Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124263684
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6124263684.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. D. X proti žalovanému Mgr.
Art.. E. F. nar. XX.XX.XXXX bytom G. H. D. XX, zastúpenému JUDr. Erichom Markocsym, advokátom,
Francisciho 5, Prešov, IČO: 55 360 785 o zaplatenie 1.000,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.03.2024 žalobu, ktorou žiadala, aby
žalovaný bol zaviazaný uhradiť jej 1.000,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 1.000,-- eur od 18.12.2022 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala ako koordinátorka B. I. centra v Michalovciach a žalovaný bol v
pozícii hlavného koordinátora. Počas jej pobytu v Anglicku ju kontaktoval s tým, že mu má poslať sumu
1.000,-- eur za to, že ju počas jej neprítomnosti zastupoval a vykonával za ňu pracovné úkony. Uviedla,
že má za to, že žalovaný od nej získal peniaze podvodným spôsobom a z toho dôvodu podala aj trestné
oznámenie, ktoré však bolo zastavené s odôvodnením, že ide o súkromnoprávny spor.

Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 1.000,-- eur s príslušným
úrokom z omeškania, lebo má za to, že sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu spisovej značky
9Up/636/2024 z 26. apríla 2024, voči ktorému žalovaný podal odpor. V podanom odpore namietal, že k

bezdôvodnému obohateniu nedošlo a žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa navrhla pokračovanie na Okresnom súde Humenné, ktorému vec bola postúpená dňa
06.06.2024.

4. Pred začiatkom prvého pojednávania vo veci doručila žalobkyňa tunajšiemu súdu dňa 18.07.2024

podanie, ktorým zobrala žalobu späť v celom rozsahu a žiadala, aby konanie bolo zastavené. Späťvzatie
žaloby odôvodnila tým, že v priebehu súdneho konania a trestného konania vedeného pred OO PZ
Michalovce zistila, že žalovaný je dlžníkom viacerých osôb a jej pohľadávka by aj v prípade úspechu bola
nevymožiteľná. Z registra úpadcu zistila, že uznesením Okresného súdu Nitra z 09.12.2021, spisovej
značky 32 K 1/2016, bolo konkurzné konanie voči žalovanému zrušené z dôvodu nemajetnosti.Žalobkyňa navrhla, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 257 Civilného
sporového poriadku tak, že súd náhradu trov neprizná žiadnemu z účastníkov pre dôvody hodné
osobitného zreteľa poukazujúce na majetkovú situáciu žalovaného.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Žalobkyňa zobrala podanú žalobu späť v celom rozsahu a to skôr, než sa vo veci začalo prvé
pojednávanie,pretosúdkonaniezastavil,leboajnaprípadnýnesúhlasžalovanéhosospäťvzatímžaloby
by sa neprihliadalo.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, lebo zobrala podanú žalobu späť a to z dôvodu, že

podľa jej názoru by prípadne priznaná pohľadávka bola zo strany žalovaného nevymožiteľná. Keďže
žalobkyňa zavinila zastavenie konania, náhrada trov bola priznaná žalovanému v zmysle zásady
zavinenia zastavenia konania.

8. Žalobkyňa navrhla, aby súd o náhrade trov konania rozhodol aplikujúc ustanovenie § 257 CSP, podľa

ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podanie žalobkyne, ktorým zobrala žalobu späť, spolu s návrhom na rozhodnutie o trovách konania
podľa § 257 Civilného sporového poriadku, súd zaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného.

9.Žalovanýsavyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa31.07.2024tak,žesnávrhomžalobkynenapostup
podľa § 257 CSP nesúhlasí, považuje ho za neodôvodnený a trvá na náhrade trov konania v celom
rozsahu. Podľa jeho názoru dôvody uvádzané žalobkyňou nemajú žiaden súvis s povinnosťou strany,
ktorá procesne zaviní zastavenie konania, nahradiť trovy konania protistrane v zmysle § 256 Civilného
sporového poriadku. Poukázal na to, že osobný bankrot nezbavuje povinného plnenia si záväzkov, ktoré

vzniknú v budúcnosti a navyše žalobkyňa sa o jej tvrdených skutočnostiach mala možnosť dozvedieť
z verejných zdrojov už v čase podania žaloby. Je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu až po zastavení
trestného konania a preto jej argumentácia neobstojí. Žalovaný tvrdil, že neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov konania nemala byť priznaná.

K svojim osobným a majetkovým pomerom žalovaný uviedol, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty a predložil výpis zo svojho účtu za mesiace máj 2024 a jún 2024
z ktorých vyplynulo, že zostatok na účte bol v rozsahu do 10,-- eur.

10. Žalobkyňa na výzvu súdu deklarovala, že nevlastní žiadne nehnuteľné a hnuteľné majetky vyššej

hodnoty, je zamestnaná v Slovenskej humanitárnej rade a zaslala kópiu mzdového listu za posledné 3
mesiace, z ktorého vyplynulo, že poberá hrubú mzdu vyššiu než 2,000,-- eur mesačne.Súd si zabezpečil lustráciou v Sociálnej poisťovni, z ktorej vyplýva, že žalovaný je od 22.03.2024
zamestnaný v divadle A. G. H. s vymeriavacím základom 136,-- eur mesačne.

11. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku znamená, že súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodného osobitného zreteľa a že nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania a teda neprizná nárok na náhradu trov konania tomu, kto by
inak mal právo na ich priznanie. Aplikácia daného ustanovenia však musí mať výnimočný charakter a
zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa

a výnimočné okolnosti. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania, alebo k určitej procesnej situácii a ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom vezme na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal

hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, akoby sa také rozhodnutie dotklo majetkových pomerov
oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj
účastníkov v priebehu konania a ďalšie (I US/ 188/08).

Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán
a skúmať dopad takéhoto rozhodnutia na stranu, ktorá by pre úspech v konaní mala právo na náhradu
trov konania.

12. V danom prípade zobrala žalobkyňa žalobu späť pred prvým pojednávaním a teda súd o náhrade
trov konania nerozhodoval zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa
zásady úspechu v spore, ale musel aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, to
znamená princíp zavinenia zastavenia konania. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť a konanie muselo

byť zastavené, niet pochýb o tom, že procesne zavinila zastavenie konania.

13. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku a to ani pokiaľ ide o druh konania a správanie sa strán v spore, ani pokiaľ ide o sociálnu situáciu
žalobkyne a žalovaného.

14. Žalobkyňa uviedla, že žalobu berie späť z dôvodu, že jej, prípadne priznaná pohľadávka, by bola
voči žalovanému nevymožiteľná, lebo v roku 2021 došlo k jeho oddlženiu. Žalobkyňa mala možnosť si
túto skutočnosť overiť ešte pred podaním žaloby a rovnako tak poznala výsledok trestného konania,
na ktoré v späťvzatí žaloby poukazovala. To, že žalovaný bol v roku 2021 oddlžený neznamená, že do

budúcnanebudezodpovedaťzaprípadnésvojezáväzkyatiežtoneznamenásituáciu,žetakétozáväzky
nebudú vymožiteľné. Navyše v prípade úspechu žalobkyne v spore by išlo o rozhodnutie súdu, ktoré je
vykonateľné 10 rokov a nie je vylúčené, aby žalovaný vzhľadom na svoj produktívny vek, v tomto období
získal mzdu alebo majetok určitej hodnoty, z ktorého by pohľadávka žalobkyne mohla byť vymožená.

15. Súd zároveň nezistil sociálne aspekty, pre ktoré by náhrada trov konania žalovanému nemala byť
priznaná. Naopak obidve strany deklarovali, že nemajú hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty,
ale bolo preukázané, že žalobkyňa má príjem vyšší než 2.000,-- eur v hrubej mzde, zatiaľ čo žalovaný
má vymeriavací základ len 137,-- eur. Z procesného hľadiska patrí náhrada trov konania žalovanému,
ktorého sociálna situácia a majetková sféra je horšia než žalobkyne, ktorá mu má náhradu trov konania

zaplatiť. Nepriznaním náhrady trov konania žalovanému by tak došlo k zvýhodneniu žalobkyne, ktorá
má vyšší príjem, oproti žalovanému, ktorý by musel služby za poskytnutie právnej pomoci advokátom
zaplatiť z minimálneho príjmu. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobkyni, ktorá
procesne zavinila zastavenie konania, priznal náhradu trov konania s tým, že ho o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.