Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010497
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2024,
v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., stíhaného pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/112/2023 zo dňa 29. februára 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/112/2023 zo dňa 29.02.2024 v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.

D., trvale bytom E., E. F. D., t. č. vo výkone trestu v G. H. H. – B.
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 2Pv 299/22/6609
zo dňa 11.8.2023, ktorou mu bolo kladené za vinu, že
od bližšie nezisteného dňa roku 2021 do dňa 10. 06. 2022 v rodinnom dome I. XX J. E. E., E.. F. D.,
pod vplyvom alkoholu, opakovane fyzicky napádal svoju družku poškodenú K. L., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom E. I. XX, okr. F. D., M. D. jej psychické utrpenie tým, že každý mesiac prevažne v čase
vyplácania dôchodku pýtal od poškodenej peniaze, ktoré následne minul na alkohol, a nie na nákup
potravín, pričom po príchode domov pod vplyvom alkoholu sa voči nej správal agresívne, a to tak, že
jej nadával, že je kurva a piča, fyzicky ju napádal a udieral ju do rôznych častí tela, vyhadzoval ju z
domu, kde v dôsledku toho poškodená mohla spokojne a bez strachu zaspať až po tom, ako zaspal
obvinený, pričom jeho agresívne správanie sa stupňovalo až do tej miery, že to bolo pre poškodenú
neúnosné a vtedy opakovane utekala k susedom, ktorí volali políciu, naposledy dňa 10.06.2022 v čase
okolo 18. 00 hod. v kuchyni F. C. I. XX J. E. E., okres F. D. po príchode domov v značne podnapitom stave

vykrikoval poškodenej, že je sviňa, že ju zabije, aby vypadla z domu, následne pristúpil k poškodenej,
chytil ju okolo pása a hodil na gauč, znovu ju chytil a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopal do oblasti
pása a potom jej povedal, aby mu dala pokoj a išla spať, kde takto svojím konaním poškodenej K. L.
spôsobilpomliaždeniehrudníkaapomliaždeniepravéhoramena,ktorézraneniasivyžiadalijednorazové
vyšetrenie, ale nevyžiadali si ďalšie liečenie a práceneschopnosť a v súvislosti s konaním obvineného
poškodená javila známky viktimizačného syndrómu v rámci syndrómu zneužívaného a zanedbávaného
seniora,

čím mal spáchať zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/112/2023 zo dňa 29. februára
2024 bol obžalovaný A. B. po úprave skutkovej vety uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od bližšie nezisteného dňa roku 2021 do dňa 10.06.2022 v F. C. I. XX J. E. E., E.. F. D., pod vplyvom
alkoholu, opakovane fyzicky napádal svoju družku poškodenú K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
I. XX, E.. F. D., a spôsoboval jej psychické utrpenie tým, že každý mesiac prevažne v čase vyplácania
dôchodku pýtal od poškodenej peniaze, ktoré následne minul na alkohol a nie na nákup potravín, pričom
po príchode domov pod vplyvom alkoholu sa voči nej správal agresívne a to tak, že jej vulgárne nadával,

fyzicky ju napádal a udieral ju do rôznych častí tela, vyhadzoval ju z domu a vyhrážal sa jej, že ju zabije,
pričom jeho agresívne správanie sa stupňovalo až do tej miery, že to bolo pre poškodenú neúnosné a
vtedy opakovane utekala k susedom, ktorí volali políciu, naposledy dňa 10.06.2022 v čase okolo 18.
00 hod. v kuchyni F. C. I. XX J. E. E., okres F. D. po príchode domov v značne podnapitom stave
vykrikoval poškodenej, že je sviňa, že ju zabije, aby vypadla z domu, následne pristúpil k poškodenej,
chytil ju okolo pása a hodil na gauč, znovu ju chytil a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopal do oblasti

pása a potom jej povedal, aby mu dala pokoj a išla spať, kde takto svojím konaním poškodenej K. L.
spôsobilpomliaždeniehrudníkaapomliaždeniepravéhoramena,ktorézraneniasivyžiadalijednorazové
vyšetrenie, ale nevyžiadali si ďalšie liečenie a práceneschopnosť a v súvislosti s konaním obvineného
poškodená javila známky viktimizačného syndrómu v rámci syndrómu zneužívaného a zanedbávaného
seniora.

Zauvedenýtrestnýčinobžalovanémupodľa§208ods.1Trestnéhozákonasprihliadnutímna§37písm.
h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste

odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobodysostrednýmstupňomstráženia,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestnýmrozkazomOkresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/142/2022 zo dňa 21.11.2022, právoplatným dňa 10.12.2022 pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné a
súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil
ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný voči všetkým jeho výrokom odvolanie priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní zo dňa 29. februára 2024, ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne písomne
odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.03.2024.
Namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v jeho neprospech a o
jeho vine rozhodol len na základe nepriamych dôkazov z prípravného konania. Nebral do úvahy
neurologické postihnutie poškodenej a neprizval znalca z odboru neurológie za účelom posúdenia jej

zdravotného stavu. V neurologickom náleze poškodenej je popísaný jej mentálny stav - dezorientácia,
poruchy vnímania, chudobná a nevýpravná reč s paraodpoveďami, optické halucinácie a delírium a tiež
opakované pády bez toho, že by ju niekto sotil, a preto obžalovaný tvrdil, že takto mohla spadnúť aj
v čase údajného skutku a v dôsledku choroby mohla tvrdiť, že jej ublížil. Poškodená trpela zmiešanou
demenciou pri Alzheimerovej chorobe a cievnej demencii, ktorá bola konštatovaná aj v znaleckých

posudkoch N. O. a N. M., s čím sa okresný súd pri rozhodovaní nezaoberal.
Poukázal aj na rozpor ohľadom skutku, v zmysle ktorého mal poškodenú opakovane kopať do oblasti
pása, ale spôsobiť jej mal pomliaždenie hrudníka, čo je evidentný nezmysel. N. F. pritom u poškodenej
nezistil žiadne vonkajšie známky traumy, poranenia poškodenej označil za nešpecifické s tým, že mohli
vzniknúťakýmkoľvekslabýmnárazomnatelopacientavinteriéri.Tiežuviedol,ženásledkyútoku,akýbol

popísaný v skutku, by museli byť viditeľné (podliatiny, odreniny, začervenanie) a opísaný útok by musel
mať podstatne závažnejšie následky, ktoré by poškodenú obmedzovali v obvyklom spôsobe života. Za
nepravdepodobné označil aj sotenie poškodenej na zem, pretože ju pacientov vysokého veku pádom
na zem obvykle vznikajú poranenia, ktoré majú objektívne príznaky (laterácia stareckej kože, zlomeniny
zápästia alebo bedrového kĺbu a pod.). Vylúčil opakované kopanie a udieranie poškodenej s tým, že

posledný, v skutku popísaný útok, je absolútne pochybný.
Obžalovanýnamietal,ževšetkyinformácieotrestnomčinepochádzalivýlučneodpoškodenej.Inéosoby
maliibasprostredkovanéinformáciezpočutiaodpoškodenej,nikdyneboliprižiadnomzúdajnýchútokov
a nikdy na poškodenej nevideli žiadne zranenia. Tvrdil, že písomné doplnenie trestného oznámenia,vzhľadom na použité slová, slovné spojenia a vyjadrenia, určite nepísala, resp. nehovorila poškodená,
pretože v ňom uvedené formulácie sú vzhľadom na ťažkú demenciu poškodenej vylúčené. Orgány
činné v trestom konaní nezisťovali, kto formuloval a písal doplnenie jej trestného oznámenia a vyjadril

pochybnosť, či ho vôbec podpísala poškodená. Za závažnú procesnú chybu označil, že poškodená,
napriek jej mentálnemu postihnutiu, nemala do určitého štádia súdneho konania opatrovníka. Z
uvedených dôvodov a aj preto, že poškodená odmietla vypovedať dňa 05.10.2022 ako aj 09.06.2023
spochybnil dôveryhodnosť týchto jej vyjadrení z prípravného konania. Poukázal aj na znalecké závery
N. O., že u poškodenej je schopnosť vnímania skutočností narušená, vnímané javy už nedokáže

samostatne a plnohodnotne analyzovať, schopnosť zapamätať si nové udalosti a reprodukovať ich s
odstupomčasujenarušenáanespoľahlivá,hociskresleniejejvýpovedejeunejchorobné,anievedomé.
U poškodenej nie sú vylúčené konfabulácie v dôsledku defektu jej pamäte. V súvislosti s vyjadrením
znalkyne, že poškodená je schopná popísať len naozaj prežité udalosti, obžalovaný uviedol, že aj o
svojich vidinách bola presvedčená, že sú skutočné, takže aj tieto prežívala a pociťovala strach, hoci
neboli skutočné. Jej úzkostné správanie mohlo byť vyvolané aj chorobnými predstavami v súvislosti s

poškodením jej mozgu v dôsledku demencie. O mentálnom postihnutí poškodenej podľa obžalovaného
svedčí aj tá skutočnosť, že počas vyšetrenia znalcom si nevedela spomenúť na svoje meno a ani na
meno znalkyne. Namietal, že znalkyňa považovala za pravdivé tvrdenia, ktoré uviedla poškodená na
základe ňou kladených kapcióznych otázok.
Obžalovaný poprel skutkové závery súdu o tom, že v čase výplaty dôchodku mal od poškodenej

pýtať peniaze, ktoré následne minul na alkohol, pretože svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že
pravidelne chodil na brigády, za ktoré mal zaplatené. Svedok B. potvrdil, že ho vozil na nákupy a za
zárobok vždy nakúpil potraviny. Svedeckými výpoveďami bolo tiež preukázané, že sa o poškodenú
staral, chodil s ňou k lekárovi, vykonával všetky domáce práce - varil, pral, pracoval na záhrade a pod.,
pretože poškodená už nezvládala ani základnú starostlivosť o domácnosť.

Navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že ho podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b) Trestného zákona oslobodí spod obžaloby pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku skúmal, či bolo odvolanie obžalovaného podané včas, či bolo
podané oprávnenou osobou a či nedošlo k späťvzatiu odvolania alebo vzdania sa práva podať odvolanie

a zistil, že bolo podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 Trestného poriadku, bolo podané oprávnenou
osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom obžalovaný sa v zmysle § 312
Trestného poriadku nevzdal práva na podanie odvolania, ani ho nezobral späť, a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej K. L., ktorý ospravedlnil

svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, pretože na uvedený postup boli splnené procesné podmienky,
na ktorom prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu
za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa
obžalovaného zotrvala na obsahu podaného odvolania a navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
jeho petitu. Obžalovaný uviedol, že zo skutku, z ktorého bol obžalovaný, nie je nič pravda, je nevinný,

nikdy jej neubližoval, naopak, pomáhal jej, a preto žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku; ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné, pretože vykonaným dokazovaním nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa
stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona; kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním
alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej

bezpečnosť (písm. a), bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním
nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo
vzdelávania (písm. b), potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku; nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných
dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 119 ods. 1, písm. a) až g) Trestného poriadku; v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či sa

stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, závažnosť činu
vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie
druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, následok a výšku škody
spôsobenú trestným činom, výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie,
povahu, stav a cenu, majetkové pomery na účely odňatia výnosom z trestnej činnosti.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku; orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku; orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd považoval vinu obžalovaného, ktorý ju v priebehu celého trestného konania popieral, za

preukázanú na základe dôkazov vykonaných v súlade s § 2 ods. 19 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní, ktorých obsah opísal na stranách 3 až 10 a skutkové závery z nich vyplývajúce na stranách
10 až 11 prvostupňového rozsudku s tým, že opakované verbálne a fyzické násilie obžalovaného
voči poškodenej bolo ako priamym dôkazom preukázané výpoveďou svedka D., ktorý na vlastné uši
počul, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu zvykol vulgárne urážať poškodenú, vyháňať ju z domu a

pýtať od nej peniaze, ale aj nepriamymi dôkazmi, a to najmä výpoveďami svedkov D. a P., u ktorých
poškodená hľadala pomoc, rozprávala im o správaní obžalovaného, prejavovala strach z obžalovaného
a ajvýsledkamiznaleckéhodokazovania,ktorýmnebolavyvrátenáspôsobilosťpoškodenejvprimeranej
miere reprodukovať okolnosti, ktoré sa jej prihodili, pričom ním bolo zároveň vylúčené, že by si
poškodená v dôsledku úbytku jej duševných schopností mohla obvinenia smerujúce voči obžalovanému

vymyslieť a tiež zistenou prítomnosťou syndrómu traumy z fyzického a emocionálneho násilia.
Hoci okresný v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, na základe akých dôkazov a úvah pri ich
hodnotení dospel k záveru, že sa stal skutok, z ktorého uznal obžalovaného za vinného, je nutné
konštatovať, že ide o závery hypotetické, ktoré nemajú bez dôvodných pochybností relevantný podklad
vo vykonanom dokazovaní, pričom na hypotetických skutkových záveroch nemožno založiť výrok o vine

obžalovaného.
Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podaných odvolacích námietok považuje odvolanie
obžalovaného za dôvodné a poukazuje pri tom na skutočnosť, že pokiaľ aj poškodená podala dňa
11.06.2022 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a
písm. e) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch (č.l. 219), podľa ktorého mal obžalovaný v uvedený

deň po príchode z pohostinstva na ňu kričať, že je sviňa, že ju zabije, nech sa mu neukazuje na oči
a aby vypadla z domu, pričom ju mal chytiť okolo pása a hodiť na gauč, následne ju hodiť na zem a
tam kopnúť a viackrát udrieť do oblasti tváre, pričom priebeh a obsah konfliktov s obžalovaným (časové
obdobie, správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, pýtanie peňazí a ich použitie na alkohol)
podrobnejšie a obšírnejšie popísala v písomnom doplnení oznámenia o spáchaní priestupku zo dňa

17. 06. 2022 (č.l. 223-225), ktoré sa následne premietlo aj do dodatku k podanému oznámeniu zo
dňa 28. 06. 2022 (č.l. 220-222), v ďalšom konaní odmietla vypovedať a neskôr zomrela, takže dôkaz
jej výsluchom v pozícii svedka – poškodeného nebol na hlavnom pojednávaní súdom vykonaný, hoci
okrem obžalovaného mala byť jediným svedkom konania, z ktorého bol uznaný za vinného. Písomné
doplnenie oznámenia o spáchaní priestupku pritom obsahovalo taký popis konania obžalovaného

a také formulácie, ktoré vzhľadom na úbytok duševných schopností poškodenej pri diagnostikovanej
zmiešanej demencii pri Alzheimerovej chorobe s neurokognitívnym deficitom stredne ťažkého stupňa
a paranoidným vývojom vzbudzovali pochybnosti o tom, že išlo o vlastné tvrdenia poškodenej, a teda,
že bez dôvodných pochybností došlo k takému konaniu obžalovaného voči poškodenej, ktoré bolo
opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, zvlášť za situácie, keď neexistoval žiadny priamy

dôkaz o tom, že sa stal skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného. Podľa znaleckého
posudku N. M., odvetvie: psychiatria (č.l. 91-130) má demencia poškodenej progresívny a nezvratný
priebeh. Schopnosť poškodenej rozpoznávať zámery, úmysly a dôvody správania iných ľudí je parciálne
skreslená a ovplyvnené jej mylnými predstavami, ktoré celkom nezodpovedajú reálnej skutočnosti vdôsledku jej paranoidných predstáv na úrovni nedôvery, vzťahovačných myšlienok a perzekučných
predstáv (perzekúcia-prenasledovanie), a preto je čiastočne skreslená jej schopnosť správne vnímať,
spracovať, interpretovať a integrovať nové informácie do vyšších celkov a vypovedať o nich. V dôsledku

poruchy exekutívnych funkcií a skreslených sociálnych kognícií nie je schopná sa v plnej miere vyznať
v zložitejších sociálnych situáciách. Hoci jej motivácia v postavení oznamovateľky a v postavení svedka
nie je chorobná, jej schopnosť chápať zmysel trestného konania je znížená forenzne významným
spôsobom. Znalkyňa N. O., odvetvie: klinická psychológia v posudku (č.l. 139-149) uviedla, že
úroveň intelektových a kognitívnych (poznávacích) schopností poškodenej nezaručuje plnohodnotnú

orientáciu v životných situáciách, ich správne porozumenie a rozhodovanie a hoci nedokáže vedome
skresľovať prežité udalosti, v dôsledku defektu pamäte nie sú u nej vylúčené konfabulácie. Obidve
znalkyne u poškodenej zistili známky viktimizačného syndrómu. Znalec N. F. F. (odbor: zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie: chirurgia-traumatológia) v odbornom vyjadrení č. 53/2023 zo dňa 03. 06 23
(č.l. 178-188) z hľadiska mechanizmu vzniku zranení, ktoré mala poškodená v uvedený deň utrpieť,
uviedol, že ošetrujúci lekár N. L. Q. C. pomliaždenie pravého ramena bez vonkajších známok traumy,

pomliaždeniehrudníkabezvonkajšíchznámoktraumy,pričomuvedenédiagnózystanovillennazáklade
údajov o mechanizme vzniku úrazu udaného poškodenou a na základe ňou udávanej bolestivosti
ramena a hrudníka, pričom žiadne vonkajšie známky traumy (hematómy, odreniny alebo začervenania)
nenašiel. Znalec konštatoval, že uvedené diagnózy boli stanovené len nepriamo a z posudkového
hľadiska ich nemožno objektívne dokázať. Ošetrujúci lekár by postupoval rovnako aj v tom prípade,

ak by si poškodená útok vymyslela. Zároveň v odbornom vyjadrení znalec konštatoval, že z hľadiska
mechanizmu vzniku vyššie uvedených zranení išlo o povrchové tupé poranenia nízkou intenzitou, ktoré
sú nešpecifické a mohli vzniknúť akýmkoľvek slabým nárazom na telo pacienta, či už v dôsledku
brachiálneho násilia, ale aj náhodným nárazom tela pacienta v interiéri a pod., preto z hľadiska
charakteru týchto poranení nemožno potvrdiť ani vylúčiť zavinenie inou osobou. Ozrejmil, že hoci

obvinený mohol poškodenú sotiť na gauč, kopnutie poškodenej je nie je pravdepodobné, pretože by boli
očakávané nejaké vonkajšie známky traumy (hematóm, začervenanie a pod.). Za nepravdepodobné
označil aj sotenie poškodenej na zem, pretože u pacientov vysokého veku pádom na zem obvykle
vznikajú poranenia, ktoré majú aj objektívny príznak (laterácia stareckej kože, zlomeniny zápästia alebo
bedrového kĺbu a pod.). Rovnako nepotvrdil inzultáciu do tváre poškodenej, pretože aj v tomto prípade

chýbali objektívne príznaky traumy. Uzavrel, že išlo o drobné, banálne poranenia, ktoré poškodenú
nijako neobmedzovali v obvyklom spôsobe života a vyžadovali si len jednorazové vyšetrenie bez
potreby liečby, či práceneschopnosti. Svedkovia D. a P. mali vedomosť o údajnom správaní a konaní
obžalovaného len od poškodenej, na ktorej nikdy nevideli žiadne známky fyzického násilia, ani neboli
svedkom hrubého správania sa obžalovaného k poškodenej. Potvrdili, že u poškodenej sa niekedy

prejavovali problémy psychického rázu. Svedok D. ako jediný vypovedal, že počul, ako obžalovaný
poškodenú vyháňal z domu, vulgárne jej nadával a pýtal od nej peniaze. Svedkom fyzického útoku na
poškodenú nebol. Uvedení svedkovia zhodne uviedli, že poškodená sa obžalovaného bála. Ak však na
žiadosť poškodenej privolali políciu, netrvala na žiadnom oznámení a nechcela vypovedať. V podanom
oznámení poškodená uviedla, že nikdy nebola v situácii, že by nemala čo jesť. Ostatní svedkovia

vypovedali v tom zmysle, že obžalovaný sa o poškodenú a aj o domácnosť staral, brigádnicky pracoval,
robil nákupy do domácnosti, chodil s poškodenou k lekárovi, nechcela byť bez neho v dome, bála sa
v dome sama, chodila ho čakať, kým brigádoval, mali pekný vzťah.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (záznamy o podaní oznámenia, výpovede svedkov,
znalecké posudky) a všetky vyššie uvedené skutočnosti nebolo podľa odvolacieho súdu možné

dospieť k záveru, že existujúca dôkazná situácia poskytuje dostatočný podklad na rozhodnutie súdu
o vine obžalovaného, pretože vykonanými dôkazmi jednotlivo a ani v ich súhrne nebolo preukázané,
že obžalovaný sa voči poškodenej K. L. dopustil konania, pre ktoré bol stíhaný a ktoré bolo na
základe výsledkov vykonaného dokazovania opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.
Napriek tomu, že u poškodenej boli znaleckými dôkazmi zistené známky viktimizačného syndrómu,

teda minimálne následok, ktorý by vo všeobecnosti (aj po prípadnej zmene okolností týkajúcich
sa miesta, času a spôsobu spáchania činu, rozsahu jeho následkov...) mohol svedčiť o zachovaní
totožnosti podstaty skutku, ktorý je z hľadiska trestného práva relevantný, uvedená skutočnosť
(následok) s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci (rozdielne výpovede svedkov o spolužití
obžalovaného a poškodenej, prejavy úpadku jej duševných schopností, paranoidný vývoj, skreslená

schopnosť poškodenej správne vnímať, spracovať a interpretovať nové informácie a vypovedať o nich,
absencia akejkoľvek fyzickej ujmy...) nebola bez preukázania iných relevantných okolností (miesto, čas,
spôsob, trvanie, intenzita konania a jeho následky, pohnútka...) podľa odvolacieho súdu dostatočným
dôkazom o vine obžalovaného, ktorá musí byť v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku preukázaná bezdôvodných pochybností. Existujúce pochybnosti o vine obžalovaného (rozdielne výpovede svedkov
o spolužití a hospodárení obžalovaného a poškodenej, prejavy úpadku jej duševných schopností, jej
paranoidný vývoj, optické halucinácie, možné konfabulácie, bez preukázania akejkoľvek fyzickej ujmy...)

je potrebné vyložiť v prospech obžalovaného. Hoci nemožno vylúčiť, že obžalovaný sa voči poškodenej
mohol dopustiť protiprávneho konania, obžaloba neuniesla bez dôvodných pochybností svoje dôkazné
bremeno ohľadom preukázania, že obžalovaný sa dopustil konania, pre ktoré bol trestne stíhaný.
Keďže okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy,
nezistil krajský súd žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Preto v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rešpektujúc zásadu in dubio pro reo po zrušení napadnutého rozsudku oslobodil obžalovaného A.
B. spod obžaloby, keď nebolo bez dôvodných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím, ak
prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku; odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.