Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2315225316.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. XXX/XX, C. C., právne
zastúpený Mgr. Peter Magdálik, advokát, Vajanského 1520, Galanta, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XXX/XX, C. C., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XX, F., právne zastúpený
Mgr. Lukáš Reguli, advokát, Štefánikova 9, Nitra, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 10C/807/2015-634 zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností a to rozostavaného rodinného domu, na parcele registra „C“ č.
674/2, ostatné plochy, parcely „C“, parcela číslo 674/1 o výmere 526 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“ číslo 674/2 o výmere 108 m2, nachádzajúce sa v obci C. C., katastrálne územie C.

C., okres Galanta, zapísané na Okresnom úrade, odbor katastrálny Galanta, na liste vlastníctva č. XXX
a výrokom II. žalobcom v 1. a 2. rade sa priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 137 písm. a) až d), § 470 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia žalobou žiadali súd určiť, že sú výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností opísaných v žalobe. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, z ktorého dôvodu žalobcovia poukazovali na naliehavý právny záujem na podanej žalobe
z dôvodu, že existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením právneho
postavenia žalobcov a inými právnymi prostriedkami nie je možné ho odstrániť. Žalobu skutkovo

vymedzili tak, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej 10. júna 2015 došlo k prevodu nehnuteľností na
žalovaného. V tom období mali finančné problémy, ktoré chceli riešiť prefinancovaním úveru, za ktorým
účelom oslovili pána G., ktorý im povedal, že má pripravené zmluvy a idú k notárovi do Bratislavy. U
notára podpísali dokumenty, ktoré nemali možnosť si prečítať a podpísali ich v domnení, že podpisujú
zmluvy o pôžičke. Pán G. povedal, že im pomôže vybaviť úver, pričom z ich strany bol upozornený,
že to nebude možné, pretože sa nachádzajú v úverovom registri. Neskôr navrhol, že nájde kupca

na dom, pričom volala nejaká pani z realitnej kancelárie, ktorá sa neskôr neozvala. Nakoniec pán G.
povedal, že má kupca na dom za 90 000 eur. Vzhľadom na skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je
okolo 150 000 eur kúpna cena bola nízka. Pán G. po uzavretí zmluvy žiadne listiny im nedal, ktoré si
nakoniec zaobstarali a zistili, že namiesto zmluvy o pôžičke podpísali kúpne zmluvy. Žiadne peniaze od
žalovaného nedostali. Nemali vôľu nehnuteľnosť predať, pretože nevlastnili žiadnu inú nehnuteľnosť.
V prípade, že by mali záujem dom predať, predali by si ho sami za trhovú cenu, ktorá bola okolo 150

000 eur. Z tejto kúpnej ceny by vyplatili dlh v H., B. a kúpili by si inú nehnuteľnosť. Pri podpisovaní
listín u notára sa nachádzali v zložitej finančnej a psychickej situácii, z ktorého dôvodu v tiesni podpísalipredmetné listiny. Pán G. pred podpisom zmluvy ich vôbec neoboznámil s tým, že nepodpisujú zmluvu
o pôžičke. Žalobcovia v žalobe poukázali na kúpnu cenu, ktorá bola vo výške 60 000 eur a podľa bodu
3.2.1. časť kúpnej ceny vo výške 52 591,04 eur sa kupujúci zaviazal zaplatiť na účet G. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX do troch pracovných dní od uzatvorenia
zmluvy za účelom splatenia pohľadávok veriteľa H., B.. Podľa bodu 3.2.2. časť kúpnej ceny vo výške 2
000 eur žalovaný zaplatil kupujúcim pri uzavretí zmluvy v hotovosti avšak žalobcovia popierali, že by im
bola vyplatená. Podľa bodu 3.2.3. časť kúpnej ceny vo výške 5 408,96 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť
na účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o

povolení vkladu vlastníckeho práva. Predmetné číslo účtu im nepatrí, pričom podľa ich informácií tento
účet patrí pánovi G., ktorý ho tam uviedol bez ich vedomia, za účelom získať peňažný prospech na ich
úkor. Všetky tieto skutočnosti si uvedomili až vtedy, keď im prišiel list od žalovaného, pričom nechápali
prečo im píše a prečo sa majú z nehnuteľnosti vysťahovať. Majú obavy, či im neboli podstrčené aj ďalšie
listiny na podpis o ktorých existencii nemajú vedomosť. Podľa názoru žalobcov predmetná kúpna zmluva
je absolútne neplatná z dôvodu absencie vôle predávajúcich vykonať tento právny úkon pričom žalovaný

sa napriek zápisu v katastri nehnuteľností nikdy nestal vlastníkom týchto nehnuteľností.

4. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie právny zástupca žalobcu 1 žiadal, aby súd pripustil
zmenu žalobného petitu v tomto znení: Súd pripúšťa zmenu žalobného petitu v zmysle ktorého
žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností a to rodinného domu na parcele číslo 674/2,

parcely registra C, parcela číslo 674/1 o výmere 526 m2, zastavané plochy a nádvoria parcely registra
C, parcela číslo 674/2, vo výmere 108 m2, nachádzajúcich sa v obci C. C., katastrálne územie C.
C., okres Galanta, zapísané na Okresnom úrade odbor katastrálny Galanta na LV č. XXX. Súd za
účasti právnych zástupcov žalobcu 1, žalovaného a žalobkyni 2 podľa § 139 Civilného sporového
poriadku pripustil navrhnutú zmenu žaloby. Právny zástupca žalobcu dal do pozornosti, že p. I. G.

bol v období od 25.10.2006 do 26.5.2016 konateľom spol. GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409, so
sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, a teda bol konateľom uvedenej spoločnosti aj v dobe, keď
mala byť uzavretá sporná kúpna zmluva so žalobcami, t. j. ku dňa 10.6.2015. Aktuálne je konateľkou
danej spoločnosti p. B. G., ktorá má podľa údajov obchodného registra zapísanú rovnakú adresu
trvalého pobytu ako mal konateľ p. I. G.. V prejednávanom prípade mala ísť časť kúpnej ceny vo výške

5.408,96 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2015 na účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
čo je účet patriaci práve spol. GERONT DSS s.r.o. S uvedeným je potom vhodné podotknúť, že spol.
GERONT DSS s.r.o. figuruje na stránke Ministerstva spravodlivosti SR vo viac ako 60-tich rozhodnutiach
rôznych súdov, pričom predmetom týchto konaní je v niektorých prípadoch aj určenie vlastníckeho
práva vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, príp. konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy. Právny zástupca

žalovaného sa bránil tým, že predmetná kúpna zmluva je platná, ktorú podpísali žalobcovia s poukazom
na samotnú kúpnu zmluvu, ktorá v hlavičke veľkým písmom je označená ako Kúpna zmluva, z ktorého
dôvodu neobstoja tvrdenia žalobcov o tom, že nevedeli aké dokumenty podpisujú. Žalobcovia pri
podpise kúpnej zmluvy museli mať minimálnu skúsenosť, pretože sú vlastníkmi nehnuteľností, pričom
titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je uvedený nasledovne. „Kúpna zmluva číslo V 2473/99 zo

dňa 23.12.1999“. Žalobcovia spolu s kúpnou zmluvou podpísali aj dokument označený ako „DOHODA
O POSTÚPENÍ PRÁV A POVINNOSTÍ ZO STAVEBNÉHO POVOLENIA A SUBLICENČNÁ ZMLUVA“,
titulom ktorej na žalovaného boli postúpené všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného
povolenia týkajúceho sa nehnuteľností. Ďalej bola podpísaná aj Notárska zápisnica, ktorá okrem
iného obsahuje aj vyhlásenie žalobcov, že boli oboznámení s dohodnutými platobnými podmienkami,

podmienkami vypratania nehnuteľnosti a ostatnými podmienkami dohodnutými v kúpnej zmluvy a
notárskej zápisnici. Notárska zápisnica v súlade s § 47 ods. 1 písm. h/ Zákona č. 323/1992 Zb. obsahuje
aj prehlásenie žalobcov, že si notársku zápisnicu prečítali, porozumeli jej obsahu, vyjadruje ich vážnu a
slobodnúvôľu,malidostatokčasunajejpreštudovanieaoboznámeniesasovšetkýmijejustanoveniami,
nepodpísali ju pod nátlakom ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu

ju vlastnoručne podpísali. Čo sa týka neprimeranosti kúpnej ceny, poukázal na Znalecký posudok č.
26/2012 z 09. júna 2012, vypracovaný Ing. Igorom Nitranským, znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 63 600 eur, pričom hodnota nehnuteľnosti po dokončení
bola stanovená na sumu 114 000 eur. Dohodnutá kúpna cena zohľadňovala skutočnosť, že žalobcovia
mohli nehnuteľnosť bezodplatne užívať počas nasledujúcich 6 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, to

znamená, že do 10. decembra 2015.

5. Súd prvej inštancie vypočul žalobcu 1, ktorý uviedol, že pred podpisom zmlúv sa rozprávali s pánom
G., ktorý ich ubezpečoval, že idú k notárovi podpisovať úverovú zmluvu. Na základe tohto dohovoru išlido Bratislavy, kde sa stretli s pánom G. a ten ich zobral k notárovi. Notár na stole mal veľa papierov,
pričom boli vyzvaní, aby papiere podpísali. Papiere podpísal s vedomým, že podpisuje úverové zmluvy.
Podpísali asi 30 papierov, pričom v určitom okamihu žalobkyňa v 2. rade zneistela a nechcela ďalej

pokračovať v podpisovaní papierov. Na to pán G. znervóznel, celý očervenel a povedal, že načo sme tu,
že on nám dom zobrať nechce, ale banka. Potom svoju manželku ukľudnil a došlo k podpisu všetkých
papierov. Okrem pána G. bol prítomný aj nejaký silnejší pán, ktorý v miestnosti na stôl položil 2 000
eur, čo ho prekvapilo, pretože o týchto peniazoch sa nezmienil. Peniaze zobral pán G.. Následne na
to došlo k prepísaniu nejakých papierov, ale konkrétne sa k tomu nevedel vyjadriť. S pánom G. mienil

uzavrieť zmluvu o pôžičke vo výške, ktorú dlhoval banke. V banke zistil, že dlh je vo výške okolo 60
000 eur. Pôžičku mal splácať po pol roku, dokedy sa fyzicky a psychicky dá do poriadku a pokiaľ bude
potrebné, zabezpečí mu aj dobre platenú prácu, aby mohol dlh splatiť. Po uplynutí pol roka mal začať
splácať dlh spolu aj s úrokom, v akej výške si nepamätal. Pokiaľ sa pýtal pána G. prečo na zmluve
figuruje meno žalovaného, svedok mu povedal, aby sa o to nezaujímal, že je to len figúra. Po uplynutí
pol roka sa ozval žalovaný a keďže nevedel kto je pán E. zavolal svedkovi G., ktorý mu povedal, aby

sa nezaujímal a následne mu boli doručené zmluvy, ktoré založil do spisu. Z katastrálneho úradu po
uzavretí zmluvy mu pravdepodobne neprišli žiadne papiere, pretože pokiaľ áno, založil by ich do spisu.
Následne sa nakontaktoval na pani J. a D., ktoré mu povedali, že pán G. je špinavý človek. Potom sa
stretli s pánom G., ktorý bol veľmi nepríjemný a povedal, že chce naspäť dom aj peniaze. Po stretnutí
s pani J. a K. vyplynulo, aby celú záležitosť podal na súd, lebo sa dali obabrať. Žalovaná 2 počas

celého konania sa k predmetu konania nevyjadrila zo psychických dôvodov, pričom až na pojednávaní
konanom 06. apríla 2022 súdu predložila písomné vyjadrenie, ktoré však súd nezobral do úvahy z
dôvodu koncentrácie konania, pretože spor sa vedie od r. 2015 a pokiaľ žalobkyňa v 2. rade vie, že má
psychické problémy a je rozrušená z pojednávania, písomné vyjadrenie mohla predložiť skôr. Žalovaný
potvrdil, že dlhé obdobie podniká s nehnuteľnosťami s tým, že na tento konkrétny prípad vzhľadom

na odstup času sa nepamätá. Pamätal sa, ako mu volal JUDr. Belica, či nechce investovať nejaké
peniaze, pričom pozná aj pána G.. Informoval sa o akú nehnuteľnosť ide a JUDr. Belicovi dal plnú moc,
aby vybavil všetky potrebné záležitosti. Kúpnu zmluvu nepodpisoval. Nehnuteľnosť nevidel avšak JUDr.
Belica vyhotovil fotodokumentáciu z predmetnej nehnuteľnosti. Kúpna cena bola stanovená na základe
znaleckého posudku a časť kúpnej ceny išlo na zaplatenie úveru, ďalšia časť pánovi Motyčkovi a ďalšiu

časť ani neskúmal, či išla pánovi G. resp. JUDr. Motyčkovi, ktorý bol splnomocnený na uzatvorenie
kúpnej zmluvy spolu s finančnou hotovosťou vo výške 2 000 eur pre žalobcov a ktorý išiel overovať
podpisy žalobcom. Kúpnu zmluvu pripravoval JUDr. Belica. Žalovaný si nepamätal, či kúpnu zmluvu čítal
pred podpisom žalobcami. V danom prípade komunikoval len s JUDr. Belicom. Vypratania nehnuteľnosti
sa nedomáhal. Osoby E. K., L. D., D. J. osobne nepozná. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na

Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Galanta, v obci C. C., katastrálne územie C. C., pozemky registra „C“, parcela
číslo 674/1 vo výmere 526 m2, ostatná plocha, parcela číslo 674/2 vo výmere 108 m2 zastavaná plocha
a nádvorie na základe Kúpnej zmluvy č. V 2641/2015, vklad povolený 12. júna 2015. Z predmetného listu
vlastníctva vyplýva, že predchádzajúcimi vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli žalobcovia v 1. a 2.

rade. H., B. oznámila začatie výkonu záložného práva 23.02.2015 na vymoženie pohľadávky vzniknutej
zo zmluvy o zriadení záložného práva V 4307/2012-v.z. 15/2015. Žalobcovia so žalovaným uzatvorili
kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu podľa bodu 3 kúpnej zmluvy, ktorá bola
dohodnutá na 60 000 eur. Dojednanú kúpnu cenu sa kupujúci zaviazal zaplatiť nasledovným spôsobom:
časť kúpnej ceny vo výške 52 591,04 eur sa kupujúci zaviazal zaplatiť na účet číslo: G. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX najneskôr do troch pracovných dní odo
dňa uzatvorenia zmluvy a to za účelom splatenia pohľadávok veriteľa: H. E. L., B., C. XX, v bode
4.1.1. zmluvy, zapísaným do listu vlastníctva pod V 4307/2012, časť kúpnej ceny vo výške 2 000 eur
zaplatil kupujúci pri uzatvorení tejto zmluvy v hotovosti k rukám predávajúceho, odovzdanie a prevzatie
tejto časti kúpnej ceny potvrdili zmluvné strany svojimi podpismi pod zmluvou, časť kúpnej ceny vo

výške 5 408,96 eur sa kupujúci zaviazal zaplatiť na účet číslo: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to
do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva na podklade
zmluvy kupujúcemu. Predávajúci vyhlásil, že platobné miesta (čísla účtov) pre platbu všetkých častí
kúpnej ceny určil kupujúcemu výhradne on, tieto skontroloval a súhlasil s tým, aby kupujúci zaplatil
kúpnu cenu prípadne jej časti na uvedené bankové účty. Predávajúci vyhlásil, že zaplatenie kúpnej

ceny na ním uvedené účty bude mať medzi zmluvnými stranami účinky riadneho a včasného splnenia
záväzku kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný vyzval žalobcov Listom z 4. novembra 2015 o
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na blížiacu splatnosť ich záväzku, pričom žalobcovia
sa zaviazali, že najneskôr do 6 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy vypracú a odovzdajú predmetprevodu žalovanému. V prípade, ak svoj záväzok nesplnia riadne a včas žalovaný má nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 70 eur za každý začatý kalendárny deň omeškania až do splnenia záväzku. Súd
prvej inštancie sa v konaní oboznámil s poslednou výzvou na úhradu pohľadávky z H. adresovanú

žalobcovi v 1. rade, z ktorej vyplýva, že k 02. októbru 2014 predstavuje dlh výšku 1 326,99 eur vrátane
príslušenstva, ktorý žiadali uhradiť bezodkladne, v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný
a budú musieť uhradiť celý dlh z poskytnutého úveru 47 838,56 eur naraz. Znalec Ing. Igor Nitriansky,
znalec z odboru stavebníctva na základe zadania žalobcov v 1. a 2. rade vypracoval znalecký posudok
č. 26/2012 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného rodinného domu. Znalec v závere

znaleckéhoposudkuuviedolvšeobecnúhodnotunehnuteľnostiastaviebnasumu63600euravprípade
dokončenia stavby na sumu 114 000 eur. Zo zmluvy uzatvorenej medzi H., B. a žalobcami v 1. a 2.
rade uzatvorenej 20. decembra 2012 vyplýva, že banka žalobcom poskytla úver vo výške 47 000 eur.
Žalobca1.radepodalnaI.G.17.januára2017naOkresnúprokuratúruGalantaORPZvGalante,trestné
oznámenie vo veci zločinu podvodu a prečinu poškodzovania cudzích práv. Z odôvodnenia sťažnosti
proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave odbor kriminálnej polície 4. oddelenia vyšetrovania

z 31. marca 2017, ČVS: ORP-223/4-VYS-B1-2017 vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 31. marca
2017 ČVS: ORP-223/4-VYS-B1-2017 bolo trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania
zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť I. G. odmietnuté, pretože podľa vyšetrovateľa nie je dôvod na
začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. K vyjadreniu I. G. na
otázku vyšetrovateľa k bankovému účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je uvedený v kúpnej

zmluve zo dňa 10. júna 2015, ktorý podľa zmluvy bolo prevedených 5 408,96 eur uviedol, že „ide o účet
spoločnosti Geront DSS, pričom uvedená suma bola na tento účet prevedená z dôvodu, že manželia B.
mali exekúciu, a bola dohodnutá s manželmi B. a sprostredkovateľom tohto obchodu o províziu a preto
bola zaslaná na účet Geront DSS, kde on vyplácal províziu pani, ktorá ho sprostredkovala manželom
B., avšak jej meno si už nepamätá“. Zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR sú dostupné viaceré

rozhodnutia súdov prvej inštancie, ako aj súdov druhej inštancie v civilnoprávnych veciach, v ktorých
žalovaným je spoločnosť Geront DSS s.r.o., pričom rozhodnutia boli vydané v období, v ktorom funkciu
štatutárneho orgánu žalovaného vykonával I. G.. Jedná sa o rozhodnutia vydané v konaní vedenom
na Krajskom súde v Trnave, sp. zn. 11Co/427/2013, Krajskom súde v Žiline, sp. zn. 7Co/461/2014,
Krajskom súde v Trnave, sp. zn. 24Co/539/2015, Okresnom súde v Trnave, sp. zn. 9C/56/2012. H., B.

podaním z 25. septembra 2017 oznámila súdu, že platba vo výške 50 591,04 eur bola 12. júna 2017 z
účtu č. G., E. s popisom D. E., XXXXXXXXXX na vnútorný účet banky: G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, POL.K NESKOR.ZÚČTOVANIU DO 30 dní.

6. V konaní pred súdom prvej inštancie bol vypočutý svedok I. G. pred súdom uviedol, že žalobcovia

ho požiadali o pomoc, pretože nevedeli splácať úver a hrozila im dražba. Za týmto účelom oslovil
žalovaného, pretože vedel, že má peniaze, ktoré chcel investovať a niečo kúpiť. Túto skutočnosť
oznámil žalobcom a pamätal si ako v Bratislave podpisovali zmluvy, ktoré boli zavkladované a medzi
stranami bola taká dohoda, že do pol roka sa z nehnuteľnosti vysťahujú a nasťahujú sa do nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v C. C., ktorý jeden z manželov zdedil. Po dohode so žalobcami mu bola vyplatená

odmena zo strany žalovaného. Svedok si nepamätal, či žalovaný bol osobne obhliadnuť nehnuteľnosti
alebo poslal svojho advokáta JUDr. Belicu. Jeden z týchto dvoch sa bol pozrieť na nehnuteľnosť,
rozprával sa so žalobcami, a z miesta boli vyhotovené aj fotografie. V prejednávanej veci so žalobcami
sa rozprával len o úvere, pričom o pôžičke sa nehovorilo. Svedkyňa A. E. potvrdila, že pani J. bola
finančnou sprostredkovateľkou pre A. G. G.. Potvrdila, že navrhnutá svedkyňa pani K. zomrela a voči jej

osobe sa konalo množstvo trestných konaní, ktorá žila v spoločnej domácnosti s jej biologickou matkou.
Pani D. nepozná. Potvrdila, že voči pánovi G. sa vedie viacej trestných konaní a pretože bola vypočutá
v množstvách trestných konaní má vedomosť, že I. G. pod rúškom uzavretia zmluvy o pôžičke alebo
úveru dával ľuďom podpisovať kúpno-predajné zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností. Pani K. s pani
M. boli na úrade práce pričom sa prezentovali ako úspešné realitné maklérky - podnikateľky. Pani J.

robila finančnú sprostredkovateľku pre banku a v prípade, že banka úver zamietla, v takom prípade boli
dotyční ľudia posunutí pani K. a pánovi G.. Z účasti na pojednávaniach vie, že ľuďom boli dané papiere
na podpis, aby ich rýchlo podpísali, pričom na vrchu bola zmluva o pôžičke avšak ľudia v skutočnosti
podpisovali kúpne zmluvy. Pán G. bol v Martine odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov,
súdenývBanskejBystrici,alečosatýkakonkrétnejvecižalobkyňanemávedomosť,žebybolodsúdený,

obvinený alebo trestaný. Svedkyňa D. J. si pamätala, ako pani A. bola jej klientkou a pani E. K., ktorá
zomrela bola jej teta. Pri jednej príležitosti ako sedela s pani A. za prítomnosti pani E., ktorá počula, že s
jedným klientom má problém ohľadne úveru, pri ktorej príležitosti pani E. povedala, že má možnosť dať
nám kontakt na jedného pána .Je to seriózny človek a že vie žalobcovi pomôcť. Ako banková poradkyňachcelavybaviťúveržalobcomatovovšetkýchbankách,avšakjednalosaokomplikovanýprípadnakoľko
žalobca nemal dostatočný príjem a žalobkyňa v 2. rade bola domáca. Osobu I. G. nepoznala, v živote
ho nevidela. Pani A. bola dôveryhodný klient a nemala žiadne pochybnosti, že by sa žalobca nemal

kontaktovať s pánom G.. Až následne sa dozvedela, že pani E. K. patrila do nejakej skupiny a jednalo
sa o tri osoby, teda o pani A., E. a pána M., ktorí boli zadržaní. Súd prvej inštancie uznesením na
pojednávaniach zamietol návrhy na výsluchy svedkov L. D., pána N. B. a opakovaný výsluch I. G.. Súd
prvej inštancie na trestnom úseku tunajšieho súdu zistil, že proti I. G. sa vedú dve konania a to vo veci
sp. zn. 2T/131/2019 pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 a sprenevery podľa § 248 ods. 1,4

Trestného zákonníka a vo veci sp. zn. 2T/36/2019 sa prejednáva trestný čin podvodu podľa § 221 ods.
1,3 Trestného zákonníka. Na tunajšom súde sa vedie civilné konanie vo veci sp. zn. 26C/340/2010,
jedná sa o obdobné konanie ako v prejednávanej veci, v ktorej bola vyslovená neplatnosť právneho
úkonu (kúpnej zmluvy) s tým, že uvedené konania doposiaľ nie sú právoplatne skončené.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba bola podaná za účinnosti a platnosti Občianskeho

súdneho poriadku § 80 písm. c), za ktorého súd pre úspešnosť žaloby musel preukázať naliehavý
právny záujem na podaní žaloby. Žalobcovia preukazovali naliehavý právny záujem spočívajúci v
nadobudnutí právnej istoty a bez autoritatívneho rozhodnutia súdu by nedošlo k zmene zápisu v katastri
nehnuteľností. Žalobou na určenie právnej skutočnosti, je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia
právnej skutočnosti, pričom podľa Civilného sporového poriadku nie je potrebné preukazovať naliehavý

právny záujem na určení, pretože tento nevyplýva priamo zo zákona. Za takéto žaloby sa považujú
žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právna teória považuje za právnu skutočnosť, okolnosti
a podmienky, s ktorými právne normy spájajú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Za právne
skutočnosti sa tak považuje aj právne dovolené/nedovolené konanie, závislé na vôli človeka, ktorého
následkom má byť vznik, zmena a zánik právnych vzťahov, a teda spôsobiť právny následok v podobe

právneho aktu, akým je najmä zmluva ako dvojstranný právny akt. Určenie neplatnosti a platnosti
právneho aktu, potom spadá pod žaloby podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, pri ktorom
sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. V prejednávanej veci žalobcovia žiadali súd, aby určil, že
sú bezpodielový spoluvlastníci na označenej nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie
kúpnej zmluvy a iných dokumentov pred notárom. Nebola sporná skutočnosť, že žalobcovia po uzavretí

zmluvy mohli bývať v nehnuteľnosti po dobu pol roka. Spornou skutočnosťou bola vôľa žalobcov uzavrieť
kúpnu zmluvu. Ako prejudicionálnu otázku si súd prvej inštancie riešil platnosť uzavretej kúpnej zmluvy.
Žalobcovia od podania žaloby tvrdili, že zmluvu uzavreli v tiesni a za nevýhodných podmienok. Z
vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobcovia pred uzavretím kúpnej zmluvy boli vo finančnej
tiesni z dôvodu, že nevedeli splácať úver a banka im hrozila s dražbou. Do tejto situácie sa dostali z

dôvodu nízkeho príjmu žalobcu v 1. rade, ktorá skutočnosť bola preukázaná najmä výsluchom svedkyne
D. J., ktorá potvrdila, že žalobcom vybavovala úver vo všetkých bankách, neúspešne, vzhľadom na
príjem žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, ktorá bola domáca. Nakoniec žalobcovia skontaktovali sa
na pána G., ktorého odporučila pani K., ktorá mala byť v konaní vypočutá, avšak medzičasom zomrela.
Žalovaný tvrdil, že mal vedomosť len o uzavretí kúpnej zmluvy a nie zmluvy o pôžičke. Svedok I. G.

toto tvrdenie žalovaného potvrdil. Vôľou žalobcov bolo zabezpečiť vyplatenie úveru zmluvou o pôžičke
a nie previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobcovia nie sú vlastníkmi inej nehnuteľnosti,
v ktorej by po prevode nehnuteľnosti mohli ísť bývať spolu aj s dvoma maloletými deťmi. Pokiaľ by tomu
tak bolo, po uzavretí kúpnej zmluvy im nič nebránilo sa do tejto nehnuteľnosti nasťahovať. Je pravdou,
že žalobca v konaní potvrdil, že mohli ísť bývať k svokrovi, avšak jednalo by sa len o dočasné bývanie

a nie vyriešenie bytovej situácie pri zvážení nízkeho príjmu žalobcu v 1. rade a žalobkyni v 2. rade,
ktorá je domáca. Podľa názoru súdu žalobcovia podpísali kúpnu zmluvu aj za nevýhodných podmienok.
Kúpna cena činila 60 000 eur, ktorá je nízka aj vzhľadom na znalecký posudok, v zmysle ktorého
primeraná cena je 63 000 eur a po dokončení 114 000 eur k 08. júnu 2012, pričom v roku 2015 došlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy, v ktorej dobe nehnuteľnosť mohla mať vyššiu hodnotu. Súd na internetovej

stránke O. zistil, že v obdobnom období sa staršie nehnuteľnosti postavené v rokoch 1960-1970
v D. predávali za vyššie sumy ako 100 000 eur. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o dohode príliš
nízkej kúpnej ceny / laesoi enormis / pokiaľ takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Samotná
neprimeraná výška kúpnej ceny sama osobe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/244/2018. V danom prípade je nelogické, aby uzavretou

kúpnou zmluvou došlo k prevodu vlastníctva a k vyplateniu úveru z kúpnej ceny, avšak za tejto situácii,
v ktorej sa žalobcovia ocitli, zostali by bez strechy nad hlavou a aj bez finančných prostriedkov. Z kúpnej
ceny bol vyplatený úver poskytnutý H., B., odmena pre pána G. a okrem toho dohodnutých 2000 eur
žalobcovia tvrdili, že nedostali a žalovaný túto skutočnosť síce rozporoval, ale nepreukázal vyplatenietejto sumy žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v kúpnej cene bolo zohľadnené bezodplatne užívať pol
roka nehnuteľnosť po uzavretí kúpnej zmluvy, súd uvádza, že v takom prípade nájom by musel činiť
mesačne 500 eur. Žalobcovia tvrdili, že neuzavreli kúpnu zmluvu a že po podpísaní zmluvy mohli v

nehnuteľnosti bývať pol roka, aby sa dostali zo zlej finančnej situácii a po pol roku by začali splácať
pôžičku. Žalovaný v konaní nepreukázal, že strany uzavreli kúpnu cenu so zohľadnením nájmu za pol
roka a toto tvrdenie žalovaného nevyplýva ani z kúpnej zmluvy, resp. z iných predložených listinných
dôkazov. Svedok G. potvrdzoval vo svojej výpovedi, že pol roka po uzavretí kúpnej zmluvy žalobcovia
môžu v nehnuteľnosti bývať po dobu pol roka. Vzhľadom na povesť svedka súd jeho výpoveď považuje

za neobjektívnu. Čo sa týka úspešnosti / neúspešnosti dražby v tomto smere sa súd nevyjadruje,
lebo sa jedná o špekulácie z dôvodu, že nie je známe, či by prvá dražba bola úspešná alebo nie.
V konečnom dôsledku je potrebné poukázať na nečinné konanie žalovaného, ktorý sa nezaujímal
o nehnuteľnosť. Splnomocnil svojho právneho zástupcu na vyhotovenie fotodokumentácie, ďalšieho
človeka na podpísanie kúpnej zmluvy. Čo sa týka osoby pána G. v konaní bolo preukázané, že je to
osoba nedôveryhodná, ktorá má viacej trestných, civilných konaní podľa výpovede svedkyne E., ktoré

sa vedú na viacerých súdoch Slovenskej republiky a aj na tunajšom súde, ako bolo uvedené v bode
24 rozsudku. Žalovaný nemohol mať vedomosť o uzavretej dohode medzi svedkom G. a žalobcami z
dôvodu, že týchto dohôd sa nezúčastňoval. Žalovaný nemôže mať vedomosť ohľadne druhu uzavretej
zmluvy, kúpnej ceny a ani z akého dôvodu žalobcovia mohli ostať bývať pol roka v nehnuteľnosti. Na
základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že kúpna zmluva je neplatným právnym

úkonom, ktorá nemá žiadne právne účinky. Žalobcovia kúpnu zmluvu neuzavreli slobodne a vážne.
Nikdy nemali záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, ale zmluvy o pôžičke. Žalobcovia po celý čas konali
v tiesni, v strese vyriešiť si finančnú situáciu vyplatením úveru a pod hrozbou dražby. Právny úkon je
neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka . Uzavretie kúpnej zmluvy za týchto podmienok je v rozpore
s dobrými mravmi / § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka /. Pokiaľ žalobcovia nemali úmysel uzavrieť kúpnu

zmluvu, ale zmluvu o pôžičke, potom nie je možné ani hovoriť o dohodnutej výške kúpnej ceny, ktorá je
nízka. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že samotná kúpna zmluva,
ale aj ostatné dokumenty obsahovali veľkým písmenom ich označenie v tomto smere súd uvádza, že
zmluva bola podpisovaná v tiesni, v psychickom rozrušení a žalobcovia si kúpnu zmluvu nečítali, len pod
nátlakom pána G. papiere podpísali. Právny zástupca v konaní rozporoval tvrdenia žalobcov, že zmluvu

si neprečítali a že zmluva bola podpísaná pod nátlakom svedka G., avšak konkrétne otázky v týchto
tvrdeniach žalobcov na svedka G. nemal. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. To isté
sa týka aj podpísania notárskej zápisnice a ďalších podpísaných dokumentov. Žalobcovia v 1. a 2. rade
mali v konaní plný úspech a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

8. Voči tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne, alternatívne, že napadnutý rozsudok zruší.

9. Odvolanie odôvodnil tým, že má za to, že v predmetnom konaní ide o žalobu podanú v zmysle §

80 písm. c) OSP a teda s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP v spojitosti s ustanovením §
470 ods. 1 CSP ide o žalobu na určenie, či tu právo je, alebo nie je. Súd prvej inštancie mal teda pri
posudzovaní obsahu žaloby správne aplikovať ustanovenie § 137 písm. c) CSP a nie ustanovenie §
137 písm. d) CSP, nakoľko v tomto konaní nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti. V dôsledku
aplikácie nesprávnej právnej normy súd v predmetnom rozsudku následne iba skonštatoval, že ide

žalobu, pri ktorej sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. Žalovaný má za to, že súd by sa pri aplikácii
správnej normy mal v rozsudku vysporiadať s preukázaním naliehavého právneho záujmu, čo však v
predmetnom rozsudku absentuje. Súd v 33. odseku rozsudku uvádza, že v prejednávanej veci medzi
nebolo medzi stranami sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy a iných dokumentov pred notárom a nebola
sporná ani skutočnosť, že žalobcovia nehnuteľnosť mohli v celom rozsahu užívať po dobu pol roka

od uzatvorenia kúpnej zmluvy. Spornou však bola vôľa žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu. Z uvedeného
dôvodu súd ako prejudiciálnu otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy. V nadväznosti na uvedené súd v
odseku 35. rozsudku konštatuje tvrdenie žalobcov, že kúpnu zmluvu uzatvorili v tiesni a za nevýhodných
podmienok, pričom súd z vykonaného dokazovania prijal záver, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy
boli žalobcovia vo finančnej tiesni, pričom nespĺňali podmienky na poskytnutie nového úveru zo strany

banky. V 36. odseku rozsudku súd ďalej konštatuje, že vôľou žalobcov bolo zabezpečenie vyplatenia ich
existujúceho úveru prostredníctvom zmluvy o pôžičke a nie previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na tretiu osobu. Tieto závery súd podporil tvrdením, že žalobcovia nevlastnia žiadnu inú nehnuteľnosť,
do ktorej by po uzatvorení kúpnej zmluvy mohli ísť bývať a pokiaľ by tomu tak nebolo, po uzatvoreníkúpnej zmluvy by žalobcom nič nebránilo presťahovať sa. V konaní bol na návrh žalobcov vypočutý
svedok D. J., z ktorej výpovede vyplýva, že sa žalobcom pokúsila sprostredkovať poskytnutie úveru,
avšak bezúspešne z dôvodu ich nízkeho príjmu. Z výpovede svedka D. J. však vyplýva aj to, že

žalobcovi v I. rade dala následne, t.j. po neúspešnom sprostredkovaní poskytnutia úveru, kontakt na
pani E. K., ktorá poznala svedka I. G.. Svedok D. J. však ďalej v predmetnej veci nekomunikovala ani
so žalobcami ani s pani E. K., pričom uviedla, že pána I. G. nikdy v živote nevidela a nepozná ho.
Ďalší žalobcami navrhnutý svedok A. E. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobcov vôbec
nepozná a o okolnostiach uzatvorenia kúpnej zmluvy nemá absolútne žiadne vedomosti. Súd sa však

aj napriek tomu stotožnil s (podľa názoru žalovaného) účelovými tvrdeniami žalobcov o tom, že mali
záujem výlučne na uzatvorení zmluvy o pôžičke. Súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s podstatnou
skutočnosťou, že medzi kontaktom vyššie uvedených svedkov s pánom G. a následným uzatvorením
samotnejkúpnejzmluvyuplynulodostatočnedlhéčasovéobdobie,počasktoréhomohližalobcoviasvoje
rozhodnutie uzatvoriť kúpnu zmluvu zmeniť. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
reálnymimožnosťamižalobcovposkytnutúpôžičkuajriadneavčassplácať(vprípade,akbymalizáujem

o uzatvorenie zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdia). Žalovaný si na tomto mieste dovoľuje poukázať aj na
skutočnosť, že súd sa rovnako nevysporiadal s otázkou, prečo žalobcovia uzatvorili „zmluvu o pôžičke“
až na sumu vo výške 60.000,- Eur, keďže tvrdia, že mali záujem výlučne len na zaplatení ich splatného
úveru. Tento záväzok však v zmysle žalovaným predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom v
I. rade a pracovníčkou H. E. L., B. predstavoval k 08.06.2015 sumu vo výške 52.241,04,- eur a v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy sumu vo výške 52.591,04 Eur, a teda na jeho úhradu by im postačovala
pôžičkapribližneo7.500,-Eurnižšia,akoimžalovanýpreukázateľneuhradil. Žalovanýpovažujeurčenie
kúpnej ceny na základe znaleckého posudku za jeden z najtransparentnejších spôsobov, aký možno pri
dojednaní akejkoľvek odplaty použiť. Čo sa týka názoru súdu, že predmetná nehnuteľnosť „mohla mať aj
vyššiu hodnotu“, žalovaný toto tvrdenie považuje za svojvoľné a nepreskúmateľné. Žalovanému taktiež

nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia zákona súd v predmetnom civilnom sporovom konaní, ktoré
je okrem iného postavené aj na princípe rovnosti strán (článok 6 CSP), princípe bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (článok 8 CSP) a princípe kontradiktórnosti (článok 9 CSP), z vlastnej vôle vykonal
zisťovanie ceny nehnuteľnosti prostredníctvom internetového portálu. Nad to všetko však žalovanému
absolútne nie je zrejmé, ako dokázal súd z internetového portálu preskúmať hodnotu nehnuteľnosti

spätne k dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozsudku uvedený súdom
zabezpečený internetový inzerát sa nenachádza v súdnom spise a ani nebol vykonaný ako dôkaz na
pojednávaní, žalovaný takýto postup súdu považuje za nezákonný. Súd v závere 37. odseku rozsudku
síce uvádza, že samotná neprimeraná výška kúpnej ceny sama o sebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej
zmluvy, pričom svoj právny záver o neplatnosti kúpnej zmluvy aj z dôvodu neprimeranej výšky kúpnej

ceny opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. V odseku 38. rozsudku súd hodnotí ako nelogické, aby
kúpnou zmluvou došlo k prevodu vlastníctva na žalovaného a k uhradeniu splatného úverového záväzku
žalobcov, za situácie kedy by žalobcovia zostali bez strechy nad hlavou a aj bez finančných prostriedkov.
Súd zároveň dodáva, že žalovaný nepreukázal uhradenie časti kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur
žalobcom. Odvolateľ poukázal na na bod 3.2.2. Kúpnej zmluvy, veta za bodkočiarkou, kde zmluvné

strany prehlásili, že svojimi podpismi potvrdzujú zaplatenie a prevzatie tejto časti kúpnej ceny. Žalovaný
vo svojej výpovedi taktiež potvrdil, že splnomocnenému zástupcovi JUDr. Daliborovi Motyčkovi odovzdal
pred podpísaním kúpnej zmluvy žalobcami hotovosť vo výške 2.000,- Eur, určenú na úhradu predmetnej
častikúpnejcenyžalobcom.TaktiežajsvedokI.G.vosvojejvýpovediuviedol(ajetovkonanínesporné),
že po dohode so žalobcami mu bola uhradená odmena na bankový účet a žiadne peniaze v hotovosti

neobdržal. Tieto dôkazy však súd prvej inštancie vo svojom rozsudku úplne odignoroval a opäť si v
celom rozsahu prisvojil tvrdenia žalobcov. Súd prvej inštancie 38. a 39. odseku rozsudku spochybňuje
dôveryhodnosť svedka I. G., a to najmä s poukazom na prebiehajúce civilné a trestné konania vedené na
Okresnom súde Galanta špecifikované v 24. odseku rozsudku. Ako v rozsudku konštatuje samotný súd,
ani jedno z uvedených konaní nie je právoplatne skončené. Naviac súd neoboznámil strany konania so

skutkovým stavom v predmetných konaniach a preto závery (aj keby právoplatné) prijaté v uvedených
konaniach nemožno za žiadnych okolností porovnávať s vecou prejednávanou v tomto konaní. Žalovaný
pretopovažujetietotvrdeniazanepreskúmateľné.Žalovanýtaktieždávadopozornostiodvolaciehosúdu
skutočnosť, že z obsahu listinných dôkazov predložených samotnými žalobcami vyplýva, že žalobca v I.
rade v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy podal proti I. G. trestné oznámenie, ktoré bolo uznesením

vyšetrovateľa z 31.03.2017 ČVS: ORP-223/4-VYS-B1-2017 odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Súd síce v 17. odseku rozsudku
spomína predmetné uznesenie v rámci zhrnutia skutkového stavu, nikde inde v rozsudku mu už však
pozornosť nevenuje. Podľa ustanovenia § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánovo tom, že bol spáchaný trestný čin. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v I. rade voči predmetnému
uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola celkom zjavne zamietnutá, žalovaný dôvodne predpokladá, že
orgány činné v trestnom konaní preskúmali okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy aj z pohľadu noriem

trestného práva, a to s výsledkom, že k porušeniu práva neprišlo. Súd prvej inštancie však predmetné
skutočnosti nebral na zreteľ a úplne ich pri hodnotení dôkazov odignoroval. Naopak, na základe
čiastkových informácií o neprávoplatne skončených súdnych konaniach vyhodnotil osobu svedka I. G.
ako nedôveryhodnú a jeho svedeckú výpoveď nebral do úvahy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný
za to, že uvedeným postupom došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f)

CSP. Súd 39. odseku rozsudku uvádza, že žalovaný bol nečinný a nezaujímal sa o nehnuteľnosť, svojho
právneho zástupcu splnomocnil na vyhotovenie fotodokumentácie a ďalšieho človeka na podpísanie
kúpnej zmluvy. Žalovaný sa nezúčastňoval rokovaní o dohode medzi svedkom G. a žalobcami. Podľa
názoru súdu žalovaný nemôže mať vedomosť ohľadne druhu uzavretej zmluvy, kúpnej cene a ani z
akého dôvodu žalobcovia mohli bývať v nehnuteľnosti po dobu polroka od uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Žalovaný považuje vyššie uvedené tvrdenia súdu za zmätočné, pričom sú v rozpore s vykonanými

dôkazmi. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s odstupom času si všetky okolnosti prípadu nepamätá
(a zrejme preto niektoré uviedol nepresne). Žalovaný však celkom jasne uviedol, že dlhé obdobie
podniká v oblasti realít a v predmetnej veci splnomocnil svojho vtedajšieho právneho zástupcu -
advokáta JUDr. Miroslava Belicu na všetky úkony súvisiace s kúpou nehnuteľnosti. Uvedený postup,
kedy žalovaný, ako podnikateľ splnomocnil svojho advokáta, žalovaný považuje za úplne legitímny a v

praxibežný.Jesícepravda,žežalovanýnebolosobneprítomnýnastretnutívnotárskomúrade,vktorom
žalobcovia osvedčovali svoje podpisy na kúpnej zmluve, notárskej zápisnici a dohode o prevode práv a
povinnostízostavebnéhopovolenia,žalovanývšakvtenistýdeňeštepreduvedenýmstretnutímosobne
podpísal a odovzdal potrebný počet vyhotovení kúpnych zmlúv ním splnomocnenému zástupcovi JUDr.
Daliborovi Motyčkovi, ktorý bol v predmetnom období koncipientom JUDr. Miroslav Belicu. K bodu

40. a 41. odôvodnenia rozsudku žalovaný namietol, že súd si len nekriticky a úplne jednostranne v
celom rozsahu osvojil tvrdenia žalobcov, pričom žalovanému nie je jasné, na základe akých vykonaných
dôkazov súd dospel k tak jednoznačnému záveru, že kúpna zmluva bola podpísaná v tiesni a pod tlakom
pána G.. Uvedené tvrdenie je totiž uvedené iba v samotnej žalobe a neskôr vo výpovedi žalobcu v
I. rade, avšak žalobcovia toto svoje tvrdenie nepodporili absolútne žiadnym dôkazom. Preto zastáva

názor, že dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli žalobcovia. Žalobcovia (a v tomto prípade pri
rozhodovaní aj súd) z dôvodu dôkaznej núdze nie sú oprávnení preniesť ťarchu dôkazného bremena na
žalovaného.Súdsavrozsudkuprihodnoteníokolnostípodpisovaniakúpnejzmluvyvôbecnevysporiadal
so skutočnosťou, že spolu s kúpnou zmluvou bola zo strany žalobcov podpísaná aj Notárska zápisnica
a Dohoda o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia a sublicenčná zmluva. Súd len stroho

skonštatoval, že tieto dokumenty žalobcovia podpísali v tiesni a psychickom rozrušení. Súd sa však
nevyjadril k tomu, že v kontexte všetkých podpisovaných dokumentov, ktoré boli označené veľkými
nadpismi, žalobcovia museli mať vedomosť o tom, že nepodpisujú zmluvu o pôžičke. Žalovaný totiž
v konaní poukázal na titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko na liste vlastníctva k
nehnuteľnosti bolo v čase, kedy nehnuteľnosť vlastnili žalobcovia uvedený titul nadobudnutia „Kúpna

zmluva č. V 2473/99 zo dňa 23.12.1999“. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobcovia museli mať pred
uzatvorením kúpnej zmluvy skúsenosť s takýmto záväzkovým vzťahom.

10. K odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca 1 a uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s obidvomi výrokmi rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/807/2015-634 zo

dňa 27.4.2023, ktorým konajúci súd rozhodol v celom rozsahu v súlade so žalobou podanou žalobcami
v 1. a 2. rade a určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutých
nehnuteľností v kat úz. C. C., zapísaných na LV č. XXX, evidovanom katastrálnym odborom Okresného
úradu Galanta a priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov
konania. Žalobca v 1. rade má za to, že oba výroky predmetného rozsudku Okresného súdu Galanta sú

vecne správne, dotknutý rozsudok zodpovedá vykonanému dokazovaniu v tejto veci, ktoré dokazovanie
súd správne vyhodnotil, rozsudok je správne a náležite odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
a jeho odôvodnenie dáva odpovede na všetky rozhodujúce otázky a okolnosti, súd dospel k svojim
záverom po náležitom, správnom a zákonnom vyhodnotení veci a v súlade s vykonaným dokazovaním,
a to tak po skutkovej ako aj po právnej stránke. Má za to, že vo vyššie uvedenom konaní bolo vykonaným

dokazovaním riadne preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
dotknutých nehnuteľností v kat. úz. C. C., ďalej, že kúpna zmluva zo dňa 10.6.2015, ktorou mali previesť
vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného, je absolútne neplatným právnym úkonom
(aj) podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nebola zo strany žalobcov v 1. a 2. rade(príp. aj žalovaného) uzavretá a podpísaná slobodne a vážne. Žalobcovia sa postupne stretli s viacerými
osobami (p. D. A. K., p. J., A. G.), s ktorými po celý čas komunikovali výlučne o tom, že si chcú zobrať
úver a nikdy sa s nimi nebavili o tom, že by chceli alebo mali záujem dotknuté nehnuteľnosti predať.

Zo strany p. G. im bolo po celý čas, počas ktorého s nim udržiavali komunikáciu, prezentované, že
budú podpisovať a podpisujú úverová zmluvu. Zámerom žalobcov bolo získať úver, ktorým by splatili
úver v H. a následne by tento nový úver riadne ďalej splácali. Toto úsilie vyvíjali žalobcovia výlučne za
tým účelom, lebo nechceli prísť o strechu nad hlavou (o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje dotknutá
kúpna zmluva). Žalobcovia nie sú vlastníkmi žiadnych iných nehnuteľností, a teda v prípade ak by

prišli o tieto nehnuteľnosti, museli by riešiť otázku svojho bývania, a to tým spôsobom, že by museli
osloviť členov svojej rodiny, či budú takí láskaví a dovolia im u nich bývať. Žalobcovia konali v tiesni,
zhone a strese, neskúsenosti a vo finančnej závislosti, keďže museli splácať úver v H. E. L., čo práve
chceli riešiť poskytnutím úveru. Zároveň bolo preukázané, že dotknutá nehnuteľnosť mala byť z ich
strany predaná výrazne pod cenu (za sumu 60.000,- Eur podľa kúpnej ceny), pričom podľa znaleckého
posudku (založeného v súdnom spise) by dotknuté nehnuteľnosti mali cenu 114.000,- Eur, pričom ani

len z uvedenej neprimerane nízkej kúpnej ceny im nebola zaplatená ani jej časť. Tu je daný aj ďalší
dôvod absolútnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2015, a to dôvod podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, kedy neprimeraná kúpna cena aj v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
predstavuje rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), príp. aj úžeru podľa ust. § 39a
Občianskeho zákonníka (ako ďalší dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu). Navyše ani len táto

neprimerane nízka kúpna cena žalobcom nebola nikdy vyplatená, a to ani čiastočne, keďže z predmetnej
kúpnej ceny nedostali absolútne nič. Ohľadom postoja a vôle (slobody a vážnosti vôle) žalovaného
uzavrieť dotknutú kúpnu zmluvu zo dňa 10.6.2015 žalobca v 1. rade poukazuje aj na tie skutočnosti,
že žalovaný na pojednávaní na Okresnom súde Galanta uviedol, že ani len nevedel aké nehnuteľnosti
kupuje,nebolsiichnikdyanilenpozrieť,nevedeluviesť,čisadomáhalniekedyichvyprataniažalobcami,

nikdy nekomunikoval so žalobcami a ani len nevedel, či dotknutú kúpnu zmluvu zo dňa 10.6.2015 čítal
predjejpodpisom.Vdanomsmerejepotomajvážnosťprejavuvôležalobcuvyjadrenávdotknutejkúpnej
zmluve minimálne otázna. Na základe uvedených skutočností ako aj ďalších skutočností, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania a sú obsiahnuté (aj) v odôvodnení dotknutého rozsudku, je zrejmé a v konaní
bolo preukázané, že žalobcovia podali žalobu v tomto konaní dôvodne, svoje tvrdenia v konaní riadne

preukázali vykonanými dôkazmi, nikdy nepreviedli vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na
žalovaného(akoaninažiadnuinúosobu)asúbezpodielovýmispoluvlastníkmidotknutýchnehnuteľností
aj k dnešnému dňu, a teda oba výroky rozsudku Okresného súdu Galanta sú správne a v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na to, aby odvolací súd dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

11. K vyjadreniu žalobcu 1 sa vyjadril odvolateľ (odvolacia replika) a uviedol, že opätovne poukazuje
na skutočnosť, že sám žalobca 1 na pojednávaní konanom 02.03.2023 na otázku súdu uviedol, že v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mali žalobcovia možnosť bývať u svokrovcov, teda u rodičov žalobcu
2. Odhliadnuc od uvedeného, samotná kúpna zmluva poskytovala žalobcom dostatočne dlhý časový

priestor 6 mesiacov na vyriešenie otázky ich budúceho bývania. Uvedené tvrdenia žalobcu v I. rade,
ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie preto žalovaný považuje za nepravdivé a účelové. K tvrdeniu o
časovej tiesni žalobcov môže žalovaný uviesť len toľko, že v čase podpisu kúpnej zmluvy síce bola
na liste vlastníctva k nehnuteľnosti zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva zo strany
spoločnosti H., B., žalobcovia však o uvedenej skutočnosti nemali vedomosť. Uvedené vyplýva priamo

z výpovede žalobcu 1 na pojednávaní dňa 02.03.2023. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť,
že záložný veriteľ H., B. v tom čase síce oznámil začatie výkonu záložného práva, avšak nerobil
kroky smerujúce k samotnej dražbe. V opačnom prípade by totiž na liste vlastníctva k nehnuteľnosti
bola zapísaná aj poznámka o konaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Aj vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že žalobcovia svoje tvrdenia o časovej tiesni a zhone zneužívajú na vyvolanie pocitu, že

sú obeťami. Jediným, kto nedodržal všetky svoje záväzky sú však žalobcovia, ktorí využili žalovaného
na uhradenie ich splatného úveru a následne spôsobom zneužívajúcim právo už takmer 8 rokov
bránia žalovanému vo výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú stále obývajú. Hodnota
nehnuteľnosti uvádzaná žalobcom v I. rade je v predmetnom znaleckom posudku uvedená ako cena
nehnuteľnosti v dokončenom stave. Znalec však v znaleckom posudku určil (vtedy) aktuálnu hodnotu

nedokončenejnehnuteľnostinasumu63.600,-Eur.Žalovanýpretokúpnucenuuvedenúvkúpnejzmluve
považuje za primeranú. Je pritom nesporné, že žalovaný žalobcom uhradil kúpnu cenu riadne a včas.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dlhé roky obchoduje v oblasti realít a jeho právny zástupca
JUDr. Belica v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy disponoval plnomocenstvom na všetky úkony súvisiace skúpou predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný taktiež uviedol, že JUDr. Belica mal rovnaké plnomocenstvá
aj pri iných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, pri kúpe ktorých žalovaný postupoval rovnakým
spôsobom ako v prejednávanej veci. Je preto logické, že žalovaný si nemohol detailne spomenúť na

všetky okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, navyše, ak kúpu predmetnej nehnuteľnosti bral čisto len ako
investičnú príležitosť, ktorú pre neho právne a administratívne zastrešil jeho právny zástupca. Žalovaný
si však (najmä z uvedeného dôvodu) celkom presne spomenul na pre neho podstatné fakty, a to na
výšku kúpnej ceny, spôsob jej určenia a rovnako aj na spôsob jej úhrady. Tieto skutočnosti však súd v
rozsudku nijako nezohľadnil.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami 1
a 2 a žalovaným je neplatná, a teda že žalobcovia 1 a 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností.

14. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

15. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/

a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným

a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

17. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c), alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu (písm. d).18. Odvolateľ v prvom rade namietal, že súd nesprávne vyhodnotil, že ide o žalobu podľa § 137 písm. d)
CSP, následkom čoho neskúmal, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie v bodoch 28. až 30.
odôvodnenia rozsudku uviedol, že za právne skutočnosti je potrebné považovať aj právne dovolené /
nedovolené konanie, závislé od vôle človeka, ktorého následkom má byť vznik, zmena a zánik právnych
vzťahov. Súd prvej inštancie však opomenul, že žalobcovia 1 a 2 sa v konaní domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, nie určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou

vlastnícke právo previedli na žalovaného. Otázku neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy súd skúmal ako
otázku predbežnú. Určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností
je však určením, či tu právo (v danom prípade vlastnícke) je, alebo nie je (aktuálne § 137 písm. c) CSP,
v čase podania žaloby § 80 písm. c) OSP). Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že ide
o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, v dôsledku čoho sa naliehavý právny záujem na požadovanom
určení nepreukazuje. Civilný sporový poriadok v citovanom ust. § 137 písm. c) CSP žalobu o určení,

či tu právo je alebo nie, podmieňuje existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Je
povinnosťou žalobcu preukázať svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda musí na
jednej strane poukázať na skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k
potrebe určiť súdom, či právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje právnu neistotu vzťahu strán konania

alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie). Súd prvej inštancie však neskúmal, či sú tieto podmienky
splnené, pričom absentujú závery o tom, či žalobcovia 1 a 2 majú naliehavý právny záujem na určení,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

19. Ďalej odvolateľ namietal závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v bodoch 35. až 42. odôvodnenia

rozsudku s tým, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd preskúmal závery súdu
prvej inštancie vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a následnému právnemu posúdeniu nároku
žalobcov a dospel k záveru, že je potrebné dať za pravdu odvolateľovi.

20. V prvom rade súd prvej inštancie v bode 35. – 36. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia uzavreli kúpnu zmluvu v tiesni a nemali vôľu sporné
nehnuteľnosti predať, lebo chceli uzavrieť zmluvu o pôžičke. Súd prvej inštancie však uvedené závery
nijako neprepojil s konkrétnymi skutkovými zisteniami, resp. výsledkami vykonaného dokazovania.
Odkázal len na tvrdenia žalobcu 1. Tieto tvrdenia však boli v konaní popreté žalovaným, o ktorom však

súd v bode 39. odôvodnenia rozsudku uviedol len to, že žalovaný bol v procese kúpy nehnuteľnosti
nečinný, na úkony splnomocnil právneho zástupcu a o dohodách žalobcov s p. G. nemohol mať
vedomosť. O svedkovi G. súd uzavrel, že sa jedná o nedôveryhodnú osobu. Z pohľadu odvolacieho
súdu súd prvej inštancie však opomenul venovať akúkoľvek pozornosť dôveryhodnosti tvrdení žalobcu
1. Žalobca 1 bol vypočutý na pojednávaní dňa 29.05.2017 (č.l. 81), pričom uviedol len to, že sa s p. G.

rozprávali, že podpíšu u notára zmluvy o úvere. Na stole mal notár veľa papierov, opatrili ich asi 30-
timi podpismi. Z výpovede žalobcu 1 podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalobcovia boli
v časovej tiesni, že by im bolo odopreté si papiere prečítať, alebo že by neboli zodpovedané ich otázky
ohľadom listín na podpis (ak by nejaké mali). Počas celého konania žalobca 1 neuviedol ani raz, v akej
sume malo ísť o úver, aká mala byť výška splátky a aké boli podmienky údajného úverového vzťahu.

Na pojednávaní dňa 03.11.2022 na otázku súdu k podmienkam uzavretia domnelej zmluvy o pôžičke
žalobca 1 uviedol (č.l. 548 rub), že si mal pol roka odpočinúť a potom mal pôžičku splácať aj s úrokom,
ale v akej výške, to sa s p. G. nedohodli. Podpisoval papiere u notára, o výške úrokov vedomosť nemal,
lebo bol v zlom psychickom rozpoložení, tak sa o tieto veci nezaujímal. Z pohľadu odvolacieho súdu,
samotná skutočnosť, že žalobcovia neboli schopní splácať úver, ktorý mali v H., pričom banka mohla

pristúpiť k výkonu záložného práva nijako nepreukazuje, že by žalobcovia v dôsledku tejto vedomosti
boli v takom dlhodobom zlom psychickom rozpoložení, že by neboli schopní si listiny, ktoré u notára
podpísali, aj prečítať, alebo zaujímať sa o ich obsah. Osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že akákoľvek
forma nátlaku nebola tvrdená ani jedným zo žalobcov. Žalobca 1 na pojednávaní dňa 03.11.2022 uviedol
len to, že bol v zlom psychickom rozpoložení, čo jednak v konaní nebolo podporené inými dôkazmi (napr.

výpoveďami svedkov, notára, či samotnej žalobkyne 2) a navyše je nutné podotknúť, že ak malo byť
toto zlé psychické rozpoloženie vyvolané tým, že žalobcovia mohli o dom prísť v dôsledku nesplácania
úveru v H., potom je potrebné vziať do úvahy, že žalobcovia mali vedomosť o tejto skutočnosti minimálne
od októbra 2014 (ako vyplýva z vykonaného dokazovania – bod 14. odôvodnenia – posledná výzvana úhradu pohľadávky z H. zo dňa 02.10.2014, ktoré mala predchádzať jednorazovému zosplatneniu
úveru), pričom kúpnu zmluvu uzavreli dňa 10.06.2015, teda s odstupom viac ako 7 mesiacov. Osobitne
protirečivo vyznieva aj tvrdenie žalobcu 1 na pojednávaní dňa 03.11.2022, keď uviedol, že sa pri podpise

zmlúv pýtal, prečo tam figuruje meno žalovaného, pričom mal byť zo strany p. G. ubezpečený, že je to
len figúra a že tam meno p. G. nemôže figurovať, len on má už veľa nehnuteľností a je to okaté. Pri
uvedenej výpovedi žalobcu 1 nie je možné sa nepozastaviť nad tým, ako si mohol žalobca 1 pri podpise
zmluvy všimnúť meno kupujúceho (menšími písmenami) avšak nemohol si všimnúť omnoho väčším
písmom nadpis – Kúpna zmluva uvedený priamo na tej istej strane zmluvy nad označením kupujúceho.

Osobitne vyznieva nepochopiteľne tvrdenie žalobcu 1, že si myslel, že ide o zmluvu o úvere, ale „meno
p. G. tam nemôže figurovať, len on má už veľa nehnuteľností a je to okaté“. S týmito rozporuplnými
tvrdeniami žalobcu 1 sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, pričom odvolaciemu súdu nie
je zrejmé, z akých dôkazov dospel súd prvej inštancie ku skutkovým zisteniam, že obaja žalobcovia
boli trvalo, viac ako 7 mesiacov, v takom citovom rozrušení, že si neuvedomili, čo podpisujú, resp. že
by okolnosti podpisu predmetných listín nasvedčovali tomu, že ich vôľa smerovala mylne k uzavretiu

zmluvy o úvere a nie kúpnej zmluvy.

21. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podrobne ani listinnými dôkazmi založenými v spise, napr.
samotnou kúpnou zmluvou. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že kúpna zmluva (č.l. 481 – 483)
pozostáva zo štyroch strán, pričom podpisy oboch žalobcov sa nachádzajú na každej strane a na jej

samotnom konci, teda len samotnú kúpnu zmluvu podpísali obaja žalobcovia - každý 4 krát (vrátane
strany č. 1 kde je zreteľne veľkými písmenami uvedené, že ide kúpnu zmluvu), pričom absentujú
akékoľvek úvahy súdu prvej inštancie, z ktorých by vychádzal pri prijatí záveru, že žalobcovia 1 a 2
nemohli mať a ani nemali vedomosť o tom, že podpisujú kúpnu zmluvu, alebo že by ich vôľa podpísať
kúpnu zmluvu absentovala. Súd prvej inštancie sa podrobne nezaoberal ani ďalšími listinami, ktoré

žalobcovia podpísali spolu s kúpnou zmluvou.

22. Pokiaľ ide o žalobkyňu 2, táto na pojednávaní dňa 29.05.2017, ktoré sa zúčastnila uviedla iba to,
že vypovedať chce až na ďalšom pojednávaní, lebo si nedala tabletky na ukľudnenie a ťažko sa jej
vyjadruje. Následne sa vyjadrila až na pojednávaní dňa 06.04.2022, že navštevuje psychiatra, nevie sa

vyjadriť a založila do spisu svoje písomné vyjadrenie. Toto vyjadrenie však súd prvej inštancie nezobral
do úvahy z dôvodu koncentrácie konania, pretože spor sa vedie od r. 2015 a pokiaľ žalobkyňa 2 vedela,
že má psychické problémy a bola rozrušená z pojednávania, písomné vyjadrenie mohla predložiť skôr.
Odvolací súd síce nevidí žiadnu vadu v uplatnení sudcovskej koncentrácie konania, avšak potom nie
je zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní okolností predaja sporných

nehnuteľností na strane žalobkyne 2, najmä s poukazom na prijatý záver o neplatnosti kúpnej zmluvy.

23. V bode 37. – 38. odôvodenia súd prvej inštancie poukázal na to, že kúpna cena nehnuteľnosti bola
dohodnutá na sumu 60.000,- eur, pričom táto suma je neprimerane nízka aj vzhľadom na znalecký
posudok, podľa ktorého cena nehnuteľnosti ku dňu 08.06.2012 v rozostavanom stave bola 63.000,-

eur a po dokončení mala byť 114.000,- eur. Súd prvej inštancie zistil zo stránky O., že v obdobnom
období sa nehnuteľnosti postavené v roku 1960 – 1970 predávali za vyššie sumy ako 100.000,- eur,
teda predmetná kúpna zmluva je neplatná aj z dôvodu dojednania kúpnej ceny v rozpore s dobrými
mravmi. Odvolací súd aj v tomto smere musí konštatovať, že závery súdu prvej inštancie sú zmätočné a
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy, a to bodu 1.1.1, je zrejmé,

že predmetom predaja bol rodinný dom v rozostavanom stave. Pokiaľ teda ide o znalecký posudok č.
26/2012 (č.l. 86), nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z čoho vychádzal súd prvej inštancie pri úvahe, že
dohodnutá kúpna cena vo výške 60.000,- eur je v rozpore s dobrými mravmi oproti všeobecnej hodnote
rozostavanej stavby vrátane pozemkov vo výške 63.600,- eur (str. 21 znaleckého posudku). Hoci je
zjavné, že znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2012 a k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až v roku

2015, pokiaľ žalobcovia mali za to, že hodnota nehnuteľnosti bola v čase jej predaja vyššia až v takej
miere, že by boli na mieste úvahy o neprimeranosti výšky kúpnej ceny, potom mali dostatok časového
priestoru, aby súdu prvej inštancie navrhli znalecké dokazovanie, alebo preukázali súdu prvej inštancie
inými listinnými dôkazmi nárast trhovej ceny nehnuteľnosti ku dňu jej predaja, čo sa však nestalo. Súd
prvejinštancievšakopomenulzásadukontradiktórnostikonaniaasámzisťovalcenynehnuteľnostívkat.

územíC.C.,pričomdôkazvformeinzerátužiadnazostrándospisunezaložila,anitakýdôkaznenavrhla.
Pokiaľ by sa tak aj stalo, je vylúčené, aby súd sám dospel k skutkovým zisteniam o trhovej hodnote
spornýchnehnuteľnostíkudňuichpredaja,pretožesajednáoposudzovanieotázky,naktorújepotrebné
disponovať odbornými znalosťami.24. Pokiaľ ide o úvahy súdu prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia rozsudku smerujúce k otázke
vyplatenia/nevyplateniačastikúpnejcenyvovýške2.000,-eur,odvolacísúdajvtomtoprípadeopakuje,

že je nepostačujúce pre prijatie záveru, že žalobcovia túto časť kúpnej ceny neobdržali len základe toho,
že súd vyhodnotil výpoveď svedka G. ako nedôveryhodnú. Spoľahlivo zistený skutkový stav nemôže
vychádzať len z tvrdení žalobcu 1 nepodporených akýmikoľvek ďalšími dôkazmi (navyše, ak z bodu
3.2.2 kúpnej zmluvy vyplýva, že prevzatie tejto časti kúpnej ceny potvrdili žalobcovia svojimi podpismi
na zmluve), z ktorých by súd mohol vyvodiť okolnosti podpisu sporných listín a prevzatia časti kúpnej

ceny vo výške 2.000,- eur nevzbudzujúcich pochybnosti o tom, ktorá osoba tieto finančné prostriedky
prevzala, najmä ak je nepochybné, že pri odovzdaní uvedenej sumy mali byť prítomné aj iné osoby.

25. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie veci, odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné odlíšiť
neplatnosť právneho úkonu, ktorý nebol uzavretý slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ), ďalej neplatnosť
právneho úkonu, ktorý sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ), konanie v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok s možnosťou od zmluvy odstúpiť (§ 49 OZ) a neplatnosť právneho úkonu osoby konajúcej
v omyle (§ 49a OZ). Zmätočné sú závery súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia rozsudku, keď
uvádza, že žalobcovia neuzavreli zmluvu slobodne a vážne, lebo o uzavretie kúpnej zmluvy nemali
záujem bez toho, aby sa zaoberal podrobne v čom konkrétne mal spočívať nátlak, alebo bezprávna
vyhrážka svedka G. (alebo inej osoby) a ďalej bez toho, aby skúmal objektívne skutočnosti, za ktorých

bola kúpna zmluva podpísaná. Ďalej súd prvej inštancie v bode 40. pokračuje, že žalobcovia konali
v tiesni, v snahe vyriešiť si finančnú situáciu. Pre prijatie záveru, že kúpna zmluva nebola zo strany
žalobcov uzavretá vážne je potrebné vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý
nevyvoláva pochybnosti o tom, aké právne účinky chcel účastník právneho úkonu vyvolať. Pritom pokiaľ
jedna zo strán právneho úkonu chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná a druhá strana koná

len „naoko“ bez toho, aby to druhej strane bolo zrejmé, ide u strany konajúcej nevážne o mentálnu
rezerváciu,ktoránemôžemaťvplyvnaplatnosťprávnehoúkonu.Naprotitomuzmluva,priuzavretíktorej
jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka
omyl alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej
vôle alebo podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy

je dôvodnom neplatnosti zmluvy podľa § 49a OZ, ktorého sa môže dovolať len druhý účastník zmluvy
podľa § 40a OZ. Omyl vo vôli však môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za podmienky, že sa
omyle podieľal druhý účastník právneho úkonu, nie tretia osoba. O právne významný omyl ide vtedy, ak
konajúca osoba právny úkon urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon
rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Nedostatkom slobody vôle je však
postihnutý aj právny úkon urobený v tiesni (§ 49 OZ), ktorá môže byť zapríčinená aj psychickým stavom
konajúcej osoby. Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne plynúcim
z psychického stavu konajúceho je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie
predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby. To sa prejavuje aj rozdielnymi sankciami, ktoré zákon

spája s nedostatkom slobody vôle. V prípade psychického donútenia ide o sankciu vo forme absolútnej
neplatnosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ), pri tiesni priznáva zákon konajúcemu možnosť vyvodiť
právne dôsledky formou odstúpenia od zmluvy (§ 49 OZ), a to za predpokladu, že je splnená aj ďalšia
objektívna podmienka, a to že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Súd prvej
inštancie však pri vyhodnotení kúpnej zmluvy ako neplatného právneho úkonu raz odkazuje na ust. §

37 ods. 1 OZ, v ďalšom texte na konanie žalobcov v tiesni a následne na rozpor s dobrými mravmi,
avšak bližšie neuvádza, z ktorých dôkazov vyvodil konkrétne skutkové zistenia, ktoré napĺňajú zákonom
špecifikované podmienky neplatnosti právneho úkonu.

26. Pokiaľ ide o otázku, či súd prvej inštancie vyhodnotil správne nedôveryhodnosť svedka G. vzhľadom

na množstvo prebiehajúcich, ako aj ukončených súdnych konaní, odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie riadne v bode 17. odôvodnenia rozsudku vysvetlil, že prejednávaná vec sa v skutkovom deji
podobá na uvedené konania, a to tým, že ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, žalobcami
v uvedených konaniach sú osoby, ktoré v postavení kupujúcich previedli vlastnícke právo na spoločnosť
Geront DSS, s.r.o., pričom žalobcovia mali záujem o zmluvu o úver, nie o predaj nehnuteľnosti. Odvolací

súd poukazuje na čl. 15 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, v spojení s § 191 ods. 1 a 2
CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konanianajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. V zmysle citovaných ustanovení je súd povinný skúmať pri vierohodnosti výpovede svedka aj
nasledovné otázky: celkové spoločenské postavenie a status svedka v kontexte jeho sociálnych väzieb,

prípadnýdopadvýsledkusporunazáujemsvedka,napríkladdotknutiejehohmotnoprávnehopostavenia
atď. Ak by napríklad svedok v prípade úspechu jednej strany získal nejakú hmotnoprávnu výhodu či
lepšie hmotnoprávne postavenie, môže to mať vplyv na celkovú vierohodnosť takéhoto svedka. Ďalej
sa skúma aj celková (ne)zaujatosť svedka. V danom prípade je nesporné, že časť kúpnej ceny vo výške
5.408,96 eur, mala byť podľa kúpnej zmluvy zaslaná na bankový účet, ktorý patrí spoločnosti Geront

DSS, s.r.o., ktorej bol v minulosti spoločníkom a konateľom svedok G.. Zo stránky MS SR vyplynulo, že
uvedená obchodná spoločnosť vystupuje alebo vystupovala vo viacerých súdnych konaniach na strane
žalovaného, kde podobne ako v prejednávanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedôveryhodnosť výpovede svedka
G. v konaní, a to vzhľadom na to, že svedok bol v minulosti spoločníkom a konateľom spoločnosti
Geront DSS, s.r.o., podieľal sa priamo na sprostredkovaní uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcami, bol

osobne účastný kontraktačného procesu, pričom spoločnosť Geront DSS, s.r.o. prijala časť kúpnej ceny,
ktorá bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu v kúpnej zmluve nebola vyplatená predávajúcim (žalobcom),
čo nasvedčuje previazanosti svedka so spoločnosťou Geront DSS, s.r.o., existenciu pravdepodobnej
hmotnej výhody vyplývajúcej z kontraktačného procesu a zjavný záujem svedka na neúspechu žaloby.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že samotná nedôveryhodnosť svedka sama osebe nespôsobuje

automatickú vierohodnosť a potvrdenie pravdivosti skutočností tvrdených žalobcami bez toho, aby súd
skúmal riadne v konaní aj iné dôkazy a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti.

27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo
sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na
ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci,

vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na
princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

28. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym
posúdením veci) k znemožneniu žalovanému realizovať jeho procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na
to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V

dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov, pričom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových

tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či preukázali, že okolnosti
predaja sporných nehnuteľností nasvedčujú tomu, že kúpna zmluva bola uzavretá neplatne, starostlivo
pritom posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane do spisu založených
listinnýchdôkazov.Výsledkyvykonanéhodokazovaniajenevyhnutnévyhodnotiťvsúladesustanovením
§ 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite

v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli
vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).