Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 20, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010022
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5623010022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Danielom Marciánom na hlavnom pojednávaní 20.

10. 2023 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. C. D. E. F. , nar. XX. X. XXXX v D. G., trvale bytom X. XXXX XXXX/XXX, D. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21. 08. 2022, v čase okolo 18.30 hod. búchal na vchodové dvere bytu č. XX na ulici H. XXXX/XX I.
D. G., kedy prišla ku vchodovým dverám J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica H. XXXX/XX, D. G.,
tieto odomkla a chytila kľučku dvier, obvinený A. B. následne prudko buchol do dvier, J. B., nar. XXXX
odhodilo k stene a obvinený neoprávnene vošiel dnu do chodby bytu, pričom vytrhol dvere vedúce do
kúpeľne a hodil ich na vlastníčku bytu J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica H. XXXX/XX, D. G.,

ktorá v tom čase prišla do chodby v byte a povedala mu aby vypadol z jej bytu, a keď J. B., nar. XXXX
povedala že ide volať políciu, obvinený z bytu ušiel a pri schádzaní dole schodami zakričal „vy dve staré
piče, ja vás zabijem“, čím u poškodenej J. B., nar. XXXX, a poškodenej J. B., nar. XXXX, vzbudil dôvodnú
obavu o ich život a zdravie,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (násilím) a inému
sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona

Z a t o s a

o d s u d z u j e :Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného

zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala 19. 1. 2023 na Okresný súd Liptovský

Mikuláš obžalobu na A. B. pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne
kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona, pretože dospela k záveru, že obžalovaný A. B. neoprávnene vnikol do
obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (násilím) a inému sa vyhrážal smrťou takým

spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri postupe podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný

zo skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe a následne vo veci odoprel vypovedať.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného z 11.
10. 2022 (č. l. 8 - 9), v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že 21. 8. 2022 bol spolu s D. G. a jej deťmi
v RGB v Liptovskom Mikuláši v Handy - Dandy, kde boli asi do 16.00 hod. alebo 17.00 hod. Potom šiel

D. odprevadiť domov a tiež šiel domov. Doma bol zhruba 5 minút, keď mu D. s plačom volala, že jej
doma zas robia zle, aby prišiel po ňu. Obžalovaný šiel k bytovke, kde býva D. G., a keďže boli dvere
do bytovky otvorené, vošiel do vchodu, išiel hore schodmi a keď prišiel k dverám bytu, tak začal na ne
búchať a kričal, aby D. pustili, a nech jej nerobia zle, ani deťom. Za chvíľu sa otvorili dvere, D. pritom
kričala, plakala a jej mama mu povedala, aby sa do toho nestaral, aby išiel preč, lebo zavolá policajtov.

Obžalovaný na ňu kričal, prečo neprestane týrať svoje deti a či to má on riešiť s políciou, a aby prestali
D. robiť. Obžalovaný pritom zdôraznil, že do bytu nevošiel, kričal len pri dverách a keď mu matka D.
povedala, že má ísť preč, tak sa otočil a šiel dole schodmi, pričom im len zakričal niečo ako : „vy kurvy
pojebané“. Potom odišiel von pred bytovku a za ním potom prišla aj D.. Obžalovaný jej povedal, že
nechce mať problémy, že ide domov. Obžalovaný vypovedal, že vie o tom, že spolu s D. a jej mamou

býva v tomto byte aj ich stará mama, obidve majú meno J., pričom podľa jeho vedomostí mama má
približne 40 rokov a stará matka približne 60 rokov. Ďalej tam bývajú tiež dve D. deti, K., ktorá má 4 roky
a K., ktorá má asi 2 - 3 roky. Obžalovaný poprel, že by vytrhol dvere v kúpeľni a hodil ich na starú matku
D. G. a nevedel povedať, či kopol do nejakej taburetky. Vedel len, že majú na chodbe nejaké veci, no
už nevedel presne aké. Na záver dodal, že mu je ľúto, že to takto dopadlo, že sa hádajú. On nechcel

nikomu ublížiť a ani nikomu neublížil. Rodina im bránia vo vzťahu s D., jej matka má voči nemu výhrady.

Svedkyňa-poškodenáJ.B.,nar.vrokuXXXX,nahlavnompojednávanívypovedala,žejestaroumatkou
bývalej priateľky obžalovaného - D. G., pričom v predmetný dňa bola s deťmi v izbe, v obývačke a keď
počulakrik,prešladochodby.Jejdcéraotvoriladvere,dobytuvošielobžalovaný,pričomvnučkaD.sním

chcela odísť preč. Avšak obžalovaný pritom kričal a ako svedkyňa vošla do chodby vytrhol kúpeľňové
dvere a hodil ich na svedkyňu. Dcéra svedkyne mu povedala, že zavolá políciu, na čo obžalovaný
reagoval tak, že vyšiel z chodby von a začal vykrikovať : „Vy dve staré piče, ja Vás zabijem“. Obžalovaný
tiež zhodil taburetku, ktorá sa nachádzala pred vchodovými dverami na chodbe. Svedkyňa sa ho pritom
bála. Svedkyňa si nevedela spomenúť, čo kričal keď bol obžalovaný v byte. Zapamätala si len to, čo

kričal, keď odchádzal, že ich zabije. Dcéra mu nadávala, svedkyňa však nie. Keď hádzal po svedkyni
dvere, vtedy sa bála o svoj život. Dovtedy pritom s obžalovaným nič nemala. Vnučka sa s obžalovaným
kamarátila asi rok, pričom jej dcéra mala výhrady voči tomuto vzťahu. Obžalovaný bol v byte asi 70 až
80 cm, prišiel o 18.30 hod. Celé to netrvalo to dlho, odkedy ho pustili dnu, tak zhruba 10 až 15 minút.Svedkyňa - poškodená J. B., nar. v roku XXXX, matka D. G., bývalej priateľky obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že jej dcéra pôvodne vôbec nemala ísť s obžalovaným, ale s otcom jedného
z jej maloletých detí, D. ju však oklamala a išla s obžalovaným. Keď prišla domov začali sa s dcérou

hádať, pretože svedkyňa zistila, že bola s obžalovaným. Svedkyňa bola kvôli tomu nahnevaná, pretože
obžalovaný nemal dobrý vplyv na D.. Po tom, ako sa kvôli tomu začali hádať, D. chcela odísť z bytu,
avšak keďže byt sa zamyká kvôli deťom a D. sa nevedela dostať von, zavolala obžalovanému, že
ju nechcú pustiť. Potom ako obžalovaný prišiel, začal búchať na dvere bytu a súčasne s ním pritom
svedkyňa telefonovala. Keď mu otvorila dvere, tak obžalovaný pritom tak drgol do dverí, že ju odvalilo,

zložila telefón a začali sa hádať. Obžalovaný kričal, že majú D. pustiť von. Svedkyňa vypovedala, že ju
nedrží a potom do tohto prišla jej mama s tým, že, čo to je za krik, pričom obžalovaný vytrhol vtedy dvere
a hodil ich na matku svedkyne. Svedkyňa obžalovanému povedala, že ide po mobil a zavolá políciu, na
čo on začal utekať. Obžalovaný tiež kopol do taburetky stojacej pred dvermi, ešte skôr, ako vošiel, až
tak, že táto odletela smerom do bytu. Obžalovaný potom ako vošiel do bytu, tam bol najmenej meter
vo vnútri od dverí, v chodbe, a keď mu svedkyňa povedala, že zavolá políciu, a on utiekol, tak pritom

vykrikoval, že ich zabije, že sú staré kurvy, piče, že ich zabije. Svedkyňa sa ho bála, pretože to nebolo
po prvýkrát, čo sa v okolí bytovky s D. vadili, a aj sedia už na neho volali políciu. Svedkyňu nahnevalo
to, že obžalovaný hodil dvere na jej matku. Svedkyňa mu pri hádke tiež nadávala. Už len preto, ako tĺkol
D., mu to nikdy neodpustí, pretože chodila domov modrá ako slivka.

Svedkyňa D. G., bývalá priateľka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný
deň boli aj s jej deťmi v detskom kútiku v Handy - Dandy, kde boli asi dve hodiny. Obžalovaný ich
potom odprevadil domov a šiel domov. Ako svedkyňa prišla domov, začala na ňu mama kričať, prečo
berie deti, keď ide s ním a bola nahnevaná, že bola s ním, pretože nechcela, aby boli vo vzťahu. Kvôli
tomu sa už doma hádali asi rok. Svedkyňa si však stále presadzovala svoje, a dúfala, že obžalovaný sa

zmení, že sa všetko zmení, stále sa však hádali. Mama svedkyňu často vyhadzovala z domu, keď prišla
domov dobitá po tom, ako ju zbil obžalovaný. Uvedeného dňa svedkyňa, po hádke s matkou zavolala
obžalovanému, aby si všetci sadli ku stolu a rozprávali sa. Obžalovaný neprišiel z vlastnej vôle, ale
pretože ho to trápilo. Svedkyňa poukázala na to, že kvôli tým hádkam už bola aj na psychiatrii. Ako
svedkyňa začula búchanie na dvere, chcela obžalovanému otvoriť, avšak matka jej to zakázala. Po

určitom čase, ako obžalovaný ďalej búchal, sa mu rozhodli radšej otvoriť a následne sa strhla mela.
Po otvorení dverí obžalovaný vošiel do bytu, avšak svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by jej mamu
pritom nejako odhodilo, následne však spresnila, že to bolo preto, že sa tam vtedy nepozerala, pretože
ju držala stará mama. Videla však, že obžalovaný vytrhol dvere z pántov a hodil ich smerom na starú
mamu a pritom svedkyňa strašne kričala a revala. Potom si už svedkyňa spomenula len na to ako

obžalovaný odchádzal, pretože stará mala alebo mama povedala, že idú volať policajtov. Taburetka bola
pred dverami, obžalovaný do nej kopol, a táto preletela cez chodbu dovnútra bytu. Dvere obžalovanému
otvorila jej mama, pretože stará mama ju držala. Obžalovaný vstúpil asi dva kroky do bytu, a z toho
miestavybraldvere,ktoréhodilnastarúmamu.Starámamamupovedala,žejefeťák,ažemávypadnúť,
lebo zavolá políciu, na čo obžalovaný utekal z bytu. Pri odchode však zakričal niečo akože : „Vy dve

piče alebo kurvy, ja Vás zabijem“. Svedkyňu celý čas držala stará mama, ona chcela potom tiež z bytu
odísť, ale na nič ďalšie si už nespomína, pretože bola pod vplyvom drog. Svedkyňa uviedla, že tiež
v rámci prvej výpovede v prípravnom konaní 19. 10. 2022 bola pod vplyvom drog, a navyše vtedy bola
ešte vo vzťahu s obžalovaným, ktorého preto chcela chrániť. Neskôr drogy prestala brať, a pri druhej
výpovedi 28. 11. 2022 už pod vplyvom drog nebola, pričom pravdivá je tá druhá výpoveď z prípravného

konania, z 28. 11. 2022. Pri prvej výpovedi 19. 10. 2022 nehovorila pravdu v tej časti, kde hovorila o tom,
že obžalovaný nevstúpil do bytu, že sa obžalovaný nevyhrážal zabitím jej mame a starej mame a keď
hovorila, že ona a nie obžalovaný vytrhol tie dvere. Svedkyňa totiž pri prvej nepravdivej výpovedi chcela
chrániť obžalovaného, pretože vedela, že je v podmienke. Neskoršiu zmenu v jej výpovediach spôsobilo
to, že prestala brať drogy, uvedomila si, že sa nechce kvôli obžalovanému dopustiť krivého svedectva,

keďže na prvé miesto vo svojom živote chce dať svoje deti, chce zmeniť svoj život.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 21. 8. 2022 (v spojení s príslušnou fotodokumentáciou) súd
zistil, že 21. 8. 2022, bola v byte na adrese H. XXXX/XX, D. G. vykonaná obhliadka, za prítomnosti
poškodenej J. B., nar. XXXX, v rámci ktorej bolo zistené, že miesto činu sa nachádza na X. A., I. B. L.

XX, vstupné dvere sú bez viditeľného poškodenia, uzavreté, po vstupe do chodby, naľavo sú šatníkové
skrine, napravo je hneď za dverami záchod, za nepoškodenými uzatvorenými dverami a vedľa sú opreté
nepoškodené dvere, ktoré sú zosadené a medzi opretými dverami a záchodom je vstup do kúpeľne. Na
zemi vo vstupe sa nachádzala hnedá taburetka, zhodená na boku.Zodpisuregistratrestovnaobžalovaného(č.l.48)súdzistil,žeobžalovanývňommácelkovo4záznamy,
a to ohľadne trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 22. 03. 2012, sp. zn. : 2T/35/12,

právoplatného 11. 4. 2012, kedy išlo o odsúdenie pre trestný čin podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, na
trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 1 rok a 4 mesiace (do 11. 8. 2013), za súčasného uloženia povinnosti nahradiť poškodenému
škodu s poznámkou, že výkon trestu bol k 2. 1. 2013 odpustený amnestiou, s účinkami zahladenia, teda
že na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ako ďalší záznam je uvedený rozsudok Okresného

súdu Liptovský Mikuláš z 29. 4. 2013, sp. zn. : 2T/40/13, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 04. 2013,
kedy išlo o odsúdenie pre trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (do 29. 04. 2015), za súčasného uloženia probačného dohľadu a
obmedzeniazákazupožívanianávykovýchlátok,pričomvýkontohtotrestumubolnariadený7.12.2014,
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, avšak 6. 2. 2020 ,u bola zmenená väznica

na minimálny stupeň stráženia, a následne 24. 5. 2021 bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. : 6Pp/86/2021, z výkonu trestu podmienečne prepustený, kedy súd mu určil skúšobnú dobu v trvaní
3 roky. Ďalej je tam ako tretí v poradí uvedený záznam týkajúci sa rozsudku tunajšieho súdu z 12. 8.
2014, sp. zn. : 3T/81/14, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 8. 2014, kedy išlo o odsúdenie pre trestný
čin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona (obzvlášť závažný zločin),

kedy bol obžalovaný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov,
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a uložením ochranného dohľadu v trvaní 1 rok,
pričom trest bol vykonaný 25. 5. 2022 a súčasne mu bolo uložené ústavné ochranné protitoxikomanické
liečenie, od výkonu ktorého však bolo upustené 6. 4. 2020, pričom následne sa tam uvádza poznámka,
že výrok o treste z tohto rozsudku bol zrušený. Ako posledný je uvedený záznam o rozsudku Okresného

súdu Ružomberok z 20. 10. 2014, sp. zn. : 1T/81/14, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 10. 2014, kedy
bol obžalovaný odsúdený pre trestné činy podľa § 212 ods. 1 a § 194 ods. 1 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, s poznámkou o vykonaní trestu 9. 4. 2021, ako aj poznámkou, že uložený trest je súhrnný a
trest, uložený rozsudkom tunajšieho súdu z 12. 8. 2015, sp. zn. : 3T/81/14 bol zrušený.

Z lustrácie obžalovaného v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov MS SR (č. l. 54 spisu)
súd zistil, že v ňom nemá žiaden záznam.

Obžalovaný sa ku stíhanému skutku nepriznal. V prípravnom konaní poprel jeho spáchanie, keď uviedol,

že do bytu nevstúpil, dvere z kúpeľne nevytrhol a nehodil na starú matku a ani sa nevyhrážal zabitím
poškodeným J. B., nar. XXXX a J. B., nar. XXXX, pripustil len určitú hádku v záujme ochrániť svojej
priateľky D.. Na hlavnom pojednávaní po vyhlásení o nevine, odmietol ďalej vo veci vypovedať, a preto
bola na návrh prokurátorky prečítaná jeho vyššie uvedená výpoveď z prípravného konania. V rozpore
s touto výpoveďou obžalovaného z prípravného konania sú však výpovede svedkýň - poškodených J.

B., nar. XXXX a J. B., nar. XXXX, ako aj svedkyne D. G., ktoré všetky tri v podstate zhodne vypovedali,
že obžalovaný po otvorení dverí vstúpil do bytu, pri hádke vytrhol kúpeľňové dvere z pántov, hodil
ich na prichádzajúcu J. B., nar. XXXX a po oznámení zo strany poškodenej J. B., nar. XXXX, že ide
volať políciu z bytu utiekol, pričom utekajúc zakričal, že obe poškodené zabije. Výpoveď poškodených
svedkýň, ako aj svedkyne D. G., podporujú aj zistenia, vyplývajúce z ohliadky miesta činu, kde sa

v uvedený deň nachádzali kúpeľňové dvere, vytrhnuté z pántov, opreté o stenu a zhodená taburetka,
ktorédôkazynepriamopotvrdzujúskutkovúverziuvyplývajúcuzvýpovedítýchtotrochsvedkýň.Jediným
dôkazom, ktorý bol v rozpore so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi bola výpoveď obžalovaného,
avšak túto súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože ju považoval za účelovú a motivovanú snahou
obžalovaného vyhnúť sa trestu a preto jej neuveril.

K obhajobe obžalovaného, v ktorej poukazoval na zásadnú zmenu vo výpovediach svedkyne D. G., čo
ju malo podľa neho ako svedkyňu robiť nedôveryhodnou, avšak súčasne pritom požadoval, aby súd
prihliadol na jej prvú výpoveď, súd uvádza, že svedkyňa D. G. túto zmenu vo výpovediach logickým
a dôveryhodným spôsobom vysvetlila, keď uviedla, že pri pôvodnej výpovedi z 11. 10. 2022 bola

ešte vo vzťahu s obžalovaným a dúfala, že sa zmení, a preto mu chcela pomôcť, keďže vedela, že
bol v podmienke a tak vtedy nehovorila pravdu, avšak potom, ako prestala brať drogy a rozišla sa
s obžalovaným a zmenila svoj postoj k životu, kedy na prvé miesto začala klásť svoje deti a nechcela sa
kvôli nemu ďalej dopúšťať krivej výpovede zmenila svoju výpoveď spôsobom, akým vypovedala 28. 11.2022 a následne na hlavnom pojednávaní 17. 10. 2023. Navyše, ak by aj súd vzhľadom na rozpory vo
výpovediach vyhodnotil výpoveď svedkyne D. G. za nedôveryhodnú, čo by viedlo k jej nepoužiteľnosti
v tomto konaní, stále by bol obžalovaný usvedčovanými ostatnými vykonanými dôkazmi.

K obhajobe obžalovaného, že poškodená J. B., nar. XXXX mala mať podľa svojej výpovede dôvodnú
obavu o život, nie pre vyhrážky obžalovaného, ale pre hodenie dverí, a že poškodená J. B., nar. XXXX
mala mať podľa svojej výpovede zase dôvodnú obavu o život, kvôli tomu, že obžalovaný bil jej dcéru
D. G., a nie pre vyhrážky obžalovaného súd uvádza, že táto argumentácia je irelevantná, pretože pre

naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona sa nevyžaduje, aby u poškodeného reálne aj vznikla dôvodná obava o život, ale postačuje, aby
takéto vyhrážky bola u poškodeného objektívne spôsobilé takúto dôvodnú obavu vyvolať (a preto to ani
nebolo potrebné osobitne dokazovať, či u poškodených v dôsledku týchto vyhrážok obžalovaného takáto
obava reálne vznikla), čo mal súd (objektívnu spôsobilosť vyvolať dôvodnú obavu) za preukázaných
okolností stíhaného skutku (vrátane hodených dverí na jednu z poškodených), a tiež s prihliadnutím na

trestnú minulosť obžalovaného za naplnenú.

K návrhu obžalovaného na vypočutie svedkov - susedov M., ktorí mali dosvedčiť ako sa k nemu D.
G. zle správala, keď bol na návšteve v jej bytovke, súd uvádza, že tento dôkazný návrh odmietol pre
irelevantnosť okolnosti, ktorá sa ním mala preukázať, pretože otázka vzťahu medzi svedkyňou D. G.

a obžalovaným, ktorá svedkyňa nepatrí medzi poškodené v tomto konaní je pre túto vec bezvýznamná,
a navyše vôbec nesúvisí so skutkom, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v tejto veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, vrátane vysporiadania sa s uvedenou
obranou obžalovaného mal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný týmto skutkom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného
zákona, ako aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1 Trestného zákona, ktoré oba trestné činy teda boli spáchané v jednočinnom súbehu. Súd pritom
v konaní nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu obžalovaného.

Subjektom obidvoch trestných činov môže byť ktokoľvek (tzv. všeobecný subjekt), preto možno mať túto
podmienku u obžalovaného za naplnenú. Súd pritom u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu

jeho trestnú zodpovednosť.

Z hľadiska objektívnej stránky sa obžalovaný dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona
konaním spočívajúcim v tom, že neoprávnene (bez dovolenia poškodených) vynikol do obydlia iného

(poškodených), pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania (násilím), čím došlo k následku
spočívajúcom v porušení záujmu spoločnosti na ochrane obydlia poškodených, pričom medzi týmto
konaním a následkom bola jednoznačná príčinná súvislosť. Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovaný dopustil konaním spočívajúcim v tom, že sa vyhrážal inému
(poškodeným) takým spôsobom, že to (objektívne) mohlo vzbudiť u týchto osôb dôvodnú obavu o svoj

život, čím toto konanie malo za následok ohrozenie záujmu spoločnosti na ochrane života, pričom aj
medzi týmto konaní a následkom bola zistený jednoznačný kauzálny nexus.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, tak obžalovaný sa obidvoch trestných činov dopustil úmyselne, a to vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože vedel, že môže takýmto svojím

konaním porušenie, resp. ohrozenie uvedených záujmov spôsobiť, a takéto následky týmto konaním
chcel spôsobiť. Ako motív (pohnútku) konania obžalovaného súd ustálil snahu obžalovaného chrániť
vtedajšiu priateľku D. G., žijúcu v spoločnej domácnosti s oboma poškodenými.

Objektom prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

je obydlie a objektom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona život
ako hodnoty, ktoré považuje spoločnosť za potrebné chrániť, pričom konaním obžalovaného došlo do
zásahu obidvoch týchto záujmov spoločnosti.Pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená
v rozsahu 1 až 5 rokov a pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona

v rozsahu až na 3 roky.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného mal súd preukázané záznamy o štyroch odsúdeniach pre
rôznu trestnú činnosť, na základe čoho dospel k záveru, že nie je možné u obžalovaného konštatovať
poľahčujúcu okolnosť riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a keďže dva odsúdenia

nemal obžalovaný ešte zahladené, musel súd konštatovať aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m) Trestného zákona (predchádzajúce odsúdenie obžalovaného.) Súd ďalej zistil priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých - dvoch trestných činov jedným
stíhaným skutkom.) Žiadne ďalšie poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami (v pomere 2 : 0) súd podľa

§ 38 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona musel zvýšiť o jednu tretinu dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prísnejšie trestnom čine (z uvedených dvoch trestných
činov) podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, t. j. hornú hranicu trestnej sadzby prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d)
Trestného zákona ustanovenej v rozsahu 1 až 5 rokov, ktorá dolná hranica sa po takejto úprave zvýšila

na 2 roky a 4 mesiace.

Následne v rámci takto upravenej trestnej sadzby (2 roky a 4 mesiace až 5 rokov) následne súd zvažoval
konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody, pričom prihliadal na nasledovné zistené osobitné okolnosti
rozhodujúce pre určenie výmeru trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd prihliadol na okolnosť

týkajúcu sa spôsobu spáchania činu a jeho následkov, spočívajúcu v tom, že konaním obžalovaného
nevznikla škoda, resp. žiadne iné nenapraviteľné následky, a že nakoniec aj samotné poškodené
dodatočnenahlavnompojednávanídeklarovali,žeobžalovanémuodpustiliakebytobolomožné,zobrali
by trestné oznámenia späť. Súd ďalej prihliadol aj na okolnosť, že obžalovaný sa dopustil uvedeného
konania v snahe brániť svoju vtedajšiu priateľku D. G.. Na základe týchto osobitných okolností tak

súd vymeral obžalovanému trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výške 2 rokov a 5
mesiacov.

Priúvaháchodruhutrestusúdvychádzalztoho,žeobžalovanýsadopustilstíhanéhoskutkuvskúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín, sp. zn. 6Pp/86/2021, ktorá bola určená v trvaní 3 roky, (plynula od 24. 05. 2021), a preto podľa §
49 ods. 2 Trestného zákona neprichádzal do úvahy podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
sprobačnýmdohľadom(podľa§51ods.1vspojenís§49ods.1Trestnéhoporiadku),akeďževzhľadom
na trestnú minulosť obžalovaného (vrátane skutočnosti opakovaného výkonu nepodmienečného trestu),
ako aj pre nenaplnenie ostatných predpokladov neprichádzala do úvahy aplikácie iného (alternatívneho)

druhu trestu, súd musel rozhodnúť o uložení nepodmienečnej formy trestu odňatia slobody, ktorá jediná
už môže u obžalovaného naplniť účel trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním uvedených trestných
činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil súd podľa § 48 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že od hlavného pojednávania 19. 9. 2023, vrátane (ktoré bolo odročené hneď po jeho
začatí pre neprítomnosť svedkyne D. G.) obžalovaný prichádzal na súd len v sprievode obhajcu JUDr.

Jaroslava Kiapeša (bez dovtedajšieho obhajcu JUDr. Dušana Jančiho), pričom na hlavnom pojednávaní
17. 10. 2023, kedy bol obžalovaný súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k otázke svojich obhajcov uviedol,
že zmenil obhajcu z JUDr. Dušana Jančiho na JUDr. Jaroslava Kiapeša, avšak doteraz JUDr. Dušanovi
Jančimu nedoručil ukončenie plnej moci, hoci to mal v úmysle, musel mať súd za to, že má obžalovaný
aj naďalej dvoch obhajcov, pričom však keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní 17. 10. 2023 vyjadril

výslovný súhlas s konaním tohto hlavného pojednávania v neprítomnosti jeho druhého obhajcu JUDr.
Dušana Jančiho, súd tak rozhodol podľa § 252 ods. 4 druhej vety Tr. Poriadku o vykonaní tohto hlavného
pojednávania v neprítomnosti druhého obhajcu JUDr. Dušana Jančiho.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu

podať :prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je
vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho

spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho
vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku

o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno
napadnúťodvolanímlenvniektorejjehočastialebosaodvolaniavýslovnevzdať.Osoba,ktoráodvolanie
podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na

záverečnú poradu.