Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoEk/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201705
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8510201705.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXX, XXX XX C. D., o vymoženie 178,57 eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/145/2010-42 zo dňa 17.10.2023, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak,
že exekúciu zastavil. Povinnému náhradu trov konania nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal nárok
na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Oprávnený nepreukázal
nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť
na ťarchu oprávneného, preto súd prvej inštancie mal za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou.
3. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v lehote do 22.1.2016. Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa
21.1.2016 a súdny exekútor tento návrh doručil súdu dňa 4.2.2016. Súd prvej inštancie v súvislosti
s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III.ÚS 752/2016-7 z 8.11.2016 a uznesenie č.k.: III.ÚS
564/2016-11 z 13.9.2016,v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu
exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo
exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č.
438/2015 Z. z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Exekučnýsúd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku). S poukazom na
vyššie uvedené súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
4. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa už
vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že povinnému náhradu trov
konanianepriznal.Procesnézavineniezastaveniaexekúciejenastraneoprávneného,atonedoplnením
návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote, ktorá skutočnosť bola dôvodom na
následnézastaveniekonania.Pretooprávnenýbyvzásademalpovinnémunahradiťtrovytohtokonania,
avšak povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s Čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z
28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
5. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie
tým, že si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Oprávnený odmieta posudzovanie
povinnéhoakospotrebiteľa.Namietal,žehlavnýkauzálnyvzťahniejevzťahomspotrebiteľským,nakoľko
zmluva nebola uzatvorená so spotrebiteľom. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi
známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň
uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že už k samotnému
návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom
titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala.
Oprávnený má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39
ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Poukázal na to, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti
sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného
spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený
ďalej namietal aplikáciu ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dôvodiac, že zastavenie konania
nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania nemožno klasifikovať
ako porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona. Navrhol, aby odvolací súd podľa
ustanovenia § 389 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.
8. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v
žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
13. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti
tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa
odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku).
15. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie priznané na podklade rozhodnutia rozhodcovského súdu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v
exekučných konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto
zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku ukladá povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.
16. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, teda, či exekučnému súdu alebo
súdnemu exekútorovi. Požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Preto bolo vecou
náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielenpoverenémusúdnemuexekútorovi.Doplnenienávrhunavykonanieexekúcieboloadresovanélensúdnemu exekútorovi a nie exekučnému súdu, pričom oprávnený vo svojom opravnom prostriedku ani
netvrdí, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo doručené v zákonnej lehote tiež exekučnému
súdu.
17. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
27.10.2016 vo veci II.ÚS 774/2016, v ktorom uviedol, že hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje Ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch
na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Ďalej poukázal na to, že právne dôsledky vyplývajúce z
právnych záverov okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov
exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom
požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho
vykonanie.
18. V danom prípade v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej zákonom č. 438/2015 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015 bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, teda do
23.1.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným realizované listom zo
dňa 21.01.2016, doručeným exekútorskému úradu dňa 21.1.2016 a súdu dňa 4.2.2016 (č.l. 34 spisu).
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené súdu v zákonnej lehote.
19. Správnym je aj výrok o náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený
zavinil procesne zastavenie exekučného konania tým, že v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh
exekučnému súdu, čo malo za následok zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku).
20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
uznesenie ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.