Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Vyd/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201927
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123201927.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D.
právne zastúpený: JUDr. Tomáš Štefko, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 53 140 281, proti 1.
E. F. ako osobe zapísanej na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka ako spoluvlastník,
2. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66, Banská Bystrica IČO:
36038351, 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o

potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na vydanie uznesenia o potvrdení vydržania v znení, že navrhovateľovi sa
potvrdzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k.ú. G.
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 532 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 515 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast;

• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 4396 m2, druh pozemku – orná pôda;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 1270 m2, druh pozemku – orná pôda;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 476 m2, druh pozemku – orná pôda;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 783 m2, druh pozemku – orná pôda;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 458 m2, druh pozemku – orná pôda;

• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 968 m2, druh pozemku – orná pôda;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 5296 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XX o výmere 5303 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 851 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 691 m2, druh pozemku – trvalý trávnatý porast;
• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 1327 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast;

• parcela registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 1520 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast;
v podiele 1 k celku, teda k podielu zapísanému v časti B1, F. E., zamieta.

II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 27.02.2023 sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania
k spoluvlastníckemu podielu 1 v pomere k celku na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku tohto

rozsudku.
1.1. Navrhovateľ uviedol:
Navrhovateľ je synom H. I., ktorá je dcérou E. I. a H. I., A. J.. Navrhovateľ je teda vnukom E. I. a H. I..
Dňa 28.11.1947 došlo k uzatvoreniu Kúpno - predajnej zmluvy medzi E. F. a E. I. s manželkou H. I., A.
J., obaja bytom K. XX, L. G. (starí rodičia Navrhovateľa), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho
práva k 1 podielu na nehnuteľnostiach v obci L. G., číslo XXX.A.I.r.č.2 mpč. XXX/X/XX pod B.2./d.

Dňa 03.07.1948 došlo k uzatvoreniu Kúpno - predajnej zmluvy medzi E. F. a E. I. s manželkou H. I., A. J.,
obaja bytom K., L. G. (starí rodičia Navrhovateľa), na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho právak podielu na nehnuteľnostiach v obci L. G., prot. 316. r.č. 1-6.9-12.15. mpč. XXX/XX. XXX/XX. XXX.
XXX/X/XX. XXX. XXX/X/XX.XXX/XXX/X/XX. XXX.XXX/X/XX,XXX/X/XX. XXX/X/XX. XXX/X/XX. XXX/X/
XX.XXX/X/XX pod B.4. a č. prot. XXX. A.I.r.č.X/XXX. XXX/X/XX pod B.2/d. ako aj parc. č.r. X. parc. č.

XXX.XXX/X/XX, č. prot. XXX.
Kúpna cena za prevod vyššie uvedených nehnuteľností bola okrem iného uhradená aj dňa 02.10.1947,
o čom svedčí aj výpis M. N., ktorý Navrhovateľ predkladá v prílohe tohto podania.
Následne bol Jednotným národným výborom – pôdohospodárskym referátom v Prešove Výmerom zo
dňa 12.03.1954, sp.zn. IX/1-611-1954-Bdk pridelený súhlas k predaju vyššie uvedených nehnuteľností

v prospech E. I. s manželkou H. I..
Starí rodičia Navrhovateľa E. I. a manželka H. I. užívali vyššie uvedené nehnuteľnosti ako svoje vlastné,
a to pre účely poľnohospodárstva, nakoľko tieto nehnuteľnosti predstavujú poľnohospodárske pozemky.
Vyššie uvedené potvrdzuje aj Prehlásenie G. O. zo dňa 22.11.1995, ktorá prehlásila, že parcelu XXX/
X/XX užíval od roku 1948 E. I., ktorý ju kúpil od majiteľa.
Po smrti starého otca E. I. dňa 28.12.1979 užíval v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria Navrhovateľ.

V súvislosti s dňom vydržania v spojitosti s ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka označuje deň
28.12.1979, nakoľko pri dedením sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a do doby vydržania sa
podľa § 134 odsek 3 OZ započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

2. Navrhovateľ prílohami k návrhu preukázal kúpu vyššie uvedených spoluvlastníckych podielov E. I.

a H. I.. Proti týmto kúpnym zmluvám nemá súd námietky. Navrhovateľ rovnako preukázal identifikáciu
kúpených spoluvlastníckych podielov na dnešný stav KN. Navrhovateľ preukázal aj užívanie sporných
parciel.
2.1. Ako však bude uvedené nižšie, dôkazy uvedené v bode 2. odôvodnenia na vyhovenie návrhu
nepostačujú.

3. Relevantná právna úprava
Civilný mimosporový poriadok
§ 359a - Konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

§ 359c ods.1 - Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe
tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.
§ 359d ods.2 - Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre

nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
§ 359e

(1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma,
či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení
navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z
ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
(2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
(3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez
vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí

alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje
len navrhovateľovi.

4. Úvahy súdu
4.1. Podstatou návrhu navrhovateľa sú dve skutkové tvrdenia. Prvé, že starí rodičia navrhovateľa

E. I. a H. I. užívali poľnohospodárske pozemky, na ktorých vydržania spoluvlastníckeho podielu sa
navrhovateľ domáha, ako vlastné a teda ich vydržali. Druhé, že navrhovateľ aj samotný (teda bez
započítania vydržacej doby jeho právnych predchodcov) splnil podmienky vydržania užívaním sporných
spoluvlastníckych podielov po smrti svojho starého otca E. I..5. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento
návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil
všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov
vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných
náležitostí podľa § 127 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené

všeobecne pre každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi
tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ
domáha.
6. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon
vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo

skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a
to: spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí
opísať všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a
ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená
držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť.

Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol
mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom.
Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie subjektu, ale len
skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti,

že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá
musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť.
Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby
muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho
hľadiska je však dôležité skúmať to, či navrhovateľ neprestal byť dobromyseľným držiteľom, teda či

nezistil neexistenciu právneho dôvodu alebo jeho neplatnosť.
Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o
listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o
osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za
dokázanú a nie iba osvedčenú.

7. Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie o vydaní
vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. Podľa osobitnej právnej
úpravy môže súd po skúmaní podmienok konania a skúmania či má návrh na začatie konania potrebné
náležitosti v tomto štádiu konania, rozhodnúť tromi spôsobmi, a to: odmietnuť návrh na začatie konania,
zamietnuť návrh na začatie konania, prípadne vydať vyzývacie uznesenie. Súd odmietne návrh na

začatie konania ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by však navrhovateľ tvrdil,
že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto navrhovateľ je účastníkom
konania podľa § 359c ods. 1 CMP, preto odmietnutie návrhu neprichádza do úvahy. Nedostatok v splnení
predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie konania zamietne (§ 359e ods.
2 CMP), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho štádia, ktoré by inak nasledovalo

po vydaní vyzývacieho uznesenia.

8. V prejednávanej veci súd návrh na začatie konania zamietol a k vydaniu vyzývacieho uznesenia
nepristúpil majúc za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre vydržanie.
8.1. Navrhovateľ tvrdí, že do držby vstúpil dňa 28.12.1978, teda dňom smrti jeho starého otca E. I..

Navrhovateľ však neuvádza žiadny (ani putatívny) titul, ktorý by pri jeho bezchybnej existencii mohol
byť nadobúdacím titulom a vyvolať navrhovateľovo (mylné) presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci
(spoluvlastníckychpodielov).Samotnéužívanievecitakýmtitulomnieje,pričomnavrhovateľaninetvrdil,
v akom rozsahu nehnuteľnosti, na ktorých sa domáha vydržania len spoluvlastníckeho podielu užíval
v rozsahu tohto podielu a že v rozsahu tohto podielu vykonával právne panstvo nad vecou (rozhodovanie

s ostatnými spoluvlastníkmi o spoločnej veci a pod.).
8.2. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia ŠN v Prešove zo dňa 12.03.1979, sp. zn. D 102/79,
navrhovateľ nebol dedičom po svojom starom otcovi E. I., keďže dedičmi boli deti poručiteľa E. I. a to H.
B. (matka navrhovateľa) a P. I.. V tomto dedičskom konaní sporné spoluvlastnícke podiely predmetomdedičstva neboli. V dodatočnom dedičskom konaní po E. I. (sp. zn. 26D/2267/2010, Dnot 259/2010
zo dňa 19.07.2011) bol účastný aj navrhovateľ a sporné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam
predmetom konania opäť neboli.

8.3. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru tvorenú napr. nasledujúci rozhodnutiami:
NS SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 - Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa,
môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností
(právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa.

Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne
relevantnoulentáskutočnosť,ktorámáobjektívneznakytitulu[prípadneajlendomnelého(putatívneho)]
nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä
dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je
určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre

nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi
napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo
darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.
NSSRsp.zn.3Cdo/28/2017-Žalobkyňavkonanítvrdila,žedodržbyspornýchpozemkovvstúpilavroku

1955posvojichrodičoch.Právnytitulsvojejdržby[vovýznamekonkrétnejprávnejskutočnostiobjektívne
spôsobilej vyvolať (čo aj iba mylné) vnútorné presvedčenie, že držiteľ je vlastníkom] týchto pozemkov
ale žalobkyňa ani len netvrdila. Nevysvetlila, „čo sa stalo v roku 1955“, teda na základe akej právnej
skutočnosti (napríklad neplatnej zmluvy alebo domnelého dedenia) dospela k názoru, že vlastní sporné
pozemky. Takéto vysvetlenie neuviedla v žalobe (č.l. 1 spisu), ale ani neskôr na pojednávaní pred súdom

prvej inštancie (č.l. 55 spisu). Napriek tomu, že otázka existencie právneho titulu vstupu žalobkyne
do držby tvorila nosnú časť odvolacej argumentácie, potrebné vysvetlenie právneho titulu držby nie je
obsiahnuté ani vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ až 12/ (č.l. 70 spisu), z ktorého dokonca vyplýva,
že preukazovanie takéhoto titulu považoval jej právny zástupca za nepotrebné, nadbytočné a účelové,
lebo (ako uviedol) „vydržanie hojí najmä nedostatok nadobúdacieho titulu“.

NS ČR sp. zn. 22Cdo/473/2015 - Je-li držitelem věci (vlastnického práva k ní) ten, kdo s věcí nakládá
jako s vlastní, tedy chová se k ní jako její vlastník, je držitelem spoluvlastnického podílu ten, kdo se k
ostatním spoluvlastníkům chová jako spoluvlastník věci a reálně vykonává vůči nim ta práva, která zákon
spoluvlastníku dává, např. se podílí na rozhodování o hospodaření se společnou věcí, se souhlasem
ostatních užívá věc z titulu spoluvlastnického práva, uplatňuje úspěšně předkupní právo apod.

ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 2000/18 ze dne 2.4.2019 - Dobrá víra držitele se musí vztahovat ke všem právním
skutečnostem majícím za následek nabytí věci nebo práva, které je předmětem držby. Je třeba ji hodnotit
objektivně; nelze dospět k závěru, že za stejné situace by jedna osoba byla v dobré víře, a druhá
nikoliv. Ze slov zákona „se zřetelem ke všem okolnostem“ vyplývá, že omyl držitele, ze kterého jeho
přesvědčení o existenci drženého práva vychází, musí být omluvitelný. Omyl je omluvitelný, jestliže

držitel při běžné (normální) opatrnosti, kterou lze s ohledem na okolnosti a povahu daného případu po
každém požadovat, neměl a nemohl mít po celou vydržecí dobu důvodné pochybnosti o tom, že mu
věc nebo právo patří. Dobrá víra držitele, která je dána se zřetelem ke všem okolnostem věci, se musí
vztahovat i k okolnostem, za nichž vůbec mohlo věcné právo vzniknout, tedy i k právnímu důvodu (titulu),
na jehož základě mohlo držiteli vzniknout vlastnické právo.

8.4. Keďže sporné spoluvlastnícke podiely neboli predmetom dedenia po E. I., objektívne nemohol byť
nikto s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že E. I. v čase svojej smrti bol spolu/
vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov.
8.5. Následne bol navrhovateľ účastný dodatočného dedičského konania po svojej starej matke H. I.
(ktorá sporné spoluvlastnícke podiely kúpila spolu so svojim manželom E. I.), pričom z Osvedčenia

o dedičstve sp. zn. 25D/1292/2015, Dnot/14/2016 zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že sporné dedičské
podiely predmetom dedenia neboli. Predmetom dedenia neboli ani v pôvodnom dedičskom konaní po H.
I. ukončenom rozhodnutím D 1437/88 zo dňa 05.12.1988, kde dedičmi boli H. B. (matka navrhovateľa)
a P. I..

9. Súd má zároveň za to, že nesporové konanie o vydržaní nemôže nahrádzať dedičské konanie
a prípadné konanie o určenie, že nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva (ktoré má
charakter konania o určenie vlastníckeho práva). V právnom poriadku SR sa síce dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa, ale pre potvrdenie dedičského práva sa vyžaduje ingerencia štátu prostredníctvomsúdnoumocouvedenéhodedičskéhokonaniaakaždávectakmusíbyťpredmetomdedičskéhokonania.
Bez dedičského konania nemožno právne relevantne uzatvoriť, kto jed dedičom a čo z dedičstva
nadobudol.

9.1. Podľa súdu tak je potrebné predovšetkým vyriešiť čo je predmetom dedenia (a to prípadne aj
žalobou, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi) po starých rodičoch navrhovateľa E. a H. I. a či
týmto predmetom sú aj sporné spoluvlastnícke podiely. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 22Cdo/11/2014 – „V projednávané věci dovolací soud shledává naléhavý právní zájem žalobce
na určení, že předmětné nemovitosti byly ke dni úmrtí manžela žalované 1) ve společném jmění

žalované 1) a jejího zemřelého manžela. Na základě tohoto rozhodnutí mohou být v rámci dodatečného
projednání dědictví předmětné nemovitosti zařazeny mezi aktiva dědictví, čímž bude navýšena obvyklá
cena majetku zůstavitele, tudíž i cena nabytého dědictví.“ alebo rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo
739/2003 – „Pokud se zůstavitel spolu s dalšími osobami stal dědicem věci, která nebyla v dědickém
řízení po předchůdci zůstavitele projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat určení, že zůstavitel
byl ke dni úmrtí vlastníkem této věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc dodatečně projednat

vřízeníovypořádánídědictvípopůvodnímvlastníkovi(případněurčit,žetenbylkedniúmrtívlastníkem),
a teprve poté lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Je tedy zřejmé, že dědicové mohou podat žalobu
na určení práva zůstavitele ke dni jeho úmrtí. Takovou žalobu však nemohou podat v případě, že
zůstavitel měl spornou věc nabýt sám na základě dědického práva, pokud tato věc nebyla do řízení
o vypořádání dědictví po jeho právním předchůdci, ve kterém vystupovalo více dědiců, zahrnuta. Jinak

řečeno, pokud zůstavitel se stal spolu s dalšími osobami dědicem věci, která nebyla v dědickém řízení
projednána, nemohou se jeho dědicové domáhat určení, že zůstavitel byl ke dni úmrtí vlastníkem této
věci. V takovém případě je třeba nejdříve věc dodatečně projednat v řízení o vypořádání dědictví po
původním vlastníkovi (případně po předchozím určení, že byl ke dni úmrtí vlastníkem), a teprve poté
lze rozhodovat o vlastnictví jeho dědice. Tento postup se sice může jevit jako zdlouhavý, nicméně

požadavek projednání každé věci patřící do pozůstalosti v dědickém řízení je požadavkem imperativním,
normy ukládající takové projednání jsou normami kogentními a vypořádání dědictví nelze řešit v rámci
posuzování předběžných otázek.“

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak) prihliadajúc na to, že účastníkom konania bola iba
navrhovateľka aj to neúspešným.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresnom súde Prešov, Grešova č. 3, 080 01 Prešov.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 62 C.m.p(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci.
(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa § 63 C.m.p.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.