Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010486
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2620010486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D. E., trvale bytom C. XXX/X, C., tohto času vo väzbe v ÚVV Košice v inej trestnej veci, pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 16.5.2023,
sp. zn. 2T/91/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.4.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok

zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. XXX/X, C., tohto času vo väzbe v ÚVV Košice
v inej trestnej veci,

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m),
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výroky o treste uložené obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/24/2020 zo dňa 18.5.2021, právoplatným dňa
3.6.2021, a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 30.6.2020,
právoplatným dňa 30.6.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 16.5.2023, sp. zn. 2T/91/2020

(ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. (ďalej aj „obžalovaný“) uznaný za vinného z
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písmenoh), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 41 odsek 1, § 42 odsek 1
Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 odsek
2 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona boli zrušené výroky
o treste, ktoré boli obžalovanému uložené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.
zn. 1T/24/2020 zo dňa 18.5.2021, právoplatným dňa 3.6.2021, a rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves, sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 30.6.2020, právoplatným dňa 30.6.2020, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratilipodklad.Vovzťahukpoškodenýmbolorozhodnutéopovinnostiobžalovanémunahradiťimškodu,
pričom so zvyškom nároku boli poškodení odkázaní na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2023, na ktorom obžalovaný nebol prítomný,
sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania.
Obžalovanému bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené dňa 29.6.2023.

Obžalovaný podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 11.7.2023 a doručeným okresnému súdu
dňa 12.7.2023 podal dovolanie voči rozsudku vo výroku o vine, treste aj náhrade škody. Obžalovaný
namietol aj konanie okresného súdu, ktorým mu neumožnil spravodlivý proces, nakoľko vykonal hlavné
pojednávanie dňa 16.5.2023 v neprítomnosti obžalovaného, ktorý býva 300 km ďaleko, nemal peniaze

na cestu, pričom ráno pred pojednávaním obžalovaný telefonoval a žiadal, aby sa pojednávanie
nekonalo bez jeho prítomnosti. Obžalovaný má za to, že bolo porušené jeho právo na obhajobu.
Obžalovaný oľutoval spáchanie skutku, ospravedlňoval sa poškodeným a žiadal, aby mal možnosť
urobiť vyhlásenie o vine. Uložený trest považoval obžalovaný za vysoký a neprimeraný. Žiadal vec vrátiť
okresnému súdu, aby mohol bližšie uviesť všetky skutočnosti na hlavnom pojednávaní.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní
dňa 25.8.2023.

Krajský súd zistil, že obžalovaný sa od 6.1.2024 nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby Košice,

na základe rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6Tp/4/2024. Z toho dôvodu bol
obžalovanému, ktorý si na výzvu krajského súdu obhajcu nezvolil, obhajca ustanovený a vo veci bolo
nariadené verejné zasadnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry

a obhajca obžalovaného, pričom obžalovaný bol prítomný prostredníctvom telekonferencie. Po
oboznámení správy o stave veci obžalovaný uviedol, že chce k odvolaniu doplniť, že na prvom hlavnom
pojednávaní, na ktorom sa na okresnom súde zúčastnil, neurobil vyhlásenie o vine z dôvodu, že jeho
priateľka bola tehotná a chcel počkať na slobode do pôrodu, aby jej mohol dovtedy pomáhať. Preto takto
natiahol čas. Spáchanie skutku obžalovaný oľutoval, priznal sa k nemu, pričom počas výkonu trestu

chce poškodeným nahradiť škodu, ktorým sa zároveň ospravedlnil. Obžalovaný žiadal čo najmiernejší
trest, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane prísny.
V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť,
nakoľko uložený trest považuje za správny a zákonný zohľadňujúci kriminálnu minulosť obžalovaného.
Zároveň uviedla, že vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného nedošlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu, pričom na takýto postup boli splnené zákonné podmienky.
Obhajca obžalovaného poukázal na to, že obžalovaný sa ku skutku priznal, tento oľutoval, pričom žiadal
vykonať celé dokazovanie na okresnom súde kvôli tehotnej priateľke, ktorú chcel zabezpečiť, keďže mal
prácu. Obhajca navrhol uložiť obžalovanému nižší trest.
Obžalovaný opätovne priznal a oľutoval spáchanie skutku a žiadal nižší trest, nakoľko ho vonku čaká

priateľka s dieťaťom.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 odsek 1

Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len vo vzťahu k výroku o treste.

Pokiaľideoobžalovanýmnapadnutévykonaniehlavnéhopojednávaniaokresnýmsúdomdňa16.5.2023
v jeho neprítomnosti, čím boli porušené jeho práva na obhajobu, krajský súd preskúmal postup súdu
s zistil, že obžalovanému bolo predvolanie na toto hlavné pojednávanie doručené dňa 26.4.2023, pričom
podľa úradného záznamu zo 16.5.2023 obžalovaný o 8:52 hod telefonoval na súd, že sa na hlavné

pojednávanie nedostaví, nakoľko nemá peniaze na cestu do Senice, lebo býva 300 km ďaleko. Okresný
súd mal dňa 16.5.2023 splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovaného, a to aj v prípade, ak by obžalovaný požiadal o jeho odročenie, čo
však v úradnom zázname nie je uvedené. K tomuto treba podotknúť, že obžalovaný sa na prvom
hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2022 zúčastnil, mal možnosť urobiť vyhlásenie o vine, čo nevyužil

a žiadal vypočuť všetkých svedkov. Postupom okresného súdu nebolo porušené právo na obhajobu
obžalovaného.

Obžalovaný podal odvolanie aj voči výroku o vine, avšak súčasne sa ku skutku priznal a tento úprimne
oľutoval, čo potvrdil aj na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní. Vo vzťahu k výroku o vine krajský súd

v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa okresný súd podrobne
a s odkazom na konkrétne dôkazy vysporiadal s preukázaním viny obžalovaného vo vzťahu k obom
prečinom.Okresný súd však opomenul pri uznaní viny obžalovaného za dva prečiny vyhodnotiť tzv. materiálny
korektív, teda či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť týchto prečinov vyššia ako nepatrná.

Podľa krajského súdu rozhodnutiu o vine obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v
§ 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu, kedy obžalovaný cez okno vošiel do
chaty odkiaľ zobral kľúče od motorových vozidiel, z ktorých potom odcudzil veci a finančnú hotovosť, a
najmä jeho následku vo forme škody spôsobenej trom osobám, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný,
kedy obžalovaný využil nočný čas, a miere zavinenia obžalovaného, ktorý konal v priamom úmysle, po

objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako
nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne vyhodnotil, že obžalovanému treba ukladať súhrnný trest
k trestom uloženým obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.
1T/24/2020 zo dňa 18.5.2021, právoplatným dňa 3.6.2021, a rozsudkom Okresného súdu Spišská

Nová Ves, sp. zn. 2T/126/2019 zo dňa 30.6.2020, právoplatným dňa 30.6.2020, keďže skutok v danej
právnej veci (spáchaný dňa 13.9.2019) je v súbehu so skutkami v uvádzaných rozhodnutiach (skutky
dňa 11.9.2019 a 14.10.2019).
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa v priebehu odvolacieho konania k činu priznal a tento úprimne
oľutoval, bolo dôvodné inak vyhodnotiť poľahčujúce a priťažujúce okolnosti svedčiace obžalovanému.

Okresný súd zistil u obžalovaného len dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m)
Trestného zákona a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Keďže sa obžalovaný v odvolacom konaní
ktomutočinupriznalatentoúprimneoľutoval,svedčilamuvtejtoveciajpoľahčujúcaokolnosťpodľa§36
písmeno l) Trestného zákona, ktorá mu bola priznaná aj v citovaných rozsudkoch Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom a Okresného súdu Spišská Nová Ves, vo vzťahu ku ktorým má súd ukladať súhrnný

trest, preto bolo možné obžalovanému priznať vo vzťahu ku všetkým spáchaným činom aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona. Obžalovanému sa tak zmenil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností tak, že mu vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti svedčila jedna
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písmenoh),písmenom)Trestnéhozákona.Obžalovanémutaknaďalejprevažovalipriťažujúceokolnosti

nad poľahčujúcimi, avšak v inom pomere ako tomu bolo pred okresným súdom. Z tohto dôvodu bolo
potrebnévýrokotrestezrušiťaobžalovanémuprinovompomerepoľahčujúcichapriťažujúcichokolností
bol ukladaný miernejší trest, ako bol uložený okresným súdom.
Obžalovanému bol uložený trest podľa najprísnejšie trestného činu, a to podľa § 194 odsek 2 Trestného
zákona, kde je trestná sadzba 1 rok až 5 rokov, pričom s prihliadnutím na jednu poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno
m) Trestného zákona, teda pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona sa
zvyšovaladolnáhranicatrestnejsadzbyojednutretinuna28mesiacov.Krajskýsúduložilobžalovanému
súhrnný trest podľa § 42 odsek 1, § 41 odsek 1 Trestného zákona, a to vo výmere 28 mesiacov. Krajský
súd mal za to, že trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby je zákonný, spravodlivý a zohľadňujúci

všetky okolnosti skutkov ako aj kritériá pre ukladanie trestu zohľadniac aj skutočnosť, že v danej trestnej
veci bol obžalovaný odsúdený za najprísnejšie trestný čin.
Obžalovanému bol trest odňatia slobody ukladaný ako nepodmienečný, keďže obžalovaný bol pred
danými činmi 12 krát odsúdený najmä za krádeže a zbiehajúcich skutkov sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, preto obžalovanému nebolo možné výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Obžalovaného, ktorý posledný trest pred spáchaním skutkov
vykonaldňa19.5.2016,bolopotrebnéprevýkontrestuzaradiťdoústavusostrednýmstupňomstráženia.

Keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest boli súčasne zrušené výroky o trestoch za zbiehajúce
sa trestné činy tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a na ktoré aj správne poukázal okresný

súd.

Obžalovaný sa odvolal aj voči výroku o škode, čo bližšie nezdôvodnil, pričom na verejnom zasadnutí
uviedol, že škodu chce uhradiť. Okresný súd priznal každému z troch poškodených škodu v rozsahu ako
bola ustálená v skutkovej vete o vine obžalovaného, a ktorú mal preukázanú vykonaným dokazovaním,

preto výroky o náhrade škody v napadnutom rozsudku sú správne.

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd napadnutý rozsudok zrušil len vo výroku o treste
aspôsobejehovýkonu,keďžeuloženýtrestbolpozistenínovejpoľahčujúcejokolnostiuloženývrozpores ustanoveniami Trestného zákona a taktiež bol neprimerane prísny, a následne v zmysle § 322 odsek 3
Trestného poriadku obžalovanému uložil zákonný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.