodenia by však bol zrejme menší ak by bola pripútaná.
Jej spoluúčasť na vzniku poškodenia jej zdravia z tohto dôvodu ustálil do 20 %. Súd vzhľadom na

vyjadrenie znalca považoval za primeraný rozsah spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody na jej
zdraví v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka 15 %. V tomto rozsahu potom krátil nárok žalobkyne
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia v zmysle § 4 ods. 4 a § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 a v tejto časti zamietol žalobu ako bezdôvodnú. Žalobkyni potom z titulu náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4 odst.4 zákona č. 437/2004 priznal od žalovaného sumu

12.607,20 € a z titulu zvýšenia tejto náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 sumu 3.151,80 €.

1.9 Žalobkyňa okrem svojich nárokov na sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia sa
domáhala aj príslušenstva tejto pohľadávky, ktoré predstavovali náklady spojené s jej uplatnením a tozaplatená odmena za vypracovaný posudok C. E. v sume 155,00 €. Náklady na vypracovanie posudku
v súvislosti s uplatnením nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú príslušenstvo
pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Ich výška bola preukázaná dokladom

o úhrade tejto sumy žalobkyňou pred podaním žaloby na súd. Súd prvej inštancie považoval návrh
žalobkyne na zaplatenie príslušenstva pohľadávky v sume 155,00 € za dôvodný a v plnom rozsahu mu
vyhovel.

1.10 K žalobkyňou požadovanému úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť

zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby
dochádza k omeškaniu dlžníka, a preto považoval nárok žalobkyne na úroky z omeškania zo zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 za bezdôvodný
a v tejto časti žalobu zamietol. Skonštatoval, že u nároku žalobkyne uplatneného podľa § 4 ods. 4
zákona č. 437/2004 sa nejedná o nárok, ktorého výška závisí na úvahe súdu. Uviedol, že žalobkyňa

si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 14.832,00 € voči žalovanému prípisom zo dňa 22. 10.
2015 , ku ktorému pripojila posudok C. E. a kópiu zdravotnej dokumentácie so všetkými lekárskymi
záznamami, pričom z tohto podania tiež vyplýva, že bol vypracovaný posudok iným než ošetrujúcim
lekárom žalobkyne z dôvodu, že tento jej odmietol vypracovať lekárky posudok. Žalovaný jej oznámil,
že nemôže poskytnúť poistné plnenie listom zo dňa 20. 11. 2015 a vyzval ju na predloženie lekárskeho

posudku od posudzujúceho lekára v zmysle § 2 ods. 3 písmeno d/ zákona č. 437/2004 Z. z. Súd prvej
inštancie mal týmto preukázané, že si žalobkyňa riadne uplatnila u žalovaného právo na náhradu škody
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z, keď uplatnený
nárok preukázala relevantným spôsobom, posudkom C. E. a zdravotnou dokumentáciou. Požiadavku
žalovaného, aby tento posudok vypracoval jej ošetrujúci lekár nemohla splniť. Podľa názoru súdu prvej

inštancie lekársky posudok vystavený C. E. spĺňal všetky atribúty lekárskeho posudku v zmysle § 7
a 8 zákona č. 437/2004 Z. z. Zo strany žalovaného sa jednalo len o obštrukciu v poskytnutí plnenia
žalobkyni. Žalovaný pri tom nenapádal jeho nekompetentnosť podať takýto posudok alebo nesprávnosť
obsahu tohto posudku. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že právo žalobkyne na úrok
z omeškania je daný v lex specialis zákone č. 381/2001 v jeho ustanovení § 11 ods. 8 v súlade

s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný mal pochybnosť o správnosti ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku C. E., mal právo postupovať podľa § 7 ods. 4,
6 zákona č. 437/2004 Z. z. Z ust. § 11 ods. 6 , 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ, nie
poškodený, je tým kto je povinný začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť toto prešetrovanie.

Poskytnúť poistné plnenia mal povinnosť do 15 dní po skončení tohto prešetrenia. Táto lehota začala
žalovanému plynúť nasledujúcim dňom kedy žalobkyňa požiadala o plnenie t. j. 23.10.2015. a márne
uplynula 06. 02.2016 (3 mesiace a 15 dní). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal požadovaný
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 € od 06. 02. 2016. až do zaplatenia. Čo
sa týka požadovaného úroku z omeškania zo sumy 155,00 € ako príslušenstva pohľadávky v zmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol, keďže nemožno
požadovať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky.

1.11 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 a 257 CSP tak, že čiastočne
úspešnej žalobkyni súd priznal ich plnú náhradu, pričom ich výška vo vzťahu k náhrade trov právneho

zastúpenia bude vypočítaná z priznanej, nie požadovanej sumy, keďže táto závisela od úvahy súdu a od
vyriešenia odbornej otázky okamihu ustálenia zhoršeného zdravotného stavu, ktorá otázka mala potom
vplyv aj na výšku hodnoty jedného bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní bolo nariadené
na návrh žalovaného znalecké dokazovanie znalcom C. E. ako aj znalcom doc. C. G.. Záloha zložená
na toto dokazovanie žalovaným nepokryla v plnom rozsahu priznanú znaleckú odmenu. Žalovaný bol

v konaní neúspešný, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené z jeho podnetu. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie priznal znalcovi C. E. nárok na náhradu trov znalečného voči žalovanému
s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení. Súd prvej inštancie uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť trovy štátu z dôvodu úhrady časti trov znalečného priznaného znalcovi
G. C. D. G. zo štátnych prostriedkov.

1.12 Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 01. júla 2022 opravil písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku tak, že správna adresa sídla právnej zástupkyne žalobkyne je„Predmestská 57, 010 01 Žilina“ a že správne identifikačné číslo právneho zástupcu žalovaného je
„36 868 299“.

1.13 Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 9C/483/2015 zo dňa 04. septembra 2023 opravil písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku tak, že správne označenie znalca, ktorému bol priznaný nárok
na náhradu trov znalečného v rozsahu 100 % je „C. C. E., bytom H. XX, XXX XX I. I., znalec z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, zapísaného v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov v oddiele znalci pod evidenčným číslom 915282“.

2. Proti výrokom I., II. a od nich závislým výrokom IV., V., VI. a VII. tohto rozsudku súdu prvej inštancie
podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP, pretože súd prvej
inštancie podľa neho na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne posúdil splnenie povinnosti preukázať
žalobkyňou uplatňovaný nárok z titulu náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia nakoľko
nepredložil lekársky posudok vypracovaný v súlade s § 2 ods. 3 písm. d/ zákon č. 437/2004 Z. z.
Z dôkazov predložených žalobkyňou v predmetnom spore podľa názoru žalovaného neplynie, ani
inak nebolo preukázané, že by žalobkyni posudzujúci lekár odmietol lekársky posudok o sťažení jej

spoločenskéhouplatneniavypracovať.Poukázalnato,žeakžalobkyňapostupovalapriuplatnenínároku
u žalovaného v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z. z., keď predložila lekársky posudok C. E., ktorý
nie je posudzujúci lekár vyhla sa tak tomu, aby jej zdravotný stav posúdil posudzujúci lekár, ktorý ju
naposledy liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, teda lekár, ktorý zdravotný stav žalobkyne pozná
najlepšie. Toto konanie žalobkyne sa preto žalovanému javilo ako tendenčné, a preto ho podľa názoru

žalovaného prvoinštančný súd vyhodnotil nekorektne, keď dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila svoj
nárok u žalobcu riadne. Vychádzajúc z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
bolopodľanázoružalovanéhojezrejmé,žeuplatnenýnárokmalažalobkyňa(akopoškodená)preukázať
žalovanému, preto neobstojí argumentácia prvoinštančného súdu v zmysle 83. bodu odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala nárok, ktorý v konaní

žalobou uplatnila a preto je názoru, že jej tento nárok nepatrí a súd prvej inštancie jej ho nemal priznať.

2.2 Žalovaný ďalej namietal nesprávne stanovenie hodnoty jedného bodu relevantnej pre korektné
stanovenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a nároku na jej zvýšenie.
Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľade aplikovania ním stanovenej výšky jedného bodu 16,48

€, relevantného pre korektné stanovenie výšky nároku, a to z dôvodu, že podľa názoru žalovaného, ak
žalobkyňa utrpela zásah do jej telesnej integrity pri dopravnej nehode dňa 14.12.2004, tak dôsledkom
toho je podľa neho tá skutočnosť, že tento deň je momentom vzniku nároku na náhradu škody na
zdraví, a preto jej mohla patriť náhrada za jeden bod sťaženia jej spoločenského uplatnenia vo výške
9,54 € (287,30 Sk), v zmysle úradného oznámenia na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR

www.health.gov.sk, na základe ktorého bola na obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004
hodnota jedného bodu určená sumou 287,30 Sk. Dal do pozornosti odvolacieho súdu názor publikovaný
v odbornej literatúre, v zmysle ktorého sa náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia viažu
k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia ich následkov. Z uvedeného podľa žalovaného
plynie, že v predmetnom spore je pre správne stanovenie hodnoty jedného bodu rozhodným obdobím

rok 2004, v ktorom došlo k úrazu žalobkyne v príčinnej súvislosti, s ktorým došlo k zásahu do jej telesnej
integrity. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 19/2011
z 25.10.2012, v ktorom najvyšší súd potvrdil správnosť rozhodnutí nižších súdov, ktoré posudzovali
moment vzniku nároku na náhradu škody v obdobnom prípade, kedy ku škode na zdraví došlo pri
dopravnej nehode a dospel k záveru, že je ním deň dopravnej nehody. Podľa názoru žalovaného mal

súd prvej inštancie postupovať tak, že bodové hodnotenie priznané žalobkyni vo výške 900 bodov mal
násobiť hodnotou jedného bodu 9,54 €, a tak by dospel k záveru o nároku žalobkyne na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 586,00 €. Rovnako mal súd prvej inštancie podľa neho
postupovaťajpristanovenínárokunazvýšeniesťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktoréhovýškuustálil
na 2.146,50 €.

2.3 Žalovaný sa nestotožnil ani zo záverom súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho svojvoľne bez
ďalšieho odôvodnenia určil 15% rozsah spoluzavinenia žalobkyne, ktorým sa podieľala na vzniku škody
na jej zdraví, a to napriek tomu, že súd disponoval stanoviskom ním ustanoveného znalca, ktorý odborneodhadol spoluzavinenie žalobkyne do 20%. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal o 20% znížiť
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a ako aj nárok na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie mal zohľadniť 20%

mieruspoluzavineniažalobkyneajvovzťahuknárokuuplatnenémuvovýške155,00€,ktorýpredstavuje
náhradu poplatku za vyhotovenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne,
pričom ide o príslušenstvo pohľadávky.

2.4 Za nekorektnú žalovaný nepovažoval taktiež argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil

priznanie úroku z omeškania žalobkyni vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 € od 06.02.2016 až do
zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutí súdov, ktoré sa otázkou oprávnenosti úrokov
z omeškania a vznikom tohto nároku pri uplatňovaní nároku na náhradu škody priamo u žalovaného
ako poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel už vysporiadali.
Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vôbec nerešpektoval špeciálnu právnu úpravu vzniku
tohto nároku upravenú v zákone č. 381/2001 Z. z.. S poukazom na § 11 ods. 8 uvedeného zákona

argumentoval, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, nakoľko oznámil
žalobkyni, čo mu bráni v ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti
poskytnúť poistné plnenie (viď listy žalovaného zo dňa 20.11.2015 a zo dňa 31.12.2015, ktoré tvoria
prílohu ním podaného odporu). Žalovaný si teda splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.. Vzhľadom na uvedené vyjadril presvedčenie, že peňažná sankcia

predstavujúca úrok z omeškania, upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ tohto zákona a jej účelom
je ochrana žalobkyne v tom, aby žalovaný pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostal nečinný a bol
nútený oznámiť v zákonnej lehote žalobkyni spôsob vybavenia jej poistnej udalosti. Sankcia v podobe
úrokov z omeškania je tak podľa neho viazaná výlučne na nesplnenie tejto (nepeňažnej) povinnosti

bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobkyne na poskytnutie poistného plnenia
v sporovom konaní rozhodnuté. Pri preukázaní, že žalovaný splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z §
11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., sa žalovaný nedostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia (náhrady škody), ktoré je uplatnené proti nemu v tomto spore a žalobkyni nárok na príslušenstvo
pohľadávky,ktorémajúpredstavovaťúrokyzomeškanianevzniklo. Akvšakžalovanýodmietolžalobkyni

poskytnúť poistné plnenie, v dôsledku čoho žalobkyňa uplatnila nárok v súdnom konaní, relevantným
je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nebude vyplývať iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Preto žalobkyni podľa neho nevznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle §11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z.

2.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovanému javil napadnutý rozsudok ako arbitrárny,
nedostatočne odôvodnený následkom čoho navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a zároveň uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne

o ich konkrétnej výške. Ak by odvolací súd žalobu rovno nezamietol, tak podľa názoru žalovaného by
odvolací súd vzhľadom na jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní nemal žalobkyni priznať nárok vo
výške prevyšujúcej vo výške 8 710,00 €.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Námietky žalovaného a dôvody, pre ktoré bolo odvolanie podané považoval irelevantné a
nedôvodné.

3.1 V prvom rade poukázala na to, že už v predsúdnom konaní bolo listom zo dňa 04.12.2015 žalovanej

vysvetlené, že posudzujúci lekár vydanie lekárskeho posudku odmietol. Súd prvej inštancie mal riadne
uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia za preukázané. Pripomenula, že zákon č. 437/2004 Z.
z. nezakazuje požiadať o vydanie lekárskeho posudku iného lekára. Lekársky posudok predložený
žalobkyňou bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pričom aj táto bola
predložená žalovanému. Ďalej poukázala na to, že žalovaný na žiadnom miestne nenamietal odbornosť

lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou, ale len nekompetentnosť C. E. na jeho vypracovanie.
Námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu žalobkyne považovala za irelevantnú, keďže pre posúdenie
dôvodnosti a výšky nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bol v súdnom konaní vypracovaný
znalecký posudok č. 22/2017, vypracovaný C. E., znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia, a tiežznalecký posudok č. 02/2021 znalcom z odboru neurológia, G. C. D. G., B., a to na návrh žalovaného.
Tvrdenie, že žalobkyňa nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nepreukázala, pretože
k žalobe pripojila lekársky posudok vypracovaný nie ošetrujúcim lekárom považovala za absurdné,

pretože tento nárok bol riadne preukázaný na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania.

3.2 K odvolacej námietke nesprávne stanovenej hodnoty jedného bodu uviedla, že si podanou žalobou
uplatnilanároknasťaženiespoločenskéhouplatneniazdôvoduzhoršenianásledkov,ktorýchvývojsapri
pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.

z..Kzhoršeniuzdravotnéhostavužalobkyne,vdôsledkuzraneníspôsobenýchpridopravnejnehode,tak
došlo až neskôr, po prvotnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako konštatoval znalec
C. G., zdravotný stav žalobkyne bol ustálený k 31.12.2013, pričom žalobkyňa si nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia mohla prvýkrát uplatniť 01.01.2014. Nestotožnila sa s názorom žalovaného,
že nárok žalobkyne, resp. hodnota bodu, mala byť určená podľa úradného oznámenia Ministerstva
zdravotníctvaSR,vzmyslektoréhopreobdobieod01.08.2004do31.08.2004hodnotabodubolaurčená

sumou 287,30 Sk. Citovaný právny názor žalovaného publikovaný v odbornej literatúre, považovala
za vytrhnutý z kontextu, pretože tento sa viaže k právnej úprave platnej a účinnej pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z.. Tak isto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo19/2011, na ktoré odkazuje žalovaný, nepovažovala za aplikovateľné na tento prípad, pretože
najvyššísúdsanažiadnommiesterozhodnutianezaoberalmomentomvznikunárokunanáhraduškody,

ale zaoberal sa skutočnosťou, že súd pri určení hodnoty bodu nesprávne interpretoval právnu normu čím
nesprávne ustálil hodnotu bodu, na základe čoho priznal poškodenému nárok nižší ako v skutočnosti
mal byť priznaný. Stanovenú hodnotu jedného bodu v sume 16,48 € pre rok 2014 považovala za správnu
a súdom riadne odôvodnenú.

3.3 Nesúhlasila ani s odvolacou námietkou, v ktorej žalovaný rozsah spoluzavinenia žalobkyne. Ako
správne uviedol žalovaný v odvolaní, znalec v znaleckom posudku uviedol, že podľa jeho názoru je
rozsah spoluviny žalobkyne do 20 %, čo znamená že spoluzavinenie žalobkyne je v rozmedzí od 1 % do
20 %. Znalec vo svojom rozhodnutí neuviedol, že ide o spoluzavinenie presne vo výške 20 %, nemožno
sa preto stotožniť s tvrdením žalovanej, že spoluzavinenie žalobkyne malo byť určené v rozsahu 20 %.

Poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila rozhodnutia súdov vydané v obdobných veciach,
pričom rozsah spoluzavinenia pri nepripútaní sa bol určený v rozsahu 10. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj v tejto časti považovala za riadne odôvodnené.

4. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne

správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca,

ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené
v štádiu prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods.
2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie

správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany
odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384
ods. 1, 2 a 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP).

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudkusúduprvejinštancie.Vsúdenejvecinezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností dostatočne, zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody,
pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní
nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámce uvedeného k zásadným odvolacím

námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia
náhrady škody na zdraví v celkovej výške 22.403,00 € s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
následkov nepredpokladal (§ 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.) a zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 12.607,20 € z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie
následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal spolu s úrokom z omeškania
5,05 % ročne od 6. 02. 2016 až do zaplatenia, sumu 3.151,80 € z titulu zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 155,00 € z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Žalovaný v podanom odvolaní navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť, a to prioritne z dôvodu, že
žalobkyňa podľa neho nepreukázala nárok, ktorý v konaní žalobou uplatnila, pričom namietal, že

žalobkyňa na preukázanie svojho nároku nepredložila lekársky posudok vypracovaný v súlade s § 2
ods. 3 písm. d/ zákon č. 437/2004 Z. z., keďže nebol vypracovaný jej ošetrujúcim lekárom.

9.1 Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného. Jedná sa o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú výlučne viazané na

osobu poškodeného. Uvedené nároky sú satisfakčnej povahy. Úpravou náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia dochádza v nemalom rozsahu k presadzovaniu základných
ľudských práv a slobôd a to najmä práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva na
ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, práva na ochranu zdravia
a ľudskej integrity, manželstva, rodičovstva a rodiny. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza,

ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

9.2 Podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z., na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania,

lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia
alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

9.3 Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je

posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

9.4 Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne

nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku s tým, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa
pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, sa hodnotenie vykoná

novým lekárskym posudkom. Z bodového hodnotenia uvedeného v novom lekárskom posudku, ktoré
zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, sa odpočíta bodové hodnotenie
určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Z ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že o
vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený alebo právnická osoba, prípadne fyzická osoba,ktorázapoškodeniezdraviazodpovedáataktiežajprávnickáosoba,ktorájepovinnáposkytnúťnáhradu
za právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa príslušných právnych predpisov (najmä poisťovne). Ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, možno požiadať o vydanie znaleckého

posudku,pričomtakétooprávneniesapriznávavšetkýmosobám,ktorésúoprávnenépožiadaťovydanie
lekárskeho posudku.

9.5 V posudzovanej veci žalobkyňa k žalobe pripojila Lekársky posudok C. E. J., chirurga týkajúci
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 12.10.2015 (č.l. 12). Na základe v konaní

nariadených znaleckých dokazovaní, bol vyhotovený Znalecký posudok č. 22/2017 zo dňa 14. 07. 2017
(č. l. 154), ktorý vyhotovil C. C. E., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
a Znalecký posudok č. 02/2021 zo dňa 14. 02. 2021 (č. l. 370) ), ktorý vyhotovil G. C. D. G., B., znalec
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia. Žalobkyňou bol predložený Znalecký posudok
č. 34/2018 zo dňa 28. 09. 2018 vyhotovený C. K. L., B., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie neurológia (č.l. 234).

9.6 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k spôsobu preukazovania žalobou
uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 14.832,00 € voči žalovanému prípisom zo dňa 22. 10. 2015, ku ktorému pripojila
posudok C. E., ktorý spĺňal všetky atribúty lekárskeho posudku v zmysle § 7 a 8 zákona č. 437/2004

Z. z. a kópiu zdravotnej dokumentácie so všetkými lekárskymi záznamami, pričom z tohto podania tiež
vyplýva, že bol vypracovaný posudok iným než ošetrujúcim lekárom žalobkyne z dôvodu, že tento jej
odmietol vypracovať lekársky posudok. Týmto mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa si
u žalovaného právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnila riadne, keďže uplatnený
nárok preukázala relevantným spôsobom.

9.7 S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z vyššie citovaných
ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že skutočne má lekársky posudok o bolestnom, resp.
o sťažení spoločenského uplatnenia spracovať lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s
poškodením zdravia, no podľa názoru odvolacieho súdu táto právna úprava bola zákonodarcom zvolená

preto, aby lekár posledne liečiaci poškodeného mohol zohľadniť všetky diagnózy poškodeného aktuálne
do doby spracovania posudku a komplexne zhodnotiť ujmy na jeho zdraví. To ale neznamená, že by
mal byť nepoužiteľným lekársky posudok vypracovaný iným kompetentným lekárom, ak posudok z
formálneho i obsahového hľadiska spĺňa všetky podmienky určené citovaným zákonom.

9.8 V samotnom ustanovení § 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z. z. sa výslovne konštatuje, že o vydanie
lekárskehoposudkučiužvprípadebolestnéhoalebosťaženiaspoločenskéhouplatneniamôžepožiadať
poškodený ale aj fyzická osoba alebo právnická, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo
poskytovateľ náhrady, ak im dá poškodený súhlas. Uvedený zákon však výslovne nerieši situáciu,
ako postupovať v prípade, ak žiadosti na vydanie lekárskeho posudku nebude vyhovené. V prípade,

ak žalobkyňa o vydanie lekárskeho posudku požiadala iného lekára, takýto jej postup vzhľadom
na účel zákona, ktorým je práve odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatňovania ako
špecifických nepriaznivých následkov škody na zdraví, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu
na ťarchu poškodenej. Opačný výklad by v takomto prípade žalobkyni, ako poškodenej na zdraví,
získanie lekárskeho posudku ako zákonnom stanoveného podkladu, na základe ktorého by sa mohla

dožadovať svojho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v rozpore s účelom zákona
č. 437/2004 Z. z. znemožňoval.

9.9 Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v danom prípade vznikli na strane
žalovaného pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom

posudku predloženom žalobkyňou, vo veci bolo v dôsledku jeho námietok súdom prvej inštancie
opakovane nariadené znalecké dokazovanie, ktorého závery potvrdili správnosť žalobkyňou
predloženéholekárskehoposudkuažalobkyňoutvrdené zhoršenienásledkovvsúvislostispoškodením
na jej zdraví, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov v roku 2005 v lekárskom posudku
C. F. nepredpokladal. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalovaným vznesenú odvolaciu námietku

nesprávneho posúdenia splnenia povinnosti žalobkyne riadne preukázať ňou uplatňovaný nárok
vyhodnotil ako nedôvodnú.10. Žalovaný ďalej namietal nesprávne stanovenie hodnoty jedného bodu pre korektné stanovenie
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a nároku na jej zvýšenie. Tvrdil
spoukazomnaním prezentovanénázoryprávnejteórieazáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 4 M Cdo 19/2011 z 25. 10. 2012, že ak žalobkyňa utrpela zásah do
jej telesnej integrity pri dopravnej nehode dňa 14. 12. 2004, tak tento deň je momentom vzniku nároku
na náhradu škody na zdraví, a preto by žalobkyni mala patriť náhrada za jeden bod sťaženia jej
spoločenského uplatnenia v zmysle úradného oznámenia na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva
SR www.health.gov.sk, na základe ktorého bola na obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004

hodnota jedného bodu určená sumou 287,30 Sk (9,54 €).

10.1 Súd prvej inštancie k uvedenej námietke v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 146/11 uviedol, že nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je samostatným nárokom, ktorý
vznikne v dôsledku takého zhoršenia následkov, ktoré nebolo pri pôvodnom hodnotení predpokladané.

Zákonodarca pritom vyžaduje vyhotovenie nového lekárskeho posudku v zmysle § 10 ods. 7 citovaného
zákona, ktorým sa ohodnotí zhoršený zdravotný stav ku dňu ohodnotenia (t. j. nie v čase dopravnej
nehody). K ustáleniu zhoršeného stavu žalobkyne vo vzťahu k jej nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 malo dôjsť podľa znalca C. G. na prelome rokov 2013
a 2014 dňom 31. 12. 2013, pričom prvýkrát si z tohto dôvodu mohla tento nárok uplatniť na súde dňom

01. 01. 02014. Hodnotu jedného bodu súd prvej inštancie určil podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.
z. za rok 2013 a to vo výške 16,48 €.

10.2 Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví
sú samostatnými nárokmi. Nárok na náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď

zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, nakoľko až potom je možné zistiť, či v
zdravotnom stave poškodeného nastali zmeny v jeho zdravotnom stave. Či je alebo nie je zdravotný stav
ustálený, je otázkou skutkovou, ktorú posudkový lekár využitím odborných znalostí môže posudzovať,
avšak nemôže takýto stav svojím rozhodnutím konštituovať. Ide o právnu udalosť, ktorá nastáva
nezávisle od prejavu vôle tak poškodeného, ako aj posudkového lekára, pričom právnym následkom,

ktorý takáto udalosť spôsobí, je možnosť vydania lekárskeho posudku vo veci sťaženia spoločenského
uplatnenia. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade zhoršenia následkov sa jedná o následky
na zdraví poškodeného, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
nepredpokladal. V takomto prípade poškodenému, ktorému sa už poskytla náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia vzniká nový nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§
4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), ktorá sa určuje na podklade novo vypracovaného lekárskeho
posudku (§ 10 ods. 7. zákona č. 437/2004 Z. z.), pričom výška náhrady sa určuje postupom podľa
§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

10.3 Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za okamih vzniku tohto nároku
považuje okamih ustálenia zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne vyplývajúci zo záverov vykonaného
znaleckého dokazovania. Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za jeden bod

v prípade sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie následkov (ako novovzniknutý nárok) mala
posudzovať podľa výšky bodu platnej v čase škodovej udalosti, kedy nárok v podobe zhoršených
následkov nevznikol a ešte nebol ani len predpokladaný, pri určení jej výšky je potrebné vychádzať
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2013, tak ako ho určil súd prvej inštancie zohľadňujúc

okamih vzniku uvedeného nového nároku.

11. Ani odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej sa nestotožnil ani zo záverom súdu prvej inštancie,
ktorý určil rozsah spoluzavinenia žalobkyne, ktorým sa podieľala na vzniku škody na jej zdraví vo výške
15% odvolací súd neposúdil ako dôvodnú.

11.1 Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.11.2 Východiskom ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba
výsledkom konania škodcu, ale aj samotného poškodeného. Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením
poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu. Preto je potrebné, aby v

súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť
zohľadnená a poškodený buď pomerne, alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či
zdraví. Keďže v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodenej
žalobkyne, ktoré boli jednou z príčin vzniku škody (nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi počas jazdy
na dopravnom prostriedku), nemožno vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu práve pre chýbajúcu príčinnú

súvislosť medzi jeho konaním a škodou. V rozsahu, v akom sa na škodlivom následku podieľali okolnosti
na strane poškodenej žalobkyne, nie je daná zodpovednosť škodcu. Preto v prípade, keď škodu síce
spôsobila osoba, za ktorú poskytuje náhradu ako poisťovateľ žalovaný, ale súčasne bola spôsobená
aj zavinením žalobkyne, ako poškodenej, znášajú škodu pomerne obaja a na základe spoluzavinenia
žalobkyne, ktorá nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostnými pásmi, je nutné pomerne
znížiť celú náhradu škody vo všetkých jej zložkách (§ 444 až § 449 Občianskeho zákonníka), teda

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj jej zvýšenie.

11.3 Pri dopravnej nehode, ktorá viedla k zraneniu žalobkyne prišlo hlavne konaním škodcu, (za ktorého
titulom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
poskytuje náhradu žalovaný), ktorého zodpovednosť je v danom prípade objektívna. Bez porušenia

dopravných predpisov škodcom by k dopravnej nehode nedošlo a žalobkyňa by poškodenie zdravia
neutrpela. Žalobkyňa s poukazom na súdnu prax navrhovala jej nepripútanie bezpečnostnými pásmi
vyhodnotiť 10%-nou mierou spoluúčasti, žalovaný 50%-nou mierou spoluúčasti. Súd prvej inštancie
vzhľadom na vyjadrenie znalca C. G., ktorý jej spoluúčasť na vzniku poškodenia jej zdravia ustálil do
20 % (z dôvodu, že aj keby bola žalobkyňa v čase jazdy pripútaná, jej krčná chrbtica by bola voľná

a došlo by aj tak k jej poškodeniu, keďže celý vektor sily sa zacielil pri náraze na krčnú chrbticu, pričom
rozsah poškodenia by však bol zrejme menší ak by bola pripútaná) považoval za primeraný rozsah
spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví 15 %. V tomto rozsahu potom krátil nárok
žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia v zmysle § 4 ods. 4 a
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a v tejto časti zamietol žalobu ako bezdôvodnú.

11.4 Odvolací súd pri spoluzavinení navrhovateľa z dôvodu nepripútania sa považoval 15%-né zníženie
náhrady súdom prvého stupňa vzhľadom na priebeh škodovej udalosti za primerané, zohľadňujúce
názor súdneho znalca ako aj špecifické okolnosti posudzovaného prípadu. Žalobkyňa tým, že sa
nepripútala, porušila svoju povinnosť, aj v dôsledku čoho utrpela predmetné zranenia. Špekulácie o

tom, či by utrpela zranenia, ak by bola pripútaná a v akom rozsahu, sú v danom prípade irelevantné,
keďže k jej zraneniu došlo práve tým, že škodca (A. L., nar. XX.XX.XXXX) 14. decembra 2004 asi o
16.20 hod. viedol služobne motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. Č. D. XXX M. po ceste pre motorové
vozidlá I/66 zo Zvolena do Banskej Bystrice a v km 12,94 pri vychádzaní na cestu 1/69 nedal prednosť v
jazde osobnému motorovému vozidlu zn. Citroen Saxo, ev. č. I. XXX M., ktoré po hlavnej ceste smerom

od Banskej Bystrice na Zvolen viedla žalobkyňa, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel
prednými časťami, vozidlo ev. č. I. XXX M. bolo odhodené do protismeru, kde do neho narazilo osobné
motorové vozidlo Seat Cordoba, ev. č. I. XXX I., ktoré viedol J. C., nar. XX.XX.XXXX v smere Zvolen
- Banská Bystrica. Žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody úraz, ktorý v odbornej literatúre
má názov „švihnutie bičom“, pri ktorom kinetická energia fyzikálnej sily pri nehode preťažila pohybové

možnosti jej krčnej chrbtice, čo bolo základom pre narušenie medzistavcových platničiek, ako typického
úrazu pri automobilových nehodách.

11.5 Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd
prvej inštancie mal zohľadniť mieru spoluzavinenia žalobkyne aj vo vzťahu k nároku uplatnenému vo

výške 155,00 €, ktorý predstavuje náhradu poplatku za vyhotovenie lekárskeho posudku o sťažení
spoločenskéhouplatneniažalobkyne,atozdôvodu,ževichprípadesanejednáozložkunáhradyškody,
ktorá by bola o prislúchajúcu mieru spoluzavinenia žalobkyne krátená, ale o príslušenstvo pohľadávky
spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré bolo zo stany žalobkyne
nevyhnutné vynaložiť za účelom získania lekárskeho posudku, ako zákonom nutne vyžadovaného

podkladu pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho
zvýšenia.12. Žalovaný v podanom odvolaní za nekorektnú považoval taktiež argumentáciu súdu prvej inštancie,
ktorou odôvodnil priznanie úroku z omeškania žalobkyni vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 €
od 06. 02. 2016 až do zaplatenia, pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval špeciálnu

právnu úpravu vzniku tohto nároku upravenú v zákone č. 381/2001 Z. z.

12.1 Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v prípade, ak bola poisťovňa
poškodeným priamo žalovaná sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých
sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy

nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch
mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.
Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na
plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania) vzniknutej z ublíženia na zdraví.

12.2 Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správny právny záver súdu prvej
inštancie, keď v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie po
uplynutí troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu poistného plnenia. Pokiaľ
odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu, že v zmysle § 11 ods. 8

zákonač.381/2001Z.z.žalovanémunevzniklapovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokyzomeškania,nakoľko
žalovaný oznámil žalobkyni, čo mu bráni v ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. odvolací súd udáva, že v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je
upravená sankcia za nesplnenie konkrétnej inej povinnosti žalovaného, nie však povinnosti v súlade

s § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z obsahu § 11 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že zákonodarca, pokiaľ ide o uloženie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie upravuje dve situácie. V danom prípade žalovaný skončil prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, a teda mu vznikla povinnosť poskytnúť

poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že
by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých zo zodpovednosti za škodu na poistné plnenie sledoval
znevýhodneniepoškodeného.Účelomzákonač.381/2001Z.z.jezlepšiťpostaveniepoškodeného-veď
aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi
(bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad predmetných ustanovení prezentovaný žalovaným v podstate

vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak
dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Z uvedených dôvodov odvolací súd
považoval aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

13. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu

nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku v zmysle § 387 ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správny.

14. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnuté závislé výrokoch IV., V., VI. a VII. rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania vrátane trov znaleckého

dokazovania o zaplatení súdneho poplatku. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého
I. a II. meritórneho prvého výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne
správne posúdil aj závislé výroky, ktorými súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore
vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd
prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto

správne aplikoval.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento nebol
úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu z dôvodu

vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k
odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak
žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil
žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalobkynináhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania. Žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá
vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, od súdneho poplatku oslobodená. Keďže súd prvej inštancie
jej žalobe vyhovel, zaviazal podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie súdneho poplatku
žalovaného, ako neúspešnú stranu v konaní, ktorá od poplatku oslobodená nebola.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.