Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202821
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2222202821.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: C. M., E..

XX.XX.XXXX,J.I.K.A.,J.XX,zastúpenej:AdvokátskakanceláriaLegalCases,s.r.o.,DunajskáStreda,
Alžbetínske nám. 328, IČO 36 720 097, proti žalovaným: 1/ U.. A. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. A., J. XX,
zastúpenému advokátskou kanceláriou: Bányi & Partner, s. r. o., Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, IČO
52 450 503 a 2/ Ľ. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. A., J. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá dňa 04.05.2022 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a
žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. územie
D.akoparcelaregistra„T.“č.XXXX/XvovýmereXXm2ostatnáplochaacentrálnezariadeniestaveniska

súpisné č. XXX, stojace na pozemkoch parc. č. XXXX/X W. XXXX/X; vedené na LV č. XXX kat. územie
D. ako parcely registra „T.“ č. XXXX/X vo výmere XXX m2 a č. XXXX/X vo výmere XX m2, obe zastavaná
plocha a nádvorie v podieloch XX/XX a X/X a vedené na LV č. XXX kat. územie D. ako parcely registra
„T.“ č. XXXX/X vo výmere XX m2, č. XXXX/X vo výmere XX m2, obe zastavaná plocha a nádvorie a č.
XXXX/X vo výmere XXX m2 v podieloch XXX/XXX W. XX/XXX j e n e p l a t n á .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

IV. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 22.08.2022 sa žalobkyňa domáhala určenia (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy
označenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že spornou kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 04.05.2022 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim došlo
k odplatnému prevodu spoluvlastníckych podielov patriacich žalovanému 1/, žalovaný 2/ vyplatil kúpnu

cenu do rúk predávajúceho. Žalovaný 2/ v októbri 1987 uzavrel manželstvo so žalobkyňou, s ktorou
žije v manželstve, počas neho im nebolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo a so svojím majetkom
hospodária spoločne. Žalobkyňa ako manželka kupujúceho - žalovaného 2/ nebola účastníkom spornej
kúpnej zmluvy, táto bola uzavretá bez jej vedomia. Manžel kúpil nehnuteľnosti zo spoločných finančných
prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, na časť kúpnej ceny si bez vedomia
žalobkyne požičal. Poukázala na to, že kúpu nehnuteľností a vyplatenie kúpnej ceny vo výške 61.000 eur
nemožno považovať za bežný úkon manželov, k takémuto úkonu sa vyžaduje súhlas druhého manžela,

resp. uzatvorenie kúpnej zmluvy oboma manželmi. Z dôvodu absencie jej súhlasu považuje žalobkyňa
zmluvu za neplatnú a voči žalovanému 1/ aj voči žalovanému 2/ sa dovolala relatívnej neplatnosti a
navrhla vysporiadať túto neplatnosť dohodou. Námietku relatívnej neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy
oznámila manželka kupujúceho aj orgánu katastra. Žalovaný 1/ s jej námietkou nesúhlasil, žalovaný2/ námietku prijal. Navrhovaným žalobným petitom sa v druhom výroku domáhala ďalej určenia, že
vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalovaný 1/.

(2) Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 08.11.2022 tým, že navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že dňa 23.04.2022 ho telefonicky kontaktoval žalovaný 2/ ohľadom kúpy nehnuteľností a
ihneď dohodli na ten deň stretnutie, v poobedňajších hodinách sa ohliadky okrem žalovaného 2/
zúčastnila aj žalobkyňa. Dňa 02.05.2022 - v pondelok okolo ôsmej bola žalobkyňa taktiež prítomná pri
dohadovaní podmienok prvého konceptu zmluvy v jej kuchyni, kedy dohadovali aj kúpnu cenu a spôsob

vyplatenia. Žalovanému 1/ sa predstavila rodným priezviskom a žalovaný 1/ nemal dôvod predpokladať,
že sú manželia. V rovnaký deň poobede boli obaja so žalovaným 1/ na ohliadke predmetu kúpy, na
ktorej sa dohodli ráno. Dňa 04.05.2022 podpísali žalovaní zmluvu na matrike. Tvrdenia žalobkyne sú
prekvapujúce aj špekulatívne. Asi dva týždne po podpísaní zmluvy žalovaný 2/ vyhľadal žalovaného 1/ s
požiadavkou zrušenia zmluvy, ako dôvod uviedol, že v stene budovy sa vraj nachádza azbest. Poukázal
na to, že budova je staršia a v čase kolaudácie vyhovovala predpisom. Dňa 14.06.2022 mu bola od

žalobkyne doručená námietka neplatnosti kúpnej zmluvy, čo žalovaného 1/ zaskočilo, nakoľko nevedel o
ich manželskom vzťahu, žalovaný 2/ vedome a úmyselne túto skutočnosť pred žalovaným 1/ utajil. Podľa
žalovaného 1/ žalobkyňa mohla dať manželovi na kúpu predmetu ústny súhlas a aj dala, konkludentný,
keď bola prítomná viackrát na ohliadke aj na prerokovaní podmienok zmluvy.

(3) Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 31.10.2022 tým, že súhlasí a uznáva
celý nárok, vyjadrenia žalobkyne sú pravdivé. K tomu dodal, že pri prehliadke nehnuteľnosti predávajúci
ubezpečil, že okrem komína domček nemá žiadne nedostatky. Pri upratovaní po odstránení časti stropu
a pri odstránení nábytku však zistil steny prederavené od hlodavcov, množstvo trusu po hlodavcoch a
izoláciu a obloženie azbestovými doskami. Nedostatky ihneď - 17. mája 2022 oznámil predávajúcemu pri

osobnom stretnutí s tým, že má záujem odstúpiť od kúpnej zmluvy, žalovaný 1/ odmietol. Kúpnu zmluvu
dal vyhotoviť predávajúci, žalovaný 2/ kúpnu cenu vyplatil v hotovosti, na kúpnu zmluvu predávajúci
dopísal vlastnoručne dátum 31.01.2022, hoci žalovaný 2/ v tom čase o predaji nehnuteľnosti ani nevedel.
Keď sa jeho manželka dozvedela o kúpe nehnuteľností bez jej súhlasu a vyplatení kúpnej ceny zo
spoločnýchúsporaďalšejpôžičky,bolarozhorčená,sjehopostupomnesúhlasila,nikdybynehnuteľnosť

nekúpila za 61.000 eur. Uvedomuje si, že spravil veľkú chybu a bol to nepremyslený krok z jeho strany,
ktorý bez jej súhlasu nebol oprávnený urobiť.

(4) Replikou zo dňa 10.03.2023 žalobkyňa uviedla, že sa zúčastnila so žalovaným 2/ ohliadky
nehnuteľnosti v D. koncom apríla - 23.04.2022, keď jej manžel oznámil, že ich známy sused - žalovaný

1/ inzeruje predaj nehnuteľností, žalovaný 1/ nehnuteľnosti predával za 40.000 eur. Nakoľko manžel
žalobkyne mal záujem kúpiť nejakú rekreačnú chatu, navrhol žalobkyni, aby si nehnuteľnosť spoločne
ohliadli. Na tejto ohliadke sa zúčastnil aj kamarát žalovaného 2/, ktorý v D. býva a ktorý zistil, že
pozemky pod chatkou nie sú vlastnícky usporiadané. Na ohliadke žalovaný 1/ oznámil, že kúpna cena
je 45.000 eur, že sa mu prihlásil aj záujemca za 50.000 eur a preto pôvodná kúpna cena nie aktuálna.

Žalobkyňa na to uviedla manželovi, že o nehnuteľnosť za týchto podmienok nemá záujem, nakoľko
nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností za cenu vyššiu ako 40.000 eur, ktorú
považovala za maximálnu a ešte dúfala, že sa jej podarí cenu znížiť. Za žiadnych okolností nemala
žalobkyňa záujem zadlžovať sa z dôvodu kúpy nejakej rekreačnej chatky a tým považovala možnosť
kúpy tejto nehnuteľnosti sa uzavretú, viac sa s manželom o tejto kúpe nerozprávali a ďalšieho žiadneho

stretnutia sa už nezúčastnila. O kúpe nehnuteľnosti sa dozvedela až po podpise kúpnej zmluvy, kedy jej
manžel uviedol, že nehnuteľnosť kúpil za 61.000 eur a na kúpu si požičal od svojho kamaráta. Vyjadrenia
žalovaného 1/ o jej účasti na kúpe nehnuteľností a jej vedomosti o kúpe sú nepravdivé, jeho tvrdenia o
účasti na stretnutí dňa 02.05.2022 a následnej ohliadke sú vymyslené. Tak ako každý pracovný deň, od
7.50 h má prvú vyučovaciu hodinu so svojimi žiakmi a do práce odchádzala okolo 7.15 h, za žiadnych

okolností nemohla preto v pondelok 02.05.2022 so svojím manželom a žalovaným 1/ viesť akékoľvek
rokovaniaokúpenehnuteľností,výškekúpnejcenyaspôsobejejvyplatenia.Konaniezvolenémanželom
žalobkyne o vyplatení kúpnej ceny považuje žalobkyňa za neprípustné, nejednalo sa o bežné nakladanie
s ich spoločnými finančnými prostriedkami a za žiadnych okolností by nesúhlasila s tým, aby si jej
manžel požičal na kúpu nehnuteľností ďalších 20.000 eur. Tvrdenia žalovaného 1/ o predstavovaní sa a

ďalšie možno považovať výslovne za účelovú obranu, žalobkyňa nemala žiadny dôvod sa žalovanému
1/ predstavovať, žalobkyňa s manželom aj žalovaný 1/ so svojou rodinou bývajú roky na jednej ulici
v jednom meste, žalobkyňa žalovaného 1/ pozná od jeho detstva, strany sporu sa dlhé roky poznajú,
je absurdné, že by sa pri stretnutí vzájomne predstavovali a postráda rozumnú argumentáciu tvrdeniežalovaného 1/, že by sa žalobkyňa predstavovala svojím rodným priezviskom, ktoré desiatky rokov
nepoužíva. Pokiaľ by žalobkyňa ako manželka kupujúceho mala záujem o kúpu nehnuteľností a mala by
o nej vedomosti, niet rozumného dôvodu sa domnievať, že by bola v kúpnej zmluve ako nadobúdateľka

nehnuteľnosti vynechaná a nehnuteľnosti by nadobudol do svojho výlučného vlastníctva iba jej manžel.

(5) Duplikou zo dňa 17.05.2023 žalovaný 1/ doplnil, že žalobkyňa bola prítomná na stretnutí v pondelok
okolo ôsmej dňa 02.05.2022, ponáhľala sa do práce. V pondelok poobede boli všetci traja osobne
prítomní na ohliadke predmetu kúpy, dohodli sa na nej ráno, čo žalovaný 1/ považoval za nezameniteľný

prejav vôle žalobkyne. Žalovaný 1/ a jeho rodina sa so žalobkyňou ani so žalovaným 2/ nepoznajú,
do rovnakej ulice sa nasťahoval pred troma rokmi, nikdy sa nezdravili. Rodina žalovaného 1/ je známa
podnikateľská rodina v gastrosektore a hotelierstve v okolí termálneho kúpaliska, to, že žalobkyňa a
žalovaný 2/ žalovaného 1/ poznali, samo osebe nemôže vyvodzovať záver, že aj ich žalovaný 1/ poznal.
Poukázal na veľký vekový rozdiel medzi nimi, čo nenasvedčuje skutočnosti, že by sa mali poznať a že by
mal žalovaný 1/ vedieť, či sú manželia. Žalobkyňa sa žalovanému 2/ predstavila len raz, dňa 23.04.2022,

rodným priezviskom. Žalobkyňa aj žalovaný 2/ žalovaného 1/ uviedli do omylu, keď mu žalovaný 2/
neoznámil skutočnosť, že má manželku a mala by byť účastníkom kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ nemal
povinnosť požadovať informáciu ohľadne osobného stavu žalovaného 2/ ako kupujúceho.

Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 14.03.2023 doplnil, že žalobkyňa sa zúčastnila ohliadky nehnuteľností

s ním iba v jednom prípade, dňa 23.04.2022, s navýšenou kúpnou cenou nesúhlasila a preto na
ohliadke oznámili, že o kúpu nehnuteľností ďalej záujem nemajú. Prvej ohliadky sa však zúčastnil
sám, prítomná aj ďalšia osoba - záujemca, ale za kúpnu cenu 40.000 eur nemal záujem nehnuteľnosť
kúpiť. Následne žalovaný 2/ povedal manželke o predaji chatky v D., manželka súhlasila, aby sa išli na
nehnuteľnosť pozrieť a požiadal aj kamaráta, aby zistil informácie o chate. Na ohliadku 23.04.2023 prišli

aj s manželkou, prišiel aj jeho kamarát, vtedy sused (žalovaný 1/) oznámil, že kúpna cena 40.000 eur už
neplatí, manželka žalovaného 2/ však s vyššou kúpnou cenou nesúhlasila, nepovažovala ju za prijateľnú
aj z dôvodu, že pozemky pod nehnuteľnosťou nie sú usporiadané a ich usporiadanie by si vyžadovalo
ďalšie finančné náklady. O niekoľko dní sa ho na kúpu dotazoval kamarát, žalovaný 2/ mu uviedol, že pre
nedostatok finančných prostriedkov nehnuteľnosť nekupuje a kamarát mu ponúkol pôžičku. Následne

žalovaný 2/ nepremyslene kontaktoval žalovaného 1/, ktorý sa zastavil uňho 02.05.2022 s tým, že už
má kupujúceho za 60.000 eur v hotovosti a tak sa dohodli na kúpnej cene 61.000 eur. Potom sa stretli
04.05.2022 ráno okolo deviatej, spoločne išli na matriku podpísať kúpnu zmluvu, pred podpisom zmluvy
si žalovaný 2/ vymienil ohliadku chaty, keďže po ohliadke 23.04.2023 nehnuteľnosť nevidel. tvrdenie
žalovaného 1/ o ohliadke dňa 02.05.2022 nie je pravdivé. Manželku žalovaný 2/ o svojom náhlom záujme

chatku kúpiť neinformoval a ľutuje, že to s manželkou neodkomunikoval.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(7) Kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2022 žalovaný 1/ ako predávajúci predal svoje podiely na dotknutých
nehnuteľnostiach (uvedených vo výroku tohto rozhodnutia) žalovanému 2/ ako kupujúcemu. Kúpna cena
bola v znení bodu 3.1 dohodnutá sumou 61.000 eur a bola uhradená predávajúcemu v hotovosti.

Listom zo dňa 14.06.2022 oznámila žalobkyňa žalovanému 1/ námietku neplatnosti kúpnej zmluvy

s poukazom na to, že manželka kupujúceho nebola účastníkom kúpnej zmluvy a domáha sa jej
relatívnej neplatnosti pre chýbajúci súhlas druhého manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa
spoločných vecí podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že kupujúci v októbri 1987 uzavrel
manželstvo so žalobkyňou, s ktorou žije v manželstve doteraz, počas manželstva nebolo zrušené ich
bezpodielové spoluvlastníctvo a hospodária so svojím majetkom spoločne. Kupujúci kúpil nehnuteľnosti

zo spoločných finančných prostriedkov manželov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva,
kúpu nehnuteľností však nemožno považovať za bežný úkon manželov a preto sa k takému úkonu
vyžaduje súhlas manžela, resp. uzatvorenie kúpnej zmluvy oboma manželmi.

(8) Žalovaný 1/ na námietku reagoval listom zo dňa 16.06.2022 tým, že tvrdenia žalobkyne sú

prekvapujúce až špekulatívne, nakoľko dňa 23.04.2022 aj 02.05.2022 bola osobne za účasti ďalších
svedkov prítomná na ohliadke predmetu kúpy a tiež dňa 02.05.2022 bola prítomná pri dohadovaní
podmienok prvého konceptu zmluvy, dokonca vo svojej kuchyni, kde sa dohadovala aj kúpna cena a
spôsobvyplatenia.Nakladanieshotovosťou61.000eurjebezakýchkoľvekpochýbmožnépovažovaťzanie bežnú vec, o jej použití z masy BSM vedieť mohla a so zreteľom na okolnosti aj musela, žalovanému
1/ sa predstavila rodným priezviskom, nie ako manželka a preto nemal dôvod predpokladať, že sú
manželmi.

V odpovedi zo dňa 11.07.2022 označila žalobkyňa tvrdenia žalovaného 1/ za nepravdivé a úmyselne
účelové. Potvrdila, že spoločne so žalovaným 2/ sa zúčastnila koncom apríla 2022 ohliadky
nehnuteľností predávaných za 40.000 eur, vtedy sa so žalovaným 1/ a jeho manželkou stretli prvý a
posledný raz. Na ohliadke žalovaný 1/ zvýšil kúpnu cenu, žalobkyňa už potom nemala záujem kúpiť

nehnuteľnosť a považovala záležitosť za uzavretú, od uvedenej doby sa s predávajúcim nestretla, o
kúpe nehnuteľností nemala žiadne vedomosti, dozvedela sa o nej až následne. Manželia mali úspory
40.000 eur a bez vedomia žalobkyne si manžel požičal ďalších 20.000 eur, ktorá pôžička bude vrátená
zo spoločných prostriedkov. Vo vzťahu k predstavovaniu uviedla, že pri kvalifikovanom uzatváraní
kúpnej zmluvy a k úprave základných náležitostí je prvoradé zistenie informácie, či nehnuteľnosť kupujú
manželia. Takáto skutočnosť je žalovanému 1/ známa, bývajú na jednej ulici a poznajú sa, preto sa na

stretnutí v apríli vôbec nepredstavovali. Žalobkyňa a žalovaný 2/ od uzavretia manželstva používajú
spoločné priezvisko, žalobkyňa od uzavretia manželstva nepoužíva svoje rodné priezvisko ani v bežnom
ani úradnom styku.

(9) Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor v správnom konaní č.

V-4332/2022 zo dňa 10.08.2022 správne konanie o vklade vlastníckeho práva žalovaného 2/ prerušené
s odkazom na „námietku neplatnosti právneho úkonu“ - kúpnej zmluvy podanú manželkou kupujúceho.
Na listoch vlastníctva s evidovanými nehnuteľnosťami je zapísaná pri žalovanom 1/ plomba s číslom
vkladového konania, ako vlastník, resp. spoluvlastník je evidovaný naďalej žalovaný 1/.

(10) Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že za raz s manželom prechádzali okolo jednej chaty, o ktorej
jej povedal, že je na predaj, že by sa im páčila a už jednu ohliadku na nej absolvoval. V priebehu toho
týždňa - dňa 23. apríla sa ohliadky zúčastnila aj ona, bolo to prvý a poslednýkrát, čo videla žalovaného
1/, ponúkal nehnuteľnosť za 40.000 eur, prítomný bol aj svedok. Nehnuteľnosť si vyžadovala ďalšie
výdavky, čiastočnú rekonštrukciu, čističku vody a vyporiadanie pozemkov, a keďže žalovaný sa vyjadril,

že vzhľadom na viacero záujemcov bude cena vyššia, prestala mať záujem a v ďalšom období kúpu s
manželom neriešili. Až 04. mája, keď prišla z práce, jej povedal, že má prekvapenie a vtedy jej oznámil,
že podpísal kúpnu zmluvu a chatu kúpil. Nahnevalo ju to a po tom, keď sa dozvedela kúpnu cenu 60.000
eur, nahnevala sa ešte viac. Pri dojednávaní podmienok zmluvy nebola, vyučovacia hodina v škole
začína o 7.50 h a v škole bola už od 7.30 h. Trvala na tom, aby manžel zmluvu zrušil, najbližší - predĺžený

víkend boli odcestovaní a po návrate ju manžel ešte stále presviedčal, naďalej však nesúhlasila. Pokiaľ
sa aj manžel so žalovaným 1/ následne u nich stretol, bolo to zrejme v prevádzke vo dvore, ale so
žalobkyňou sa nestretli.

Žalovaný 1/ vypovedal, že na základe inzerátu, ktorým ponúkol rodinnú chatu na predaj, ho kontaktoval

žalovaný 2/ a následne v sobotu prišli na ohliadku, kedy im uviedol, že cena už nie je aktuálna, má
viacero kupcov, ktorí ponúkli vyššiu sumu. Nasledujúci pondelok s iným záujemcom už dohodol sumu
60.000 eur, v ten týždeň ho kontaktoval žalovaný 2/ s tým, že má veľký záujem a sám navrhol sumu
61.000 eur, k čomu pristúpil. V pondelok sa dostavil k nim, otvorila mu žalobkyňa, podala mu papuče,
sedeli pod oknom na stoličkách pri stole. Dohodli podmienky, preto údaje poslal advokátovi a v stredu

bola zmluva podpísaná. Potvrdil, že žalobkyňa sa ponáhľala, podmienky dohodli narýchlo a ona odišla.
Údaje k zmluve poskytol žalovaný 2/ iba svoje, ale žalovaný 1/ toto neriešil. Následne sa v ten týždeň
žalovaný 1/ opäť dostavil k nim, žalovaný 2/ na diaľku prepisoval elektromer. Žalovaný 1/ sa stretol so
žalobkyňou, pozdravili sa, ale nebola pri nich. Dňa 17.05. prišiel k nemu žalovaný 2/ osobne, vyhrážal
sa mu súdom s tým, že chatu nechcú a žiadajú zrušiť zmluvu, že už kúpili kuchynku a začali chatu

rozoberať, keď zistili, že je tam azbest.

Žalovaný 2/ na výpoveď žalovaného 1/ uviedol, že si vymýšľa. Vo svojej výpovedi sám uviedol, že
reagoval na inzerát, pri telefonickom kontakte mu bola povedaná cena 40.000 eur. V sobotu prišli
s manželkou a svedkom na ohliadku, keď žalovaný 1/ uviedol vyššiu cenu, manželka ihneď na to

reagovala, že kúpa potom nie je aktuálna a odišli. Svedok sa ho neskôr na prípad pýtal, žalovaný 2/
reagovalstým,žetokvôlicenenieaktuálne,vrozhovoreuviedolsvedkovi,žezáujemstálemá,alenemá
peniaze a svedok mu navrhol pôžičku, na to kontaktoval žalovaného 1/, ktorý uviedol kúpnu cenu 60.000
eur, opäť telefonoval svedkovi, či môže toľko požičať a rozhodol sa kúpiť dom bez vedomia manželky.Žalovaný 1/ prišiel v pondelok k nim domov okolo 8.15 h, dohodli podrobnosti, dátum na zmluvu dopísal
žalovaný 1/. Žalovaný 2/ chcel manželku prekvapiť, ale keď sa dozvedela o kúpe, sa nahnevala, aj kvôli
cene a povedala mu, aby vec vyriešil. Cez víkend boli odcestovaní, pred ďalším víkendom chatu upratal

a opäť sa pokúsil presvedčiť manželku. Vzal ju na chatu, vtedy tiež zistili, že strop je z azbestových
líšt, a manželka sa nahnevala opäť. Po neúspešnej návšteve žalovaného 1/ a neúspešnom telefonáte
jeho advokátovi, ponechal riešenie záležitostí na manželku. O tom, že na takúto kúpu potrebuje súhlas
manželky, nevedel.

Žalovaný 1/ na výpoveď žalovaného 2/ reagoval písomne podaním z 10.11.2023 tým, že trvá na tom, že
žalobkyňa bola dňa 02.05.2022 osobne prítomná pri dohadovaní podmienok prvého konceptu zmluvy, v
jej kuchyni a konečná suma 61.000 eur bola vtedy dojednaná, s kúpnou cenou ústne súhlasila, žalovaný
1/ nemal ako vedieť, že žalobkyňa je manželkou žalovaného 2/. Poukázal na to, že v prípade troch
ďalších nehnuteľností sú ako vlastníci evidovaní žalobkyňa aj žalovaný 2/ spoločne, ako podieloví,
resp. bezpodieloví spoluvlastníci a teda mal vedieť, že musí oznámiť žalovanému 1/ tak relevantnú

skutočnosť, že má manželku.

Svedok C. A. vypovedal, že so žalovaným 2/ sa poznajú od strednej školy, dlhé roky sa kamarátia
a sú v častom, minimálne týždennom kontakte, pozná aj jeho manželku - žalobkyňu. Vedel o tom,
že žalovaný 2/ má záujem kúpiť nejakú chatu, nakoľko má rád prírodu a venuje sa rybárčeniu. Na

požiadanie žalovaného 2/ zistil majiteľa chaty a aj to, že pozemky pod ňou nie sú vyporiadané, bol tiež
prítomný pri ohliadke. Žalobkyni sa aj suma 40.000 eur zdala privysoká, sám videl, že problém je s
komínom a chata potrebuje nejaké úpravy a investície. Z ohliadky odišiel skôr, než ostatní, asi o týždeň
sa telefonicky pýtal žalovaného 2/ na prípad, on mu povedal, že kúpna cena je na 60.000 eur, a keď
sa mu (žalovaný 2/) vyjadril, že o chatu má vážny záujem, ponúkol mu pôžičku. Požičal mu 20.000 eur

a dohodli sa na postupnom vracaní podľa možností. Vie aj o tom, že neskôr žalovaný 2/ zistil, že tam
je nebezpečný izolačný materiál.

(11) Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne bola žalobkyňa dňa 02.05.2022 na pracovisku
prítomná v čase od 7.30 h do 15.30 h.

(12) V konečnom návrhu žalobkyňa uviedla, že nemala vedomosť o kúpe stavby v katastrálnom území
Kľúčoveczostranyjejmanželaodžalovaného1/,nemalavedomosťaniopôžičkemanželaodsvedkana
kúpnu cenu. Nehnuteľnosť považovala od prvého stretnutia za nezaujímavú z dôvodu navýšenia ceny.
Žalovaný 2/ zmluvu uzavrel bez vedomosti manželky, v domnení, že manželku následne presvedčí. Pre

žalobkyňu bola však aj suma 40.000 eur neprijateľná a neodrážala skutočnú hodnotu nehnuteľností.
Žalovaný 2/ uzavrel zmluvu na základe svojej náhle vôle v priebehu dvoch dní bez vedomia žalobkyne,
ktorá s touto kúpou nesúhlasila a preto je kúpna zmluva neplatná. Navrhla žalobe vyhovieť.

Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na to že práve žalovaný 2/, ktorý uviedol do omylu svoju

manželku aj žalovaného 1/, ktorý konal absolútne v dobrej viere, zadal príčinu žaloby.

Žalovaný 2/ sa vyjadril, že pochybil, keď bez vedomia svojej manželky riešil transakciu ohľadne budovy,
poukázal na to, že pokiaľ by pri vyhotovení zmluvy advokát žiadal údaje o manželke, manželka by isto
nebola súhlasila a kúpnopredajná transakcia by sa neuskutočnila.

(13) Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch
manželov; inak je právny úkon neplatný. Podľa ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú
obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako
zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v
akejkoľvek forme. Možno ho dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo

správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35
ods. 1 OZ - „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“). Súhlas možno dať nielen
vopred, ale aj dodatočne.Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Aktuálna procesná úprava v Civilnom sporovom poriadku rozlišuje žaloby o určenie, či tu právo je alebo

nie je v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktoré sú procesne prípustné, len ak je na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, od žalôb na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktoré
sú prípustné, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je svojím
charakterom žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Pri žalobách o určenie
právnej skutočnosti nie je podmienkou ich procesnej prípustnosti existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení (tá je rozhodná len pre žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP), ale len to,
či prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom, z ktorého
vyplýva oprávnenie žalobkyne v danom spore domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy je § 40a
OZ v spojení s § 145 ods. 1 OZ.

(14) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný 2/ ako kupujúci uzavrel so žalovaným
1/ spornú kúpnu zmluvu, pričom zhodnými výpoveďami žalobkyne a žalovaného 2/ bolo tiež preukázané,
že napriek počiatočnému spoločnému záujmu žalobkyne a žalovaného 2/ po navýšení kúpnej ceny
obaja upustili od svojho zámeru. V priebehu niekoľkých dní sa však žalovaný 2/ sám rozhodol a kúpnu
zmluvu uzavrel, preukázateľne bez vedomia manželky, ktorá k tomuto úkonu nedala (ani dodatočný)

súhlas. Tvrdenia žalovaného 1/ o stretnutí v domácnosti manželov za účasti ich oboch v skorých ranných
hodinách popierajú žalobkyňa aj žalovaný 2/, podporené sú potvrdením zamestnávateľa žalobkyne
o jej prítomnosti v zamestnaní v čase tvrdeného stretnutia. Výpoveď svedka potvrdzuje tvrdenia
žalobkyne o jej nesúhlase s kúpou nad sumu 40.000 eur. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný 1/
v priebehu sporu nepreukázal svoje tvrdenia, resp. žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne

a žalovaného 2/ o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne.
Ak by aj žalobkyňa a žalovaný 2/ nepoužívali ako manželia spoločné priezvisko (čo zákon pripúšťa),
nemení to nič na potrebe vynaloženia riadnej odbornej starostlivosti pri spisovaní písomného textu
zmluvy a zisťovania osobného stavu zmluvných strán na účely zabránenia právnych nedostatkov úkonu.
Súhlas žalobkyne nepreukazuje ani skutočnosť, že sa následne mohli stretnúť (pozdravili sa) žalovaný

1/ so žalobkyňou na dvore, resp. na záhrade manželov, keď žalovaný 1/ mali so žalovaným 2/ riešiť
prepis elektromera. Žalobkyňa sa tak úspešne dovolala relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy
z dôvodu, že absentoval jej súhlas, keď kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 61.000 eur vyplatenú zo
spoločných prostriedkov a z pôžičky jednoznačne nemožno považovať za bežnú záležitosť, o ktorej by
mohol rozhodnúť len jeden z manželov, ako to vyplýva z ustanovenia § 145 ods. 1 OZ. Vzhľadom na to

bola žaloba podaná dôvodne a súd jej preto vyhovel.

Rozhodnúť o druhom navrhovanom výroku podľa žalobného petitu súd považoval za nadbytočné
vzhľadom na ďalší úradný postup správneho orgánu v znení cit. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., preto
v tejto časti žalobu zamietol.

(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomerujej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom
dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda sa nevyžaduje v každom prípade výrok o neplatnosti
rozsudkom súdu. Ale ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je
namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany (porov. R 50/1985).

Súd žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v plnom rozsahu.
Keďže prejavy žalovaných neboli zhodné, javilo sa nespravodlivé zaviazať žalovaných k náhrade trov
protistranespoločneakosolidárnychanerozdielnych,žalovaný1/sanárokužalobkynebránil,nesúhlasil
s tvrdenou neplatnosťou právneho úkonu a práve on spôsobil, že sa žalobkyňa musela domáhať svojho
nároku súdnou cestou, nebol preto dôvod zvažovať na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP. Žalovaný 2/ ako účastník konštatovanej neplatnej zmluvy vystupujúci na procesne

neúspešnej strane sa však tiež musí na trovách žalobkyne podieľať. Preto súd povinnosť náhrady trov
konania rozdelil.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).